Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Pu-52-2023.pdf
PDF · 71.37 KB
Case nature
Area
Subarea
26Pu/52/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení takto
rozhodol:
I. Z a č í n a s a bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A. B. v zdravotníckom zariadení.
II. Ustanovuje s a A. B. pre toto konanie opatrovník D. B., bytom C. XXX.
III. Prevzatie A. B. do zdravotníckeho zariadenia j e p r í p u s t n é .
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica Trenčín (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) dňa 08.09.2023 tunajšiemu súdu oznámila, že A. B. bola dňa 07.09.2023 prijatá na Psychiatrickú kliniku Fakultnej nemocnice Trenčín a pri prijatí nesúhlasila s hospitalizáciou a informovaný súhlas nepodpísala.
2. Podľa § 253 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z.Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
3. Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
4. V zmysle § 253 v spojení s § 254 ods. 2 CMP začal súd konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave.
5. Podľa § 256 CMP, súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
6. Podľa § 257 ods. 1 CMP, ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
7. Umiestnená nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je plnoletá, preto na ochranu jej záujmov súd ustanovil umiestnenej opatrovníka podľa § 256 Civilného mimosporového poriadku v súlade s § 71 Civilného sporového poriadku. Ohľadom opatrovníka súd kontaktoval jej brata D. B., ktorý telefonicky súhlasil s jeho ustanovením za opatrovníka pre umiestnenú v tomto konaní.
8. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
9. Súd vypočul ošetrujúceho lekára E. A. a oboznámil sa s okolnosťami, za ktorých bola umiestnená prijatá na psychiatrickú kliniku. Súd takto zistil, že umiestnenú doviezla RZP v prítomnosti polície a v doprovode rodiny. Rodina udávala, že nešla k obvodnému lekárovi odovzdať prepúšťaciu správu a že neužívala liečbu. Takisto sa nehlásila u psychiatra. Políciu kontaktovala RZP, z dôvodu, keby bola pacientka agresívna, pri prijatí bola pacientka disforická a odmietala hospitalizáciu.
10. Z výpovede ošetrujúceho lekára súd ďalej zistil, že umiestnená bola pri prijatí úzkostlivá, potom prešla do afektívneho raptu, bola napätá, zrýchlené psychomotorické tempo, bola ukričaná, nechcela tu zostať. Prijatá bola predovšetkým z dôvodu, že má paranoidno-perzekučné bludy. Má stanovenú diagnózu F20 – paranoidná schizofrénia, pacientka disimuluje, udáva, že nemá žiadnu chorobu. Je anozognostická, nemá žiaden náhľad na chorobu, nespolupracuje pri liečbe. Tým, že má pacientka paranoidné bludy, aj voči bratovi, nie je vylúčená jej agresivita voči iným ľuďom. Pacientka odmieta dlhodobú liečbu (injekčnú), tabletky neužíva. Podľa ošetrujúcej lekárky je ústavná liečba potrebná.
11. Ošetrujúci lekár sa domnieval, že umiestnená nie je spôsobilá chápať zmysel konania a rozhodnutia. Neodporučil jej doručovať písomnosti súdu. Podľa názoru ošetrujúceho lekára výsluch umiestnenej je na ujmu jej zdravotného stavu. V súlade s § 260 ods. 1 CMP súd vykonal výsluch umiestnenej, ktorá po poučení podľa § 258, 259 a 257 ods. 3 CMP uviedla, že sa bude sama zastupovať. K prevzatiu uviedla, že by chcela ísť domov. Len pred chvíľkou vyšla z nemocnice, lieky, ktoré jej predpísali, dobrala. Chcela ísť k psychologičke, ale toto nestihla, brat ju tam doviezol, pretože nezdvíhala telefón, išla len na úrad práce. Ona musí ísť do práce, lebo už 4 mesiace nemá žiadne peniaze. Prišla z F., tuto nemá nárok na nič. Chce sa zase vrátiť do F., v F. fungovala 22 rokov, nepotrebovala žiadneho poručníka. Potrebuje peniaze, lebo je silná diabetička, 4-krát denne si pichá inzulín, potrebuje peniaze na stravu, na diéty. V F. pracovala 12 rokov ako opatrovateľka starých ľudí, pracovala vo výrobe 6 rokov s drevom, a potom ešte 4 roky ako opérka v G.. V F. normálne fungovala, mala aj priateľa, tu má problémy s bratom ohľadom peňazí, potrebuje sa vrátiť do F., tu je problém nájsť si robotu. Ja len diabetička, nikdy žiadne hlasy nepočula, len reálne, čo sú vonku, aké diagnózy jej stanovili, to je nezmysel. Záchranka ju zobrala, lebo sa strašne ponáhľali, povedali jej, že ju pustia, povedal jej to aj policajt, ktorý tam bol. Ona bude musieť ísť do zahraničia, tu z nej robia štvanca a debila.
12. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona číslo 576/2004 Z. z., pacienta možno bez informovaného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti, ak pacient v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu.
13. Z výpovede ošetrujúceho lekára súd dospel k záveru, že umiestnená môže príznakmi svojej duševnej poruchy ohroziť seba ale aj svoje okolie, pričom môže hroziť aj vážne zhoršenie jej zdravotného stavu, keďže umiestnená si svoje ochorenie nepripúšťa, odmieta brať lieky a liečbu, hoci bola len nedávno hospitalizovaná, pre nedodržanie liečby bola jej hospitalizácie opäť potrebná, preto súd dospel k záveru, že prevzatie umiestnenej v zdravotníckom zariadení je potrebné, je v jej záujme a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Proti výroku, ktorým bolo začaté konanie bez návrhu v zmysle § 253 a § 254 ods. 2 CMP odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.