Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9P-377-2012.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Subarea
9P/377/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky: M., právne zast. Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., Martin Škamla, advokát, Makovického 15, 010 01 Žilina proti odporcovi: V. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné v sume 30,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
O náhrade trov predbežného opatrenia r o z h o d n e súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomným návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX. domáhala súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu platiť výživné na navrhovateľku sumou 100,-Eur mesačne vždy k 15-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky, a to od podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina o návrhu navrhovateľky.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že v manželstve s navrhovateľom sa jej narodili 3 deti: F. Odporca sa od narodenia najmladšieho H. o rodinu nijak nezaujíma, na domácnosť a na výživu detí neprispieva. S maloletým H. je matka v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 194,-Eur mesačne + prídavkov na 3 maloleté deti vo výške 22,54 Eur, t.j. spolu 261,62 Eur mesačne. Z tejto sumy navrhovateľka pokrýva náklady na stravu, ošatenie, cestovné, plienky, hygienu, školu a liečbu maloletých detí. Ďalej uhrádza elektrinu, plyn a UPC. Odporca je živnostník a na maloleté deti a domácnosť neprispieva. Na začiatku roka 2012 prispel sumou 40,-Eur, v júli sumou 43,-Eur, v auguste sumou 210,-Eur, v septembri sumou 120,-Eur, v októbri sumou 18,20 Eur a v novembri sumou 28,- Eur. Navrhovateľka nie je objektívne schopná uživiť z mesačného príjmu tri maloleté deti a viesť celú domácnosť. Výška príjmov odporcu jej nie je známa, odporca svoj príjem spotrebúva pre svoje vlastné potreby. Odporca si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako svojej manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Navrhovateľka podala aj návrh vo veci samej, aby odporca bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Odporca sa k návrhu na vydanie predbežného opatrenia doposiaľ nevyjadril.
V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporcovi prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživy sumou 100,-Eur, ktorý príspevok by bol odporca povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré si za týmto účelom sám zadovážil z konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, nakoľko v návrhu navrhovateľka uviedla, že odporca je síce živnostníkom, avšak výška jeho príjmov jej nie je známa a túto nie je možné určiť ani približne, pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti:
Zo sobášneho listu má súd preukázané, že navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Bytči.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 27.08.2012 má súd preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 194,70 Eur mesačne.
Z výpisu zo živnostenského registra SR má súd preukázané, že odporca je registrovaný ako osoba vykonávajúca živnostenskú činnosť pod obchodným menom V.
Z potvrdenia zdravotnej poisťovne L.yplýva, že odporca je v menovanej spoločnosti zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti a jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2011 - 7/2012 je 92,78 Eur.
Z potvrdenia o príjme predloženého spoločnosťou T., a.s. vyplynulo, že čistá priemerná mesačná mzda odporcu za obdobie 1/2011-7/2012 je 24.78 Eur. Ďalej uvedená spoločnosť eviduje na odporcu nasledovné rozhodnutie o výkone zrážok: Príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov M.zhľadom na nízke plnenie pracovnej úlohy odporcu, za ktoré mu podľa dohody prináleží vyplatenie príslušnej časti odmeny, ktorá nepresahuje sumu, ktorú nemožno zraziť z odmeny, neboli u odporcu realizované zrážky z odmeny.
Z oznámenia Daňového úradu I. vyplýva, že odporca mal za zdaňovacie obdobie r. XXXX základ dane X.XXX,XX Eur. Z toho jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 2XX,XX Eur.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že navrhovateľkou je poberateľkou rodičovského príspevku na deti za rok 2012 mesačne v sume 194,70 Eur.
Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z.z., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP): Ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Pri vydávaní predbežných opatrení po začatí konania sa ďalej popri tomto citovanom ustanovení súd riadi ustanoveniami §§ 74 až 78 OSP.
V zmysle § 74 ods. 1 OSP: Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Z uvedeného vyplýva, že zákon rozlišuje dve skupiny predbežných opatrení, a to opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je obava, že by tento výkon bol ohrozený v dôsledku správania sa dlžníka. Pri oboch skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je predbežné opatrenie potrebné.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá OSP: Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) OSP: Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoR) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 ZoR: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Predbežné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť predbežné opatrenie.
Podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej predbežnej, hoci len dočasnej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené, prípadne by bol ohrozený budúci výkon súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z účelu predbežného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia.
V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa uplatňujú zásady uvedené v § 6 a § 120 ods. 1 OSP, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu sledovaného predbežným opatrením. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa síce nedokazuje, ale sa osvedčuje, t. j. nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, no miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou potreby riešenia vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je osvedčovanie tých procesných a hmotno-právnych skutočností, ktorých spravdepodobnenie môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Podmienkou pre jeho vydanie, je teda osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené.
Na základe uvedeného predbežným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu, dokiaľ nedôjde k ich definitívnej úprave súdnym rozsudkom. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Vydanie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o vydaní predbežného opatrenia súd rozhoduje. Pre rozhodovanie
súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania, ako aj počas konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, avšak nie v celom žiadanom rozsahu. Predbežným opatrením čo do výživného súd ukladá účastníkovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, teda je zrejmý zabezpečovací charakter takéhoto predbežného opatrenia - čo však neznamená, že súd pri rozhodovaní o návrhu vo veci samej nebude tieto skutočnosti ďalej posudzovať - avšak pri rozhodovaní vo veci samej už nie z hľadiska nevyhnutnej miery, ktorú posudzuje pri návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ohľadom výživného, ale komplexnejšie (s využitím ďalších prostriedkov dokazovania, výsluchu účastníkov a pod.). To v tomto štádiu konania napokon ani nie je účelom predbežného opatrenia aj vzhľadom na mieru osvedčenia tvrdených skutočností v relatívne krátkom časovom úseku, v ktorom musí súd o predbežnom opatrení rozhodnúť. Súd poznamenáva, že predbežným opatrením nemôže prejudikovať konečné rozhodnutie súdu vo veci samej (o výške výživného), tým by vlastne predbiehal rozhodnutie vo veci samej. Posúdenie výšky výživného rozhodnutím vo veci samej si v tomto prípade bude vyžadovať starostlivé a odborné dokazovanie a dôkladné posúdenie všetkých skutočností. Navrhovateľka sa stará o 3 nezaopatrené deti, na ktoré poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti celkom mesačne v sume 261,62 Eur, z ktorej sumy je potrebné uhrádzať aj výdavky na domácnosť. Odporca je živnostník a podľa daňového priznania za rok 2011 jeho mesačný príjem predstavuje sumu v priemere 284,55 Eur (základ dane 3.414,56 Eur). Navrhovateľkou žiadaná suma 100,-Eur však podľa názoru súdu presahuje rámec nevyhnutnej miery, súd preto nemohol priznať predbežným opatrením túto sumu v celej požadovanej výške, ale priznal navrhovateľke predbežným opatrením mesačné výživné v sume 30,-Eur, a v zostávajúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 145 OSP, na základe ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 171 ods. 1 O.s.p.; lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné.
Podľa § 171 ods. 2 O.s.p., ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.