Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoPs-1-2023.pdf
PDF · 89.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoPs/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Janky Benkovičovej, v konaní o prípustnosti prevzatia A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica F. F., E. G. XX, F., H.: XX XXX XXX, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 8Pu/12/2023 - 5 zo dňa 28.4.2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.
Napadnutým uznesením zo dňa 28.4.2023 súd prvej inštancie vyslovil, že prevzatie A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. do zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej nemocnici F. F. F. I. I. J. F., E. G. XX, bolo prípustné. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 25.4.2023 o 12,18 hod. mu oznámila Psychiatrická nemocnica F. F. J. F. prevzatie umiestnenej, pričom táto bola prijatá do Psychiatrickej nemocnice F. F. J. F. dňa 24.4.2023 o 21,54 hod. bez jej informovaného súhlasu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že umiestnená A. B. bola do zariadenia privezená sanitkou. Táto však chcela, aby ju otec zobral na políciu, pretože mala podozrenie, že o prácu prišla nedôvodne. Namiesto toho ju ale otec zobral psychiatrovi, ktorý jej predpísal lieky. Do zdravotníckeho zariadenia bola umiestnená proti jej vôli bez osobných vecí.
2.
Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že zdravotnícke zariadenie konalo v predmetnom konaní v súlade so zákonom, pričom pri rozhodovaní bolo prihliadnuté na názor ošetrujúceho lekára, ktorý uviedol, že s ohľadom na zdravotný stav umiestnenej je potrebná ústavná liečba a tiež riadne nastavenie na liečbu. Okrem toho vyšetrujúca lekárka povedala, že je potrebné vykonať u umiestnenej vyšetrenia a následne nastaviť liečbu. Za tohto stavu súd prvej inštancie mal za to, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov, teda jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
3.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie umiestnená, ktorá namietala, že jej zdravotný stav nevyžaduje pobyt v takomto zariadení. Po prijatí do zariadenia uviedla, že neodmietla podpísať tlačivo označené ako informovaný súhlas, pričom o nutnosti podpísania súhlasu sa dozvedela až dňa 28.4.2023, kedy ju prišli vypočuť pracovníci zo strany súdu. Tvrdila, že ju žiadne psychické problémy ako ostatné pacientky netrápia, nie je žiadny „blázon“. Poukázala na to, že v zariadení jej
vykonali nejaké vyšetrenia (trikrát jej merali tlak za deň, vyšetrenie MRI atď.), pričom viackrát zopakovala, že je normálna a pri zmysloch. Rada by sa vrátila do práce a normálne fungovala.
4.
K odvolaniu umiestnenej vyjadrenie zdravotníckeho zariadenia - Psychiatrická nemocnica F. F. F. podané nebolo.
5.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa ust. § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.
6.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa článku 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
Podľa § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.
Podľa § 260 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
Podľa § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.
Podľa § 6 ods. 9 pís. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Podľa § 9 ods. 4 Zákon o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom Čl. 5 Dohovoru, Čl. 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a čl. 17 Ústavy SR. Procesné záruky zákonnosti zadržania fyzickej osoby na základe § 6 ods. 9 písm. d/ obsahuje Civilný mimosporový poriadok v § 252 a nasl. tak, aby v odôvodnených prípadoch mohol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na prejavenú vôľu pacienta, avšak po splnení presne stanovených podmienok. Prostriedkom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je tu totiž zadržanie osoby, ktoré predstavuje nútené obmedzenie osobnej slobody, čím poskytovateľ zasahuje minimálne do dvoch ústavných práv a to práva na osobnú slobodu a práva na súkromie/ochranu integrity. Je pochopiteľné, že takéto obmedzenie si vyžaduje zákonnú reguláciu z pohľadu hmotného práva, ako aj definovaním procesných záruk zákonnosti tohoto postupu. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon a tým je Civilný mimosporový poriadok, ktorý v § 252 až § 271 upravuje osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Detenčné konanie pozostáva z dvoch štádií, z ktorých prvým je posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a druhým štádiom je posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej.
7.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že umiestnená bola prijatá do zdravotníckeho zariadenia dňa 24.4.2023 o 21:54 hod. bez informovaného súhlasu. Na základe tejto skutočnosti Okresný súd Pezinok začal bez návrhu konanie na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia - Psychiatrickej nemocnice F. F. F. podľa § 253 CMP a v konaní v súlade s procesnými pravidlami vypočul tak umiestnenú, ako i ošetrujúceho lekára.
8.
Podľa obsahu spisového materiálu, vrátane zdravotnej dokumentácie, s ktorou sa v zdravotníckom zariadení oboznámil súd prvej inštancie, v čase prijatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti vyžadovala umiestnená vzhľadom na svoj zdravotný stav (rozvoj paranoidnej psychotickej symptomatiky), hospitalizáciu a k jej prevzatiu do ústavnej starostlivosti tak došlo v súlade so zákonom. Bolo zistené, že súd prvej inštancie začal vo veci konať bezodkladne po doručení oznámenie zdravotníckeho zariadenia o prevzatí pacienta do ústavu a v podstate bezodkladne bolo vydané uznesenie o začatí konania. Taktiež súd umiestnenú riadne poučil o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu, prípadne dôverníka, ktorý nebude jeho zástupcom. Ako dôverník bol v podanom odvolaní uvedený H. H. B.. Z výsluchu umiestnenej vyplynulo, že táto s hospitalizáciou nesúhlasila, pretože sa necíti byť psychiatrickým pacientom.
Okresný súd podľa zistenia odvolacieho súdu postupoval podľa na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a v zákonnej lehote, v rámci ktorej možno rozhodnúť len o tom, či k samotnému prevzatiu bez súhlasu umiestnenej došlo v súlade s predpisom, ktorý ustanovuje, kedy možno vykonať liečebný úkon bez súhlasu pacientky (zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti). Keďže v danom prípade umiestnená nedala informatívny súhlas s hospitalizáciou, okresný súd na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia vypočul tak umiestnenú, ako aj ošetrujúceho lekára a dospel k záveru, že boli naplnené podmienky ustanovenia § 6 zákona o zdravotnej starostlivosti stanovujúceho okolnosti, za existencie ktorých sa informovaný súhlas pre poskytnutie neodkladnej starostlivosti, ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti nevyžaduje. V danom prípade takouto okolnosťou prelamujúcou ústavou garantovanú nedotknuteľnosť osobnej slobody jednotlivca bola hrozba vážneho zhoršenia zdravotného stavu.
9.
Umiestnená v obsahu svojho odvolania neuviedla voči záverom súdu prvého stupňa prakticky žiadnu zásadnú relevantnú argumentáciu spochybňujúcu naplnenie podmienok obmedzenia jej osobnej slobody hospitalizáciou bez informovaného súhlasu.
10.
Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách civilného mimosporového poriadku a vecne správne rozhodol, keď skonštatoval, že k prevzatiu A. B. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany umiestnenej ako odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejší výsledok konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia potvrdil ako vecne správne.
11.
Nakoľko zo stanovísk odvolateľky je zrejmé, že podľa jej názoru dôvody hospitalizácie v jej prípade neboli ani naplnené, upozorňuje ju odvolací súd na skutočnosť, že v zmysle § 265 CMP po právoplatnosti rozhodnutia o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia pokračuje súd prvej inštancie v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
12.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
13.
Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).