Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1145-2011.pdf
PDF · 74.91 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/1145/2011
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: VB LEASING, s.r.o., so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava, právn. zast. JUDr. Anna Bujalková, Vazovova 20, 811 07 Bratislava, proti povinnému: Z. E. Z., nar. XX.X.XXXX, so sídlom C. XXX/XX, XXX XX Ľ., IČO: XXXXXXXX, pre vymoženie XX.XXX,XX eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii sa z a m i e t a j ú.
II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia vo veci návrhu povinného na zrušenie exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, sp. zn. XXXX/ XX z 13.9.2011 vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 18.10.2011 podal na Exekútorskom úrade JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, sp. zn. XXXX/XX, z 13.9.2011, vykonateľný dňa 23.9.2011.
Tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi dňa 15.8.2012 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Na Okresný súd Kežmarok súdny exekútor doručil 22.10.2012 podanie povinného označené ako "Námietky proti exekúcii č.k. G.-XXX/XXXX", ktoré súd posúdil podľa obsahu aj ako návrh na odklad exekúcie. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie 4.10.2012 a námietky proti exekúcii povinný podal na poštovú prepravu dňa 15.10.2012, teda v zákonnej 14 - dňovej lehote na podanie námietok proti exekúcii. Keďže ide o včas podané námietky proti exekúcii, súd sa ich obsahom zaoberal.
Námietky proti exekúcii povinný dôvodil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti. Počas konania na rozhodcovskom súde povinnému nebolo umožnené navrhovanie ďalších dôkazov, tak ako to pripúšťa O.s.p. pre konanie pred riadnym súdom, a povinnému nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie, alebo na navrhnutie dôkazov. Rozhodcovským rozsudkom bolo porušené právo povinného na súdnu ochranu a rozhodcovský súd neprihliadol na ďalšie skutočnosti, ktoré s prípadom súvisia, a ktoré boli v prospech povinného. Aj v rozhodcovskom konaní je potrebné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a tiež ústavnosti. Z uvedeného dôvodu podal na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo je dôvodom na prerušenie prebiehajúceho exekučného konania. Záverom povinný navrhol, aby súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel a následne zastavil exekúciu, resp. aby exekúciu prerušil až do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava, č.k. XXCb/XXX/XXXX. Zároveň si uplatňuje trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii. K námietkam proti exekúcii povinný pripojil aj žalobu na zrušenie exekučného titulu podanú na príslušnom súde.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Pri rozhodovaní o podaných námietkach povinného súd preskúmal ich obsah a zistil, že povinný v nich namieta exekúciu a poukazuje pritom na skutočnosť, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti.
Súd po preskúmaní obsahu listín zistil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Leasingovej zmluvy číslo: F. uzavretej dňa 10.12.2007 medzi poskytovateľom leasingu
- oprávneným a príjemcom leasingu - povinným označeným ako živnostníkom zapísanom v živnostenskom registri Obvodného úradu Kežmarok. Predmetom leasingovej zmluvy bol nákladný automobil IVECO. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že povinný je živnostníkom a medzi predmetom jeho podnikania patrí aj vnútroštátna nákladná cestná doprava.
Podľa § 52 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len "OZ"/ dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd môže konštatovať, že povinný pri uzatváraní predmetnej zmluvy nemal postavenie spotrebiteľa a predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, a preto nemožno na ich právny vzťah aplikovať normy spotrebiteľského práva.
Námietky proti exekúcii možno dôvodiť len skutočnosťami, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu a ktoré spočívajú:
a) v zániku nároku,
b) bránia vymáhateľnosti
c) v dôsledku iných okolností, pre ktoré je exekúcia neprípustná,
d) v tom, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby označenej v exekučnom titule
Medzi okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, patria spravidla skutočnosti, pre
ktoré môže byť exekúcia zastavená. Typickým príkladom je vznesenie námietky premlčania zo strany povinného.
Keďže právny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským, súd nepreskúmal materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské konanie je predovšetkým určené
pre obchodno - právne vzťahy, kde strany vystupujú z rovnakej pozície a ich činnosť a rozhodovanie sú ovplyvňované hrozbou rizika podnikania, čo platí aj v tomto prípade.
Súd tak môže konštatovať, že námietky povinného nie sú dôvodné a exekúcia začala oprávnene. nakoľko povinný dobrovoľne neuhradil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul.
Povinný v podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu, aj ako návrh na odklad exekúcie uviedol, že podáva návrh na prerušenie exekučného konania, a to až do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava vedenom pod č.k. XXCb/XXX/XXXX o návrhu povinného na zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Bratislava, sp. zn. XXXX/XX z 13.9.2011, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní.
Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Keďže exekučný súd mal osvedčené, že povinný podal návrh na zrušenie exekučného titulu na príslušnom súde, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolajúca zastavenie exekúcie, súd povolil odklad exekúcie, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti výroku I. odvolanie nie je prípustné. /§ 58 ods. 4 EP/
Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. /§56 ods.7 Exekučného poriadku/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.