Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TT-20S-126-2021.pdf
PDF · 133.8 KB
Case nature
Area
Subarea
TT-20S/126/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobkyne: SANKA, s.r.o., , so sídlom: Kollárova 336, 908 48 Kopčany, IČO:44 705 727, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom: Potočná 169/85, 909 01 Skalica, IČO: 42 293 529, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Kollárova 8, 917 02 Trnava, IČO: 00 165 719, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX E., 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX E., 4/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX E., 5/ AZ Profistavba s.r.o., IČO: 46 968 253, so sídlom: SNP 1669/2, 908 51 Holíč, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2021/017942-002 zo dňa 02.08.2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Správna žaloba
1. Správnou žalobou podanou dňa 22.10.2021 na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2021/017942-002 zo dňa 02.08.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Mesta Holíč sp. zn. 9533/20 zo dňa 26.03.2021 o nariadení odstránenia stavby (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Mesto Holíč ako stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nariadil odstránenie nepovolenej montovanej stavby „Skladová hala“ na Hollého ulici v Holíči, na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX, v katastrálnom území E., evidovaný ako záhrada o výmere 158 m2 na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj „predmetná hala“), ktorej vlastníkom je žalobkyňa, za podmienok v súlade s § 90 ods. 2 stavebného zákona, špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí vrátane jednomesačnej lehoty na odstránenie stavby, a zároveň zamietol námietky uplatnené v priebehu konania žalobkyňou a vyhovel námietkam ďalších účastníkov konania C. C. B., A. A. B., G. H. a I. H..
2. Označenou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť, vecnú a právnu nesprávnosť, nepreskúmateľnosť a nedôvodnosť napadnutého rozhodnutia. Dôvody nezákonnosti (žalobné body)
vymedzila s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; je neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť; zistenie skutkového stavu je nedostatočné na riadne posúdenie veci; žalovaným zhromaždené dôkazy boli nesprávne vyhodnotené; a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Poukázala na rozsudok krajského súdu č. k. 20S/15/2019-106 zo dňa 06.11.2019, ktorým bolo zrušené takmer totožné rozhodnutie týkajúce sa tej istej veci. Žalovaný podľa žalobkyne nenapravil vytýkané nedostatky, svoje rozhodnutie len „obohatil“ o citáciu ustanovení, z ktorých by mal vychádzať, ale tieto neaplikoval na skutkový stav a prijal nesprávne právne závery, ktorých odôvodnenie nevychádza zo základných interpretačných pravidiel.
3. V rámci nesprávneho právneho posúdenia veci žalobkyňa zdôraznila nutnosť kumulatívnej aplikácie § 43 ods. 1 stavebného zákona, t. j. potrebu naplniť všetky znaky tohto ustanovenia, aby mohlo byť niečo považované za stavbu v zmysle stavebného zákona a aby následne mohlo byť vydané rozhodnutie nariaďujúce odstránenie stavby. Predmetná konštrukcia (hala) podľa žalobkyne nespĺňa kumulatívne zákonné podmienky, aby mohla byť označená ako stavba, dokonca podľa nej nespĺňa ani jednu zo zákonných podmienok, najmä postavenie stavby stavebnými prácami, použitie stavebných výrobkov na postavenie konštrukcie pokrytej plachtou, pevné spojenie so zemou (konštrukcia je postavená na premiestniteľných betónových kockách voľne položených na zemi), postavenie konštrukcie nevyžadovalo úpravu podkladu. Žalovaný nevysvetlil, na základe čoho betónovú plochu označil za stavbu, keď táto zákonnú definíciu stavby nespĺňa. V tejto súvislosti žalobkyňa dala do pozornosti rozhodovaciu prax v danej problematike, keď dokonca ani „mobilheim“ nepripojený na inžinierske siete nie je v zmysle stavebného zákona považovaný za stavbu, ak je položený na betónových paneloch, ktoré sú voľne položené na nespevnenom podklade.
4. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalobkyňa namietala v súvislosti s jeho nedostatočným odôvodnením, obzvlášť v časti týkajúcej sa označenia haly za stavbu, i v časti stavebných prác a stavebných výrobkov. Žalovaný podľa nej neodôvodnil, resp. nedostatočne konkrétne a logicky vysvetlil, ako ku svojim záverom dospel. Samotný poukaz na zákonné ustanovenia podľa žalobkyne nemôže byť dostatočný, ak ich za zisteného skutkového stavu nemožno pri aplikácii interpretačných a logických postupov použiť. Žalovaný produkuje svojvoľné a ničím nepodložené závery. Žalobkyňa v tejto časti uzavrela, že napadnuté rozhodnutie je prejavom svojvôle žalovaného, nespĺňa zákonné predpoklady riadne odôvodneného a zrozumiteľného rozhodnutia, a to ako podmienku rešpektovania práva žalobkyne na spravodlivý proces.
5. Ďalej žalovaný nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, za ktorý nesie v správnom konaní zodpovednosť. Skutkový stav nie je možné dotvárať nepodloženými domnienkami a sanovať tak nedostatočné zistenie, ktoré nevyplýva zo zabezpečených dôkazov, konkrétne ukotvenie haly do betónových kociek, resp. priamo do betónu. Betónové kocky sú len voľne položené na hlinený podklad a z časti na vybetónovanú časť dvora, pričom nie sú nijako spojené so zemou. Správny orgán nesie podľa zásad správneho práva plnú zodpovednosť za úplné zistenie skutkového stavu a plnú zodpovednosť za vydanie zákonného rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobkyne svojvoľné, kedy osoby neodborne spôsobilé hodnotia technické veci a ich následky a konštituujú závery bez opory v konkrétnych právnych normách.
6. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v celom rozsahu k rukám právneho zástupcu. Zároveň požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorého dôvodnosť preukazovala pripojenými prílohami súvisiacimi s jej majetkovými pomermi.
II.
Priebeh administratívneho konania a súvisiacich konaní
7. Dňa 06.06.2018 Mesto Holíč pod sp. zn. 4596/18 vydalo Oznámenie o začatí správneho konania o nariadení odstránenia nepovolenej stavby (predmetnej haly), ktoré doručilo všetkým známym účastníkom správneho konania. Dôvodom odstránenia podľa predmetného Oznámenia boli zistenia vyplývajúce zo štátneho stavebného dohľadu uskutočneného stavebným úradom Mestom Holíč dňa
26.04.2018 v konaní sp. zn. 3044/18 na základe podnetu, keď z vykonaného dohľadu vyplynulo, že predmetná hala je stavbou postavenou bez stavebného povolenia a jej dodatočné povolenie by bolo v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania. Z vykonaného dohľadu bol vypracovaný Záznam sp. zn. 3044/18 datovaný 09.05.2018.
8. Dňa 06.08.2018 Mesto Holíč vydalo rozhodnutie sp. zn. 4596/18, ktorým ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, na základe § 90 stavebného zákona a na podklade výsledkov šetrenia podľa § 88 ods. 1 písm. a) stavebného zákona nariadil odstránenie predmetnej haly za súčasného vymedzenia podmienok v súlade s § 90 ods. 2 stavebného zákona, špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí, a námietky žalobkyne ako účastníčky konania, podané 22.06.2018, zamietol.
9. Na základe odvolania podaného 07.09.2018 zo strany žalobkyne žalovaný dňa 12.11.2018 vykonal štátny stavebný dohľad predmetnej haly a vyhotovil z neho fotodokumentáciu, o čom bol spísaný Záznam, z rovnakého dňa.
10. Dňa 04.12.2018 žalovaný vydal rozhodnutie č. OU-TT-OVBP2-2018/033371/Ve, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie Mesta Holíč sp. zn. 4596/18 z 06.08.2018 tak, že odstránenie stavby nariadil podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. V ostatnom rozhodnutie zostalo nezmenené. Právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo dňom 07.01.2019.
11. Krajský súd rozsudkom č. k. 20S/15/2019-106 z 06.11.2019, právoplatným 20.01.2020 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok“), rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/033371/Ve zo 04.12.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že z rozhodnutí oboch vo veci konajúcich správnych orgánov je bez pochybností zrejmé, že sa s výnimkou ukotvenia konštrukcie a naplnenia podmienky potreby úpravy podkladu zrozumiteľne nevysporiadali s časťou námietok žalobkyne a nezaoberali sa naplnením ďalších znakov stavby, ktorými je použitie stavebných prác definovaných v ustanovení § 43g stavebného zákona a použitie stavebných výrobkov definovaných v § 43t stavebného zákona a § 2 zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 90/1998 Z. z.“). Krajský súd poukázal na to, že z obsahu spisového materiálu ukotvenie časti konštrukcie cez betónové kocky do betónového podkladu jednoznačne nevyplýva, nie je zjavné z fotodokumentácie ani zo záznamov z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 09.05.2018 a 12.11.2018. Uzavrel, že odôvodnenie správnych orgánov nespĺňa požiadavky kladené ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
12. Na základe zrušujúceho rozsudku žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/026843-007 z 03.08.2020 rozhodnutie Mesta Holíč č. 4596/18 z 06.08.2018 podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku, pre porušenie § 88 ods. 1 písm. a) stavebného zákona a § 3, § 25, § 32, § 46, § 47 Správneho poriadku, zrušil a vec vrátil stavebnému úradu Mestu Holíč na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade so zákonom.
13. Mesto Holíč dňa 13.09.2020 pod sp. zn. 9533/20 vydalo Oznámenie o pokračovaní v konaní o nariadení odstránenia nepovolenej stavby, ktoré doručilo všetkým známym účastníkom správneho konania. Zároveň bolo nariadené ústne pojednávanie vo veci spojené s miestnym zisťovaním určeným na deň 05.11.2020, ktorý deň bol z dôvodov prekážok na strane účastníkov konania (karanténa COVID-19) zmenený na 16.12.2020.
14. Dňa 16.12.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci spojené s miestnym zisťovaním podľa § 88 ods. 2, § 90 ods. 1 stavebného zákona, o priebehu ktorého bola spísaná Zápisnica.
15. Dňa 26.03.2021 Mesto Holíč vydalo prvostupňové rozhodnutie. Stavebný úrad konštatoval, že jestvujúca zastavanosť na dotknutom pozemku prekračuje stanovený limit 25 % a jestvujúcou zástavbou nie je dodržané minimálne percento zelene 60 %, umiestnením haly teda došlo k výraznému prekročeniu prípustného regulatívu zastavanosti pozemku a regulatív minimálneho percenta zelene je hlboko pod stanoveným limitom. Stavebný úrad uzavrel, že ide o stavbu postavenú bez stavebného povolenia, pričom jej dodatočné povolenie by bolo v rozpore s verejnými záujmami, cieľmi a zámermi územného plánovania, preto bolo priamo začaté konanie o odstránení stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. K otázke definície predmetnej haly ako stavby uviedol, že hala je umiestnená z časti na
betónovej ploche a z časti na betónových kockách osadených na rastlom teréne. Nosnú časť stavby tvorí montovaná oceľová oblúková konštrukcia, oblúky sú ukončené oceľovou pätkou, cez ktorú je oceľová konštrukcia ukotvená závitovými tyčami do betónového podkladu, resp. do betónovej kocky, zastrešená je PVC technickou fóliou. Takéto ukotvenie považoval stavebný úrad za pevné spojenie v zmysle § 43 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, a to strojnou súčiastkou (závitová tyč a matica) o pevný základ – inú stavbu, existujúcu vybetónovanú plochu, ktorá bola povolená dodatočným stavebným povolením sp. zn. 8343/16 z 07.03.2017. Ďalej stavebný úrad konštatoval, že oceľová nosná konštrukcia predmetnej haly je stavebnou konštrukciou, zhotovenou montážnou technológiou, pevne spojená so zemou strojnými súčiastkami a na jej realizáciu je potrebné povolenie stavebného úradu. Vybratie nosnej časti stavby by spôsobilo, že stavba by prestala plniť úžitkové vlastnosti, pre ktoré bola vyhotovená, a to ochranu skladovaných vecí.
16. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 29.04.2021 odvolanie, ktoré bolo zaslané ostatným účastníkom konania.
17. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 02.08.2021 tak, že vydal napadnuté rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval, že predmetná hala je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov a pevne spojená so zemou alebo jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu podľa § 43 stavebného zákona. Skutočnosť, že predmetná hala je stavebnou konštrukciou, mal za preukázanú definovaním haly samotným výrobcom. K stavebným prácam ako ďalšej podmienke definície stavby okrem iného uviedol, že oceľová nosná konštrukcia predmetnej haly je stavebnou konštrukciou, zhotovenou montážnou technológiou, je vyrobená z oceľovej konštrukcie, ktorá je zastrešená technickou fóliou. Vybratím oblúkovej oceľovej konštrukcie by prišlo k devastácii skladovej haly. Predmetná hala je podľa žalovaného zároveň postavená zo stavebných výrobkov, pretože je súborom stavebných dielcov zhotovených výrobcom, ktorý výrobca uvádza na trh ako montovanú halu. Hala je postavená zo stavebných výrobkov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 90/1998 Z. z. Pevné spojenie so zemou je u predmetnej haly jednoznačne preukázané vykonaným štátnym stavebným dohľadom, z ktorého je zrejmé, že skladová hala je ukotvená do existujúcej stavby - vybetónovanej plochy - strojnou súčiastkou. Žalovaný konštatoval, že vykonaným dohľadom bolo jednoznačne napriek námietkam žalobkyne preukázané, že hala je ukotvená cez betónovú kocku do betónovej plochy, nie len do betónovej kocky. Odkázal pritom na fotodokumentáciu vyhotovenú v rámci štátneho stavebného dohľadu dňa 12.11.2018, z ktorej majú byť uvedené skutočnosti zrejmé. Uzavrel, že dôvody odvolania sú neakceptovateľné. Mobilheim nepripojený na inžinierske siete a voľne položený na betónových paneloch, ktoré sú uložené na nespevnenom podklade, nie je stavbou, čo však neznamená, že stavbou nie je ani predmetná hala. Predmetná hala je podľa neho stavebnou konštrukciou, zhotovená montážnou technológiou, vyrobená zo stavebných výrobkov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 90/1998 Z. z., pevne ukotvená cez betónovú kocku do existujúcej stavby betónovej plochy závitovou tyčou a maticou, a vyžaduje povolenie stavebného úradu.
III.
Priebeh konania pred správnym súdom
18. Po podaní správnej žaloby boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia vrátane zaplatenia súdneho poplatku a doručovania písomností všetkým účastníkom konania (§ 105, § 106 SSP).
19. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 30.11.2021. Uviedol, že stavebný úrad i žalovaný presne a úplne zistili skutočný stav veci v zmysle § 32 Správneho poriadku. Stavebný úrad Mesto Holíč uskutočnil štátny stavebný dohľad na stavbe, kde okrem iného zistil, že na pozemku je umiestnená montovaná skladová hala, prekrytá impregnovanou fóliou s tým, že oblúková oceľová konštrukcia je závitovými tyčami cez oceľovú pätku upevnená do existujúcej betónovej plochy a mimo betónovej plochy do betónových kociek, hala nie je pripojená na inžinierske siete. Žalovaný sa stotožnil so stavebný úradom, ktorý dospel k záveru, že hala spĺňa vlastnosti stavby podľa § 43 stavebného zákona, a zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí s dôrazom na skutočnosť, že oceľová konštrukcia je pevne spojená so zemou. Podľa žalovaného štátnym stavebným dohľadom bolo preukázané, že hala je ukotvená cez betónovú kocku do existujúcej betónovej plochy – stavby - závitovou tyčou a maticou. Zdôraznil, že odstraňovanie kotvenia haly stavebníkom, ako to bolo preukázané, neznamená, že hala nie je stavbou,
ale stavebník svojím konaním ohrozuje seba a okolie, nakoľko i dodávateľ haly uvádzal, že každý oblúk oceľovej konštrukcie je priskrutkovaný k oceľovým pätkám, ktoré sú pevne ukotvené v zemi. Kotvenie sa uskutočňuje roksorovými skrutkami alebo zemnými vrutmi do hliny a takéto spojenie sa považuje za pevné spojenie podľa § 43 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Mimo betónovej plochy je predmetná hala ukotvená závitovou tyčou do betónovej kocky, čo je podľa žalovaného v rozpore s návodom dodávateľa, ktorý požaduje pevné spojenie – ukotvenie k zemi, na rastlom teréne zemnými vrutmi do hliny. Uzavrel, že hala je stavebnou konštrukciou, je zhotovená montážnou technológiou, vyrobená zo stavebných prvkov, pevne ukotvená k zemi a vyžaduje si povolenie stavebného úradu.
20. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá a napadnuté rozhodnutie potvrdené. Zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odkladný účinok žaloby navrhol nepriznať.
21. Uznesením krajského súdu č. k. 20S/126/2021-93 z 05.01.2022 bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.01.2022.
22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným krajskému súdu 15.02.2022 (replika). Uviedla, že žalovaný neprodukoval žiadne nové argumenty, ku ktorým by sa už nebola vyjadrila v rámci podanej správnej žaloby. Zopakovala, že u predmetnej haly nejde o ukotvenie pevné, keďže má ísť o ukotvenie do hliny, a namietala podklad, z ktorého žalovaný pri svojej argumentácii vychádzal a ktorým mal byť štátny stavebný dozor vykonaný pred zrušením rozhodnutia súdom. V ostatnom sa žalobkyňa pridržala svojich vyjadrení k veci v celom rozsahu.
23. Replika žalobkyne bola doručená ostatným účastníkom konania, ktorí sa k nej ďalej nevyjadrovali.
24. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave, ktorý vo veci ďalej konal.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava
25. Správny súd v Bratislave (v predchádzajúcom texte a ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci (§ 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z.), po zistení, že správna žaloba v tomto konaní bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), smerovala proti orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 182 SSP), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP), po vykonaní procesných úkonov podľa § 105, § 106 SSP, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) i skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), po zistení, že účastníci konania netrvajú na nariadení pojednávania a nie je daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 SSP, teda rozhodujúc bez pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 107 ods. 2, § 137 ods. 2 SSP) za splnenia zákonných podmienok (§ 137 ods. 4 SSP), dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
27. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.“
28. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“
29. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
30. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona „Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.“
31. Podľa § 43f stavebného zákona „Na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len "vhodný stavebný výrobok").“
32. Podľa § 43g ods. 1 stavebného zákona „Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi a) trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, b) stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.“
33. Podľa § 43g ods. 2 stavebného zákona „Ak sa podľa osobitných predpisov vyžaduje na vykonávanie určitých stavebných prác odborná kvalifikácia a zdravotná spôsobilosť, môže ich vykonávať iba fyzická osoba, ktorá má požadovanú odbornú kvalifikáciu a zdravotnú spôsobilosť. Ak sa na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.“
34. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona „Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.“
35. Podľa § 140 stavebného zákona „Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“
36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 90/1998 Z. z. v pôvodnom znení „Stavebným výrobkom je každý výrobok vyrobený na účel trvalého a pevného zabudovania do stavby vrátane a) stavebných látok, dielcov a zariadení, b) stavebných montovaných celkov zhotovených výrobcom zo stavebných látok, dielcov a zariadení, ktoré sa uvádzajú na trh a zabudovávajú do stavby ako ucelené časti stavieb, c) súborov stavebných látok a dielcov uvádzaných na trh ako ucelené systémy, z ktorých sa zhotovuje stavba alebo jej časť.“
37. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 90/1998 Z. z. v pôvodnom znení „Trvalým a pevným zabudovaním do stavby sa rozumie použitie, vstavanie, vmontovanie alebo inštalovanie stavebného výrobku do konštrukcie stavby, ak a) jeho prípadné vyňatie zo stavby je nemožné alebo je možné iba so znížením úžitkových vlastností stavby, alebo b) činnosti, ktorými sa do stavby stavebný výrobok zabuduje alebo zo stavby vyberie, sú stavebnými prácami.“
38. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS „Stavebný výrobok je každý výrobok alebo každá zostava, ktoré sú
vyrobené a uvedené na trh na trvalé zabudovanie v stavbách alebo ich častiach a ktorých parametre vplývajú na parametre stavieb, pokiaľ ide o základné požiadavky na stavby.“
39. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“
40. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“
41. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“
42. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívnych spisov žalovaného i Mesta Holíč ako prvostupňového správneho orgánu (ďalej spolu aj „správne orgány“) a dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom a zistili skutočný stav veci presne a úplne, pričom zhromaždili dostatok podkladov pre svoje rozhodnutia. Pri zisťovaní skutkového stavu vychádzali najmä z dvoch zákonne vykonaných a nespochybnených štátnych stavebných dohľadov, uskutočnených v dňoch 26.04.2018 a 12.11.2018 na mieste, pri ktorých bol písomne - záznamom i fotograficky zadokumentovaný stav predmetu konania, ktorým je predmetná hala identifikovaná v bode 1. rozsudku. Vo veci bolo vykonané aj ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním dňa 16.12.2020 a správne orgány si zabezpečili informácie o predmetnej hale (návod) zo strany dodávateľa spoločnosti C. J. a iné. Zo záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu Mestom Holíč dňa 26.04.2018 vyplýva, že na dotknutom pozemku je osadená konštrukcia montovanej skladovej haly, ktorá pozostáva z oceľovej oblúkovej konštrukcie o pôdorysných rozmeroch 12m x 9m, opláštená impregnovanou textíliou. Jej výška v najvyššom bode dosahuje 4,5m. Oceľová konštrukcia je uchytená oceľovými zatĺkacími „šrúbmi“ v časti do betónovej plochy a v časti do betónových kociek a je bez prípojok na inžinierske siete. Hala je osadená od ľavej hranice pozemku cca 0,5m, od pravej hranice cca 1,5m, od zadnej hranice 0,8m. V sklade sú uložené palety, stavebný materiál na zatepľovanie stavieb, vysokozdvižná plošina a elektrický vysokozdvižný vozík. Zo záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu žalovaným dňa 12.11.2018 vyplýva, že obhliadkou bolo zistené, že hala je ukotvená o pevný podklad strojnou súčiastkou. K záznamu je pripojená aj fotodokumentácia. Zo zápisnice z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania uskutočneného Mestom Holíč dňa 16.12.2020 vyplýva, že hala má oblúkovú kovovú konštrukciu a je upevnená závitovými tyčami do podkladu – betón, betónová kocka.
43. Vychádzajúc zo zabezpečených dôkazov žalovaný v súlade s prvostupňovým správnym orgánom ustálil skutkový stav tak, že predmetná hala je skladovou montovanou plachtovou halou, ktorá je z časti umiestnená na existujúcej betónovej ploche a z častina betónových kockách na rastlom teréne. Každý oblúk oceľovej konštrukcie je zakončený svojou oceľovou pätkou, cez ktorú je oceľová konštrukcia ukotvená závitovou tyčou (4 ks) cez betónovú kocku do existujúceho, vybetónovaného podkladu (stavby). Existujúca vybetónovaná plocha o výmere 60m2 bola súčasťou dodatočného stavebného povolenia sp. zn. 8343/16 z 07.03.2017 a je povolenou a trvalou stavbou. Závitová tyč je dlhšia ako hrúbka betónovej pätky, teda musí zasahovať a byť ukotvená až o stavbu betónovej plochy. Niektoré kotvenia pätiek boli odstránené, iné nie. Na niektorých miestach je v betónovej ploche diera po odstránení závitovej tyče alebo roxoru, teda pred odstránením existovalo aj na týchto miestach spojenie s vybetónovanou stavbou.
44. V otázke správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu žalobkyňa namietala, že jeho zistenie bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [§ 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP]. Ťažiskovou námietkou žalobkyne v tomto smere je tvrdenie, že žalovaný vychádzal z domnienok, ak ustálil, že predmetná hala je ukotvená do betónových kociek a v niektorých prípadoch priamo do betónu, čo podľa nej nie je pravdivé, keďže betónové kocky sú len voľne položené na hlinený podklad a z časti na vybetónovanú časť dvora a nie sú nijako spojené so zemou. Na tomto mieste správny súd v prvom rade poznamenáva, že žalobkyňa svoje protikladné tvrdenia ničím nepreukázala a v priebehu celého administratívneho konania sa obmedzila len na tvrdenia, ktoré ničím nepodložila
a ktoré nie sú bez zdemontovania predmetnej haly overiteľné. Naopak správne orgány stav predmetnej haly zadokumentovali fotograficky, pričom z vyhotovených fotografií je zrejmé, že nosníky konštrukcie ukončené pätkami boli (pred odstránením ukotvenia) alebo stále sú pripevnené priamo k betónovej ploche alebo k betónovej kocke. Skrutky, ktorými sú nosníky pripevnené, majú už aj vizuálne veľkosť, hrúbku a tvar, ktorý neumožňuje iný záver, než k akému dospel žalovaný, teda že závitová tyč musí zasahovať a byť ukotvená až o stavbu betónovej plochy. Navyše v tejto súvislosti žalobkyňa nerozporovala skutočnosť, že na niektorých miestach je pätka ukotvená priamo do betónovej plochy, teda je pevne spojená so zemou. Stavebný zákon pritom nedefinuje, v akom rozsahu a na koľkých miestach má byť stavba pevne spojená so zemou, preto postačuje, ak je stavba so zemou pevne spojená aspoň sčasti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že podľa samotného dodávateľa predmetnej haly je potrebné, aby oceľové pätky boli pevne ukotvené k zemi. Dôvodom je najmä stabilita konštrukcie a jej bezpečnosť. Ak žalobkyňa nepostupovala v súlade s návodom a odporúčaniami dodávateľa predmetnej haly a nezabezpečila jej ukotvenie k zemi napevno, je nielenže neprípustné a neadekvátne, hraničiace až so zneužitím práva, brániť sa takýmto argumentom, ale takéto konanie z jej strany by mohlo byť kvalifikované ako porušenie stavebného zákona v ustanovení § 43g ods. 2. Správny súd má za to, že správne orgány dostatočne zabezpečili zistenie skutkového stavu predmetu konania a tento skutkový stav ustálili v súlade so stavom veci.
45. Žalobkyňa ďalej správnou žalobou namietala nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP]. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie stav, kedy správny orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. Správny súd zastáva názor, že o tento prípad v danej veci nejde. Žalobkyňa v tejto súvislosti argumentovala, že predmetná hala kumulatívne nespĺňa všetky podmienky podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona. Ustanovenie § 43 ods. 1 stavebného zákona pritom za stavbu považuje stavebnú konštrukciu, ktorá je postavená stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov a je pevne spojená so zemou alebo jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Správny súd sa stotožňuje so záverom správnych orgánov, že predmetná hala je stavbou v zmysle uvedeného ustanovenia a zákonnú definíciu so všetkými jej kumulatívne vymedzenými znakmi spĺňa: predmetná hala je stavebnou konštrukciou, teda konštrukciou, ktorú je potrebné zmontovať z jej jednotlivých častí – stavebných výrobkov (dielov), ktoré boli vyrobené a uvedené na trh za účelom trvalého zabudovania do stavby alebo jej častí a ktoré vplývajú na parametre stavby; je postavená stavebnými prácami – montážnymi prácami, ktorými sa trvale a pevne zabudováva do stavby jej technické vybavenie – časti, pri súčasnom možnom využití pracovnej sily a zariadení, napríklad vysokozdvižného vozíka a podobne, zo stavebných výrobkov, teda jej jednotlivých dielov, ktoré sa trvale zabudovávajú do stavby tak, aby dosiahla svoj účel; a je pevne spojená so zemou minimálne v tých častiach stavby, v ktorých sú pätky predmetnej haly upevnené priamo do betónovej plochy. Podľa dodávateľa by všetky oceľové pätky mali byť pevne ukotvené k zemi roksorovými skrutkami alebo zemnými vrutmi do hliny, teda podľa odporúčaní (návodu) dodávateľa jednoznačne ide o konštrukciu pevne spojenú so zemou. Správny súd dodáva, že už len zo samotnej podstaty predmetnej stavby ako montovanej konštrukcie pozostávajúcej z viacerých komponentov (častí), ktoré vyžadujú ich koordinované spojenie, ktorá stavba je charakterizovaná určitými vlastnosťami, rozmermi a svojím účelom, je zrejmé, že takáto konštrukcia by bez pevného ukotvenia k zemi nemohla plniť svoj účel, resp. v prípade jej nedostatočného ukotvenia by mohlo dôjsť k narušeniu jej stability, pevnosti, a tým aj bezpečnosti celej stavby, a to napríklad i pôsobením poveternostných podmienok. Správny súd v tejto otázke poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu prax, v rámci ktorej už bola otázka posúdenia montovanej haly ako stavby riešená (m. m. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/37/2011 zo 16.04.2013).
46. Napokon žalobkyňa správnou žalobou namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], ktorá mala podľa nej spočívať v nedostatočnom odôvodnení právneho posúdenia haly ako stavby. Správny súd sa s argumentáciou žalobkyne nestotožňuje. Napadnuté rozhodnutie, ktoré žalovaný vydal po správnom a úplnom zistení a ustálení skutkového stavu, podľa správneho súdu všetky parametre dostatočne odôvodneného rozhodnutia po formálnej i materiálnej stránke spĺňa. Obsahuje nielen formálne zákonné náležitosti, ale z hľadiska materiálneho (samotnej podstaty veci) dáva odpoveď na všetky zásadné otázky, ktoré boli v predmetnom konaní riešené a ktoré sú základom jeho skutkových a právnych záverov. Nespokojnosť účastníka s výsledkom konania nemôže byť dôvodom na konštatovanie opaku. Z argumentácie žalobkyne v tejto časti jej námietok je zrejmé, že smeruje k požiadavke na nezmyslené odôvodňovanie skutočností, ktoré vyplývajú zo samotného charakteru predmetu konania. Vysvetlenie, prečo je montovaná hala stavebnou konštrukciou
a z akého dôvodu sú jednotlivé časti zabudovávané do haly ako stavby trvalo a pevne, ktoré skutočnosti vyplývajú zo samotnej podstaty stavby určenej výrobcom ako montovanej oceľovej konštrukcie tak, ako bola popísaná v predchádzajúcich častiach rozsudku, je neadekvátne. Žalovaný sa na strane 7 až 11 napadnutého rozhodnutia vysporiadal so skutkovým stavom i s právnym posúdením veci, kde nielen citáciou zákonných ustanovení, ale i vlastným vysvetlením popísal dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že predmetná hala je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona, pričom sa vyjadril ku všetkým znakom zákonnej definície stavby. Žalovaný sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobkyne, ktoré táto uplatnila v odvolacom konaní. Žalobkyňa ani nenamietala, že by nedostala odpoveď na niektorú zo zásadných otázok, jej nespokojnosť smeruje skôr k samotnému výsledku konania, než k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia.
47. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom, vychádzajú zo správne a úplne zisteného skutkového stavu veci, napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a v súlade s obsahom administratívneho spisu. Správny súd nezistil žalobkyňou namietané dôvody pre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) SSP, preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
48. O trovách konania vo vzťahu k úspešnému žalovanému rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keď mu náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vznikli.
49. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania 1/ až 5/ súd vychádzal z § 169 SSP a náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni im nepriznal, pretože im v konaní nebola správnym súdom uložená žiadna povinnosť a ďalšie trovy konania im z obsahu spisu nevyplývajú.
50. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na správnom súde, ktorý ho vydal. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.