Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-73-2012.pdf
PDF · 101.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO:45 535 108 v zastúpení advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi G. R., r.č.XXXXXX/ XXXX, bytom U. XX, občan SR, toho času na neznámom mieste, zastúpený procesným opatrovníkom E. P., pracovníkom tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom, IČO:42247268, Sofijská 13, Košice, zastúpené JUDr. Ladislavom Miklušom, advokát so sídlom Stará Baštová 2, Košice, v konaní o zaplatenie 331,94 eura s prísl. takto
rozhodol:
Súd zrušuje platobný rozkaz vydaný tunajším súdom pod č.k. 6Ro/84/2012 zo dňa 02.03.2012.
Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie 331,94 eura s prísl. s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 331,94 eura od 11.04.2009 do zaplatenia z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Ladislavovi Miklušovi trovy konania v celkovej výške 68,38 eura na účet číslo: XXXXXXXXXX/ XXXX, VS:XXXXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 331,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uvedenej sumy od 11.04.2009 do zaplatenia z titulu neuhradenia zmluvnej pokuty. Spoločnosť Slovak Telecom a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2011.
Odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení č.XXXXXXX zo dňa 27.12.2007.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru číslo XXXXXXXXXX splatnú dňa 11.04.2009 vo výške sumy 331,94 eura (10 000,02,-Sk). Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania z uvedenej sumy v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č.k.6Ro/84/2012 zo dňa 02.03.2012, ktorý nebolo možné odporcovi doručiť vzhľadom k tomu, že šetrením nebolo možné zistiť adresu jeho terajšieho pobytu,
preto v zmysle zákonného ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. bol odporcovi ustanovený procesný opatrovník a platobný rozkaz bol zrušený.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení číslo XXXXXXX uzavretou dňa 27.12.2007, faktúrou č. XXXXXXXXXX v celkovej sume 331,94 eura, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta, Všeobecnými podmienkami poskytovania elektronických komunikačných služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dve zmluvy a to Zmluvu o pripojení dňa 27.12.2007.. V dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 27.12.2007 súd zistil, že vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľovi. Na základe Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 27.12.2007 právny predchodca predal odporcovi mobilný telefón Sony Ericsson K5501 za kúpnu cenu 1,-Sk vrátane DPH. Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavreli toho istého dňa zmluvu o pripojení predmetom zmluvy bol účastnícky program volania. K Dodatku k uvedenej zmluve bola dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia niektorých povinností účastníka odporcu v sume 10 000,-Sk. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil sumu 10 000,-Sk - 331,94 eura z titulu zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 27.12.2007.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 1, 4 , 5 písm. k) Občianskeho zákonníka účinný v čase uzavretia zmluvy o pripojení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu v spojení s neplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva ( princíp proporcionality ), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Členstva Európskej únie.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok ( článok 6 Smernice Rady 93/13 EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "Smernica" ). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Zmluvná pokuta, ktorá plní funkcie paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú právny predchodca žalobcu žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už len jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania za spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a k inej zmluve ( Článok 4 ods. 1 Smernice ). Aj keď žalobca vyslovene neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúci sa kúpy telefónu predstavujú kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiadúci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a by bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka sa v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 číslo XXXX/XXXX v ktorom sa okrem iného uvádza:
"v tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( § 5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie na hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci K. E. P. Y. G. J. X. ( O.-XXX-XX) a J. Y. P. Y. O. G. Y. G. G. Y.. spojené prípady O.-XXX-XX G. O.-XXX-XX z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky nižšie než uložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prenesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Podľa ustanovenia § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Z horecitovaného zákonného ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo keď neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného súdneho rozhodnutia v ktorom súd na základe žaloby podanej spotrebiteľom alebo dodávateľom rozhodol o nároku spotrebiteľa, ktorý vyplýva alebo je odvodený od takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Podľa zákonného ustanovenia § 153 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku platí, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Ak súd už raz vyslovil neprijateľnosť konkrétnej zmluvnej podmienky, dodávateľovi vzniká ex lege povinnosť zdržať sa ďalšieho používania takejto zmluvnej podmienky. V praxi to znamená, že dodávateľ je na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo vyššie uvedených veciach povinný odstrániť zo svojich všeobecných obchodných podmienok neprijateľné zmluvné podmienky a do tej doby má povinnosť zdržať sa dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky.
Súd návrh navrhovateľa zamietol z titulu že Zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pričom právny predchodca navrhovateľa vystupoval pri uzatváraní predmetných zmlúv ako dodávateľa a odporca ako spotrebiteľ. Pri dojednaniach o zmluvnej pokute súd nepovažoval za individuálne dojednané s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ustanovenie je v zmluve uvedené podobne ako v ďalších formulárových zmluvách uzatvorených s navrhovateľom so svojimi zákazníkmi, pričom odporca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a výška zmluvnej pokuty bola rovnaká po celú dobu viazanosti. Ustanovenia o zmluvnej pokute uvedené v zmluve súd považoval za neprijateľné zmluvné dojednania, nakoľko spôsobili nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s poukazom na to, že zmluvná pokuta nezohľadňovala, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či na začiatku zmluvného vzťahu alebo na konci zmluvného vzťahu, pričom výška zmluvnej pokuty zostala nemenná počas celej doby viazanosti v prípade porušenia zmluvy, teda aj v prípade, ak by účastník zmluvy si splnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platených úhrad až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti ( a to i v prípade nezaplatenia poslednej úhrady ), mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Neprimeranosť sankcie sa v danom prípade, tak ako i v ostatných zmluvách, ktoré uzatváral navrhovateľ so spotrebiteľmi, prejavila osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia, so zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu tak, ako to vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.12.2012 žiadal právny zástupca navrhovateľa. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
Právny predchodca navrhovateľa bol povinný zdržať sa zmluvnej podmienky článku uvedenej v Dodatku k Zmluve pretože táto zmluvná podmienka má rovnaký význam ako zmluvná podmienka uvedená v predmetnej veci, išlo o podmienku týkajúcej sa zmluvnej pokuty, ktorá zaväzovala odporcu ako aj ostaných spotrebiteľov k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti,
pričom neprimeranosť sankcie sa prejavila osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia a právny predchodca navrhovateľa v pozícii dodávateľa bol povinný ex lege s poukazom na ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania predmetnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvárala vo viacerých prípadoch so všetkými spotrebiteľmi, súd na základe uvedeného návrh navrhovateľa vrátane príslušenstva pohľadávky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa zákonného ustanovenia § 142 alebo 1 O.s.p., odporcovi sa náhrad trov konania nepriznáva.
Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal, avšak priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v celkovej sume 68,38 eura za 2 úkony právnej služby, 2 krát po 26,54 eura k tomu 2 krát režijný paušál po 7,63 eura, ktoré boli vyúčtované v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.