Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/68/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľky: D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., G. XX, zastúpená JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 25, proti odporcovi: M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., V. XX/XX, t. č. bytom Z., F. XX, zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 84, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom V.: M., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. -94 zo dňa 26. júna 2012 v časti výživného, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí m e n í takto:

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého M., počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva sumou 500 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to sumou 300 eur do rúk navrhovateľky a sumou 200 eur na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi navrhovateľka v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ktorého číslo účtu je navrhovateľka povinná odporcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého Q., počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva sumou 460 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to sumou 260 eur do rúk navrhovateľky a sumou 200 eur na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi navrhovateľka v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ktorého číslo účtu je navrhovateľka povinná odporcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky D. V., rod. O., nar. XX. XX. XXXX a odporcu M. V., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 24. 11. 2001 v Nitre, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nitra vo zväzku 47, ročník 2001, strana 77 pod poradovým číslom 437, rozviedol. Súd na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti V.: M., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 500 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa mesiaci vopred a to sumu 400 eur do rúk navrhovateľky a sumu 100 eur na osobitný účet maloletého dieťaťa,

ktorý v prospech dieťaťa zriadi navrhovateľka v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ktorého číslo účtu je navrhovateľka povinná odporcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia. Súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 460 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa mesiaci vopred a to sumu 360 eur do rúk navrhovateľky a sumu 100 eur na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi navrhovateľka v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ktorého číslo účtu je navrhovateľka povinná odporcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 5, § 25 ods. 1, 2, § 62, § 63 ods. 1, 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní účel, pre ktoré bolo uzatvorené, toto manželstvo je narušené a vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v opakovaných neverách zo strany odporcu. Zachovanie manželstva nie je ani v záujme maloletých detí, keď ani jeden z účastníkov konania nemal záujem zotrvať v manželskom zväzku. Keďže súd mal za to, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva, manželstvo nie je riadne fungujúce, manželia sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária a spoločne nezabezpečujú výchovu detí, manželstvo v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol. Súčasne súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a to tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, na čom sa rodičia na pojednávaní dohodli s tým, že styk účastníci konania upraviť nežiadali, pretože sa na ňom vedeli dohodnúť. V starostlivosti navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí a tiež na to, aby zo strany oboch rodičov boli zabezpečené nielen ich základné životné potreby, ale aj ostatné potreby, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju maloletých detí. Obe deti aktívne športujú, venujú sa zápaseniu, s čím súvisia zvýšené náklady navrhovateľky na športové oblečenie, obuv a mesačný poplatok športovému klubu. Navrhovateľka je t. č. nezamestnaná, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberá žiadne štátne dávky. Jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola zamietnutá a súdom stanovené výživné na manželku vo výške 600 eur mesačne odporca neuhrádza. Navrhovateľka nemá možnosť finančne prispievať na výživu maloletých detí a z jej strany sú potreby maloletých detí zabezpečované len osobnou starostlivosťou a prídavkami na maloleté deti. Odporca nie je zamestnaný, má príjmy z inej ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov, pretože nie je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a nepracuje ani na základe dohody o vykonaní práce. Odporca nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Westfinreal, s. r. o. Podľa jeho tvrdenia, jeho priemerný mesačný príjem je 1.000 až 1.500 eur a tvorí ho časť tržby, ktorú si ako taxikár vlastnej obchodnej spoločnosti ponecháva z tržieb a časť tejto sumy mu majú požičiavať jeho príbuzní. Tvrdenia odporcu, že má príjem ako taxikár, ničím nepodložil, ani spoločnosť Westfinreal, s. r. o. o tejto činnosti odporcu nemá žiadnu evidenciu. Časť príjmu odporcu tvoria aj finančné prostriedky, ktoré majú byť odporcovi vrátené zo spoločnosti Westfinreal, s. r. o., ktorej odporca požičal v roku 2007 sumu 5 miliónov Sk. Z daňového priznania spoločnosti Westfinreal, s. r. o. za rok 2011 súd zistil, že záväzky spoločnosti voči spoločníkom ostali od roku 2010 nezmenené, teda nie je možné, aby časť pôžičky spoločnosť odporcovi v roku 2011 vrátila. Vypočutá svedkyňa potvrdila, že spoločnosť Westfinreal, s. r. o. vyplácala mesačne navrhovateľke sumu cca 400 eur v hotovosti, ako aj preplácala poštové poukážky v sume 500 eur, ktoré priniesla do sídla spoločnosti. Svedkyňa tvrdila, že týmito finančnými prostriedkami spoločnosť splácala časť svojho záväzku odporcovi z uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ale odporca finančné prostriedky v rovnakej výške opätovne vkladal do pokladne spoločnosti, preto sa v roku 2011 výška záväzku spoločnosti voči odporcovi ako spoločníkovi nezmenila. Odporca však nepreukázal, z akých zdrojov mal mesačne sumu 900 eur, ktorú vracal do spoločnosti. Odporca mesačne spláca splátku úveru vo výške 1.298,02 eura. Podľa jeho tvrdenia, platí aj nájomné za nebytový priestor, ktorý má spoločnosť Westfinreal, s. r. o. v prenájme, v ktorom v súčasnosti býva, vo výške 800 eur mesačne. Ak by odporca platil mesačne len uvedené výdavky, musel by byť jeho príjem viac ako 3.000 eur mesačne. Odporca však nepreukázal svoje príjmy a nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal zdroj svojho príjmu. Odporca má vysokú životnú úroveň, o čom svedčia zahraničné dovolenky, ktoré absolvoval aj s navrhovateľkou, aj s maloletými deťmi, ale aj so svojou priateľkou (v roku 2011 dve zahraničné dovolenky s navrhovateľkou, každá v hodnote 5.000 eur - konanie ). Finančné prostriedky, resp. ich časť si mal opätovne požičať zo spoločnosti Westfinreal, s. r. o., čo však nepreukázal. Otec využíva k osobnej potrebe osobné motorové vozidlá, aj mobilný telefón patriaci obchodnej spoločnosti Westfinreal, s. r. o. Keďže odporca si nesplnil svoju povinnosť a riadne nepreukázal súdu svoje príjmy, súd postupoval

podľa § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine a stanovil priemerný mesačný príjem odporcu na sumu 3.796 eura, ktorá predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Súdom stanovené výživné na obe maloleté deti je tak primerané možnostiam a schopnostiam odporcu. Vzhľadom k tomu, že majetkové pomery odporcu odôvodňujú aj tvorbu úspor pre maloleté deti, súd určil, že časť výživného vo výške 100 eur mesačne u každého dieťaťa bude poukazovaná odporcom na tvorbu úspor na osobitný účet maloletých detí. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri súdom stanovenom výživnom obe maloleté deti budú môcť naďalej mať rovnakú životnú úroveň, ako mali pred rozchodom rodičov, resp. do júla 2011, kedy odporca dobrovoľne pri rovnakých podmienkach ako v súčasnosti prispieval navrhovateľke sumou 1.500 eur mesačne na ňu a maloleté deti. Sumu, ktorú navrhoval odporca vo výške 200 a 150 eur mesačne súd nepovažoval za primeranú. O trovách konania rozhodol súd podľa prvá veta tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, pokiaľ ide o konanie o rozvod manželstva.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odporca včas odvolanie v časti určenia vyživovacej povinnosti, odôvodniac ho tým, že výška výživného stanovená súdom prvého stupňa je nedôvodná, neprimeraná a nemajúca oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o stanovení výšky výživného odôvodnil ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Toto ustanovenie predpokladá, že rodič si nesplní oznamovaciu povinnosť spočívajúcu v sprístupnení údajov, týkajúcich sa zhodnotenia jeho majetkových pomerov. V rámci konania bol odporca vypočutý a odpovedal na všetky otázky kladené súdom. Súdu predložil všetky doklady, na ktorých predloženie bol súdom prvého stupňa vyzvaný, nie je preto pravdou, že by súdu nepreukázal svoje príjmy. Súd u neho vychádzal z príjmu 3.796,60 eura, ktorý však nemá. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto podľa jeho názoru absolútne nepreskúmateľný. Súd poukazoval na to, že má vysokú životnú úroveň, ale neodôvodnil, v čom by mala jeho vysoká životná úroveň spočívať. Jedinou skutočnosťou, na ktorú súd poukazoval, mali byť dve zahraničné dovolenky s navrhovateľkou, každá v hodnote 5.000 eur. Ako však súd prvého stupňa k takejto sume dospel, nie je z napadnutého rozsudku zrejmé. Jeho priemerný mesačný príjem je 1.000 až 1.500 eur, preto stanovenie výšky výživného nezodpovedá realite a jeho príjmom. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na to, že výška výživného stanovená rozhodnutím súdu prvého stupňa nezodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletých detí a je absolútne nadštandardná. Súd nevykonal dokazovanie, v rámci ktorého by zisťoval odôvodnené potreby detí a to vzhľadom na ich bežné a mimoriadne potreby. Ani samotná navrhovateľka nezdokladovala a nepreukázala nutnosť určenia tak vysokej výšky výživného. Je nepochybné, že takto stanovené výživné by nebolo použité na potreby maloletých detí, ale väčšiu časť by použila navrhovateľka na svoje osobné potreby. Vzhľadom k uvedenému navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa výšky výživného zmeniť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dôkazy, pretože z vykonaných dôkazov jasne vyplývalo, že odporca nepreukázal, z akých zdrojov mal mesačne sumu 900 eur, ktorú vracal do spoločnosti Westfinreal, s. r.o., z akých zdrojov platil splátky vo výške 1.298,02 eura a z akých zdrojov platil nájom vo výške 800 eur mesačne. Už len tieto výdavky sú vyššie ako 3.000 eur mesačne. Ani príjem odporcu, ktorý sám uvádzal, nebol preukázaný. Odporca nie je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, nepracuje ani na základe dohody o vykonaní práce, nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Westfinreal, s. r. o., kde vklad odporcu predstavuje 1.995.000 eur. Je pravdou, že odporca jej po odchode zo spoločnej domácnosti od 8. apríla 2010 do 30. júna 2011 prispieval na deti a domácnosť sumou 1.500 eur. Od júla 2011 do 4. októbra 2011 jej neprispieval žiadnou sumou a od 4. 10. 2011 jej dával 400 eur mesačne a hradil náklady za byt 500 eur mesačne. Od 29. 02. 2012, kedy bolo rozhodnuté o príspevku na výživu manželke v sume 600 eur, jej odporca prestal prispievať akoukoľvek sumou na ňu, aj na deti. Od apríla 2012 jej odporca začal prispievať na výživu detí podľa uznesenia OS Nitra, č. k. -62 sumou 200 eur na mal. M. a 170 eur na mal. Q.. Toto výživné bolo stanovené ako výživné v nevyhnutnej miere a nepokrýva náklady na maloleté deti a na byt, v ktorom deti bývajú. V priebehu konania bola preukázaná nadštandardná životná úroveň odporcu a súd správne poukázal na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Určené výživné preto zodpovedá veku, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí a tiež schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Ak mal odporca dostatok finančných prostriedkov v čase, keď jej do júna 2011 dával 1.500 eur mesačne, jeho finančná situácia sa od tej doby nezmenila tak radikálne, aby nemohol prispievať na

výživu maloletých detí určené výživné. Súd prvého stupňa správne zhodnotil skutkový stav veci a dospel k odôvodnenému a správnemu právnemu názoru. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výšky vyživovacej povinnosti, je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne, avšak, keďže dospel k inému záveru ohľadne toho, koľko má z tohto výživného tvoriť sporiaca časť, rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa zmenil.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci je len posúdenie vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom. V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výživného na maloleté deti, správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa určil výživné na mal. M. sumou 500 eur a na mal. Q. sumou 460 eur a na dôvody tohto rozhodnutia podľa poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody uvádzané odporcom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že ustanovenie ako zákonná domnienka výšky príjmu slúži ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného a nastupuje vtedy, ak si rodič nesplní povinnosť (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť) stanovenú týmto zákonným ustanovením, pričom z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že ide o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka nastupuje obligatórne a súd nemôže uvažovať o jej použití.

V danej veci bola svedkyňa Ing. F. L., účtovníčka firmy odporcu, v ktorej je spoločníkom a konateľom, vypočutá na pojednávaní dňa 22. 05. 2012, pričom jej bola uložená povinnosť zabezpečiť doklady, týkajúce sa všetkých výdavkov v akejkoľvek forme, ktoré boli odporcovi ako finančné prostriedky zo spoločnosti Westfinreal, s. r. o. poskytnuté v r. 2011 - 2012 a bola vyzvaná na predloženie výdavkových lístkov, prípadne výpisov z účtu spoločnosti, kde budú jednotlivé výbery zaznamenané. Odporca bol zároveň vyzvaný, aby súdu v lehote 10 dní predložil doklady, ktoré už mal predložiť na pojednávaní dňa 22. mája 2012, teda výpisy z účtov za posledných 6 mesiacov a zároveň predložil zmluvu o pôžičke z r. 2007, uzatvorenú so spoločnosťou Westfinreal, s. r. o. a evidenciu tržieb, ktoré mal ako taxikár za r. 2011 - 2012. Po výzve súdu sa odporca písomne vyjadril, pričom uviedol, že doklady o dovolenkách si neodkladal, výpis z účtu za posledných 6 mesiacov neprikladá a uviedol, že tržbu za zmeny, keď vypomáhal ako taxikár odovzdával do pokladne spoločnosti. K písomnému podaniu predložil aj zmluvu o pôžičke peňažných prostriedkov zo dňa 20. 12. 2007. Na ďalšom pojednávaní dňa 26. júna 2012 súd prvého stupňa opätovne vypočul svedkyňu D.. F. L., ktorá súdu predložila zúčtovanie finančných prostriedkov za r. 2011, ktoré odporca vzal z pokladne spoločnosti a ktoré aj vložil späť, avšak nešlo o riadne účtovné doklady, na predloženie akých bol vyzvaný. Z uvedených dôvodov sa aj odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci pre nesplnenie si povinnosti odporcu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné pri určovaní výživného vychádzať z fikcie jeho mesačného príjmu v sume dvadsaťnásobku sumy životného minima, teda sumy 3.796,60 eura (20 x 189,83 €, čo predstavovalo sumu životného minima v čase rozhodovania súdu prvého stupňa). Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že aj v prípade, ak by súd nevychádzal z fikcie príjmu odporcu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, tak z vykonaného dokazovania vyplývajú celkové majetkové pomery odporcu, z ktorých je možné ustáliť, že jeho príjem sa pohybuje na úrovni fikcie príjmu, preto z takéhoto príjmu u odporcu pri určení výživného vychádzal. K takémuto záveru dospel na základe výpovede navrhovateľky, keď uviedla, že odporca jej počas spolužitia dával 700 eur pre jej osobnú potrebu a 800 eur pre deti, platil náklady spojené s bývaním, školou detí v sume 1.000 eur, náklady za dom v E. v sume 600 eur, uhrádzal nákladné zahraničné dovolenky, pričom navrhovateľka

používala motorové vozidlo Audi A4 a odporca Audi A8, pričom odporca jej výpoveď nespochybňoval. Z takto zisteného príjmu odporcu odvolací súd súdom určené výživné v sume 500 eur na maloletého M. a v sume 460 eur na maloletého Q. považoval za primerané možnostiam a schopnostiam rodičov, keď navrhovateľka žiadny príjem nemá, teda na vyživovacej povinnosti detí sa podieľa tým, že ju vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o ne. Pri určení výživného odvolací súd vychádzal tiež z toho, že v prípade, ak to príjem niektorého z rodičov umožňuje, je možné pri určení výživného zohľadniť aj to, že za ďalšie odôvodnené potreby maloletých detí možno považovať aj tvorbu úspor, napríklad na účely zabezpečenia budúceho štúdia, prípravy na budúce povolanie, bývania, poistenia alebo zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií. Ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Ak súd po preskúmaní majetkovej situácie povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených majetkových pomerov odporcu, dospel k záveru, že aj v danej veci majetkové pomery na strane odporcu umožňujú výživné určiť nad sumu, ktorá zodpovedá spotrebnému charakteru výživného, avšak po zohľadnení veku detí a nákladov, ktoré navrhovateľka okrem bežných výdavkov v súvislosti s maloletými deťmi uvádzala (mesačný poplatok za zápasenie 10 eur, športové ošatenie a obuv 30 - 70 eur ročne a dvakrát do roka špeciálne tenisky na zápasenie - 80 eur), dospel k záveru, že primeraná suma na spotrebné výživné na maloletého M. je suma 300 eur a na maloletého Q. je suma 260 eur, pričom ostatná časť má slúžiť na zabezpečovanie úspor maloletých detí, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa zmenil a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 500 eur mesačne, z toho sumu 300 eur do rúk navrhovateľky a sumou 200 eur na osobitný účet maloletého dieťaťa na výživu maloletého Q. sumou 460 eur mesačne, z toho sumou 260 eur do rúk navrhovateľky a sumou 200 eur na osobitný účet maloletého dieťaťa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže predmetom odvolacieho konania už bolo len určenie vyživovacej povinnosti, teda konanie, týkajúce sa maloletých detí, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.