Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-132-2011.pdf
PDF · 119.49 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/132/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky W.. X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, K. proti odporcovi R.. M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, K. za účasti maloletej X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky W.. X. Z. a odporcu R.. M. Z. uzavreté dňa X.X.XXXX v K., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Maloletú X. Z., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. Z. sumou 100 eur mesačne vždy do 1. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky od právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk odporcu s maloletou X. Z. n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka je p o v i n n á uhradiť na účet Okresného súdu Humenné trovy znaleckého dokazovania vo výške 52,52 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Humenné trovy znaleckého dokazovania vo výške 52.52 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloletú X. Z., nar. XX.XX.XXXX zveril do jej osobnej starostlivosti a určil výživné zo strany odporcu vo výške 150 eur mesačne. Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v K.. Z manželstva pochádzajú tri deti M. Z. nar. XX.XX.XXXX, X. Z. nar. XX.XX.XXXX a X. Z. nar. XX.XX.XXXX. U oboch išlo o prvé manželstvo. Obaja majú národnosť Slovenskú, štátnu príslušnosť Slovenská republika a posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v K.. Manželstvo bolo uzatvorené z lásky a fungovalo ako usporiadané. Po narodení tretieho dieťaťa sa začal vzťah medzi účastníkmi konania meniť. Sprevádzali ho časté hádky a nedorozumenia. Tento nesúlad v manželskom živote doviedol navrhovateľku k opusteniu spoločnej domácnosti. V čase podania na rozvod manželstva už nežili účastníci spolu desať mesiacov. Zo spoločnej domácnosti navrhovateľka odišla z dôvodu neznesiteľnej
situácie a keďže spočiatku nemala kde bývať, tak ostali deti bývať v spoločnej domácnosti s odporcom. Neskôr si našla podnájom a dvakrát sa pokúšala vrátiť do spoločnej domácnosti a obnoviť tak spolužitie, avšak napätie sa stupňovalo. Spočiatku prispievala finančne aj na potreby detí, podľa odporcu to bola nízka čiastka, takže im začala prispievať na rôzne školské výdavky a nakupovať potraviny a deťom ošatenie. Keďže odporca obmedzoval styk navrhovateľky s deťmi začala navštevovať spoločnú domácnosť denne, kde vykonávala domáce práce a bola v priamom kontakte s deťmi. V čase podania návrhu bola navrhovateľka po ťažkom úraze chrbtice. Domácnosť nenavštevovala, ale kontakt s deťmi udržiavala pravidelne. K odporcovi navrhovateľka stratila akýkoľvek citový vzťah a nevidí nádej na obnovenie manželského spolužitia, nemá záujem na pretrvaní tohto manželstva a toto manželstvo vidí ako hlboko rozvrátené.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2011 uviedol, že nesúhlasí, aby v tom čase ešte maloletý syn X. Z. a mal. X. Z. boli zverení do starostlivosti navrhovateľky a chce, aby boli zverení do jeho osobnej starostlivosti. Podľa názoru odporcu bolo ich manželstvo šťastné a usporiadané a k nesúladu začalo dochádzať až potom, čo navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom a už dva roky dozadu začal cítiť v ich vzťahu určitú averziu navrhovateľky voči nemu a určité citové ochladnutie. Čiastočne to mohlo súvisieť aj s tým, že navštevovala vysokú školu v Z., pričom tieto návštevy školy boli nepravidelné a navrhovateľka ho nikdy neinformovala na ako dlho odchádza preč z domu. Zhruba pred dvoma rokmi začal mať odporca podozrenie, že navrhovateľka má známosť s iným mužom a to najmä s tým ako sa správala, s tým, že mala sústavne dlhé telefonáty a podobne. Táto známosť navrhovateľky sa potvrdila v roku 2010. Z toho teda vidno, že nie nevhodné správanie odporcu bolo dôvodom odcudzenia sa v manželstve, ale vlastne ľahkomyseľný pomer navrhovateľky k manželstvu. Uňho má stále vytvorené vhodné rodinné prostredie k manželskému spolužitiu, ktoré ešte môže byť harmonické a ktoré môže prispieť k výchove maloletých detí. Je pravdou, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti. Určitý čas domov nechodila, ale potom sa dvakrát zhruba na týždeň alebo na dva vrátila, ale aj počas týchto týždňových a dvojtýždňových návratov vo večerných hodinách a v noci nebývala doma. Vzťah navrhovateľky s iným mužom je zrejme natoľko silný, že už nie je ochotná vrátiť sa k nemu ani k deťom a preto s návrhom súhlasí. Navrhuje však maloleté deti zveriť do svojej starostlivosti a určiť výživné zo strany navrhovateľky podľa možnosti a schopnosti matky. V spoločnej domácnosti s odporcom býva aj najstarší syn. Deti sú tu zvyknuté a takýmto spôsobom je možné zachovať aj vzťah medzi najstarších súrodencom a ešte maloletými súrodencami. Tak isto by súd mal zohľadniť aj príčiny, pre ktoré podala navrhovateľka návrh na rozvod manželstva a prihliadnuť na tieto skutočnosti pri zverení maloletých detí jednému z rodičov.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.01.2012 uviedla, že po uzavretí manželstva bývali u svokrovcov, kde mali k dispozícii jednu izbu. Odporca napriek tomu trávil čas so svojimi rodičmi a bratom a nič na svojom doterajšom spôsobe života nezmenil. Trojizbový byt im zabezpečil otec navrhovateľky s tým, že poplatok za byt uhradili na polovicu. Napriek tomu, že už mali byt sa odporca odmietal od rodičov odsťahovať a ešte ďalších 7 mesiacov bývali s nimi v spoločnej domácnosti. Aj po narodení detí sprevádzali ich vzťah častejšie hádky. V spoločnosti navrhovateľku ponižoval, podceňoval jej schopnosti a mal ku nej majetnícky vzťah. Odmietal spoločné aktivity s deťmi, spoločné dovolenky, pretože deti kvôli častým infektom dýchacích ciest potrebovali morské podnebie, takže s nimi chodila na dovolenky sama alebo so svojou matkou. Každú spoločnú dovolenku sprevádzali rodičia odporcu. Tak isto nemal odporca ani záujem o sexuálne spolužitie a za týchto okolností preto nadviazala známosť s iným mužom, čo vyvrcholilo v neúnosné hádky a osočovanie jej osoby pred deťmi ako aj pred ostatnými známymi. Navrhovateľke je známa skutočnosť, že odporca má tak isto vzťah s inou ženou. Manželstvo už nie je možné nejakým spôsobom obnoviť. Pri odchode zo spoločnej domácnosti opustila manžela, ale nie deti, pretože v tom čase nemala kde byť. Istý čas prebývala v byte svojich známych, ktorí boli pracovne mimo mesta a preto deti ostali bývať v spoločnej domácnosti s odporcom. Túto spoločnú domácnosť však denne navštevovala vykonával domáce práce, nákupy a bola v kontakte s deťmi. Pri autonehode v máji 2011 utrpela ťažký úraz chrbtice následkom čoho nemohla tieto práce v domácnosti vykonávať. Čo sa týka detí, tak predstavujú pre ňu všetko. Najstarší syn študuje na vysokej škole, stredný syn a dcéra študujú na Gymnáziu v K. a ako matka vynaložila všetko úsilie na to, aby sa o deti postarala tak, aby dosiahli po zdravotnej aj vzdelanostnej stránke čo najvyššiu možnú úroveň. Deťom vždycky pomáhala pri štúdiu, ako aj pri mimoškolskej činnosti a aj keď im nemôže zabezpečiť finančné a materiálne podmienky snaží sa to vykompenzovať výpomocou ako je napríklad doučovanie z angličtiny, pomoc pri písaní domácich úloh, zúčastňuje sa rodičovských združení a snaží sa posielať deťom peniaze na účet stavebného sporenia. S deťmi má vytvorený veľmi dobrý vzťah, pričom synovia
sa pri rozhovoroch s ňou vyjadrili, že chcú bývať v pôvodnej domácnosti a nechcú sa sťahovať, preto rešpektuje ich slobodné rozhodnutie a nebude im vyčítať, že chcú zostať bývať v spoločnej domácnosti s otcom. Dcéra má obavy vyjadriť sa otvorene s kým chce bývať, ale z osobných rozhovorov s ňou, je zrejmé, žeby chcela bývať s navrhovateľkou, pretože spolu majú vybudovaný dôverný vzťah a je vo veku keď potrebuje oporu najmä matky. Po vyučovaní dcéra takmer denne navštevuje jej domácnosť, kde sa naobeduje, pozhovárajú sa, chodia na nákupy, ale domov sa musí vrátiť pred časom, keď sa z práce vráti otec, pričom keď jej zatelefonuje tak klame, že sa nachádza u kamarátky, aj keď jej dôvod pre takéto konanie nie je známy. Domnieva sa, že ide o obavu z jeho reakcie.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny K. z psychologických konzultácií zo dňa 26.01.2012 vyplýva, že postoj navrhovateľky k rozvodu manželstva je jednoznačný. Ako dôvod uvádza, že manželstvo dlhodobo nespĺňa svoje funkcie tak, aby boli obaja partneri spokojní. Manželia žijú oddelene. Navrhovateľka je zainteresovaná toho času v novom vzťahu. Odporca s návrhom na rozvod súhlasí, ale za dôvod rozvodu považuje mimomanželský vzťah navrhovateľky. V tom čase dve maloleté deti žijú s ním v spoločnej domácnosti, pričom syn X. nar. XX.X.XXXX je rozhodnutý aj naďalej bývať s otcom, preto tento sa konzultácie nezúčastnil. Maloletá dcéra sa však jednoznačne nevedela vyjadriť komu by chcela byť zverená do opatery, pretože jej vzťah k obom rodičom je pozitívny a svojím rozhodnutím nechce niektorému z rodičov ublížiť. Možnosť striedavej starostlivosti maloletá odmietla, rovnako ako aj rodičia.
Navrhovateľka ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že nevidí žiaden dôvod, prečo by dospievajúca dcéra nemala byť zverená do jej osobnej starostlivosti. Otec ju pred deťmi neustále osočuje, ohovára, čo robí aj v spoločností iných ľudí. Všetky deti sú vystavované zo strany odporcu negatívnym tlakom voči navrhovateľke. Napriek tomu si udržiava s deťmi pekný vzťah a snaží sa im byť nápomocná, ale z použitie s ich otcom v spoločnej domácnosti nie je možné. Počas doby, keď navrhovateľka študovala, odporca sa mal starať o maloleté deti, ale v tom čase si užíval, pričom dcéra mi telefonovala či nemôže prespať u kamarátky, pretože jej otec je ožratý, resp. sa nemajú kde osprchovať, pretože otec zvracal do vane a podobne. Pôvodne navrhovateľka nemala v úmysle poukazovať na tieto skutočnosti, ale z dôvodu, ako prezentuje navrhovateľku pred úradmi, je nútená tieto okolnosti spomenúť. Od ich rozchodu má odporca už druhú známosť, vydatú ženu a nejde o trvalý pevný vzťah. Tak isto otec uvádza, že navrhovateľka často odchádza z domu, ale to isté platí aj na strane odporcu, ktorý necháva dcéru so starším bratom, ktorý už je t.č. plnoletý. Tak isto v minulom roku bol odporca na dovolenke a deti nechal doma samé. Vtedy sa navrhovateľka nasťahovala späť do spoločnej domácnosti a postarala sa o deti. Po opustení spoločnej domácnosti si musela navrhovateľka zabezpečiť okrem bývania aj všetky ďalšie nevyhnutnosti potrebné pre existenciu, pričom odporcovi prenechala byt, zariadenie bytu a auto, takže tento mal vytvorené podmienky ihneď, kdežto matka si na vytvorenie základných životných podmienok musela zobrať pôžičky. Zo strany otca sú deti vystavované negatívnym tlakom voči osobe navrhovateľky, ale napriek tomu medzi nimi je naďalej celkom pekný vzťah.
Kolízny opatrovník vo veci uviedol, že s rodinou prišli do kontaktu v januári 2012, pričom boli prebraté podrobne dôvody pre rozvod manželstva, ktoré kolízny opatrovník necháva na úvahu súdu. Vzhľadom nato, že ide v tomto prípade už o tretí návrh na rozvod manželstva, sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, rodičia sa dohodli, že stredný syn ostane u otca. Vo veci starostlivosti o maloletú dcéru boli odporúčaní na návštevu psychologičky. Zo strany psychologičky bolo účastníkom konania doporučené, aby sa navzájom nenapádali pred dcérou, aby si navzájom neubližovali, pričom dcéra absolútne odmieta striedavú starostlivosť, takže bolo odskúšané, aby určitý čas strávila dcéra v starostlivosti matky. Dcéra sa jednoznačne nevie vyjadriť, u ktorého z rodičov by chcela ostať, necháva to rozhodnutie na iných. Skutočnosť, že matka odišla v noci počas jej pobytu preč je pre dcéru negatívna skutočnosť.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny K. z psychologických konzultácií zo dňa 26.3.2012 vyplýva, že maloletá sa nevedela vyjadriť jednoznačne komu by chcela byť zverená do opatery. Vyskúšala si v priebehu konania aj bývanie v spoločnej domácnosti s matkou. Ani po tejto skúsenosti sa však maloletá nevedela jednoznačne vyjadriť, pretože aj bývanie u otca aj bývanie u matky je kvalitatívne na rovnakej úrovni. Maloletá prejavuje pozitívne emocionálne väzby na oboch rodičov a svojím rozhodnutím nechce ublížiť žiadnemu z nich. Nachádza sa vo vývinovom období adolescencie, kedy potrebuje mať presne určené hranice a pravidlá vo výchove. V prípade neprítomnosti matky však nemôžu byť dodržané. Z tejto správy vyplýva, že pre priaznivý psychologický vývoj, odporúčajú zveriť
dieťa otcovi, avšak je dôležité, aby zo strany otca bol čo najviac podporovaný vzájomný vzťah matky s dcérou, ktorý je v tomto období veľmi významný.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny K. zo dňa 22.05.2012 vyplýva, že v priebehu mesiaca apríl 2012 sa uskutočnila spoločná konzultácia s rodičmi maloletej X. Z., pričom maloletá podľa udania rodičov prebývala v tom čase v bydlisku otca. Rodičia neuviedli žiadne negatívne ani pozitívne zmeny v prežívaní maloletej. Stanovisko referátu ostalo nezmenené, naďalej doporučovali zveriť maloletú otcovi a preto, že rodičia už neprejavili záujem o ďalšie konzultácie tak z tejto strany považujú prípad za uzavretý.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10P 132/2011 zo dňa 30.05.2012 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie odvetvie klinická psychológia detí a vypracovaním znaleckého posudku poveril W.. S. N.. Znalkyňa dňa 09.08.2012 predložila súdu znalecký posudok č. 7/2012. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú k maloletej X. vyvinutý silný citový vzťah. Obaja majú zodpovední prístup k výchove a obom záleží aby z nej bol čestný a zodpovedný človek. Otvorenejší vzťah má však k matke. Je na ňu citovo viacej naviazaná napriek tomu, že sa odmieta priamo vyjadriť, je zrejmé, že inklinuje viacej k matke. Je predpoklad, že obavu nechce priamo vyjadriť preto, že nechce ublížiť svojmu otcovi a to je vlastne najpodstatnejší dôvod, prečo sa nevie rozhodnúť a prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Znalkyňa doporučuje, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pretože maloletá začína klamať a zatajovať skutočnosti, aby sa vyhla prípadným konfliktom. Matku sama vyhľadáva a kontaktuje. Majú dôvernejší vzťah. Je pre ňu vzorom. Preto je vhodné prenechať aj neobmedzený styk s otcom.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2012 odporca uviedol, že so znaleckým posudkom W.. S. N. nesúhlasí, považuje ho za nesprávny a neobjektívny a založený na nedôkladnom vyšetrení účastníkov konania. Tvrdenia, ktoré sú uvedené v tomto znaleckom posudku sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľka odmieta akýkoľvek kontakt s odporcom a dohodnúť sa s navrhovateľkou je veľmi ťažké. Tak isto tvrdenia o tom, že maloletá X. sa bojí povedať otcovi o stretnutiach s ňou, pretože ho nechce sklamať, sa nezakladajú na pravde, pretože maloletá môže kedykoľvek ísť za svojou matkou. Napriek tomu túto možnosť takmer nikdy nevyužíva. Vzťah odporcu s maloletou je veľmi blízky a intenzívny, pričom odporca s maloletou trávi všetok svoj voľný čas a odporca nemá ani nikdy nemal problém v oblasti komunikácii ani v rodine ani vo svojom okolí. Odporca naďalej trvá na tom, aby súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti.
Navrhovateľka k tomuto vyjadreniu uviedla, že sa s odporcom od prerušenia spolužitia niekoľkokrát pokúsila o komunikáciu s ním ohľadom spoločných detí, avšak odporca to odmietal. Neskôr na jeho návrh sa niekoľkokrát stretli, ale jeho návrh bol o tom, aby mu nechala všetky deti a starala sa o svoj život a tento návrh navrhovateľka nemôže a ani nebude v budúcnosti akceptovať. Deti nie sú nejakým majetkom a obaja rodičia majú právo podieľať sa na ich výchove bez ohľadu na to, či s tým odporca súhlasí alebo nie. Spoločnú domácnosť s odporcom opustila kvôli nemu, kvôli napádaniu svojej osoby z jeho strany, kvôli osočovaniu pred deťmi. Opustila odporcu a nie vlastné deti. Vzťah s deťmi ani starostlivosť o nich nikdy neprerušila. K otázke, že dôvodom na rozvod manželstva je dlhodobý vzťah navrhovateľky uviedla, že k tomuto vzťahu došla až po viacerých dlhodobých nezhodách v manželstve, pričom odporca trval na podaní návrhu na rozvod manželstva a žiadal, aby neuvádzala žiadne konkrétne okolností a na druhej strane však napísal na osobu navrhovateľky list súdu, ktorý je založený v súdnom spise. S deťmi má vytvorený veľmi pekný vzťah. Počas prázdnin absolvovali viacero celodenných výletov. Okrem iného zabezpečila mladšiemu synovi a dcére odev na stužkovú, ktorú mali dňa 10.11.2012, zabezpečila všetko potrebné pre deti. Výletov sa zúčastňovala aj priateľka najstaršieho syna. Počas letných prázdnin trávila s deťmi viacej času, pretože v tom čase nemali školské povinností. Tak isto počas pamiatky zosnulých trávili spoločne čas a okrem návštevy cintorínov tiež tento čas trávili prípravou na stužkovú slávnosť nácvikom ľudových tancov. Synom poskytuje vreckové. Najstaršiemu synovi uhrádza pohonné hmoty, uhrádza mu poplatok za privát. V čase odchodu do školy mu nabalí koláče, pizzu, alebo podľa jeho výberu mu niečo upečie. Zabezpečila mladšiemu synovi doučovaniu, zakúpila potrebné učebnice k maturitnej skúške a k prijímacím pohovorom. Napriek tomu odporca ju osočuje pred ľuďmi, že sa o svoje deti nestará. Tak isto nie je pravdou, žeby sa dcéra s navrhovateľkou vôbec nestretávala, pretože v tom veku v akom je dcéra potrebuje v prvom rade pochopenie a zázemie matky. Je možné aj svedkami dosvedčiť, že dcéra ju navštevuje, navštevuje ju v práci, čo je možné doložiť aj záznamom z kamerového systému pri budove pracoviska navrhovateľky. Navrhovateľka sa tak isto zúčastňuje všetkých rodičovských združení. Podľa potreby sa s odporcom striedajú a navzájom
sa informujú o záveroch z týchto rodičovských združení. Čo sa týka konzultácii u psychológa, tak tieto nenariadil súd, navrhla ich sociálna pracovníčka. S týmito konzultáciami navrhovateľka súhlasila, avšak počas dvoch mesiacov, kedy mala psychologička pracovať s dcérou, aby sa vyjadrila u ktorého z rodičov chce ostať bývať, psychologička túto možnosť nevyužila. Dcéru si zavolala týždeň pred pojednávaním, čo pre dcéru bolo neúnosné a odmietla chodiť na tieto konzultácie. Naopak po vyšetrení u psychologičky pri vypracovaní znaleckého posudku zato dcéra zatelefonovala s tým, že má veľmi dobrý pocit z tejto osoby a že ju netrápila žiadnymi otázkami na telo. Čo sa týka komunikácie odporcu s deťmi, tak deti k nemu nemajú taký otvorený vzťah. Keď ich pozve na obed tak mu oznámia tesne pred obedom v daný deň, nikdy mu to neoznamujú niekoľko dní vopred a niekedy jeden o druhom nevedia ani základné skutočnosti, napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti, takže podľa názoru navrhovateľky tam absentuje otvorená komunikácia. So svojím terajším priateľom navrhovateľka nezdieľa spoločnú domácnosť kvôli možnosti stretávania sa svojimi všetkými deťmi býva navrhovateľka v prenajatom byte a nie v dome svojho priateľa. Pre dcéru sú vytvorené vhodné podmienky na bývanie, má zariadenú študentskú izbu, aby mala priestor a súkromie nielen na štúdium, ale aj aby tam mala pocit domova. Dcéra ju navštevuje dobrovoľne, taktiež aj niekoľkokrát v spoločnosti svojho priateľa. Počas bývania v domácnosti u navrhovateľky bola maloletá pod psychickým tlakom svojho otca, ktorý sa jej telefonicky vypytoval na navrhovateľku na jej priateľa a preto často zatajovala skutočnosti týkajúce sa záležitostí, ktoré ona nechcela riešiť. Je dosť zaťažená svojimi školskými povinnosťami. Podľa názoru navrhovateľky dospievajúca dcéra potrebuje citové zázemie matky. Je možné u nej posilňovať zdravé sebavedomie a je možné viesť ju k prejavom asertívneho správania. Preto navrhovateľka naďalej trvá, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti.
Odporca navrhol prostredníctvom svojho právneho zástupcu vypočuť na pojednávaní znalkyňu, súd však tento dôkaz nevykonal a to z dôvodu už teraz neprimeranej dĺžky konania a z dôvodu, že znalkyňa svoje závery zhrnula v znaleckom posudku.
Na základe takto zistených skutočností súd právne uzatvára.
Podľa § 23 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliadne na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd zato, že vzťahy medi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. V čase podania návrhu dňa 04.11.2011 účastníci konania už nežili v spoločnej domácnosti po dobu 10 mesiacov a v priebehu celého konania k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo a tak isto nedošlo ani len k náznaku, žeby k takémuto obnoveniu manželského spolužitia medzi účastníkmi konania mohlo dôjsť. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo po narodení tretieho dieťaťa sprevádzali vážne nedorozumenia a hádky, čo ju vlastne viedlo k opusteniu spoločnej domácnosti. Odporca namietal, že dôvodom rozvratu manželského spolužitia bol mimomanželský vzťah, ktorý udržiavala navrhovateľka. Táto zase k tomuto uviedla, že tento vzťah s iným mužom bol len v dôsledku vzájomných nedorozumení a hádok medzi účastníkmi konania, ktoré prevládali v manželstve. Ani jeden z účastníkov konania neprejavil záujem o obnovenie manželského spolužitia formou psychologickej pomoci, pričom v čase rozhodnutia účastníci konania takmer dva roky nežili v spoločnej domácnosti a k obnoveniu manželského spolužitia počas celého tohto obdobia nedošlo. Preto má súd zato, že manželstvo už neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčinou rozpadu manželstva boli vzájomné nedorozumenia a hádky dôsledkom čoho bol mimomanželský vzťah, ktorý si našla navrhovateľka. Preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa ustanovení § 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Navrhovateľka pri podaní návrhu navrhovala v tom čase dve maloleté deti a to X. Z. a X. Z. zveriť do svojej osobnej starostlivosti. V priebehu konania X. Z. nar. XX.XX.XXXX dovŕšil vek 18 rokov, preto sú v konaní rozhodoval o právach a povinnostiach rodičov k maloletej X. Z. nar. XX.XX.XXXX. Ako už bolo vyššie uvedené navrhovateľka žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne s tým, že najstarší syn M. Z. nar. XX.XX.XXXX sa rozhodol žiť v spoločnej domácnosti s otcom. Rovnako to v priebehu konania urobil aj mladší syn a to X.N. Z., ktorý tak isto žije v spoločnej domácnosti s otcom. Odporca so zverením maloletej X. Z. do starostlivosti navrhovateľky nesúhlasil a to z dôvodu, že najstarší syn býva s ním a deti sú u neho zvyknuté a takýmto rozhodnutím teda zverením deti do jeho starostlivosti budú udržiavané a zachované i vzťahy medzi súrodencami. Keďže najstarší syn sa rozhodol žiť v spoločnej domácnosti s ním. Tak isto odporca uviedol, aby súd zohľadnil pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti aj skutočnosť, kto spôsobil rozvrat manželstva. Z dôvodu, že má vytvorené vhodné podmienky pre ďalšiu výchovu detí navrhuje teda, aby boli deti zverené do jeho starostlivosti. V priebehu konania boli účastníci konania odkázaní na oddelenie poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny K., pričom zo záverov týchto sedení vyplýva jednoznačný postoj navrhovateľky k rozvodu manželstva, pričom odporca s týmto rozvodom súhlasí. Tak isto skutočnosť, že syn X. sa rozhodol bývať v spoločnej domácnosti s otcom avšak maloletá X. sa nevedela v priebehu konzultácií rozhodnúť a vyjadriť komu by chcela byť zverená do osobnej starostlivosti, pričom striedavú starostlivosť maloletá ako aj rodičia odmietli. Maloletá sa na týchto sedeniach jednoznačne nevyjadrila komu chce byť zverená do starostlivosti, pretože jej vzťah k obom rodičom je pozitívny a svojím rozhodnutím nechcela žiadnemu z rodičov ublížiť. Rovnako odmietla aj striedavú starostlivosť. Zo záverov konzultácií vyplýva, že navrhli maloletú zveriť do starostlivosti otca, ktorý v doterajšej výchove preukázal zodpovednosť a schopnosť zvládnuť výchovu maloletej. Keďže rodičia záujem o ďalšie konzultácie neprejavili, tak tieto konzultácie boli ukončené. Navrhovateľka však so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca nesúhlasila, bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalkyňa W.. S. N.Č. predložila súdu znalecký posudok č. 7/2012. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú k maloletej X. Z. vyvinutý silný citový vzťah a obaja majú zodpovedný prístup vo výchove a snažia sa, aby z nej bol vychovaný čestný a zodpovedný človek. Otvorenejší má však maloletá k matke. Je na ňu citovo viacej naviazaná. Maloletá sa nevie rozhodnúť a prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Znalkyňa napriek tomu doporučuje, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom maloletá matku sama vyhľadáva, kontaktuje a majú spolu dôverný vzťah. Odporca s týmto znaleckým posudkom nesúhlasil. Považoval ho za tendenčný a neobjektívny. Súd napriek tomu prihliadol na závery tohto znaleckého posudku a rozhodol o zverení do osobnej starostlivosti matky. Hlavným argumentom odporcu na to, aby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti, bola tá skutočnosť, že maloletá je u neho zvyknutá to, že najstarší a prostredný syn sa rozhodli žiť v spoločnej domácnosti s ním, aby teda boli zachované súrodenecké väzby. Z výpovede účastníkov však vyplynulo, že najstarší syn je študentom vysokej školy. Onedlho sa študentom vysokej školy stane aj prostredný syn. Z toho vyplýva, že maloletá by ostala v starostlivosti otca sama. S prihliadnutím na vek maloletej a závery znaleckého posudku je súd toho názoru, že je vhodnejšia osobná starostlivosť matky. S matkou má maloletá vytvorený bližší citový vzťah a podľa názoru súdu pri riešení otázok týkajúcich sa dospievania mladej ženy je viac nápomocná matka ako otec, najmä v tom prípade keď vzťah s matkou a dcérou je dôverný a funguje. Vzhľadom na to, že navrhovateľka preferuje, aby sa maloletá čo najčastejšie stretávala so svojím otcom v prípade, že bude zverená do jej osobnej starostlivosti budú tu zachované aj súrodenecké väzby, pretože vzhľadom na štúdium oboch synov, títo môžu byť doma iba počas víkendov, čo môže urobiť aj maloletá X., takže počas víkendov by bolo zabezpečené aj spoločné stretávanie sa súrodencov. Aj obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, majú k nej vytvorený rovnaký silný citový vzťah a majú zodpovedný prístup k výchove, súd je toho názoru, že vzhľadom na vek a pohlavie maloletej ako aj na vzťah maloletej s matkou je v danom prípade vhodnejšie, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Maloletá sa k otázke starostlivosti nevedela vyjadriť s odôvodnením, že nechce ublížiť ani jednému z rodičov, z toho dôvodu súd nemohol prihliadnuť na jej názor pri rozhodovaní. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.
Čo sa týka výšky výživného súd vychádzal z predložených príjmov a výdavkov odporcu za rok 2011. Z tohto dokladu vyplýva, že jeho príjem za rok 2011 bol vo výške 97.262,- eur a jeho výdavky boli vo výške 92.137,- eur, pričom v čase predloženia týchto dokladov nemal podané daňové priznanie, ktoré však v priebehu konania už odporca súdu nedoložil. Odporca pracuje ako živnostník s tým, že pre prípad
keď by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky navrhuje výšku výživného 100 eur, pričom matka požadovala sumu 150 eur. Odporca uhrádza náklady za bývanie v trojizbovom byte vo výške 215 eur a 60 eur náklady na energie. Navrhovateľka žije v prenajatom byte. Je zamestnaná v spojenej škole internátnej v K. a jej čistý mesačný príjem je vo výške okolo 650 eur mesačne v čistom. Súd v danom prípade určil výživné vo výške 100 eur mesačne, vychádzajúc z posledného predloženého príjmu odporcu, ktoré výživné je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 25 ods. 1,2 zák. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia prezentovali svoj názor, že nebránia v styku v stretávaní sa maloletej s druhým rodičom. Ani jeden z nich nežiadal upraviť styk po rozvode manželstva, preto súd styk odporcu s maloletou neupravil s odôvodnením, že navrhovateľka opakovane garantovala, že maloletá môže kedykoľvek svojho otca v prípade že bude zverená do jej starostlivosti navštevovať.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich častí, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože nezistil žiadne okolnosti ani pomery účastníka, ktoré by priznanie týchto trov odôvodňovali.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie. Pre účely vypracovania znaleckého posudku zložila navrhovateľka dňa 7.6.2912 zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 150 eur, ktorá bola registrovaná pod položkou ZK 16/12, dňa 19.06.2012 zložil zálohu na znalecké dokazovanie aj odporca a to vo výške 150 eur, pričom táto záloha bola registrovaná pod položkou 21/2012.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10P 132/2011 zo dňa 05.09.2012 súd priznal znalkyni W.. S. N. odmenu za znalecké dokazovanie vo výške 405,04 eur. Suma 300 eur bola znalkyni vyplatená zo zálohy zloženej navrhovateľkou a odporcom a suma 105,04 eur bola poukázaná zo štátnych prostriedkov. Súd zaviazal aj navrhovateľku aj odporcu uhradiť na účet Okresného súdu K. náklady na znalecké dokazovanie u každého z nich po 52,52 eur t.j. celkovo sumu, ktorá bola znalkyni uhradená zo štátnych prostriedkov s odôvodnením, že ani u jedného z účastníkov konania súd nezistil dôvody pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a z dôvodu, že vypracovanie znaleckého posudku sa týkalo oboch účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošle priezvisko.