Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-125-2011.pdf
PDF · 102.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/125/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu E.. B. F. a členov senátu H.. H. P. a E.. K. K. v právnej veci žalobcu: N. R., s.r.o., A. F. XX/XXXXX, H., A.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou E.. A. Gajdošíkovou, J. F. XXX/XX, B., proti žalovanému: V. P., V. XX, R., A.: XX XXX XXX o zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu R. X. Y., zo dňa X.X.XXXX č. k. 1XCb/XX/XXXX-XX
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eura s úrokom z omeškania vo výške XX,XX% ročne od X.X.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O d m i e t a odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku o trovách štátu a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eura s ročným úrokom z omeškania vo výške XX,XX% od X.X.XXXX do zaplatenia a trovy konania XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet S. súdu R. X. Y. trovy štátu XX.- eur.
Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu na dodávku rezacieho kotúča zn. XXXX mm Cl GV hXX dXXX, ktorého kúpnu cenu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. XXXXXX vo výške X.XXX,XX eura (XX.XXX,XX Sk = XX.XXX,- Sk + XX% G.), ktorého prevzatie žalovaný potvrdil podpisom na dodacom liste č. XXX dňa XX.X.XXXX a rezacieho kotúča č. XXX mm v sume XXXX,XX eura (X.XXX,- Sk = X.XXX,- + XX% DPH) bez dodacieho listu.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 369 ods. 1, § 409 ods. 1 a § 411 Obchodného zákonníka a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je oprávnená v časti o zaplatenie kúpnej ceny za dodaný diamantový kotúč XXXX mm, pretože žalobca dodal žalovanému tento kotúč, vyfakturoval jeho cenu a žalovaný potvrdil prevzatie tovaru na dodacom liste č. XXX dňa XX.X.XXXX, došlo teda k uzavretiu kúpnej zmluvy. Dodanie diamantového kotúča XXX mm žalobca nepreukázal,
súd prvého stupňa preto jeho žalobu o zaplatenie XXX,XX eura zamietol, vrátane uplatneného úroku z omeškania.
Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry č. XXXXXX, preto súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal žalovaného, ktorý nemal v konaní úspech, nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške XX,XX eura a z trov právneho zastúpenia za X úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie vo veci a 2x účasť na pojednávaní) po XX,XX eura, náhradu hotových výdavkov XX,XX eura, náhradu za stratu času XXX,XX eura a náhradu cestovných výdavkov XXX,XX eura.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy, najmä výpovede žalobcu a svedkov. Poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že kotúč XXXX mm odovzdal p. B. na výstave v X.. R. p. B. tvrdil, že kotúč od žalobcu kúpil, podpísal protokol o prevzatí tovaru a zaplatil. Tento protokol svedok p. B. spolu s kotúčom dodal žalovanému. Zdôraznil, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy ani výpoveď svedka p. L., ktorý uviedol, že rokoval len s E. P. (otcom žalovaného) a ten aj prevzal kotúče o priemere XXXX mm a XXX mm, čo je v rozpore s výpoveďou žalobcu i svedka, podobne ako tvrdenie p. B., že druhý kotúč dal žalovanému s tým, že sa neskôr vyrovnajú a súčasne tvrdil, že žalovaný si objednal len jeden kotúč. Poukázal na to, že žalovanému už aj v minulosti p. B. dodával náradie. Pripojil fotokópie faktúr č. XXXXX a XXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorými p. B. vyúčtoval žalovanému X diamantové kotúče o priemere XX cm, diamantový kotúč o priemere XX cm a o priemere XX cm. Uviedol, že faktúry boli vyrovnané v hotovosti, prevažná časť však bola ošetrená bártrovým obchodom. Vzhľadom na to, že v tom čase p. B. dlhoval žalovanému asi XXX.XXX,- Sk za dodaný kameň, nebol dôvod, aby od neho nebral kotúč. Žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa, že si nevyžiadal doklady vystavené v X. žalobcom na svedka (p. B.), neoveril úhradu kotúča o priemere XXXX mm, pretože ide o ten istý kotúč, ktorý dodal svedok žalovanému a bol svedkom uhradený žalobcovi. Zdôraznil, že súd prvého stupňa zle zapísal výpoveď svedka E. P., ktorý od samého začiatku nepripustil, že si u žalobcu tovar objednal svedok alebo žalovaný.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške XX,XX eura. Tvrdil, že žalovanému dodal X ks kotúčov - jeden o priemere XXX mm a jeden o priemere XXXX mm, ako to vyplýva aj zo svedeckej výpovede E. L., ktorý ako zamestnanec žalobcu kontroloval fyzicky u žalovaného ich opotrebenie. Zdôraznil, že svedkovi B. dodal kotúč s rovnakými parametrami až X mesiacov po dodaní kotúča žalovanému. Uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že svedkovi B. zaplatil bártrovým obchodom, v apríli XXXX nemohol p. B. formou bártrového obchodu postúpiť kotúč o priemere XXXX mm žalovanému, lebo v tom čase p. B. tento kotúč nemal. Žalobca taktiež poukázal na uznanie dlhu žalovaným v liste z X.XX.XXXX, preto tvrdil, že podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikla domnienka, že záväzok v čase uznania trval.
Odvolací súd skôr, ako prejednal podané odvolanie, skúmal, či je žalovaný oprávnený podať odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Predpokladom na podanie odvolania je skutočnosť, že rozhodnutie súdu vyznelo (celkom alebo čiastočne) v neprospech odvolateľa, to znamená, že bol neúspešný vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy (uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a pod.), čo pre odvolateľa predstavuje určitú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, v neprospech ktorého súdne rozhodnutie nevyznelo a teda týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eura s prísl., v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Žalovaný podal odvolanie proti celému rozsudku, teda aj proti výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie XXX,XX eura s prísl. zamietol. Pokiaľ súd prvého stupňa žalobu čiastočne zamietol, žalovaný bol v zamietavej časti úspešný a rozsudkom súdu prvého stupňa v tomto rozsahu neutrpel žiadnu ujmu.
Právo na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa nemá ten účastník, ktorý napadnutým výrokom nebol dotknutý na svojich právach, preto nie je oprávnenou osobou podať proti takému výroku odvolanie.
Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie XXX,XX eura s prísl. zamietol.
Následne odvolací súd v zostávajúcej časti prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a s dôvodmi rozsudku v jeho napadnutej časti vo veci samej sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru - len diamantového kotúča o priemere XXXX mm, pretože žalobu o zaplatenie kúpnej ceny diamantového kotúča o priemere XXX mm súd prvého stupňa zamietol a žalobca rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nenapadol odvolaním.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovanému bol diamantový kotúč o priemere XXXX mm skutočne dodaný, sporným bolo, či právny vzťah z kúpnej zmluvy vznikol medzi účastníkmi konania.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca dodával záujemcom diamantové kotúče najprv na určitý čas na testovanie a až následne vystavil odberateľovi faktúru. Takto poskytol diamantový kotúč o priemere XXXX mm aj p. Y. B., ktorý ho potom odovzdal žalovanému. Podľa výpovede žalovaného a tiež jeho otca E. P. p. Y. B. už skôr dodával žalovanému rôzne náradie, ktoré žalovaný potreboval pre výkon svojej podnikateľskej činnosti. Keď sa žalobca dozvedel, že kotúč bol posunutý žalovanému, konateľ žalobcu navštívil žalovaného s tým, že Y. B. odstúpil od objednávky a žalovaný prevzatie kotúča podpísal. Takýto priebeh udalostí pri podpise dodacieho listu potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj otec žalovaného E. P..
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania sú povinní podľa citovaného zákonného ustanovenia označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V prípade, že takéto dôkazy neoznačia, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť o veci samej rozhodnuté v jeho neprospech.
Výpovede účastníkov konania a vypočúvaných svedkov na okolnosti, za ktorých získal diamantový kotúč o priemere XXXX mm Y. B., ako sa dostal a za akých podmienok k žalovanému, neboli totožné, pre právne posúdenie veci však nie sú podstatné. Súd prvého stupňa správne vychádzal zo zistenia, že žalovaný bol uzrozumený s tým, že Y. B. od objednávky tovaru od žalobcu odstúpil, žalovaný sporný diamantový kotúč patriaci žalobcovi prevzal a dňa XX.X.XXXX prevzal aj dodací list č. XXX, na ktorom podpísal prevzatie tovaru. Dodací list obsahuje údaje o žalobcovi ako dodávateľovi, žalovanom ako odberateľovi a údaje o tovare, ktorý bol predmetom dodávky, to znamená označenie druhu tovaru, množstva a jeho ceny vrátane dane z pridanej hodnoty.
Prevzatie tovaru a dodacieho listu žalovaným nepochybne svedčí o tom, že účastníci konania ako podnikatelia uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol rezací kotúč XXXX Cl GV hll dXXX za cenu XX.XXX,XX Sk. Ak by sa totiž žalovaný nepovažoval za kupujúceho a žalobcu nepovažoval za predávajúceho, nebol dôvod, aby dodací list podpísal. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní nespochybňuje, že označený kotúč prevzal. V konaní však neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodávateľom, čiže predávajúcim sporného kotúča bol Y. B.. Skutočnosť, že Y. B. dodával náradie žalovanému a jeho cenu žalovanému vyfakturoval, nesvedčí o tom, že bol jediným dodávateľom náradia žalovanému, čo napokon žalovaný ani netvrdil, práve naopak, uviedol, že obdobné kotúče nakupuje aj od iných dodávateľov. Žalovaný taktiež nepreukázal, že Y. B. konal v tomto prípade ako predávajúci a kúpnu cenu rezacieho kotúča mu vyfakturoval, prípadne mu vystavil ako podnikateľ iný daňový doklad na kúpnu cenu tovaru. Práve z dôvodu, že Y. B. nevystupoval vo vzťahu k žalovanému ako predávajúci a v konaní ako svedok uviedol, že kúpnu cenu kotúča žalobcovi nezaplatil, bolo bez právneho významu pre toto konanie, či žalobca pôvodne vystavil Y. B. doklady, na základe ktorých mu odovzdal na testovanie kotúč o priemere XXXX mm, keď následne Y. B. nemal záujem rezací kotúč kúpiť.
List žalovaného zo dňa X.XX.XXXX podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za uznanie dlhu žalovaným, nepochybne z neho však vyplýva, že sporný rezací kotúč žalovaný prevzal a mal v držbe. Vzhľadom na to, že ani v tom čase (viac ako rok od podpísania dodacieho listu dňa XX.X.XXXX) žalovaný, ani Y. B. neurobili dohodu, prípadne jednostranný prejav smerujúci k započítaniu ich vzájomných pohľadávok a záväzkov, nepochybne možno z toho vyvodiť, že Y. B. sa necítil byť predávajúcim a za predávajúceho ho nepovažoval ani žalovaný.
Keďže žalovaný nepreukázal v konaní svoje tvrdenia, súd prvého stupňa správne vychádzal z listinných dôkazov, ktoré nepochybne preukazujú, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol rezací kotúč o priemere XXXXmm za cenu uvedenú v dodacom liste a následne žalobcom vyúčtovanú faktúrou č. S
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o XX% vyššie, než je základná úroková sadzba X. banky R. uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky R. platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu tovaru faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatnou X.X.XXXX. Pretože žalovaný v stanovenej lehote splatnosti kúpnu cenu nezaplatil, dostal sa do omeškania so splnením peňažného záväzku a žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Pre výpočet úrokov z omeškania platí ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom výška úrokov z omeškania je závislá od výšky základnej úrokovej sadzby X. banky R. uplatňovanej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. V rozhodnom období bola základná úroková sadzba X. X,XX% a so zvýšením o XX% mal žalobca nárok na ročné úroky z omeškania vo výške XX,XX%. Súd prvého stupňa žalobe dôvodne vyhovel, keďže žalobca žiadal priznať úrok z omeškania v nižšej ročnej sadzbe.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eura vrátane ročných úrokov z omeškania vo výške XX,XX% od X.X.XXXX do zaplatenia podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu. Aj keď dôvody odvolania výslovne nesmerujú proti výroku o náhrade trov konania, podaním odvolania vzniká odvolaciemu súdu povinnosť preskúmať aj správnosť rozhodnutia o trovách prvostupňového konania.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a uložil žalovanému nahradiť trovy konania vo výške XXX,XX eura.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V citovanom ustanovení je vyjadrená zásada zodpovednosti účastníka za výsledok sporového konania. Zásada úspechu v sporovom konaní je hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o nákladoch konania. Navrhovateľ má v konaní plný úspech, ak súd jeho žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel, odporca je úspešný vtedy, ak žaloba bola celkom zamietnutá. V spore úspešná strana má potom nárok aj na plnú náhradu trov konania.
Ak nemá žiaden z účastníkov plný úspech a každý z nich je úspešný len čiastočne, môže súd napriek tomu priznať plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O. s. p., ak neúspech úspešnejšieho účastníka konania v pomere k jeho úspechu bol len nepatrný, alebo ak rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu a podľa nich bolo účastníkov priznané menej, ako žiadal.
V prípade, že úspech a neúspech účastníkov konania je len čiastočný a nie sú podmienky pre priznanie plnej náhrady úspešnejšiemu účastníkovi, súd rozhodne podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a náhradu trov rozdelí podľa pomeru ich úspechu a neúspechu vo veci. Ak je pomer úspechu a neúspechu strán približne
rovnaký, vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo, teda každý z nich znáša svoje trovy sám.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa žalobu o peňažné plnenie čiastočne zamietol. Žalobca teda nebol v tomto konaní plne úspešný, náhrada trov konania v plnom rozsahu mu preto podľa § 142 ods. 1 nepatrí. Vzhľadom na to, že v danej veci rozhodnutie o výške plnenie nezáviselo od znaleckého posudku, ani od úvahy súdu a žalobca nebol neúspešný v pomere nepatrnej časti (neúspešný bol v XX,X%), nemožno priznať plnú náhradu trov konania žalobcovi podľa § 142 ods. 3 O. s. p. O náhrade trov konania mal preto súd prvého stupňa rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
Súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX eura. Zo spisu pritom vyplýva, že žalobca žiadal priznať trovy konania v sume XXX,XX eura a v tejto výške špecifikoval priznané trovy konania v odôvodnení napadnutého rozsudku aj súd prvého stupňa. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, z čoho pozostávajú trovy priznané vo výroku rozsudku. Navyše, v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa účelnosť a správnosť žalobcom vyčíslených náhrad nehodnotil a neuviedol právny predpis, podľa ktorého žalobcovi trovy konania priznal. Je pravdou, že právna zástupkyňa žalobcu predložila špecifikáciu uplatnených trov konania, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol len sumár priznaných náhrad bez právneho posúdenia, takže účastník konania nemôže ani overiť správnosť rozhodnutia súdu v tomto smere.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania účinne sa brániť proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a tiež vo výroku o trovách štátu, ktorý nebol v rozsudku odôvodnený vôbec, podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude rozhodnúť o náhrade trov konania vo veci podľa § 142 ods. 2 O. s. p. podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní, svoje rozhodnutie stručne, jasne a výstižne odôvodní, uvedie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého o náhrade trov rozhodol a s odkazom na príslušné ustanovenia špecifikuje a odôvodní priznanie jednotlivých náhrad. S odkazom na zákonnú úpravu odôvodní tiež priznanie trov štátu.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.