Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1825-2006.pdf
PDF · 93.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1825/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného A. O. A. A. Z. K., O. C. - U., E. A. XX, XXX XX C., T.: XX XXX XXX proti povinnému M., A..P..U.., C. XX, XXX XX C., T.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Kupeckého 29, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 688/2006 o vymoženie pohľadávky vo výške 969,93 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, Kupeckého 29, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 21,00 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 11.7.2006 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 969,93 Eur s prísl., a to na základe exekučných titulov - právoplatných a vykonateľných platobných výmerov Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice - Okolie č. 7001-62-4002/2003-8b zo dňa 13.11.2003, č. 700-3510009303-GC04/06 zo dňa 7.3.2006 a č. 700-3510051106-GC04/06 zo dňa 25.4.2006.
Dňa 18.7.2006 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/022824 zo dňa 1.8.2006.
Dňa 29.10.2012 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 72,80 Eur.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.
Preto súd nahliadol do exekučného spisu súdneho exekútora č. Ex 688/2006 a zistil, že súdny exekútor sa po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie pokúsil preveriť majetkové pomery povinného súčinnosťou s povinným, a to výzvou na poskytnutie súčinnosti. Povinný však na výzvu súdneho exekútora nereagoval. Následne súdny exekútor dňa 25.9.2006 vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, no tento spôsob vykonania exekúcie nebol úspešný. Následne súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného súčinnosťou s Daňovým úradom Košice a lustráciou v informačnom systéme exekučných blokácií tiež s negatívnym výsledkom. Ďalej bolo v priebehu exekučného konania zistené, že povinný subjekt dlhodobo nevykonáva svoju činnosť, nesídli na adrese uvedenej v Obchodnom registri a dá sa predpokladať, že existuje len právne. Lustráciou centrálneho registra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nevlastní nehnuteľnosti, ktorých predajom by mohla byť uspokojená pohľadávky vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Lustráciou príslušného dopravného inšpektorátu bolo zistené, že povinný nevlastní motorové vozidlá.. Hnuteľný majetok, ktorého odpredajom by mohla byť uspokojená pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní zistený nebol. Iný zexekvovateľný príjem povinného zistený nebol.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška") platnej ku dňu začatia exekučného konania súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne:
1/ podľa ust. § 14 ods. 2 (náhrada za stratu času):
11.07.2006 prevzatie návrhu...........................10:00-10:30............................................6,64 Eur
11.07.2006 štúdium spisu................................10:30-11:00............................................6,64 Eur
Spolu............................................................................................................................13,28 Eur
2/ podľa § 14 ods. 3 (paušálna náhrada za úkony):
- získanie poverenia........................................................................................................3,32 Eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie.........................................................................6,64 Eur
- doručenie exekučného príkazu (2x)..............................................................................6,64 Eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného...........................................................................3,32 Eur
- zisťovanie účtu povinného............................................................................................3,32 Eur
- zisťovanie majetku povinného (2x)..............................................................................6,64 Eur
Spolu............................................................................................................................29,88 Eur
3/ podľa § 22 (náhrada hotových výdavkov) + podľa § 23 (náhrada za stratu času):
- poštovné, pracovná cesta............................................................................................22,73 Eur
/9.8.2006 UOZE = 4,68 Eur; 25.9.2006 PNZE = 1,49 Eur; 25.9.2006 UOSVE = 1,66 Eur; 7.5.2010 EP = 3,40 Eur; 7.6.2011 PNZE - banky po 15.10.2008 = 1,70 Eur; 7.6.2011 Exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke = 3,40 Eur; 13.4.2012 Správa SI-PO všeobecne = 1,50 Eur; poštovné = 1,50 Eur; odblokovanie = 3,40 Eur/
Spolu............................................................................................................................22,73 Eur
4/ podľa § 5 (odmena z vymoženej sumy):
17.4.2012.........................................................................................................................6,20 Eur
Trovy exekúcie: 72,09 Eur
20% DPH: 14,42 Eur
Trovy exekúcie celkom: 86,51 Eur
Uhradené: 13,71 Eur
K úhrade: 72,80 Eur
Podľa § 5 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 3 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 22 ods. 2 vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 25 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky boli súdnym exekútorom vyčíslené v súlade s vyhláškou.
Súd sa však nestotožňuje s vyčíslením odmeny súdneho exekútora v položkách ad 1/ a ad 2/. Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie totiž súd zistil, že súdny exekútor si okrem odmeny podľa §§ 14, 15 vyhlášky vyčíslil aj odmenu v zmysle ust. § 5 vyhlášky, a to vo výške 20% zo základu na jej určenie, teda vo výške 6,20 Eur.
Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 Eur a najviac 33.193,92 Eur.
Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa ust. § 16 ods. 2 vyhlášky účinnej ku dňu začatiu exekučného konania ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pri vyčíslení svojej odmeny súdny exekútor postupuje podľa ust. §§ 14 a 15 vyhlášky len vtedy, ak sa mu v priebehu exekučného konania nepodarí vymôcť ani len časť vymáhanej pohľadávky a súd rozhodne o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie alebo exekúciu zastaví. Pokiaľ však súdny exekútor v priebehu exekučného konania vymôže čo aj len časť vymáhanej pohľadávky, v prípade jeho vylúčenia z vykonávania exekúcie, resp. zastavenia exekúcie, musí pri vyčíslení svojich exekučných trov postupovať v zmysle ust. § 5 ods. 1 v spojení s ust. § 16 ods. 2 vyhlášky. Vyhláška totiž nepripúšťa kombináciu uvedených ustanovení pri vyčíslení odmeny súdneho exekútora, a to z dôvodu, aby sa predišlo duplicitnému odmeňovaniu tých istých úkonov exekučnej činnosti.
Z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora č. Ex 688/2006 súd zistil, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania vymohol od oprávneného sumu 44,71 Eur. Z tejto sumy si odrátal na trovy exekúcie sumu 13,71 Eur a zvyšnú sumu 31,00 Eur použil ako základ pre výpočet svojej odmeny podľa § 5 ods. 1 vyhlášky. 20% zo sumy 31,00 Eur potom predstavuje sumu 6,20 Eur.
Pretože v priebehu exekučného konania súdny exekútor vymohol časť vymáhanej pohľadávky, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vyčíslenú podľa § 5 vyhlášky (položka ad 4/) a odmenu súdnemu exekútorovi v položkách ad 1/ a ad 2/ nepriznal.
Podľa ust. § 5 ods. 3 vyhlášky ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Náklady na výkon exekučnej činnosti súdnym exekútorom vyčíslené v položke ad 3/ súd považoval za účelne vynaložené, preto ich súdnemu exekútorovi priznal v plnej výške.
Trovy exekúcie teda predstavuje:
1/ Odmena podľa § 5 vyhlášky.......................................................................................6,20 Eur
2/ Náhrada hotových výdavkov....................................................................................22,73 Eur
20% DPH zo sumy 28,93 Eur.........................................................................................5,78 Eur
Celkom..........................................................................................................................34,71 Eur
Pretože v priebehu exekučného konania došlo k vymoženiu sumy 13,71 Eur, ktorá sa použila na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21,00 Eur (34,71 Eur - 13,71 Eur).
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pretože v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.