Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/5/2012

Potvrdené rozhodnutím 6Sžp/5/2013
„Identifikačné číslo spisu: 2012200091 Dátum vydania rozhodnutia: 26.02.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2012200091.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu : Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov - J. Dalloša 37, 38, 39, so sídlom J. Dalloša 1353/39, Sládkovičovo, IČO : 37 851 918, právne zastúpený Mgr. Ing. Evou Solčanovou, advokátkou, so sídlom AK, Sládkovičova 1, Nitra, proti žalovanému : Obvodný úrad Trnava, so sídlom Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP-2011/00833/Ma z 30. decembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/5/2012-55 z 18. decembra 2012, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/5/2012-55 z 18. decembra 2012 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov - J. Dalloša 37, 38, 39, so sídlom J. Dalloša 1353/39, Sládkovičovo, IČO: 37 851 918, zastúpený advokátkou Mgr. Ing. Evou Solčanovou, Sládkovičova 1, Nitra proti žalovanému: Krajský stavebný úrad Trnava, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚ- -2011/00833/Ma zo dňa 30.12.2011 t a k t o

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 14.2.2012 doručenou Krajskému súdu Trnava dňa 16.2.2012 domáhal podľa a nasl. , v lehote podľa O.s.p preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského staveného úradu Trnava, odboru stavebného poriadku č. KSÚ-OSP-2011/00833/Ma zo dňa 30.12.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Mesta Sládkovičovo č. 102/A/2010/02-HL zo dňa 5.9.2011 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím žalovaného ako ani s postupom pri jeho vydaní, považuje ich za nezákonné, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a rozhodnutie je pre svoju neurčitosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Žalobca uvádzal, že Mesto Sládkovičovo ako správny orgán mu uložil podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b) a § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona pokutu vo výške 1.000 eur za to, že ako stavebník v suteréne priestoru pôvodného skladu bytového domu nachádzajúceho sa ul. J. C., s. č. XXXX v J. uskutočnil a zrealizoval stavbu „Plynová teplovodná kotolňa pre bytový dom ul. J. Dalloša 1353/37, 38, 39, Sládkovičovo“ pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia vydaného Mestom Sládkovičovo pod č. zo dňa 26.11.2010 a užíva ju bez kolaudačného rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne označenie účastníka konania, predčasnosť vydania rozhodnutia a nedostatok odôvodnenia s tým, že uvedené skutočnosti zakladajú nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia podľa o správnom konaní (ďalej Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, uvádzal, že stavebný úrad za účelom dostatočného zistenia skutočného stavu veci vôbec neskúmal, či nenastali v danom prípade úľavy pri živelných pohromách a pri haváriách podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), ktoré umožňujú uskutočniť stavbu a vykonať stavebné úpravy aj bez predchádzajúceho povolenia, čím by zistil, či sa žalobca vôbec protiprávneho konania dopustil. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že výroková časť rozhodnutia Mesta Sládkovičovo trpí vadou nepresného vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť v decembri 2010 a stavebný úrad nedostatočne špecifikuje, kedy presne k

uskutočneniu stavebných prác došlo, neuvádza ani v akom rozsahu. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na nedôvodné obštrukcie orgánov štátnej správy, ktoré robili pri vydávaní potrebných stanovísk a povolení, čím sa odďaľovalo vydanie stavebného povolenia. Odvolací správny orgán však na v odvolaní uvádzané dôvody neprihliadol a rozhodnutie Mesta Sládkovičovo potvrdil .

Žalobca takéto rozhodnutie označil za nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu pre nedostatok dôvodov je nedostačujúce a pre neurčitosť je nepreskúmateľné. Nesprávne právne posúdenie veci podľa žalobcu spočíva v názore žalovaného, podľa ktorého žalobca nebol oprávnený postupovať podľa ust. § 127a stavebného zákona, pretože pre takýto postup neboli dané dôvody a ani bezodkladne neohlásil uskutočnenie stavebných prác stavebnému úradu tak, ako vyžaduje príslušný právny predpis. Žalobca zotrval na tvrdení, že konanie, ktorého sa dopustil, smerovalo k zabráneniu škôd na živote, zdraví a majetku obyvateľov príslušného bytového domu tak, ako predpokladá ust. § 127a stavebného zákona a k ohláseniu stavebných prác nedošlo, pretože stavebné povolenie už bolo vydané a vydokladované všetkými úradmi vyžadovanými súhlasmi a povoleniami, na základe čoho žalobca dôvodne predpokladal, že stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť, keď odvolanie proti stavebnému povoleniu bolo podané niekým, kto nebol účastníkom konania, preto takéto odvolanie ani nespôsobuje účinky spojené so začatím odvolacieho konania a podľa právnej teórie správny orgán v takom prípade nemá v odvolacom konaní ani žiadne rozhodnutie vydávať. Žalobca poukazoval na to, že k realizácii stavby musel pristúpiť, pretože mu končila platnosť zmluvy o dodávke a odbere tepla, ktorú mal uzatvorenú s centrálnym dodávateľom tepla, spoločnosťou MENERT-THRERM, s.r.o. Šaľa, s ktorým ale mal negatívne skúsenosti, keď prevádzkovateľ tepelného hospodárstva odstavil žalobcu v mesiaci január 2010 na desať dní od dodávky teplej úžitkovej vody a päť dní od dodávky tepla na kúrenie napriek tomu, že vonkajšia teplota dosahovala -15 stupňov Celzia a to iba z dôvodu, že žalobca s ním nemal podpísanú zmluvu na dodávku a odber tepla, hoci v tom čase prebiehali o uzatvorení tejto zmluvy rokovania. Takýto prístup zo strany dodávateľa tepla a teplej vody spôsobil, že mnohí obyvatelia bytového domu mali zdravotné problémy a mnohí boli nútení sa z domu vysťahovať. Na základe tohto skutkového stavu sa žalobca rozhodol obrátiť na subjekt, ktorý by zrealizoval práce na kotolni do konca decembra 2010, čo preukazuje, že postupoval v záujme zabránenia škôd na živote, zdraví a majetku a k začatiu stavebných prác preto pristúpil v súlade s ust. § 127a ods. 1 veta prvá stavebného zákona bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Žalobca nemal v úmysle porušovať zákon, ale predpokladal, že sú v jeho prípade splnené podmienky, oprávňujúce ho uskutočniť zmenu stavby aj bez právoplatného stavebného povolenia a má za to, že svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona.

Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Mesta Sládkovičovo sú nepreskúmateľné a trpia vadami nepresného vymedzenia skutku, ktorý mal byť správnym deliktom a ako taký postihnutý uložením pokuty, pretože vo výrokovej časti rozhodnutia Mesta Sládkovičovo nie je vymedzené, kedy malo dôjsť ku skutku, ktorý napĺňa znaky správneho deliktu, nie je uvedené, kedy nadobudlo stavebné povolenie právoplatnosť a v akom konkrétnom čase došlo k uskutočneniu stavebných prác, keďže bolo iba všeobecne skonštatované, že práce boli uskutočnené v decembri 2010, čo je v rozpore s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, na čo poukázal i v odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Sládkovičovo, ale s ktorým odvolacím dôvodom sa žalovaný vôbec nevysporiadal.

Rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 1.000 eur neobsahuje ani uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré by uloženie takejto pokuty odôvodňovali a žalobca považuje za neprimerané, aby mu bola uložená pokuta za to, že stavbu užíva bez kolaudačného rozhodnutia.

Žalobca poukázal na konanie Mesta Sládkovičovo ako stavebného úradu, ktorý vykonával značné obštrukcie v súvislosti s vydaním stavebného povolenia, ktoré bolo vydané pod č. 102/2010/02-HL dňa 26.11.2010 a proti ktorému bolo spoločnosťou MENERT, spol. s r.o. podané odvolanie. Uvedená spoločnosť však vôbec nemala byť účastníkom stavebného konania, na čo žalobca Mesto Sládkovičovo upozornil, toto Mesto Sládkovičovo neakceptovalo, odvolanie prijalo a postúpilo ho na rozhodnutie Krajskému stavebnému úradu Trnava, ktorý stavebné povolenie medzi iným aj z dôvodu, že odvolateľ nemôže byť účastníkom stavebného konania zrušil. Práve Mesto Sládkovičovo svojim neodborným prístupom a bez zákonného podkladu neustále odmietalo vydať pre žalobcu - stavebníka povolenie na výstavbu malého zdroja znečistenia ovzdušia, ktorý súhlas bol jedným z podkladov pre vydanie stavebného povolenia a tak Mesto Sládkovičovo zapríčinilo vznik situácie, ktorá v danej veci nastala.

Okrem toho žalobca žiadal, aby sa súd zaoberal nezákonnosťou postupu žalovaného a Mesta Sládkovičovo pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí, pretože boli vydané predčasne a konanie o uložení pokuty malo byť prerušené podľa ust. § 29 ods. 1 Správneho poriadku, pretože sa v ňom vyskytla predbežná otázka, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci samej, keď žalobca z dôvodu nezákonného postupu žalovaného i Mesta Sládkovičovo podal podnet na Krajskú prokuratúru Trnava a domáha sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia, o čom Mesto Sládkovičovo i žalovaného informoval. Podnet zatiaľ nebol vybavený, čo zakladá dôvod pre prerušenie konania, keď orgánom príslušným na vyriešenie predbežnej otázky je prokuratúra.

Žalobca v návrhu poukázal i na to, že uložená pokuta zasahuje výrazne do jeho hospodárenia a môže mať značné negatívne následky v súvislosti s jeho platobnou schopnosťou, pretože v súčasnosti už žalobca v účtovníctve eviduje záporné hodnoty na fonde prevádzky, údržby a opráv, z ktorého by mala byť uložená pokuta zaplatená a tak žiadal, aby súd prihliadol i na túto skutočnosť a vzal do úvahy, že stavba bola uskutočnená v súlade s podmienkami uvedenými s stavebnom povolení, realizáciou stavby nedošlo k zásahu do vlastníckych práv tretích osôb, nebola ani uskutočnená na cudzom pozemku, nedošlo k vzniku žiadnych obmedzení ani škôd, preto konanie nemohlo mať žiadne negatívne následky a žalobca práve prevenčne za účelom zabránenia vzniku ujmy na živote a zdraví obyvateľov bytového domu takto konal.

Žalobca požiadal i o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia o uložení pokuty, pretože okamžitým výkonom mu hrozí závažná ujma, keď v takejto výške uložená pokuta zasahuje do jeho hospodárenia a v súčasnej situácii, v ktorej sa nachádza, keďže je správcom bytového domu bol nútený vykonať zákonnú revíziu plynoinštalácie, uskutočniť výmenu vodomerov na studenú vodu a zrealizovať aj odhlučnenie kotolne, zvýšili sa i náklady na administratívu a popri tom spláca úver z fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 1.380 eur mesačne.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.3.2012 žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení poukázal na to, že stavebný úrad Mesto Sládkovičovo na základe podnetu spoločnosti MENERT spol. s r.o. Šaľa a spoločnosti MENERT-THERM s.r.o. Šaľa zo dňa 3.1.2011 vykonal štátny stavebný dohľad na stavbe s označením „Plynová kotolňa pre bytový dom na ul. J. Dalloša 1353/37, 38, 39, Sládkovičovo“, pri ktorom bolo skonštatované, že práce na predmetnej stavbe boli začaté v polovici decembra 2010, ku dňu konania štátneho stavebného dohľadu ale boli ukončené, kotolňa bola v prevádzke, čo potvrdzuje i záznam z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, ktorý je súčasťou spisového materiálu, týkajúceho sa správneho deliktu. V rozhodnutí prvostupňového orgánu je podľa názoru žalovaného dostatočne určito vymedzený čas spáchania správneho deliktu a stavebník uskutočnil zmenu stavby pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia, ktoré bolo vydané Mestom Sládkovičovo pod č. 102/2010/02/HL dňa 26.11.2010, na základe čoho stavebný úrad oznámi listom zo dňa 28.6.2011 č. 102/a/2010 začatie konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona a účastníkov na ústne prejednanie porušenia stavebného zákona riadne predvolal. Z ústneho prejednania bola spísaná zápisnica, čo potvrdzuje, že žalobca mal možnosť sa k podkladom pre uloženie pokuty za spáchaný správny delikt sa vyjadriť. V administratívnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že stavebník uskutočnil zmenu stavby bez právoplatného stavebného povolenia, čím porušil ust. § 54 stavebného zákona a naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, za ktorý môže stavebný úrad uložiť pokutu do výšky 66.387,83 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V konaní tiež bolo preukázané, že stavebník - žalobca tým, že užíval plynovú teplovodnú kotolňu bez kolaudačného rozhodnutia, porušil ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona, a tak naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, za ktorý stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165.969,59 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním. Pri určovaní výšky pokuty stavebný úrad zohľadnil i závažnosť porušenia zákona, okolnosti a následky, za ktorých bol správny delikt spáchaný a v zmysle toho stanovil výšku pokuty, ktorá bola uložená v dolnej hranici výmery.

Žalovaný na základe informácií, ktoré získal od stavebného úradu Mesta Sládkovičovo, mal dostatok poznatkov o tom, čo bolo stavebným úradom na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 18.1.2011 zistené a z dôvodu porušenia ust. , 32, 46 Správneho poriadku a , 66 ods. 2 stavebného zo dňa 26.11.2010, ktorým

bolo vzdané stavebné povolenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie i z dôvodu zistenia, že stavba už bola bez právoplatného povolenia zrealizovaná napriek tomu, že v záväzných podmienkach Mesto Sládkovičovo ako stavebný úrad stanovilo podmienku, podľa ktorej stavba nesmie byť začatá, pokiaľ stavebné povolenie nenadobudne právoplatnosť. Správny poriadok ustanovuje procesnoprávne predpoklady nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu a okamih, kedy sa stáva rozhodnutie v konkrétnej veci právoplatným sa odvíja od toho, kedy a ako boli splnené procesné podmienky vyžadované zákonom, ktorými sú právoplatné rozhodnutie a nemožnosť podať odvolanie. V danej veci je preukázané, že rozhodnutie Mesta Sládkovičovo č. zo dňa 26.11.2010 - stavebné povolenie, ktorým bola povolená zmena v užívaní stavby na účel plynová teplovodná kotolňa nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo na základe odvolania predložené odvolaciemu orgánu na odvolacie konanie, o čom boli účastníci stavebného konania podľa ust. § 56 Správneho poriadku listom č. 1599/2010-HL zo dňa 9.12.2010 upovedomení, napriek tomu stavbu zrealizovali a bez kolaudačného rozhodnutia aj začali užívať.

K názoru žalobcu, podľa ktorého išlo o mimoriadnu udalosť podľa § 127a stavebného zákona, ktorá zakladá možnosť uskutočniť stavbu aj bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia žalovaný uviedol, že toto ustanovenie nie je možné aplikovať, pretože k tomu neboli dané skutkové ani právne dôvody. Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, prípadne katastrofa, ktorá nenastala, pričom žalobca ani bezodkladne neohlásil uskutočnenie stavebných prác stavebnému úradu tak, ako vyžaduje ust. § 127a ods. 1 stavebného zákona a stav, ktorý označuje žalobca za mimoriadnu udalosť, vznikol len rozpormi medzi stavebníkom - žalobcom a dodávateľom tepla, ktorá skutočnosť ale dôvodnosť pre použitie vyššie citovaného právneho ustanovenia nezakladá.

Súčasne s podaním žaloby požiadal žalobca o odklad vykonateľnosti rozhodnutia uhradiť uloženú poriadkovú pokutu. Návrhu súd nevyhovel, o čom bola právna zástupkyňa žalobcu upovedomená listom č.k. -41 zo dňa 12.4.2012.

Krajský súd Trnava ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , podľa , , v spojení s a nasl. na prejednanie veci nariadil pojednávanie.

Vypočutí účastníci konania prítomní na pojednávaní zotrvali na svojich písomne prezentovaných stanoviskách.

Zástupkyňa žalobcu na zdôraznenie opodstatnenosti žaloby uviedla, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vyžadované pre uloženie pokuty a dôvody zakladajúce jej opodstatnenosť v predmetnom prípade nenastali, rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné a žalovaný ako odvolací správny orgán sa riadne nevysporiadal ani s dôvodmi odvolania.

S týmto tvrdením sa stotožnila i v konaní vypočutá predsedníčka predstavenstva žalobcu E. Q. a žiadala, aby súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy i skutočnosť, že stavbu museli začať realizovať, pretože už bol december a v čase, keď začali vybavovať stavebné povolenie nepredpokladali, že sa tento proces tak neprimerane predĺži a nepredpokladali, že sa proti stavebnému povoleniu môže odvolať aj niekto iný ako vlastníci bytov a stavebné povolenie po uplynutí lehoty na odvolanie nenadobudne hneď právoplatnosť.

Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní a vyslovení právneho názoru vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Podľa ust. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa , rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Ust. uvádza, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa , pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je v žiadnom prípade viazaný len návrhom účastníkov konania ( ).

V rámci dokazovania je možné použiť všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy podľa svojej úvahy, správny orgán je povinný tieto dôkazy dôsledne posúdiť a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (,,,, ).

Krajský súd Trnava sa oboznámil s obsahom žaloby, pripojenou spisovou dokumentáciou žalovaného správneho orgánu ako aj spisovou dokumentáciou prvostupňového správneho orgánu a zistil, že Krajský stavebný úrad Trnava, odbor stavebného poriadku - žalovaný svojim rozhodnutím nepochybil a žaloba nie je dôvodná.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť právnych orgánov (a to ani vo veciach podľa ), ale preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

V danom konaní je úlohou súdu preskúmať rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava, odboru stavebného poriadku č. KSÚ-OSP-2011/00833/Ma zo dňa 30.12.2011, ktorým správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Sládkovičovo č. 102/A/2010-HL zo dňa 5.9.2011, ktorým bola žalobcovi uložená poriadková pokuta vo výške 1.000,- eur ako právnickej osobe podľa ust. § 106 ods. 2 písm. b) a § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona za to, že žalobca ako stavebník zrealizoval a uskutočnil stavbu bez právoplatného stavebného povolenia a užíva bez kolaudačného rozhodnutia.

Podľa žalobcu pre vydanie takéhoto rozhodnutia neboli dané podmienky, rozhodnutie je vydané predčasne, nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné a pre nedostatok dôvodov a svoju neurčitosť je nepreskúmateľné.

Žalobca nepopieral, že stavbu vykonal a zrealizoval i bez vyčkania právoplatnosti stavebného povolenia, o ktoré žiadal, a ktoré bolo vydané Mestom Sládkovičovo pod č. 102/2010/02-HL dňa 26.11.2010 pretože predpokladal, že do ukončenia stavebných prác nadobudne právoplatnosť. Nepredpokladal, že sa môže voči tomuto rozhodnutiu odvolať i niekto iný ako vlastníci bytov, a podľa jeho názoru spoločnosť MENERT, spol. s.r.o., ktorá sa odvolala nemala byť účastníkom stavebného konania a práve ňou podané odvolanie spôsobilo, že stavebné povolenie nenadobudlo právoplatnosť. Mesto Sládkovičovo odvolanie nesprávne akceptovalo a vec postúpilo Krajskému stavebnému úradu Trnava na rozhodnutie o odvolaní, ktorý nakoniec predmetné stavebné povolenie zrušil. Žalobca mal za to, že správny orgán mal v danej situácii vziať do úvahy a aplikovať ust. § 127a ods. 1 stavebného zákona, pretože konanie žalobcu smerovalo k zabráneniu vzniku škôd na živote, zdraví a majetku obyvateľov predmetného bytového domu, nakoľko hrozila iná mimoriadna udalosť spočívajúca v tom, že obyvateľom domu nebude dodávané teplo a teplá voda, pretože s dovtedajším centrálnym dodávateľom tepla nemali na ďalšie obdobie uzatvorenú zmluvu na dodávku tepla a teplej vody a tak bolo nevyhnutné zrealizovať stavbu kotolne, čo zakladá práve dôvody pre použitie ust. § 127a ods. 1 stavebného zákona, ktorý umožňuje stavbu zrealizovať i bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia.

Podľa - o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - stavebný zákon, ak v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti alebo ich bezprostrednej hrozby je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy alebo zabezpečovacie práce na stavbách a uskutočniť terénne úpravy na pozemkoch, možno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup.

Súd vychádzajúc zo znenia vyššie cit. práv. predpisu považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonodarca uvedeným ustanovením legalizoval a právne upravil konanie vedúce k operatívnym zákrokom a k vykonaniu potrebných opatrení, ktoré si vyžadujú mimoriadne situácie, ktorými sú okrem živelnej pohromy, havárie aj iné mimoriadne udalosti. Žalobca za mimoriadnu udalosť považuje absenciu dodávky tepla a teplej úžitkovej vody do bytov, na základe čoho má za to, že mohol stavbu zrealizovať i bez právoplatného stavebného povolenia.

Súd sa s názorom žalobcu nestotožňuje a uvádza, že aplikovanie tohto právneho ustanovenia nie je v danom prípade prijateľné, pretože nie sú pre jej použitie založené dôvody. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy, že hoci zákon presne nevymedzuje a nevykladá „inú mimoriadnu udalosť“, je potrebné ňou rozumieť taký stav, ktorý aspoň čiastočne napĺňa nepredvídateľnosť a môže spočívať napr. v prírodných úkazoch či činnostiach, ktoré nebolo možné ani pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať, ako napr. zasiahnutie stavby bleskom, pád lietadla, meteoritu, závaly stavby, výbuchy plynu, meteorologické nepredvídateľné situácie. Nedodávanie tepla a teplej úžitkovej vody však v žiadnom prípade nie je možné považovať za mimoriadnu udalosť, ktorá by zakladala dôvod pre postup s charakterom nutných operatívnych zákrokov a opatrení, v súvislosti s ktorou sú spájané i úpravy kompetencie stavebných úradov. Okrem toho obyvatelia domu mali zabezpečenú dodávku elektrickej energie, prostredníctvom ktorej si teplo a teplú vodu bolo možné zabezpečiť. Súd preto konštatuje, že nedodávaním tepla a teplej vody sa síce znížil komfort bývania vlastníkov bytov, ale v žiadnom prípade takýto stav nemožno považovať za mimoriadnu udalosť, akú mal na mysli zákonodarca a dôvod, ktorý by zakladal použitie ust. § 127a ods. 1 stavebného zákona. Okrem toho žalobca už mal vydané stavebné povolenie, preto nemohol ani dodržať postup upravený ust. § 127a ods. 1 stavebného zákona. Jedinou úlohou stavebníka tak bolo stavbu realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia.

Rovnako za dôvod zakladajúci opodstatnenosť žaloby nemožno považovať ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého spoločnosť MENERT spol. s.r.o., ktorá sa odvolala voči stavebnému povoleniu vydanému Mestom Sládkovičovo nemala byť účastníkom stavebného konania, pretože v čase podania odvolania táto spoločnosť už účastníkom stavebného konania bola, čo vyplýva i z administratívneho spisu, keď Mesto Sládkovičovo podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona tejto spoločnosti postavenie účastníka stavebného konania ako vlastníkovi technologických zariadení a rozvodov priznalo a vzhľadom na túto skutočnosť bol tento subjekt tiež oprávnený k podaniu odvolania.

K žalobnému dôvodu, podľa ktorého sa žalovaný nevyporiadal v rámci odvolacieho konania s námietkou nedostatočného vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu, pretože presne nešpecifikoval, kedy

k uskutočňovaniu stavebných prác došlo a v akom rozsahu súd uvádza, že vo výroku rozhodnutia Mesta Sládkovičovo č. 102/A/2010-HL zo dňa 5.9.2011 je skutok v dostatočnom rozsahu časovo vymedzený a to a to uvedením mesiaca i roku - december 2010, v súvislosti s vykonaním stavebných prác a mesiacom január 2011 ako časom, od kedy je stavba užívaná bez kolaudačného rozhodnutia, čím je dodržaná a splnená požiadavka vyplývajúca z ust. v znení zmien, podľa ktorého vo výroku musí byť zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol.

Z rozhodnutia Mesta Sládkovičovo ako i rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava je zrejmé, že pokuta bola uložená za realizovanie stavby bez stavebného povolenia v decembri roku 2010 a jej užívanie od januára 2011. Označením mesiaca a kalendárneho roka je presné vymedzenie kedy došlo k uskutočňovaniu stavebných prác, čím je teda i čas konkretizovaný uvedením mesiaca a roku, ktoré označenie je dostatočne určité, čím boli splnené náležitosti vyžadované od výroku rozhodnutia vydaného v správnom konaní. S touto otázkou sa zaoberal a správne vyporiadal i žalovaný, ktorý sa s takýmto vymedzením času spáchania deliktu stotožnil a i v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Sládkovičovo.

Žalobca nepopieral, že začal so stavbou bez vyčkania právoplatnosti stavebného povolenia, ktoré mu bolo vydané, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi i zástupkyňa žalobcu a túto skutočnosť nerozporovala ani právna zástupkyňa žalobcu, čím jednoznačne došlo k naplneniu skutkovej podstaty zakladajúcej dôvod pre uloženie sankcie v súlade s ust. § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého keď právnická osoba mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého žalobca začal užívať stavbu bez kolaudačného rozhodnutia.

Pre uloženie pokuty za porušenie ust. § 54 a § 76 stavebného zákona je irelevantné, či stavebné povolenie nadobudlo v konečnom dôsledku i právoplatnosť a táto okolnosť na porušení ust. § 54 a § 76 stavebného zákona nič nemení.

K námietke žalobcu, podľa ktorej rozhodnutie o uložení pokuty je predčasné a správny orgán mal prerušiť konanie, súd poukazuje na ust. , podľa ktorého správny orgán konanie preruší ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Predbežnou otázkou je taká otázka, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie o veci, a ktorá je predmetom správneho konania.

Predmetom je konanie o správnom delikte a uložení pokuty a v takomto prípade si správny orgán môže predbežnú otázku súvisiacu s naplnením znakov skutkovej podstaty pre uloženie pokuty vyriešiť aj sám bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajskú prokuratúru v Trnave s návrhom na vydanie protestu prokurátora. Priznanie postavenia účastníka správneho konania spoločnosti MENERT spol. s.r.o., čo je podstatou podania návrhu na Krajskú prokuratúru v Trnave, nič nemení na dôvodoch, pre ktoré bola uložená poriadková pokuta žalobcovi.

K návrhu na zníženie poriadkovej pokuty súd uvádza, že odvolacím dôvodom v súvislosti s jej výškou sa zaoberal už správny orgán ktorý uviedol, že je uložená v dolnej hranici výmery a považoval ju za primeranú. S týmto skutkovým názorom a právnym záverom sa stotožňuje i súd, jej výšku považuje za primeranú i vzhľadom na jej výchovný účel pri ktorom je potrebné vziať do úvahy konanie žalobcu ktorý potvrdil vedomosť o tom, že stavbu mohol začať realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia, ale túto skutočnosť nerešpektoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu nebol žalobca na svojich právach ukrátený, žalovaný postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky hľadiská, ktoré zákon ako predpoklady pre uloženie pokuty vyžaduje, preto žalobu podľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa s tým, že v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania vzhľadom na jeho neúspech nepriznal.

Senátom Krajského súdu Trnava bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu k Najvyššiemu súdu SR v Bratislave.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.