Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (152)Rozsudok_15C-7-2011.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/7/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa : Š. N., R.. X.X.XXXX, D. H. XXX, proti odporcovi : K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. B. XXX/XX, o zaplatenie 2 325,78 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 466,38 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy štátu v sume 355,02 Eur na účet Okresného súdu Galanta, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, týmto súdu ruší časť výroku V. v uznesení Okresného súdu Galanta č.k. 15C/72011-43.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21.3.2011 domáhal zaplatenia čiastky 2 565,28 Eur a to z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj z titulu ďalších nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so zranením, ktoré mu svojim úmyselným konaním spôsobil odporca. V priebehu konania navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.11.2011 vzal späť svoj návrh v časti uplatnenej ušlej mzdy 363,80 Eur. V tejto časti súd konanie uznesením 15C/7/2011-58 zo dňa 21.10.2012 zastavil. Následne navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.12.2012 žiadal, aby súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov lekárskeho posudku zo dňa 7.1.2009 a pri svojom rozhodovaní mu priznal jednorazovú náhradu z titulu bolestného ako aj náhradu ďalších nákladov spojených s ujmou na zdraví a odstraňovaní jej následkov, pričom tieto náklady pozostávali zo sumy 100,- Eur, ktorú navrhovateľ uhradil za vypracovanie návrhu na súd ako aj zo sumy 26,28 Eur z titulu cestovných výdavkov, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s liečením a odstraňovaním následkov ujmy na zdraví.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s týmto nesúhlasil, pričom ešte pred zastavením konania v časti 363,80 Eur nakoľko poukazoval na to, že v tejto časti je nárok navrhovateľa neodôvodnený, nakoľko v čase hospitalizácie a práceneschopnosti navrhovateľa mu museli byť vyplácané nemocenské dávky. Taktiež samotný odporca poukazoval a žiadal, aby nárok uplatnený navrhovateľom nebol posudzovaný tak ako si ho navrhovateľ uplatnil, čiže ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale aby súd nárok navrhovateľa posúdil ako nárok za odškodnenie za bolesť, nakoľko z lekárskych správ predložených navrhovateľom podľa odporcu nevyplývalo, že u odporcu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Taktiež odporca spochybňoval výšku nákladov spojených s vypracovaním návrhu, ktoré mal
navrhovateľ hradiť vo výške 100,- Eur, nakoľko z dovtedy predložených listinných dôkazov nevyplývalo, že by takúto sumu navrhovateľ v prospech tretej osoby realizoval.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta 3T 74/2010, taktiež sa súd oboznámil s obsahom znaleckého posudku č. 14/2012 ako aj s obsahom ostatného a podstatného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z obsahu spisu Okresného súdu Galanta č. 3T 74/2010 súd zistil, že odporca bol rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 3T 74/2010-105 zo dňa 19.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť toho istého dňa, že odporca bol týmto rozsudkom uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví, ktorý spáchal tak, že dňa 5.7.2009 okolo 20,30 hod. na futbalovom ihrisku v obci Hájske udrel rukou zovretou v päsť navrhovateľa do pravej strany tváre. V dôsledku tohto úderu utrpel navrhovateľ dvojitú zlomeninu sánky v oblasti zuba múdrosti vpravo s posunom aj v oblasti malého rezáka a očného zuba vľavo.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd pri svojom rozhodovaní vychádzal v zmysle § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z rozhodnutia Okresného súdu Galanta 3T 74/2010-105 zo dňa 19.5.2010, ktorým bol viazaný a z ktorého vyplývalo, že odporca sa svojim konaním dopustil spáchania trestného činu a to formou a spôsobom, ktorý je uvedený v spomínanom rozsudku Okresného súdu Galanta, pričom priamym následkom tohto konania odporcu bola ujma na zdraví vo vyššie popísanom rozsahu, ktorú utrpel navrhovateľ. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd teda za jednoznačne preukázané protiprávne konanie odporcu a taktiež príčinnú súvislosť medzi týmto konaním odporcu a škodou (ujmou na zdraví, ktorú utrpel navrhovateľ).
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je bolesťou ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečení alebo odstraňovaním jeho následkov.
Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 437/2004 Z.z. poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.
V zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení mal súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľa je potrebné považovať za poškodeného, nakoľko v súvislosti s protiprávnym konaním navrhovateľa utrpel poškodenie na zdraví, v dôsledku čoho mu vznikla ujma, ktorú bolo potrebné považovať za bolesť v zmysle zákona.
V uvedenom prípade sa súd čiastkovo stotožnil s obranou odporcu a nárok uplatnený navrhovateľom považoval za nárok vyplývajúci z náhrady za bolesť a nie za nárok vyplývajúci z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Toto stanovisko súdu jednoznačne vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku 14/2012, ktorý bol vo veci vypracovaný dňa 30.8.2012 K.. E. P., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia. Nakoľko zo záverov tohto znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že v súvislosti so zranením sánky, ktoré navrhovateľovi spôsobil odporca, odporca po ukončení liečby nemá žiadne trvalé následky, ktoré by spôsobovali sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Z uvedeného dôvodu preto súd nárok navrhovateľa posúdil ako nárok vyplývajúci z náhrady za bolesť a pri stanovovaní jeho výšky vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom, ktoré bolo vypracované dňa 7.1.2009 doc. K.. N. I., N.. a z ktorého vyplývalo, že nárok z titulu bolestného bol obodovaný na 90 bodov, pričom súd vychádzal z hodnoty jedného bodu stanoveného v zmysle § 5 Zák. č. 437/2004 Z.z. na sumu 14,89 Eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že výška z titulu náhrady za bolesť prináleží navrhovateľovi v sume 1 340,10 Eur (90 bodov x 14,89 Eur).
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej zodpovednosti.
Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
V zmysle vyššie cit. ustanovení nakoľko mal súd za nesporne preukázané, že ujmu na zdraví navrhovateľovi spôsobil odporca, súd navrhovateľovi v zmysle cit. ustanovenia § 449 ods. 1 priznal aj náhradu za cestovné výdavky spojené s liečbou ujmy na zdraví a s odstraňovaním jej následkov a to vo výške 26,28 Eur. Táto škoda navrhovateľovi vznikla v dôsledku opakovaných návštev lekára, ktoré boli v priamej príčinnej súvislosti so spôsobenou ujmou na zdraví, konkrétne išlo o jednu hospitalizáciu a dve kontrolné vyšetrenia pri vzdialenosti z trvalého bydliska navrhovateľa v Hájskom do Bratislavy a späť150 km, spotrebe 4,5 litra na 100 km a cene paliva 1,145 Eur za liter paliva. Uvedený nárok navrhovateľa súd považoval za preukázaný a to listinnými dôkazmi, jednak prepúšťacou správou Onkologického ústavu svätej Alžbety s.r.o. a dokladmi o ošetrení zo dňa 6.7.2010 a 6.9.2010. Spotreba paliva pritom vyplýva z osvedčení o evidencii motorového vozidla W. K. E. I. XXX O..
Súd navrhovateľovi taktiež priznal aj nárok na zaplatenie sumy 100,- Eur, nakoľko uvedenú finančnú čiastku navrhovateľ vynaložil na spísanie návrhu, ktorým si súdnou cestou uplatnil svoj nárok, pričom zaplatenie uvedenej čiastky navrhovateľ preukázal príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 1.11.2011, v zmysle ktorého zaplatil advokátskej kancelárii F. I..W..V.. I. I. U. K. X.K. XX uvedenú čiastku. Uvedený nárok navrhovateľa súd posúdil ako náklady spojené s uplatnením nároku navrhovateľa, pričom vyplatenie uvedenej sumy je podľa názoru súdu taktiež v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu.
Z vyššie uvedených dôvodov tak súd navrhovateľovi priznal celkovo finančnú čiastku vo výške 1 466,38 Eur, ktorá pozostáva z náhrady za bolesť vo výške 1 340,10 Eur, z priamych nákladov spojených s liečením zranenia navrhovateľa v sume 26,28 Eur a z nákladov spojených s uplatnením nároku navrhovateľa v sume 100,- Eur.
V zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa zamietol, nakoľko vykonaným dokazovaním a to najmä zo záverov znaleckého posudku č. 14/2012 súdu vyplynul jednoznačný záver, že nárok uplatnený navrhovateľom nie je možné posúdiť ako nárok vyplývajúci z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože zranenie, ktoré navrhovateľ utrpel v dôsledku protiprávneho konania odporcu nezanechal trvalé následky, ktoré by navrhovateľa obmedzovali po jeho ďalší život v jeho obvyklom spôsobe života.
Súd takto rozhodol na základe vykonaného dokazovania na základe dôkazov, ktoré navrhli vykonať účastníci konania. Súd sám žiadne dokazovanie nevykonával ani neinicioval, nakoľko takéto dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ako také. Súd sám ďalšie dokazovanie nevykonával ani neinicioval taktiež s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.
O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal a to z dôvodu, že navrhovateľ si žiadnu náhradu trov súdneho konania neuplatnil a taktiež z obsahu spisu nevyplývali žiadne trovy konania, ktoré by navrhovateľovi vznikli.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia preto súd odporcu zaviazal k zaplateniu čiastky 355,02 Eur a to z titulu náhrady trov štátu, ktoré vznikli tak, že uvedenú sumu štát vyplatil znalcovi zo štátnych prostriedkov. Z uvedeného dôvodu taktiež súd zmenil uznesenie č.k. 15C/7/2011-43 a to tak, že zrušil časť výroku V., nakoľko uvedeným výrokom bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie v sume 250,- Eur. K zrušeniu uvedeného výroku súd pristúpil z dôvodu, že povinnosť, ktorá odporcovi vyplývala z tohto výroku bola nahradená povinnosťou podľa tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.