Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-64-2011.pdf
PDF · 104.25 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/64/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: B., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - V., P. XXX/X, t. č. bytom K., G. XXX a B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Z. Z., G. č. XXX, zastúpený JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 5 o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojim návrhom zo dňa 22.02.2011 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 7C/247/2006-43 zo dňa 11.06.2007 tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca a to na maloletého B. na sumu 250,- eur mesačne a na mal. K. na sumu 200,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tak, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zvýšili výdavky na mal. deti a to jednak čo sa týka školy, stravy a ošatenia, ale aj zdravotného stavu a ich záľub. Otec na mal. deti prispieva nepravidelne, neprejavuje o ne záujem, ani ich žiadnym spôsobom nekontaktuje.
Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že výživné bolo naposledy určované pri rozvode manželstva. Toto si bývalý manžel zo začiatku plnil, deti si pravidelne brával na prázdniny, takto to bolo asi do roku 2009, kedy prestal platiť výživné a prestal sa zaujímať aj o deti. Bola nútená podať návrh na exekúciu. Po rozvode bývala v trojizbovom byte, zo začiatku jej pomáhali rodičia, byt však musela z finančných dôvodov vymeniť za jednoizbový. Ďalej matka uviedla, že kvôli dlhodobej PN sa znížili jej príjmy, zvýšili sa ale výdavky na deti, ktoré už navštevujú siedmy a druhý ročník ZŠ. So synom navštevuje aj psychiatra kvôli zhoršenému správaniu. Presťahovali sa do K., kde býva teraz s deťmi a priateľom v rodinnom dome. Výdavky na deti sú približne rovnaké ako v čase, keď bývali v G.. Od 21.08.2012 je zamestnaná ako pokladníčka s predpokladaným príjmom vyše 300,- eur netto mesačne. Priateľ je živnostník, momentálne je PN. V predchádzajúcom roku podával nulové daňové priznanie.
Matka v konečnom návrhu uviedla, že trvá na podanom návrhu, verí, že otec teraz peniaze nemá, ale deti robiť vie, no starať sa o ne už nie. Keď podá trestné oznámenie, tak sa vždy nejako k peniazom dostane. Ona má dve deti a musí sa o ne nejako postarať. On má ďalšie dieťa, musí sa k tomu nejako postaviť a nie len robiť deti a potom matky nech sa starajú.
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že po rozvode odišiel bývať najskôr k svojim rodičom, potom k rodičom jeho priateľky, neskôr si vybavili podnájom, kde platia mesačne 330,- eur. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra V., družka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. V čase rozvodu pracoval v spol. Z. G., kde dal výpoveď s tým, že pôjde do lepšieho. Najskôr jazdil na kamióne pre firmu P., kde ale pracovný pomer ukončil z dôvodu, že nebol nikdy doma. Následne išiel jazdiť pre firmu M., s. r. o., kde túto činnosť vykonáva na živnosť. Svoje príjmy a výdavky priznáva v daňovom priznaní, výdavky si uplatňuje paušálne. Bol nútený požičať si peniaze na splácanie úverov a tiež na alimenty. Krstná družky im požičala dvakrát po 3.000,- eur, ktoré spláca po 100,- eur mesačne a od majiteľa firmy si požičal 3.200,- eur, pretože mal nedoplatky do zdravotnej poisťovne, toto tiež spláca po 100,- eur mesačne.
Právna zástupkyňa otca uviedla, že otec detí zmenil zamestnávateľa po tom čo mu firma M., s. r. o. nevyplatila 2.500,- eur a jediný konateľ a spoločník je vo väzbe. Začal jazdiť pre firmu L. M. plus, s. r. o. a to až do 27.04.2012. Spoluprácu s touto spoločnosťou otec ukončil podľa jeho vyjadrenia z dôvodov, že sa tam nedodržiavali žiadne predpisy, jazdilo sa bez povinných prestávok. Pokiaľ s týmto nesúhlasil bolo mu vysvetlené, že si má nájsť inú prácu. Ďalej uviedla, že otec od 08.05.2012 nežije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a ich dcérou, predbežne sa dohodli na sume 80,- eur mesačne ako výživné, ale túto sumu znížil na 50,- eur. Peniaze si požičal už aj od kamaráta M. K., spolu to môže byť okolo 2.000,- eur. Momentálne je nezamestnaný, okrem pôžičiek si privyrába rôznymi príležitostnými brigádami.
Právna zástupkyňa otca v konečnom návrhu uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že neboli splnené zákonné dôvody na zvýšenie výživného. Je pravdou, že došlo k zmene na strane detí, ale otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom príjem nemá skoro žiadny, musí splácať úvery. Chápe matku, že musí živiť deti, ale otec si požičiava peniaze aj na výživné, aj na úvery. V tejto situácii by mu pomohla iba stabilná práca, ktorú sa mu zatiaľ nepodarilo nájsť.
Kolízny opatrovník uviedol, že na základe predchádzajúcich vyjadrení navrhuje návrh matky zamietnuť.
V konaní bol ako svedok vypočutý svedok P. I., ktorý uviedol, že pán Z. je jeho bývalý kolega. Robili prakticky to isté, jazdili najskôr pre M.. Firma platila aj s trojmesačným oneskorením. Výplatu vždy dostávali iba zálohovo po 200,- až 300,- eur, v priemere sa tam mohlo zarobiť 700,- až 800,- eur v hrubom, no nakoniec poslednú vianočnú výplatu ani nedostali. Jemu zostal majiteľ dlžný 1.700,- eur. On potom išiel robiť do spoločnosti L., kde to bolo ale ešte horšie, podmienky boli katastrofálne, nedodržiavali sa tam žiadne predpisy, pokuty si platili z vlastných peňazí a keďže sa nemohli dodržiavať bezpečnostné prestávky, pokuty boli časté. Bolo to stále horšie, až sa to už nedalo vydržať, bolo tam aj také vydieranie, že peniaze dostanú až potom, keď pôjdu na ďalšiu cestu. On tam vydržal 9 mesiacov a nakoniec dal výpoveď. Pán Z. u M. ešte zostal pracovať, potom prešiel tiež do L.. Tam sa určite práci nevyhýbal, pretože tam sa to nedalo.
Svedkyňa B. O., matka otca uviedla, že je pravdou, že syn už nebýva so svojou družkou V., býva s ňou na R. v G.. Syn naozaj peniaze nemá, jej na bývanie neprispieva, do práce nechodí. Pokiaľ vie, tak keď peniaze potrebuje, tieto si syn požičiava od M., ktorý je tu tiež ako svedok. Od tohto si požičiavali aj keď žili ešte s V. na zaplatenie alimentov a pod. Syn jej povedal, že V. posiela 75,- alebo 80,- eur, pravdepodobne z tých peňazí čo si požičiava od M.. Ona mu tiež dala nejaké peniaze, naposledy to bolo tento rok niekedy na začiatku, keď L. nezaplatil alimenty. Keď ešte jej syn žil spolu s matkou detí, hospodárili tak, že on nosil domov peniaze a dával ich manželke. Keď odchádzala z bytu, tak tam boli nedoplatky, na ktoré si on zobral úver a tiež prestali splácať splátky za spálňu, čo potom museli zaplatiť oni.
Svedok M. K. uviedol, že je pravdou, že B. požičiava peniaze, prvýkrát ho o toto požiadal asi pred rokom a pol, vždy keď mal problémy, že mu nevyplatili za prácu, tak ho o to požiadal. Takto to bolo aj pred Vianocami, pred rokom. Maximálne mu požičal po čiastkach spolu 2.200,- eur, naposledy asi pred tromi týždňami 300,- eur. Teraz v tomto poslednom polroku si požičiaval viac. On od neho úroky
nechce, nakoľko je to kamarát. Dohodli sa, že mu to vráti, keď si nájde prácu. Požičané peniaze mu vrátil naposledy asi pred pol rokom, no vie, že teraz mu to nemá z čoho vrátiť, nakoľko na tom nie je finančne dobre. Niekedy sa dohodli aj tak, že mu prišiel pomôcť niečo okolo domu a on mu to z toho dlhu odrátal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodné listy mal. detí, daňové priznanie otca za rok 2010, čestné prehlásenie, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa družky otca a rodičovského príspevku, čestné prehlásenie konateľa spol. M., s. r. o., čestné prehlásenie V. A., vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním otca, potvrdenie o podaní trestného oznámenia, úradný záznam, predžalobné upomienky, lekársku správu o zdravotnom stave matky, ročné zúčtovanie príjmov matky za rok 2010, zmluvu o nájme bytu matky, lekársku správu ohľadne zdravotného stavu mal. B., zmluvy o spotrebiteľskom úvere, doklady o platení nákladov na mobilný telefón, lustráciu na otca v Sociálnej poisťovni, správy od predchádzajúcich zamestnávateľov otca, potvrdenie o návšteve školy, upomienku z VÚB banky, prepúšťaciu správu matky, doklady k výdavkom matky, potvrdenie klubu ČFK, výpis z účtu otca, potvrdenie o evidencii matky, správu od spoločnosti L. M. O., s. r. o., potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti, doklady o platení výživného, čestné prehlásenie, výplatné pásky matky, čestné vyhlásenie priateľa matky, doklad o PN matky, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 7C/247/2006 z neho rozhodnutie na č. l. 43 a nasl. a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 7C/247/2006-43 zo dňa 11.06.2007 bolo manželstvo rodičov maloletých detí Z.: B. a K. rozvedené, obe maloleté detí boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal výživným vo výške 2.500,- Sk (82,99 eura) na maloletého B. a 2.000,- Sk (66,39 eura) na maloletú K.. Súd zároveň upravil aj styk otca s maloletými deťmi na každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 16.00 hod do nedele do 17.00 hod a počas letných školských prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august. V čase rozvodového konania bol otec zamestnaný v spoločnosti Z. G., s. r. o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 15.508,- Sk (514,78 eura) a matka, ktorá podnikala na základe živnostenského oprávnenia dosahovala podľa jej vlastného vyjadrenia príjem do 15.000,- Sk (497,91 eura) netto spolu s príjmom za brigádnickú činnosť.
V súčasnej dobe býva matka spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome svojho priateľa, kde sú náklady na bývanie 120,- eur plyn a 45,- eur elektrina. V čase podania návrhu bola matka zamestnaná v spol. T. Y., a. s. a to od 19.05.2010, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 547,67 eura. Tu pracovala až do 30.04.2011, pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby, na ktorý bol uzatvorený. Od marca 2011 bola matka PN a poberala nemocenské dávky cca vo výške 337,- eur mesačne. Od 08.02.2012 po ukončení PN sa zaevidovala na ÚPSVaR, pričom poberala podporu v nezamestnanosti, ktorá jej bola priznaná na obdobie 6 mesiacov. Od 21.08.2012 sa matka zamestnala ako pokladníčka v spoločnosti R. B. G., SD, kde dosiahla v mesiaci august 2012 čistý príjem 138,56 eura, v mesiaci september 2012 442,82 eura, v mesiaci október podľa vyjadrenia matky približne rovnaký príjem a od 08.11.2012 je matka znovu PN. Priateľ matky A. G. podľa jeho čestného vyhlásenia nevykonáva prácu na živnosť a jeho daňové priznanie je nulové. Maloletý B. navštevuje ôsmy ročník ZŠ, maloletá K. navštevuje tretí ročník ZŠ. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, za čo matka platí cca 20,- eur mesačne na jedno dieťa. Obom deťom platí matka životnú poistku spolu vo výške 30,- eur mesačne. V byte, kde matka bývala s deťmi v predchádzajúcom období platila nájomné 190,08 eura, elektrinu 31,- eur, Satro štvrťročne 37,53 eura. Matka spláca úver po 70,- eur mesačne, ktorý si brala na vyplatenie preddavkov na nájomnom vo výške 3.700,- eur pri zámene bytu za menší. Momentálne obe maloleté deti navštevujú ZŠ v K., kde aj bývajú. Maloletá K. aj naďalej navštevuje trikrát týždenne krúžok karate v G.. Maloletý B. hráva futbal, poplatok je 20,- eur mesačne a tiež ďalšie náklady spojený s týmto športom. S maloletým B. matka pravidelne navštevuje aj pedopsychiatra, na lieky, ktoré dieťa užíva dopláca cca 14,- eur mesačne. Okrem uvedených výdavkov má matka výdavky s maloletými deťmi na stravu, oblečenie, každodenné potreby a ďalšie potreby spojené s návštevou školy ako sú školské pomôcky, výlety a exkurzie.
Otec býva v súčasnej dobe u svojej matky, ktorej na bývanie neprispieva. Do 08.05.2012 žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou V. A. v podnájme na V. X v G., kde mesačne platili náklady spojené s bývaním vo výške 330,- eur mesačne. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra V. Z., s ktorou bola družka otca na materskej dovolenke do troch rokov veku tohto dieťaťa. Poberala rodičovský príspevok
naposledy vo výške 194,70 eura a prídavky na jedno dieťa. V spol. Z. G., spol. s r. o. otec ukončil pracovný pomer dňom 09.09.2007 dohodou. Podľa jeho vyjadrenia z dôvodov, že si našiel lepšie platenú prácu. Od 10.09.2007 sa zamestnal u B. C. Q., kde pracoval do 31.12.2007 ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Podľa vyjadrenia otca u tohto zamestnávateľa mu práca nevyhovovala z dôvodov, že skoro vôbec nebol doma a preto si hľadal aj inú prácu. Priemerný čistý mesačný príjem otca bol 252,31 eura, okrem toho otec poberal aj cestovné náhrady. Od 01.01.2008 prešiel do novovzniknutej firmy P., s. r. o., kde ukončil pracovný pomer dohodou na základe svojho podnetu a to dňom 29.07.2008. Predpokladaný príjem podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti by bol 8.376,- Sk (278,04 eura). Od 01.01.2010 vykonával otec prácu na živnosť pre spol. M., s. r. o.. Podľa vyjadrenia otca a výpovede svedka P. I. v tejto spoločnosti dosahovali príjem 700,- až 800,- eur, zamestnávateľ im peniaze za odvedenú prácu nevyplácal riadne a načas a posledné výplaty im dokonca nevyplatil vôbec. Z uvedených dôvodov otec ukončil spoluprácu s touto spoločnosťou a od 27.12.2011 do 31.03.2012 na základe dohody o vykonaní práce pracoval pre spol. L. M. O., s. r. o.. V tejto spoločnosti mal otec mesačnú odmenu za prácu vo výške 40,- eur a diéty mu boli vyplatené za mesiac december 2011 84,- eur, január 2012 961,12 eura, február 2012 657,- eur a marec 2012 83,- eur. Podľa vyjadrenia otca a tiež výpovede svedka P. I. v tejto spoločnosti boli veľmi zlé podmienky, nedodržiavali sa predpisy, bezpečnostné prestávky, nebolo možné dostať voľno počas víkendu aj dlhšie ako dva mesiace, finančné prostriedky za predchádzajúce jazdy boli vyplácané až po tom, ak boli ochotní vodiči nastúpiť na ďalšiu jazdu. Aj otec, aj svedok z uvedených dôvodov prácu pre túto spoločnosť ukončili. Otec je momentálne nezamestnaný, od 15.05.2012 do 30.11.2012 má pozastavenú živnosť. Má nedoplatky na odvodoch do poisťovní. Finančné prostriedky na platenie výživného a každodenné potreby si dlhodobo požičiaval a požičiava, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami matky otca a M. K.. Otec sa s maloletými deťmi dlhodobo nestretáva, okrem výživného, ktoré platí nepravidelne na výživu maloletých detí žiadnym iným spôsobom neprispieva.
Matka má aj naďalej vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, otcovi pribudla od poslednej úpravy výživného ďalšia vyživovacia povinnosť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nebol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy, ktorá bola v júni 2007 neprišlo na strane účastníkov konania k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Je pravdou, že na strane maloletých detí prišlo k zmene pomerov, ktorá spočíva v tom, že maloleté deti sú o viac ako päť rokov staršie s čím súvisia zvýšené výdavky matky na zabezpečovanie nielen ich základných životných potrieb, ale aj ďalších potrieb, ktoré slúžia celkovému zdravému, duševnému a telesnému rozvoju týchto detí. Zmena pomerov na strane matky by tiež poukazovala skôr na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, pretože príjem matky je momentálne síce približne rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného, ale v predchádzajúcom období bola matka dlhodobo práceneschopná, opakovane hospitalizovaná, absolvovala kúpeľnú liečbu a s tým spojené zvýšené výdavky. Podstatná zmena pomerov ale nastala hlavne na strane otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Z dôvodov častej zmeny zamestnávateľov, resp. spoločností pre ktoré otec prácu vykonával na základe živnostenského oprávnenia, bol príjem otca dlhodobo nepravidelný, výdavky v obdobiach v ktorých bol otec bez príjmu tento riešil pôžičkami. V konaní nebolo preukázané, že by sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu príjmu, prípadne iného majetkového prospechu. Aj pokiaľ by otec zostal aj naďalej zamestnaný v spol., kde pracoval v čase rozvodu manželstva, nebol by schopný platiť vyššie výživné s prihliadnutím k jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. Otec si však musí uvedomiť, že jeho vyživovacia povinnosť trvá do času pokiaľ deti nenadobudnú schopnosť samé sa živiť, potreby detí sa s ich pribúdajúcim vekom budú zvyšovať a ako otec troch maloletých detí má zodpovednosť za zabezpečovanie životných potrieb detí trojnásobnú, preto aj jeho snaha zamestnať sa by mala byť o to väčšia. Mal by prijať akúkoľvek prácu, nemal by sa zameriavať iba na prácu vodiča medzinárodnej dopravy, ktorá mu zjavne pre náročnosť tohto povolania nevyhovuje a túto dlhodobo robiť nezvláda. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky ako nedôvodný zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.