Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-101-2012.pdf
PDF · 84.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/101/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Romana Hargaša vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, dieťa rodičov T. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom T. XXX a P. F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, F. W., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. septembra 2012, č. k. 3P/67/2012-50, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom zvýšil otcovi dieťaťa rozsah jeho vyživovacej povinnosti z doterajších 99,58 eur na 160 eur mesačne, od 01.09.2012. Zameškané výživné za mesiac september 2012 vo výške 60,42 eur uložil otcovi dieťaťa zaplatiť do rúk matky dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tým zmenil doterajšiu úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti otca dieťaťa podľa rozsudku tamojšieho súdu zo dňa 28.10.2008, č. k. 4P/64/2008-34. Vo zvyšku návrh matky dieťaťa, ktorá žiadala zvýšiť výživné na 300 eur mesačne, návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol skutkové závery, ktoré zistil z vykonaného dokazovania o pomeroch účastníkov konania. Zo zistení vyplýva, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 04.12.2006, č. k. 8C/107/2006-16, právoplatným 24.12.2006. Maloleté dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa 500 Sk mesačne. Rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 28.10.2008, č. k. 4P/64/2008-34 bol zvýšený rozsah vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu na 3.000 Sk mesačne od 01.09.2008. V tom čase bola maloletá žiačkou 6. ročníka základnej školy. Maloletá navštevovala záujmové krúžky, za ktoré platila matka 500 Sk mesačne, chodila na gitaru, za čo platila matka 200 Sk mesačne. Náklady na cestovné predstavovali 700 Sk mesačne, keďže krúžky navštevovala 3krát týždenne v F. W.. Matka spolu s dcérou a dospelým synom bývali v rodinnom dome. Zárobok matky dieťaťa predstavoval 14.000 Sk mesačne. Otec dieťaťa v čase predchádzajúcej úpravy jeho vyživovacej povinnosti mal celkový príjem 9.660 Kč - 11.000 až 12.000 Sk, čo predstavovala náhradu za stratu na zárobku a zvláštny príspevok. Obaja rodičia nemali ďalšie vyživovacie povinnosti.
Aktuálne je maloletá študentkou 1. ročníka L. v F. W.. Zárobok matky je 675,78 eur. Príjem otca dieťaťa pozostáva z náhrady za stratu na zárobku od E., a.s. O. vo výške priemerne 12.001,28 Kč a zo mzdy okolo 250 eur mesačne u C. T., u ktorého pracuje ako stavebný robotník na stavbách v W.. Zamestnávateľ poskytuje otcovi dieťaťa ubytovanie bezplatne. Na základe vyjadrenia otca dieťaťa, že viac zarobiť nemôže, lebo by to malo vplyv na výšku jeho náhrady za stratu na zárobku, okresný súd vyslovil domnienku, že otec dieťaťa dostáva ďalšiu výplatu od svojho zamestnávateľa mimo výplatnej pásky, keďže suma, ktorú zarobí by nestačila na cestovné a náklady na stravu v W..
Na základe uvedených zistení okresný súd dospel k právnemu záveru, že sú splnené predpoklady na zmenu doterajšej úpravy výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal najmä na zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá začala študovať na strednej škole v F. Bystrici, preto výživné zvýšil na 160 eur mesačne a vo zvyšku návrh matky dieťaťa zamietol.
Proti tomuto rozsudku otec dieťaťa podal v zákonom určenej lehote odvolanie. Žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu a zvýšiť mu rozsah vyživovacej povinnosti sumou najviac 120 eur mesačne. V odôvodnení svojho odvolania popísal svoje pomery. Uviedol že od E. O. poberá mesačnú rentu v českých korunách, ktorej výška závisí od aktuálneho kurzu a predstavuje priemerne 471 eur. Okolnosť, že matka dieťaťa musí splácať úver, ktorý si zobrala kvôli výplate náhrady z vyporiadania BSM - rodinného domu, považuje za chybu matky dieťaťa. On totiž navrhoval predaj rodinného domu, s čím matka dieťaťa nesúhlasila. Podľa jeho názoru to, že si matka dieťaťa dala prerobiť bývanie, kúpila nový nábytok, vymenila na dome okná, ktoré boli dobré, je len jej „záležitosť“, a to nemá nič spoločné so zvýšením výživného. Ešte pred konaním o zvýšenie výživného matka dieťaťa predala dom synovi, preto nevie, prečo matka dieťaťa tvrdí, že musí platiť mesačne za dom 200 eur. Poukázal na to, že matka dieťaťa chodí s priateľom na zahraničné dovolenky a víkendy trávi v rôznych rekreačných zariadeniach, čo však súdu neuviedla. Teda na to peniaze má, ale na výživu dcéry už nie. Vzhľadom na to, že žije s partnerkou v F. W., prispieva jej polovicou na náklady za byt a stravu. Vzhľadom na to, že v roku 2008 mu bolo zvýšené výživné, renta mu nestačila, preto sa rozhodol zamestnať sa. Uzatvoril pracovný pomer na dobu určitú od 18.05.2012 do 31.05.2014, kde predstavuje jeho mzda 239 eur mesačne. Jeho príjem je mesačne 711 eur. Z toho platí výživné 100 eur, 120 eur - polovicu za bývanie, 200 eur na stravu, náklady na hygienické potreby, stravu, keďže pracuje mimo bydliska, lieky, inkaso za rodičovský dom v N. N., pôžičku 106 eur, takže mu vlastne neostáva takmer nič. Z uvedeného dôvodu súhlasí so zvýšením výživného najviac na 120 eur mesačne.
Matka dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie otca dieťaťa považuje za nedôvodné. Tento sa iba „vyhovára“, že v W. pracuje iba za zárobok 239 eur. Chápe, že musí prispievať svojej priateľke na domácnosť a na bývanie a že má aj ďalšie výdavky, domnieva sa však, že jeho príjem je vyšší, než uvádza, a nakoniec v roku 20008 mu vyplatila sumu 1.370 000 Sk - 45.475,66 eur. Peniazmi disponuje, za posledné 4 roky si nekúpil žiadnu nehnuteľnosť ani žiadnu inú finančne nákladnú vec, do ktorej by investoval uvedené finančné prostriedky. Zvýšené výživné zodpovedá potrebám dcéry, ktorá má náklady na cestovné, stravu, záujmové krúžky, ošatenie, kultúru, hygienu, ošetrenie, splátky na šetrenie na stužkovú. Jej priemerný zárobok predstavuje 670 eur. Žije sama s dcérou, má výdavky na stravu, energie, ošatenie, poistky, platí vysoký úver. O údržbu domu sa stará jej syn, nakoľko ona nemá na to finančné prostriedky. Poprela, že chodí na dovolenky s priateľom. Nemá žiadneho priateľa. Na dovolenke bola s najstaršou dcérou a maloletou P., keď náklady na dovolenku hradila najstaršia dcéra. Pripomenula, že otec dieťaťa sa o dieťa vôbec nezaujíma, nič je nekúpi na sviatky, Vianoce, ani jej netelefonuje. Dokonca, keď ju stretne v meste, obíde ju ako cudziu.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní otca dieťaťa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., súd môže aj bez návrhu zmeniť súdne rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, ak sa zmenia pomery.
Zmena pomerov, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom na zmenu úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, je podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine výraznou zmenou tých právne významných skutočností, na základe ktorých bol upravený rozsah vyživovacej povinnosti pri predchádzajúcej úprave.
Súdna prax výkladom ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, šatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa
- vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť - nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa uspokojujú obaja rodičia, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné v peniazoch. Za podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa súdna prax považuje aj nástup dieťaťa do školy, resp. na vyšší typ školy.
Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne.
V posudzovanej veci bol rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu určený naposledy v roku 2008. Správne okresný súd, na základe svojich skutkových zistení o aktuálnych pomeroch účastníkov, dospel k právnemu záveru, že sú splnené zákonné predpoklady podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, na zmenu doterajšej úpravy výživného.
Zmena pomerov je preukázaná na strane maloletého dieťaťa, ktoré po skončení základnej školy, sa stala študentkou gymnázia mimo bydliska. Samotné stredoškolské štúdium, cestovanie do školy, ale aj s vekom maloletej súvisiace ďalšie kultúrne potreby, ale aj náklady na základné potreby (bývanie, strava, šatstvo), nepochybne sú od roku 2008 vyššie a nemohli byť uspokojované zo 100 eur na úrovni pomerov jej otca.
Odvolací súd akcentuje, že pri posudzovaní a rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd berie do úvahy komplexné pomery povinného rodiča - teda jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že súd je povinný vychádzať nielen zo zárobku (príjmov) povinného rodiča, ale vziať do úvahy aj jeho ďalší majetok, v danom prípade aj nehnuteľnosti, ktoré má otec dieťaťa po svojich rodičoch.
Okresný súd správne vychádzal z komplexných pomerov otca dieťaťa, z toho, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a správne zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti otca na sumu 160 eur mesačne.
Pokiaľ otec dieťaťa poukazuje na pomery matky dieťaťa a domnieva sa, že matka dieťaťa potrebuje finančné prostriedky preto, že svoje príjmy nedôvodne používa, k tomu je potrebné uviesť, že postup matky maloletej pri vyporiadaní BSM nemožno hodnotiť negatívne, keďže zabezpečila bývanie sebe, maloletej, ale aj dospelému synovi. Aj za situácie, že syn sa stal spoluvlastníkom rodinného domu, je matka dieťaťa povinná hradiť pomernú časť nákladov na bývanie, a to tak za seba, ale aj za maloletú, keď práve výživné slúži aj na tento účel. Ak matka maloletej hradí náklady na bývanie, potom spolu s poskytovaním osobnej starostlivosti o maloletú, už vzhľadom na svoje pomery, plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej, potom výživné od otca maloletej 160 eur má zabezpečiť uspokojovanie ďalších potrieb maloletej, čo objektívne nie je možné (sám otec dieťaťa uviedol, že len na stravu potrebuje asi 200 eur), pritom maloletá má už viac ako 15 rokov, takže jej potreby sú nákladnejšie a zo sumy 160 eur by bez ďalšieho prispenia matky by nemohli byť uspokojené komplexne.
Z uvedených dôvodov je rozsudok okresného súdu vecne správny, preto ho bolo potrebné potvrdiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .