Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45P-206-2012.pdf
PDF · 95.07 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45P/206/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II vo veci starostlivosti o maloletú R. X., O.. XX.X.XXXX, V. H. D. G. XX, M., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M. C., dieťaťa matky W. X., O.. XX.X.XXXX, V. M. XX, M., zastúpenej advokátkou JUDr. C. E., F. F. Š. XX, M. a otca U.. L. X., O.. XX.X.XXXX, Z. V. F. X, M., zastúpeného advokátskou kanceláriou C. F..E..D.., F. F. Š. XX, M., na návrh otca, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia - úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Návrh na vydanie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Otec podal na tunajší súd dňa 14.12.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd dočasne zveril maloletú R., O.. XX.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku maloletej prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, zo dňa 18.12.2003, č.k. 28C 170/03-30 bola maloletá zverená na čas po rozvode do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti voči maloletej vo výške 2.000 Sk mesačne. Ďalej dôvodil, že matka maloletej na základe rozhodnutia maďarského súdu v V. zo dňa 28.8.2012 bola právoplatne vzatá do vyšetrovacej väzby na území U. E., z čoho vyplýva, že matka sa nemôže v súčasnej dobe o maloletú starať, avšak začína prostredníctvom osobných stretnutí s maloletou vo väzbe, ako aj telefonátov, taktiež tretích osôb negatívne ovplyvňovať výchovu maloletej. Ďalej mal za to, že maloletá sa v súčasnosti nachádza v mimoriadne zložitom období, nakoľko okrem puberty sa musí vyrovnávať aj s väzbou matky, ktorú jej okolie často pripomína, pričom výčitky matky, jej príkazy a najrôznejšie zákazy, s kým sa má maloletá stretávať, alebo naopak komu sa vyhýbať na maloletú pôsobia negatívne. Otec poukázal na to, že matka maloletú kritizuje za rôzne veci, pričom tieto výčitky sú celkom neopodstatnené. Otec ďalej uviedol, že ,,výchovne" opatrenia matky nepôsobia na psychický vývoj maloletej vhodne, práve naopak, maloletá po týchto stretnutiach a telefonátoch s matkou plače a zúfa. Na základe uvedeného mal otec za to, že je potrebné a vhodné, aby bola mal. urýchlene zverená do jeho osobnej starostlivosti a výchovy, jednak z dôvodu, aby sa uviedol faktický stav s právnym do súladu, ale najmä preto, aby mohol svoju dcéru v rozhodujúcich smeroch skutočne samostatne zastupovať a vychovávať a to bez negatívnych zásahov tretích osôb, vrátane jej matky. Taktiež dôvodil, že majú s maloletou vytvorený harmonický a vyrovnaný vzťah, pričom aj v súčasnosti býva maloletá s otcom, v spoločnej domácnosti, je jej poskytovaná vzorná starostlivosť, má zabezpečenú riadnu výchovu, stabilné rodinné prostredie ako aj náležitá ochrana jej práv a záujmov. Taktiež mal za to, že neexistuje žiadna skutočnosť na strane ktoréhokoľvek z účastníkov tohto konania, ktorá by bránila zvereniu mal. R. do jeho osobnej starostlivosti.
Z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 28C 170/2003-30, zo dňa 18.12.2003 vyplýva, že manželstvo rodičov maloletej R. bolo rozvedené, pričom mal. R. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti prispievať na výživu mal. sumou 2.000
Sk vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozvode manželstva. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva dňa 21.1.2001 a v ostaných výrokoch dňa 23.2.2004.
Zo súdneho spisu Okresného súdu Košice II, sp.zn. 45P 206/2012 vyplýva, že stará matka W. E. podala na tunajší súd dňa 7.9.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd dočasne zveril maloletú R., nar. 25.9.1999 do jej náhradnej osobnej starostlivosti ako starej matky maloletej. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 28C 170/2003-30 zo dňa 18.12.2003 rozvedené, mal. R. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. R. v sume 2.000 Sk mesačne. Navrhovateľka mala za to, že nakoľko sa matka maloletej v súčasnosti nachádza v zadržiavacej väzbe v U., kde bola zadržaná v súvislosti s podozrením na zavinenie dopravnej nehody, ku ktorej došlo 21.8.2012, preto je možné že táto bude dlhšiu dobu neprítomná na území Slovenskej republiky a nebude môcť zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. R.. Ďalej uviedla, že o mal. sa od jej narodenia zaujíma, stará sa o ňu, bezvýhradne ju miluje, pričom naviac navrhovateľka ako stará matka maloletej býva v bezprostredne susediacich rodinných domoch, t.j. s mal. je denne v kontakte, majú spolu vytvorený veľmi silný citový vzťah. Mal. R. je naviac citovo naviazaná aj na ďalších členov rodiny, ktorí doposiaľ s jej matkou žili v spoločnej domácnosti, na svoju sestru W. X., snúbenca matky G. Z., ako aj na ďalších príbuzných, ktorí žijú v jej najbližšom susedstve, strýka, tetu, bratrancov, sesternice. Navrhovateľka mala za to, že vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy matka z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečovať starostlivosť maloletej R., je v záujme ako aj na prospech maloletej, aby počas neprítomnosti svojej matky zotrvala v známom prostredí, v spoločnosti osôb, ktoré ju majú radi a ktorí sa doposiaľ podieľali na jej výchove. Navrhovateľka dôvodnosť svojho návrhu na zverenie maloletej R. do svojej náhradnej osobnej starostlivosti videla aj v tom, že otec maloletej sa s mal. stretáva sporadicky, (prispieva jej na výživu sumou 66 eur mesačne), pričom doposiaľ mal. R. vyrastala bez jeho pravidelnej a každodennej starostlivosti. Zároveň mala za to, že mal. je momentálne v pomerne problematickom pubertálnom období, a preto ona ako žena a jej stará matka jej dokáže poskytnúť predovšetkým po emocionálnej stránke a výchovnej stránke potrebnú stabilnú starostlivosť a opateru. Poukázala taktiež na to, že bytové pomery otca maloletej nie sú adekvátne potrebám dievčaťa v pubertálnom veku, nakoľko otec maloletej býva v súčasnosti so svojou priateľkou a jej synom v dvojizbovom byte, kde sa pravdepodobne zdržiava aj jeho vlastný syn. Stará matka mala za to, že zverenie mal. R. do jej osobnej náhradnej osobnej starostlivosti je v prospech maloletej, nakoľko navrhovateľka vzhľadom na ich vzájomný silný citový vzťah dokáže zabezpečiť výchovu a opateru v prostredí v ktorom mal. R. doposiaľ vyrastala a kde o ňu bolo po všetkých stránkach dobre postarané.
Uznesením zo dňa 10.9.2012, č.k. 45P 206/2012-10 tunajší súd návrhu starej matky na vydanie predbežného opatrenia vyhovel a zveril jej mal. R. do náhradnej osobnej starostlivosti.
Otec návrhom doručeným súdu dňa 11.9.2012 (pôvodne pod sp. zn. 25P/237/2012) žiadal, aby súd dočasne aby súd dočasne zveril maloletú R., nar. 25.9.1999 do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku maloletej prispievať na výživu maloletej vo výške 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Uviedol, že jeho manželstvo s matkou maloletej bolo právoplatne rozvedené rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 28C 170/2003-30 zo dňa 18.12.2003, pričom mal. R. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti vo výške 2.000 Sk mesačne vopred k rukám matky. Otec mal za to, že nakoľko matka maloletej bola rozhodnutím súdu v V. zo dňa 28.8.2012 v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním právoplatne vzatá do vyšetrovacej väzby, je tu naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, keďže matka sa o dieťa nemôže z objektívnych dôvodov starať. Mal. podľa otca v súčasnosti zostáva bez plnohodnotného výkonu rodičovských práv a povinností, preto navrhuje, aby bola mal. čo najrýchlejšie zverená do osobnej starostlivosti otca, keďže je to v jej záujme. Otec ďalej dôvodil skutočnosťou, že má s maloletou R. vytvorený harmonický a vyrovnaný vzťah, mal. býva v súčasnosti s otcom v spoločnej domácnosti, je jej poskytovaná vzorná starostlivosť, je jej zabezpečená riadna výchova, stabilné rodinné prostredie, ako aj náležitá ochrana jej práv a záujmov, pričom podľa otca neexistuje žiadna skutočnosť na strane ktoréhokoľvek z účastníkov tohto konania, ktorá by bránila zvereniu maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k požadovanému výživného v sume 30% zo sumy životného minima, uviedol, že toto požaduje v uvedenej minimálnej zákonom stanovenej výške, práve s ohľadom na uvedenú situáciu, ktorá nastala, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otec je schopný výlučne sám sa postarať o riadnu výživu dcéry.
Uznesením zo dňa 12.9.2012, č.k. 25P/237/2012-13 súd návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Uznesením zo dňa 2.10.2012, č.k- 45P 206/2012-22 tunajší súd spojil konanie vedené na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 25P 237/2012 a 45P 206/2012, ktoré sú vedené pod sp. zn. 45P 206/2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2012.
Stará matka podaním doručeným odvolaciemu súdu 22.10.2012 zobrala návrh na nariadenie predbežného opatrenia z 5.9.2012, ktorým žiadala predbežne zveriť maloletú R. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, späť a navrhla toto konanie zastaviť s odôvodnením, že maloletá R. sa ocitla v zložitej životnej situácii v súvislosti s dopravnou nehodou jej matky, ktorej neprítomnosť vníma veľmi citlivo, preto bez ďalšieho nie je v jej záujme vystavovať ju stresu, ktorý jej nepochybne spôsobujú súdne konania, a o ktorých sa dozvedá okrem iného aj z médií. Výchova maloletej R. v súčasnosti prebieha tak, že dieťa sa zdržiava tak u svojho otca, ako aj podľa svojho želania v jej starostlivosti. Konštatovala, že maloletej R. v doterajšom výchovnom prostredí nehrozí žiadna ujma, preto nie sú splnené zákonné podmienky pre jej zverenie do starostlivosti otca predbežným opatrením.
Uznesením zo dňa 5.11.2012, č.k. 8CoP 456/2012-66, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2012 Krajský súd pripustil späťvzatie návrhu starej matky na nariadenie predbežného opatrenia zverením do jej náhradnej osobnej starostlivosti, zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II z 10.9.2012, č.k. 45P 206/2012-10 a konanie o nariadení predbežného opatrenia v tejto časti zastavil. Zároveň potvrdil uznesenie z 12.9.2012, č.k 25P 237/2012-13, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v Košiciach dôvodil, že v tomto prípade nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko nebola osvedčená ani danosť práva, lebo nebolo preukázané, že by mal. R. hrozila bezprostredná ujma odôvodňujúca ingerenciu súdu formou nariadenia predbežného opatrenia. Z obsahu spisu, konkrétne z vyjadrení otca, starej matky a kolízneho opatrovníka nepochybne vyplýva, že výchova a starostlivosť o maloletú je spontánne zabezpečovaná v súčasnej dobe predovšetkým jej otcom, u ktorého sa zdržiava, odkedy sa jej matka nachádza v zadržiavacej väzbe v U.. Otca v jeho výkone rodičovských práv nikto neruší, ani neobmedzuje (stará matka napriek tomu, že jej maloletá bola zverená do dočasnej starostlivosti vykonateľným rozhodnutím, rešpektovala vôľu maloletej zotrvať v starostlivosti otca a nedomáhala sa núteného výkonu rozhodnutia súdu) a je jej zákonným zástupcom, čo vyplýva priamo zo zákona, preto neboli splnené zákonné predpoklady nariadenia predbežného opatrenia, pretože neexistuje naliehavosť ingerencie súdu do pomerov účastníkov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia starou matkou, z ktorého je zrejmé, že nemá ani v úmysle brániť otcovi v starostlivosti o maloletú. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a dodal, že predbežné opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa a iba v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Rozpory medzi rodičmi maloletej, resp. príbuznými a rodičmi maloletej nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a skutočnosti uvádzané otcom v návrhu a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa sú relevantné pre rozhodnutie v už začatej veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu. Spoľahlivé zistenie skutočností tvrdených tak otcom ako aj starou matkou si vyžaduje rozsiahle dokazovanie, prípadne spoluprácu s odborníkmi z iných vedných odborov, alebo znaleckého dokazovania z odboru pedopsychológie, o ktorom rozhodne konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Pretože v tomto prípade otec nepreukázal, že by život a zdravie maloletého dieťaťa bolo bezprostredne ohrozené, ani iný závažný dôvod, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd na adresu účastníkov konania, predovšetkým otca a starej matky maloletej poznamenal, že za danej situácie, ktorá pretrváva v rodine a ktorá je nepochybne psychicky zaťažujúca pre všetkých jej členov, bude predovšetkým na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou
vytvárali bezkonfliktné prostredie maloletej, snažili sa o jednotný výchovný postup v jej záujme, ktorý má prednosť pred všetkými ostatnými záujmami členov rodiny a v neposlednom rade udržiavali jej citový vzťah k matke, ktorá v súčasnej dobe nemá možnosť osobne sa o maloletú starať.
Zo správy Kolízneho opatrovníka ,,o prešetrení rodinných pomerov" doručenej súdu dňa 18.12.2012 vyplýva, že potom, čo bola matka vzatá do vyšetrovacej väzby v U., rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k mal. začal zabezpečovať otec, s ktorým maloletá žije v spoločnej domácnosti. Otec riadne a po všetkých stránkach zabezpečuje starostlivosť o mal. R., a v tejto chce aj naďalej pokračovať. K maloletej má vytvorený pozitívny citový vzťah, na dcére mu záleží, snaží sa s ňou vytvárať harmonické rodinné prostredie. Ďalej zo správy vyplýva, že otec je samostatne zárobkovo činnou osobou. v spoločnej domácnosti okrem mal. R. s ním žije aj jeho priateľka a jej syn M. (X ročný). Rodina obýva 5- izbový byt. Mal. je žiačkou X. E. K. M., X. M.. Mal. R. je so starou matkou v pravidelnom telefonickom kontakte, vždy po dohode s otcom a podľa potreby a vôle dieťaťa. Mal. je v kontakte aj s matkou, často s ňou telefonuje, chodí ju navštevovať do väzby v V., je v kontakte aj so svojou mladšou sestrou W., s ktorou má vytvorený veľmi blízky vzťah. Opatrovník ďalej uviedol, že bol vykonaný pohovor s mal. R., ktorá uviedla, že sa v rodine otca veľmi dobre cíti, je rada, že tam môže byť. Taktiež uviedla, že otec je na ňu primerane prísny, majú medzi sebou vytvorený veľmi pekný vzťah, otec sa jej venuje, organizuje pre ňu rôzne výlety, taktiež má vytvorený dobrý vzťah aj s priateľkou otca a jej synom. Mal. R. taktiež uviedla, že mamku ľúbi, chodí za ňou do V. rada a je šťastná, že ju môže vidieť. Záverom svojej správy mal opatrovník za to, že je v záujme a v prospech maloletej, aby táto bola zverená do starostlivosti otca, a to až do času, kým sa na strane matky nezmenia jej terajšie pomery.
Podľa § 74 pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh na vydanie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Podľa ust. § 75 ods. 5 prvá veta, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b) rozhodne najneskôr do siedmych dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Podľa § 76 ods. 1 písm. a)b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, a) aby platil výživné v nevyhnutnej miere, b) aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Najmä s poukazom na to, že sa jedná o opakovane podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia zo strany otca, súd skúmal, či otec označil skutočnosti, prípadne predložil iné relevantné listinné dôkazy, ktorými by dostatočne osvedčil pravdepodobnosť práva a potrebu jeho predbežnej úpravy. Ako to vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv účastníkov konania, pričom nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné aby boli pomery účastníkov dočasne upravené, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ktorá však nemôže byť preukázaná iba subjektívnym názorom navrhovateľa o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, t.j. zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, ktoré by zdôvodňovalo potrebu nevyhnutnej úpravy vzájomných pomerov.
Súd je v tomto konkrétnom prípade toho názoru, že otec vo svojom návrhu neosvedčil žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali hrozbu bezprostrednej ujmy odôvodňujúcej potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletej R.. Z vyjadrenia otca je nepochybné, že maloletá je v jeho osobnej starostlivosti, taktiež z podania starej matky, ktorým zobrala späť svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia je zrejmé, že stará matka berúc ohľad na mal. R. v súčasnosti nebráni otcovi v realizácii osobnej starostlivosti, ani túto nenarúša (uvedené netvrdí ani otec). Taktiež zo správy kolízneho opatrovníka má
súd za preukázané, že toho času nie je do výchovy otca zasahované zo strany matky, ani starej matky a mal. R. pri svojom pohovore vyjadrila, že chodí do V. za mamkou rada - je šťastná, že ju môže vidieť (aj keď do jej návratu chce byť s otcom). Maloletá neuvádzala žiadne negatívne skutočnosti, resp. zákazy a príkazy tak, ako to uvádza otec. Súd poukazuje najmä na to, že matka maloletej má v súčasnosti iba veľmi minimálnu možnosť zasahovať do výchovy mal. R. vzhľadom na jej pobyt vo väzbe v V. a žiadne negatívne ovplyvňovanie z jej strany otec nepreukázal. Zároveň súd poukazuje na to, že aj v prípade rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca (či už rozsudkom alebo predbežným opatrením) nevzniknú ani nebudú obmedzené matkine rodičovské práva (pokiaľ by nenastala situácia, že po dôsledne vykonanom dokazovaní súd dospeje k záveru, že je potrebné jej rodičovské práva obmedziť rozhodnutím súdu) a teda aj naďalej by mala právo kontaktovať sa s mal. R. či už telefonicky alebo pri jej osobných návštevách matky v V.. Z uvedeného vyplýva, že ani pri vyhovení návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia tak, ako to žiada, by nedošlo k zmene situácie oproti súčasnému faktickému stavu. Otec nepreukázal, že by došlo k zmene situácie oproti obdobiu kedy bolo rozhodované o jeho predchádzajúcom návrhu a teda neosvedčil naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov ako nevyhnutný predpoklad pre vyhovenie návrhu, preto súd návrh zamietol.
Tak ako to poukazoval aj Krajský súd v Košiciach, toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím, ale ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov a v ďalšom konaní vo veci samej (pričom súd poukazuje na to, že vo veci samej už je nariadený termín pojednávania), súd vykoná dôsledné dokazovanie na základe ktorého rozhodne rozsudkom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).