Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-90-2011.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/90/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú U. Ž., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava dieťa matky T. X., trvale bytom v X., Q. XX, zastúpenej Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, advokátom, Nejedlého 49, Bratislava a otca T. Ž.H., naposledy bytom v X., Q. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou J. L., tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol
rozhodol:
Súd zveruje maloletú U. Z., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne od 7.4.2011, ktorú je povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 7.4.2011 do 31.12.2012 vo výške 5.200,- eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 7.4.2011 žiadala matka o úpravu práv a povinností k maloletej , ktorú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať prispievaním na výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti a otec na výživu dcéry neprispieva.
Otec maloletej o sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil uznesením zo dňa 6.12.2012, č.k. 28P/90/2011-100 v konaní opatrovníka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletej , oboznámil sa s rodným listom maloletej, príjmom matky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.
Maloletá U. sa narodila z mimomanželského vzťahu. V čase jej narodenia, rodičia žili v spoločnej domácnosti, keď mala maloletá 3 mesiace, otec odišiel pracovať do Nemecka, každé 2 týždne prichádzal domov na Slovensko. V tom čase prispieval do domácnosti mesačne sumou 1.100-1.250,- eur. V októbri 2010 bol na Slovensku naposledy, od tohto obdobia neposlal matke žiadne finančné prostriedky.
Maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy, stravuje sa v škole, za obedy matka uhrádza 20 - 25,- eur mesačne, za školský klub 11,- eur mesačne, za tanečnú 40,- eur mesačne . Na začiatku školského roka škole uhradila poplatok 50,- eur, ZRPŠ 30,- eur, kúpila dcére potreby do školy v hodnote cca 200,- eur. Zdravotný stav dcéry je dobrý.
Matka je slobodná, pracuje ako predavačka v predajni odevov v OC Retro, má dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 330,- eur. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou - módny návrhár. U súčasného zamestnávateľa je zamestnaná od júna 2012, jej čistá mzda dosahuje v súčasnosti 350,- eur mesačne, zamestnávateľ jej nevypláca mimo mzdy žiadne finančné prostriedky. Náklady na maloletú vyčíslila mesačne na cca 200,- eur, spolu s nákladmi na bývanie a všetkými jej potrebami to je cca 450,- eur mesačne. Bývala a stále býva v byte, ktorý bol vlastníctvom otca maloletej, tento byt bol založený v prospech banky, ktorá poskytla finančné prostriedky na jeho kúpu. Matka bola spoludlžníčka pri úvere, výlučným vlastníkom nehnuteľnosti však bol len otec maloletej. Otec maloletej hradil úver do októbra 2010, asi 2 roky sa úver neplatil, matka neplatila ani náklady na bývanie, nakoľko mala mesačný príjem 340,- eur. V lete sa uskutočnila dražba bytu, byt v ktorom matka bývala si kúpil jej otec, nakoľko chcel pomôcť dcére a vnučke. Bol nútený si zobrať úver , aby im zabezpečil bývanie. Matka teraz uhrádza svojmu otcovi 200,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 300-350,- eur mesačne.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri zverení dieťaťa do starostlivosti matky súd vychádzal z veku maloletej ako aj zo skutočnosti, že matka už dlhú dobu zabezpečuje starostlivosť o maloletú sama. Zároveň rozhodol, že matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, vychádzal pritom z nezáujmu otca o maloletú a o výkon jeho rodičovských práv, ako aj z tej skutočnosti, že sa zdržiava na neznámom mieste. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletej ako aj z možnosti otca ,pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa.. Podľa názoru súdu je prvoradou povinnosťou otca snažiť sa nájsť také zamestnanie aby dokázal dieťaťu poskytnúť primerané výživné. Je predpoklad, že otec sa zdržiava v Nemeckej republike, kde pracoval a je možné, že naďalej pracuje. Pokiaľ otec bez vážneho dôvodu nepracuje, vychádza súd zo schopností, možností a majetkových pomerov otca, teda z takých príjmov, ktoré by dosahoval, keby
sa riadne zamestnal a využíval svoju kvalifikáciu a to i za predpokladu, že by sa zamestnal na území Slovenskej republiky. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu, nakoľko považuje požadované výživné za neprimerané veku maloletej, naviac výdavky v tejto výške matka nepreukázala, naopak, uviedla, že výdavky na maloletú dosahujú 200,- eur mesačne, s bývaním 450,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie vyživovacej povinnosti. Cieľom naplnenia dôvodu hodného osobitného zreteľa na priznanie výživného pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd je preto povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Za takúto prekážku nemožno považovať očakávania matky, že otec začne na výživu maloletej prispievať.
Zročné výživné tvorí súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od 7.4.2011 do 31.12.2012 ( 20 mesiacov+ alikvótna časť za mesiac apríl ) a dosahuje výšku 5.200- eur ( 250,- eur x 20 mesiacov).
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II. Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.