Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/38/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti P., nar. XX. XX. XXXX., G., nar. XX. XX. XXXX., a F. nar. XX. XX. XXXX,. H. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, deti rodičov R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., a R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného takto

rozhodol:

I. Otec mal. detí R. j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. detí, na mal. P. a G. počnúc dňom 01. 04. 2010 do 31. 01. 2011, a na mal. F. počnúc dňom 08. 10. 2010 do 31. 01. 2011 a to, na mal. P. od 01. 04. 2010 do 30. 06. 2010 mesačne sumou 25,36 eur a od 01. 07. 2010 zvýšeným výživným zo sumy 25,36 eur na sumu 25,38 eur mesačne do 31. 01. 2011, na mal. G. od 01. 04. 2010 do 30. 06. 2010 mesačne sumou 25,36 eur a od 01. 07. 2010 zvýšeným výživným zo sumy 25,36 na sumu 25,38 eur mesačne do 30. 01. 2011, a na mal. F. od 08. 10. 2010 do 31. 01. 2011 mesačne sumou 25,38 eur do 31. 01. 2011.

II. V zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t o l.

III. D ĺ ž n e výživné na mal. P. za obdobie od 01. 04. 2010 do 31. 01. 2011 vo výške 253,74 eur, na mal. G. za obdobie od 01. 04. 2010 do 31. 01. 2011 vo výške 253,74 eur a na mal. F. za obdobie od 08. 10. 2010 do 31. 001. 2011 vo výške 101,52 eur, spolu dĺžne výživné vo výške 609 eur, súd p o v o ľ u j e otcovi mal. detí splácať v 51 eur mesačných splátkach počnúc mesiacom január 2013 vždy do 15-tého dňa v mesiaci, až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok k rukám matky mal. detí.

IV. Otec mal. F. j e p o v i n n ý zaplatiť matke mal. dieťaťa sumu 188 eur na úhradu nákladov súvisiacich s narodením mal. dieťaťa v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. detí podala na Okresný súd v Kežmarku návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril mal. deti P., G. a F. do jej osobnej starostlivosti a otca mal. detí zaviazal prispievať na ich výživu na každé dieťa mesačne sumou 100 eur počnúc dňom 01. 04. 2010. Ďalej žiadala v návrhu, aby styk otca s mal. deťmi bol neobmedzený podľa dohody rodičov.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. detí uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX. Z ich vzťahu sa na dňa XX. XX. XXXX. narodil syn P., dňa XX. XX. XXXX dcéra G. a dňa XX. XX. XXXX. dcéra F. Ďalej uviedla, že od marca 2010, kedy otec mal. detí odišiel zo spoločnej domácnosti starostlivosť o mal. deti zabezpečovala sama. Otec na výživu detí žiadnym spôsobom neprispieval, nezaujímal sa o nich. Matka spolu s deťmi odišla bývať k svojim rodičom. Ďalej uviedla, že podľa jej vedomosti otec mal. detí

by sa mal zdržiavať v Českej republike. Poukázala, že vzhľadom k tomu, že otec mal. detí nejaví o deti záujem, spolu nežijú v spoločnej domácnosti a na výkone rodičovských práv a povinností sa nedohodli navrhla, aby súd jej návrhu vyhovel.

Právny zástupca matky mal. detí na vytýčenom pojednávaní dňa XX. XX. XXXX . žiadal pripustenie spresnenia petitu pôvodného návrhu z dňa XX. XX. XXXX. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku zo dňa XX. XX. XXXX., pod č. k. XC XXX/XXXX-XX,. bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. detí. Na čas po rozvode súd zveril mal. P., G. a F. do výchovnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa mesačne po 25,38 eur k rukám matky mal. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX.. Právny zástupca matky mal. detí uviedol, že žiadajú, aby súd určil výživné na mal. deti P. a G. počnúc dňom 01. 04. 2010, čiže od obdobia kedy otec nežil s mal. deťmi v spoločnej domácnosti do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do XX. XX. XXXX, a u mal. F. dňom jej narodenia a to od XX. XX. XXXX k dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Výšku výživného ponechal na rozhodnutí súdu podľa zistení zárobkových a majetkových pomerov otca mal. detí a na časti návrhu, ktorým pôvodne žiadala matka zveriť mal. deti do jej výchovu netrvajú. Ďalej uviedol, že dôvodom takto spresneného návrhu je skutočnosť, že otec mal. detí po odchode zo spoločnej domácnosti na ich výživu žiadnym spôsobom neprispieval až do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva.

Právny zástupca matky mal. detí písomným podaním označeným ako doplnenie petitu návrhu žiadal, aby súd zaviazal otca mal. detí na zaplatenie sumy 375,60 eur, ide o finančné prostriedky, ktoré matka mal. detí bolo nútená vynaložiť na nákup oblečenia a detských potrieb pre mal. F. v súvislosti narodením dieťaťa. Predložil súdu ako listinný dôkaz faktúru na nákup detského kočíka a potvrdenie o cenách detskej výbavičky z obchodu s textilom v Kežmarku. Matka mal. detí na vytýčenom pojednávaní dňa XX. XX. XXXX prehlásila, že si uplatňuje polovicu nákladov, ktoré vynaložila na zakúpenie výbavičky pre dieťa súvisiacich narodením mal. F..

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie a to výsluchom oboch rodičov mal. detí, otca prostredníctvom dožiadaného súdu v mieste jeho terajšieho bydliska.

Z výsluchu matky mal. detí súd zistil. Matka v priebehu konania trvala na spresnenom zmenenom a doplnenom petite svojho návrhu. Žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi mal. detí k deťom a to k synovi P. a dcére G. od 01. 04. 2010, a to od obdobia kedy bolo zistené, že otec mal. detí má známosť s inou ženou a spolu s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti. V tom čase bývali v podnájme v Q. v rodinnom dome. Spolu s deťmi sa presťahovala k svojim rodičom do 3- izbového bytu. Otec mal. detí od uvedeného obdobia na výživu mal. detí žiadnym spôsobom neprispieval až do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva. Ďalej uviedla, že mal. F. sa narodila dňa XX. XX. XXXX, a to v čase keď s otcom mal. detí už nežili v spoločnej domácnosti. Preto aj na výživu mal. dcéry F. žiada, aby súd určil výživné otcovi a to od narodenia dieťaťa k dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Ďalej uviedla, že v školskom roku 2009/2010 obe mal. deti P. a G. navštevovali E. boli v predškolskom zariadení. Náklady spočívali mesačne vo výške 60 eur na obe deti, v čom bolo započítané stravné, rodičovský príspevok a príspevok na školské potreby. Uviedla, že obe deti nastúpili na ZŠ v septembri 2010 a to na ZŠ Sv. Kríža v Kežmarku, kde náklady predstavovali zaplatenie sumy na jedno dieťa vo výške 10 eur z titulu ZRPŠ, poistné vo výške 2,50 eur na jedno dieťa, ďalšie náklady mala so zakupovaním školských potrieb a učebných pomôcok. Pretože deti nastúpili do X. ročníka bolo potrebné zakúpiť im školské tašky, úbor na telocvik, prezuvky do školy. Obe deti majú zdravotné problémy, pravidelne s nimi navštevuje nefrologickú poradňu. Náklady má spojené so zakupovaním hygienických potrieb pre obe deti. Mal. F. je v jej celodennej starostlivosti. Matka uviedla, že okrem bežných nákladov má zvýšené náklady s umelým prikrmovaním dieťaťa, pretože dieťa neznášalo materské mlieko. V období, za ktoré si matka uplatňuje nárok na výživné bola na dočasnej pracovnej neschopnosti, poberala nemocenské dávky zo sociálnej poisťovne. Narodením mal. F. začala poberať rodičovský príspevok do januára 2011 vo výške 164,22 eur. Okrem toho poberala prídavky na tri mal. deti. Iný príjem nemala. Pretože bývala u svojich rodičov na základe vzájomnej dohody im na bývanie a stravu poskytovala sumu 100 eur. Vzhľadom k jej finančným možnostiam ďalšie náklady jej pomáhali znášať jej rodičia.

Otec mal. detí bol vypočutý dožiadaným súdom Z. k podanému návrhu. Uviedol, že s návrhom matky na určenie výživného vo výške 100 eur na každé dieťa nesúhlasí. Poukázal, že v konaní o rozvod manželstva, ktoré bolo rozvedené mu bolo určené výživné na každé dieťa vo výške 25,38 eur. Súhlasil

by so zvýšením tohto výživného a to na každé dieťa v čiastke 1.000,- KČ. Vyššie výživné uviedol, že by nebol schopný platiť.

Ďalej uviedol, že deti videl naposledy v roku 2010. S deťmi nie je v styku, ani sa s nimi nekontaktuje. Uviedol, že zaslal na výživu raz a to 11. 01. 2012, kedy výživné poslal v sume 4.180,- KČ. Z obsahu jeho výpovede však vyplýva, že to bolo z dôvodu, že matka podala na neho podnet na trestné stíhanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Ďalej uviedol, že k návrhu matky o nákladoch spojených so zakupovaním detskej výbavičky pre mal. F. sa nevie vyjadriť, pretože nepozná výšku nákladov, ktoré matka uhradila. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť má len k deťom pochádzajúcich z manželstva a to k P., G. a F. Žije s priateľkou v podnájme. Uviedol, že za bývanie mesačne uhrádzajú čiastku 8.000 KČ. Jeho priateľka pracuje iba brigádnicky. Mesačne jej príjem predstavuje čiastku asi 1.000 KČ. Jeho priateľka nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Do protokolu z výsluchu otec mal. detí uviedol zamestnania, v ktorých pracoval od apríla 2010. Uviedol, že v apríli 2010 asi týždeň pracoval v spoločnosti I., výplatu dostal v sume 1.900 KČ, následne brigádoval do júna 2010, kde jeho denný príjem bol od 300-400 KČ. Následne pracoval pod agentúrou M., kde bol zamestnaný v spoločnosti R. zamestnaný bol 14 dní. Uviedol, že pracovný pomer ukončil z dôvodu, že nespĺňal požiadavky zamestnávateľa na funkciu zvárač. Ďalej pracoval brigádnicky v C., kde pracoval dva až tri týždne, mal dohodnutú hrubú hodinovú mzdu 51 KČ, z tohto dôvodu pracovný pomer ukončil. V mesiaci október 2010 pracoval brigádnicky podľa možnosti, aby mal na stravu a ubytovanie. Ďalej uviedol, že sa zamestnal avšak si už nepamätá, že buď v mesiaci november alebo december vo firme G., kde pracoval dva až tri mesiace s priemerným zárobkom asi 15.000,- KČ mesačne. Pracovný pomer mal byť ukončený z dôvodu nezhôd s predákom. V mesiaci január 2011 pracoval len brigádnicky až do konca mesiaca február 2011. Ďalej uviedol, že je nemajetný. Uviedol, že nezúčastní sa pojednávania na mieste príslušnom súde a súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.

Predmetom tohto konania je určenie výživného na mal. deti P. G. a F. za obdobie kedy matka mal. detí odišla spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti a to v apríli 2010, do právoplatného rozhodnutia Z. o rozvode manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na mal. deti na čas po rozvode.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Rozsudok o rozvode manželstva rodičov mal. detí z dňa XX. XX. XXXX, pod č. k. XC XXX/XXXX-XX. nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX. . Súd mal zistené z výpovedi matky mal. detí, že otec mal. detí na výživu od odchodu matky zo spoločnej domácnosti k dňu právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva na výživu mal. detí žiadnym spôsobom neprispieval. Preto súd určil vyživovaciu povinnosti otcovi mal. detí na mal. P. a mal. G. počnúc dňom 01. 04. 2010 do 31. 01. 2011. Na mal. F. počnúc dňom jej narodenia a to od XX. XX. XXXX do 31. 01. 2011. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1 ZR.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

O zamestnaní otca mal. detí súd si vyžiadal správu z M., z ktorého súd zistil, že R. nebol evidovaný ako osoba samostatne zárobková činná. Z chronológie zamestnávateľov otca mal. detí za obdobie, za ktoré matka požaduje určiť výživné súd zistil, že bol otec mal. detí zamestnaný u piatich zamestnávateľov s dobou trvania pracovného pomeru a to vo firme I. 4 dni, vo firme H. vo firme M. vo firme Q. a vo

firme Q.. Z následne vyžiadaných správ od uvedených zamestnávateľov súd zistil prijmi otca za obdobia, počas ktorých bol u nich zamestnaný. Súd vychádzajúc zo zistených príjmov rozhodol o určení výšky výživného na mal. deti podľa ust. § 62 ods. 3 ZR a zaviazal otca mal. detí prispievať na výživu mal. detí vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V období od 01. 07. 2009 do 01. 07. 2010 predstavovala výška 30% zo sumy životného minima čiastku 25,36 eur a od 01. 07. 2010 do 01. 07. 2011 sumu 25,38 eur podľa osobitného zákona. Preto súd určil výživné otcovi mal. detí poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Návrh matky na určenie výživného otcovi mal. detí na každé z nich sumou 100 eur zamietol. Zároveň súd vypočítal otcovi mal. detí dĺžne výživné na mal. P. a mal. G. za obdobie od 01. 04. 2010 do 31. 01. 2011, kde u každého z mal. detí dlh na výživnom za uvedené obdobie predstavoval sumu 253,74 eur. U mal. F. dlh za obdobie od jej narodenia XX. XX. XXXX. do 31. 01. 2011, predstavoval sumu 101,52 eur. Spolu dĺžne výživné u všetkých mal. detí prestavuje sumu 609 eur, ktoré súd povolil otcovi mal. detí splácať v 51 eur mesačných splátkach až do úplného zaplatenia dlhu.

Matka mal. F. si doplnením petitu návrhu uplatnila voči otcovi mal. F. polovicu nákladov súvisiacich s narodením dieťaťa. Predložila súdu listinné doklady a to faktúru z dňa 22. 09. 2010, za nákup detského kočíka vo výške 285 eur a potvrdenie o výške za nákup detskej deky, plienky, vložky do perinky, vankúša a paplónu, ako aj matracu do postieľky z obchodu W. vo výške 90,06 eur. Spolu matka mal. dieťaťa vynaložila za nakúpenie detskej výbavičky 375,60 eur. Polovica z uvedenej sumy je suma 188 eur, čo predstavuje aj polovicu nákladov súvisiacich s narodením mal. dieťaťa, ktoré vynaložila matka pri zakúpení detskej výbavičky. Súd v tejto sume zaviazal otca mal. dieťaťa, aby tieto náklady uhradil matke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).