Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5T/202/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a prísediacich Ing. Drahomíra Janta PhD. a Mgr. Aleny Csizmaziovej v trestnej veci obžalovaného D.. P. G. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.12.2012 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný

D.. P. G. nar. XX.XX.XXXX/XXXX v B., trvale bytom B., V. XX,

sa uznáva vinným, že

v čase odo dňa 06.04.2000 až do dňa 22.01.2001 ako štatutárny orgán zodpovedný za podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb v pozícii predsedu predstavenstva spoločnosti PEGUMAT EX, a.s., so sídlom na Kopčianskej ulici č. 18 v Bratislave, IČO: 31 407 587 nepodal Daňovému úradu Bratislava V so sídlom na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave daňové priznanie za menovanú spoločnosť PEGUMAT EX, a.s. k dani z príjmov právnických osôb za obdobie roka 2009, a to aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vznikla dňom 06.04.2000 a bol aj Daňovým úradom Bratislava V k splneniu si tejto povinnosti vyzvaný výzvou zo dňa 15.06.2000, ktorú si obvinený prevzal cestou splnomocneného zástupcu menovanej spoločnosti PEGUMAT EX, a.s. dňa 12.07.2000, pričom menovanej spoločnosti PEGUMAT EX, a.s. vznikla daňová povinnosť k dani z príjmov právnických osôb za obdobie roka 2009 vo výške 13.348.100,- Sk, ktorá po znížení výnosov spoločnosti o nezaplatené pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty bola pre účely trestného stíhania upravená na výšku 1.933.290,- Sk, a taktiež výšku predmetnej daňovej povinnosti následne deklarovali pracovníci Daňového úradu Bratislava V aj počas vykonania daňovej kontroly v spoločnosti PEGUMAT EX, a.s. v dňoch 29.01.2001 až 02.05.2001 na základe predložených účtovných dokladov spoločnosti PEGUMAT EX, a.s., čím obvinený D.. P. G. spôsobil štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky škodu vo výške 64.173,47,- Eur (1.933.290,- Sk),

teda

skrátil daň vo veľkom rozsahu,

tým spáchal

trestný čin skrátenia dane a poistného podľa účinného do 31.12.2005.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 148 ods. 4 Tr. zák., § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal na Okresný súd Bratislava V dňa 28.12.2011 pod sp. zn. obžalobu na obvineného D.. P. G. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného D.. P. G., svedkov D.. F. X., D.. X. B., D.. F. A., D.. M. Q., D.. L. A., prečítaním výpovede z prípravného konania svedkyne T. J., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, správ a odpisu registra trestov na osobu obžalovaného..

Obžalovaný D.. P. G. uviedol, že mal snahu zlú finančnú situáciu spoločnosti riešiť. Niekedy v roku 2000 požiadali Daňový úrad o odklad daňového priznania, čo však bolo zamietnuté a zo strany Daňového úradu bola vykonaná kontrola. V období od zamietnutia odkladu daňového priznania do vykonania kontroly mali dať pracovníčky dokopy doklady a podklady potrebné na daňové priznanie, keďže pôvodná účtovná firma túto prácu odmietla, nakoľko nemali možnosť ich zaplatiť. V roku 1999 do spoločnosti vložil aj vlastné finančné prostriedky. Sám obžalovaný nebol schopný ani ochotný spracovať závierku a následné daňové priznanie, keďže toto by bolo urobené zle. Obžalovaného prekvapilo vyjadrenie ďalších dvoch členov predstavenstva o tom, že nemali vedomosť o problémoch v súvislosti so spracovaním daňového priznania, keďže na rozdiel od neho, oni boli aj zamestnancami spoločnosti a mali zo spoločnosti aj príjem. Funkcia obžalovaného ako predsedu predstavenstva bola v podstate len čestnou funkciou do ktorej bol zvolený akcionármi a nikdy z nej nemal žiadny príjem. Obžalovaný ďalej uviedol, že spoločnosť mala záväzky, ktoré musela splácať. Bol prekvapený, čo zistil až zo spisu, prečo neboli pri daňovej kontrole predložené doklady o tom, že spoločnosť mala povinnosť platiť úroky z bankových úverov, inak boli kontrole podľa neho predložené všetky doklady. Podotkol, že spoločnosť bola zamestnanecká akciová spoločnosť a on bez ďalších členov predstavenstva alebo dozornej rady nemohol realizovať žiadne kroky. Členovia predstavenstva a dozornej rady boli informovaní o tom, že v spoločnosti nie sú finančné prostriedky na to, aby sa mohol pripraviť a podať daňové priznanie. Snahou bolo predovšetkým udržať zamestnanosť. Jedinou jeho chybou bol, že sa nevzdal funkcie predsedu predstavenstva. Za podanie daňového priznania bolo zodpovedné celé trojčlenné predstavenstvo spoločnosti, úlohy konkrétne rozdelené neboli. Určitú dobu po zániku spoločnosti boli účtovné doklady uskladňované na jeho náklady, momentálny stav uviesť nevedel, nepamätá si, kde sa nachádzajú tieto doklady.

Svedkyňa D.. F. X. uviedla, že do kontaktu so spoločnosťou prišla až vtedy, keď jej bola pridelená na daňovú kontrolu. Všetko, čo tomu predchádzalo vie len zo zložky Daňového úradu. Spoločnosť požiadala o predĺženie lehoty na daňové priznanie, ktoré bolo potrebné podať do konca marca roku 2000, táto žiadosť bola zamietnutá. Kontrola bola vykonaná začiatkom roku 2001, čo bolo oznámené štatutárovi spoločnosti, ktorým bol podľa výpisu z obchodného registra predseda predstavenstva, ktorý konal za spoločnosť samostatne. Ku kontrole boli predložené nevytriedené doklady v škatuliach. Na základe kontroly bola následne vyrubená daň. Daňová kontrola bola vykonaná na základe pomôcok, teda pokiaľ daňový subjekt nepodal daňové priznanie, daňový úrad v takom prípade je oprávnený vyrubiť daň napr. na základe priznania iných subjektov a iných podkladov, ktoré má k dispozícii. Výsledky kontroly boli prerokované so štatutárom spoločnosti - obžalovaným, s ktorým po celý čas komunikovala a ktorý ich následne vzal na vedomie. Platobný výmer nebol napadnutý opravným prostriedkom. Svedkyňa ďalej uviedla, že podľa v tom čase účinného zákona o dani z príjmov, mali byť do nákladovej položky započítané aj úroky z daňových úverov, hoci neboli uhrádzané, k čomu však musí mať Daňový úrad k dispozícii napr. úverové zmluvy a podobne, aby bolo možné získať výšku prípadného úroku. Neskôr už takéto úroky mohli byť súčasťou nákladovej položky len ak boli uhradené. Na základe vyrubenej dane bolo pristúpené k exekučnému konaniu, avšak daňový nedoplatok bol odpísaný na základe jeho nevymožiteľnosti.

Svedok D.. X. B. uviedol, že v tom čase bol vedúcim zahraničnoobchodnej činnosti, zabezpečoval export gumárenských výrobkov a bol členom predstavenstva. On nemal oprávnenie za spoločnosť podpisovať listiny. Myslí, že v spoločnosti nebolo presne dohodnuté, kto má za ňu podávať daňové priznanie, ale vždy to robil obžalovaný, ktorý riadil celý chod spoločnosti a mal zodpovednosť smerom k daňovému úradu. Svedok nemal informácie o spôsobe podania daňového priznania za rok 1999, ani sa o to nezaujímal. Nevedel uviesť, či spoločnosť mala nejaké úvery.

Svedok D.. F. A. uviedol, že bol v tom čase výrobnotechnický námestník spoločnosti F. a zároveň bol člen predstavenstva spoločnosti PEGUMAT EX, cez ktorú sa v podstate realizovala časť produkcie Matadorollu, ktorá zabezpečovala výrobu. Pokiaľ si pamätá, v rámci predstavenstva nemali konkrétne rozdelené úlohy. Daňové priznania podávalo ekonomické oddelenie na čele s obžalovaným. Predpokladá, že daňové priznania podpisoval D.. G., ktorý aj komunikoval s Daňovým úradom spolu s účtovníčkami.

Svedkyňa D.. M. Q. uviedla, že spoločnosť jej predložila obrovské množstvo dokladov na spracovanie daňového priznania za rok 1998, kedy komunikovala v podstate s D.. G., ktorému aj daňové priznanie za rok 1998 odovzdala, od neho dostala kontakt na pani A., s ktorou sa snažili dať účtovníctvo firmy do takého stavu, aby vôbec bolo možné podať za tento rok daňové priznanie, dodatočne sa tam priznával aj DPH. Daňové priznanie za rok 1999 už ona nespracovávala, nedokončila ho. Keďže firma bola vo veľmi zlej finančnej situácii, dlžila aj jej niekoľko stotisíc korún za jej prácu, ukončila s nimi spoluprácu. Doklady za rok 1999 dostávala od pani D.. A. chaoticky, oneskorene, nepravidelne a nekompletné, pričom z jej strany bola vykonaná každý mesiac kompletná uzávierka, vrátane DPH. Spoločnosť nemala nijaké úvery, pokiaľ to nebolo v účtovníctve.

Svedkyňa D.. L. A. uviedla, že vo firme spracovávala faktúry, aby mohla byť podaná DPH, pričom sa to robilo za dva roky. Účtovníčky mali prístup k počítaču len na nahadzovanie faktúr, všetko ostatné bolo zablokované. Nemali na starosti spracovanie dani z príjmu ani nemá vedomosť o tom, či a akým spôsobom bola daň z príjmu priznávaná za rok 1999. Okrem nej tam bola ešte účtovníčka pani J., ktorá robila pokladňu. Potom dostali výpoveď, lebo spoločnosť im nemala z čoho platiť.

Z prečítanej výpovede svedkyne T. J. z prípravného konania vyplýva, že pomáhala pri nahadzovaní faktúr do počítača, zapisovala výdavkové pokladničné doklady do pokladničnej knihy. V spoločnosti PEGUMAT EX bola zamestnaná od 01.10.2000 do 30.06.2001. Nikdy za spoločnosť nespracovávala daňové priznanie.

Z výzvy Daňového úradu Bratislava V zo dňa 15.06.200 vyplýva, že bol vyzvaný daňový subjekt PEGUMAT EX, a.s., Kopčianska 18, Bratislava, IČO: 31407587, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia podal daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie 1999, nakoľko ku dňu 31.03.2000 toto daňové priznanie nebolo podané. Daňovému subjektu bolo oznámené, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti správca dane v zmysle v znení neskorších predpisov je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, ktoré ma k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Uvedenú výzvu daňový subjekt prevzal dňa 12.07.2000.

Z oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 16.01.2001 vyplýva, že Daňový úrad Bratislava V v súlade s o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov oznámil daňovému subjektu PEGUMAT EX. a.s. začatie daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1999 s tým, že daňová kontrola začne dňom 29.01.20001 o 13.00 hod. v priestoroch daňového subjektu. Oznámenie prevzal dňa 22.01.2001 D.. P. G..

Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 29.01.2001 vyplýva, že začatia kontroly sa zúčastnili za správcu dane D.. F. X. a za daňový subjekt D.. P. G. ako predseda predstavenstva. Predmetom konania kontroly je daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1999.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dňa 18.05.2001 vyplýva, že pojednávania sa zúčastnili za správcu dane D.. X. a E., za daňový subjekt D.. G.. Štatutárny zástupca daňového subjektu bol oboznámený s obsahom Protokolu o výsledku kontroly č.j. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX a svojim podpisom potvrdil, že ku dňu pojednávania sa nenachádzajú v spoločnosti žiadne iné doklady a písomnosti, ktoré by doložil k preverovaným skutočnostiam. Štatutárny zástupca daňového subjektu svojim podpisom potvrdil, že mu boli v poriadku vrátené všetky písomnosti a doklady.

Z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 02.05.2001 vyplýva, že kontrolovaný bol daňový subjekt PEGUMAT EX, a.s., Kopčianska 18, Bratislava. Predmetom daňovej kontroly bola daň z príjmu právnických osôb, kontrolované obdobie - rok 1999. Kontrolu vykonala za správcu dane D.. F. X. a F. E., daňový subjekt zastupoval D.. P. G., predseda predstavenstva. V protokole je uvedené, že daňový subjekt nesplnil povinnosť v zmysle akciových spoločnosti mať riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom. Spoločnosť PEGUMAT EX, a.s. si nesplnila v zmysle v znení neskorších prepisov oznamovaciu povinnosť. V protokole sú podrobne uvedené a rozpísané všetky doklady, zostavy, a účtovné knihy, ktoré spoločnosť predložila. Správca dane určil hospodársky výsledok - zisk spoločnosti na sumu 38 888 321,77 Sk, ktorý spôsobom podrobne opísaným v protokole ďalej upravil na základ dane po úprave v sume 33 376 000,- Sk. Pri sadzbe dane 40 % bola vypočítaná daň na sumu 13 350 400,- Sk. Po započítaní preddavkovo vybranej dane zrážkou v sume 2 310,- Sk bola výsledná daň určená na sumu 13 348 100,- Sk. Daňový úrad Bratislava V upozornil daňový subjekt, že deň prerokovania protokolu /18.05.2001/ je dňom jeho doručenia. Stanovisko daňového subjektu je súčasťou protokolu, s ktorého vyplýva, že obžalovaný ako predseda predstavenstva berie na vedomie výsledky daňovej kontroly.

Dňa 24.05.2001 vydal daňový úrad Bratislava V Platobný výmer , ktorým určil daňovému subjektu PEGUMAT EX, a.s. daň z príjmu právnických osôb zistenú podľa v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roku 1999 v sume 13 350 400,- Sk a výslednú daň v sume 13 348 100,- Sk. Daňovému subjektu bola uložená povinnosť takto určenú daň zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru. Proti hore uvedenému platobnému výmeru daňový subjekt nepodal opravný prostriedok.

Z listinných dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiály ďalej vyplývajú skutočnosti ohľadne začatia, priebehu a ukončenia daňového exekučného konania, nakoľko daňová subjekt daňový nedoplatok nezaplatil.

Z výpisu z Obchodného registra na spoločnosť PEGUMAT EX, a.s., Bratislava, Kopčianska 18, IČO: 31 407 587 vyplýva spôsob konania štatutárneho orgánu - predstavenstva v mene spoločnosti a to tak, že menom spoločnosti koná predseda predstavenstva samostatne alebo vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Uznesením Krajského súdu v Bratislava zo dňa 25.09.2003 sp. zn. súd návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: PEGUMAT EX, a.s., Bratislava, Kopčianska 18, IČO: 31 407 587 zamietol pre nedostatok majetku dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2003. Dňa 01.06.2003 pod sp. zn. Sa 964/B Okresný súd Bratislava I o návrhu navrhovateľa PEGUMAT EX, a.s., Bratislava, Kopčianska 18 rozhodol tak, že povolil vykonať zápis o zrušení spoločnosti.

Okresný súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v rozsudku. Obžalovaný D.. P. G., ako predseda predstavenstva spoločnosti PEGUMAT EX, a.s., Bratislava, Kopčianska 18, v mene ktorej bol oprávnený konať samostatne a zároveň ako trestne zodpovedný subjekt skrátil daň vo veľkom rozsahu, keď v mene uvedenej spoločnosti nepodal Daňovému úradu Bratislava V daňové priznanie za túto spoločnosť k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1999, napriek tomu, že zo strany správcu dane bol k tejto povinnosti vyzvaný. Výšku daňovej povinnosti následne určili pracovníci daňového úradu na základe vykonanej daňovej kontroly u daňového subjektu v sume 13 348 100,- Sk. Táto suma bola pre účely trestného stíhania znížená na sumu 1 933 290,- Sk /64 173,47 Eur/ o nezaplatené pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty.

Obžalovaný D.. P. G. teda svojim konaním naplnil zákonné znaky trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 po stránke subjektívnej ako i po stránke objektívnej, nakoľko ako trestne zodpovedný subjekt spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku skrátil daň vo veľkom rozsahu.

Spáchanie trestného činu bolo obžalovanému jednoznačne a bez ďalších pochybností preukázané ucelenou reťazou priamych i nepriamych dôkazov, a to predovšetkým výpoveďami jednotlivých svedkov ako i listinnými dôkazmi. Svedkovia D.. F. A. a D.. X. B. zhodne uviedli, že ako členovia predstavenstva spoločnosti nemali vedomosť o spôsobe podávania či nepodávania daňového priznania, toto podávalo ekonomické oddelenie na čele s obžalovaným, ktorý aj komunikoval s daňovým úradom. Rovnako tak svedkyne D.. L. A. a T. J. uviedli, že s daňovým úradom oni ako účtovníčky ohľadne dani z príjmu právnických osôb nekomunikovali, túto ani nemali na starosti, len nahadzovali faktúry do programu počítača, pričom všetko ostatné bolo v počítači zablokované a nemali k ničomu inému prístup. Účtovníctvo ako také robila externá firma, čo potvrdila svedkyňa D.. M. Q.. Táto uviedla, že spoločnosť jej predložila obrovské množstvo dokladov na spracovanie daňového priznania za rok 1998, komunikovala s obžalovaným, ktorému aj daňové priznanie za rok 1998 odovzdala. Daňové priznanie za rok 1999 už ona nedokončila, keďže firma dlžila aj jej niekoľko stotisíc korún za jej prácu, ukončila s nimi spoluprácu. Svedkyňa D.. F. X. uviedla, že ako pracovníčka daňového úradu vykonávala kontrolu v spoločnosti začiatkom roku 2001, čo bolo oznámené štatutárovi spoločnosti - obžalovanému. Ku kontrole boli predložené nevytriedené doklady. Na základe kontroly bola následne vyrubená daň. Daňová kontrola bola vykonaná aj na základe pomôcok. Výsledky kontroly boli prerokované so štatutárom spoločnosti - obžalovaným, s ktorým po celý čas komunikovala a ktorý ich následne vzal na vedomie. Platobný výmer nebol napadnutý opravným prostriedkom. Na výpovede jednotlivých svedkov logicky nadväzujú aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály, z ktorých v súhrne vyplýva, že spoločnosť nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 1999 napriek tomu, že bola na to vyzvaná. Následne bola na základe kontroly a pomôcok /z dôvodov nedostatkov v účtovnej evidencii spoločnosti, ktoré sú podrobne uvedené v protokole o výsledku kontroly/ spoločnosti vyrubená daň z príjmov právnických osôb za rok 1999. Pracovníčky daňového úradu pred, počas a po skončení kontroly komunikovali s obžalovaným ako predsedom predstavenstva spoločnosti, čo jednoznačne vyplýva z predložených listín, ktorý bol výpisu z obchodného registra oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Súd podotýka, že pre účely trestného konania už prokurátor v obžaloba správne ustálil výšku daňovej povinnosti tak, že oproti výsledku daňovej kontroly a následne určenej výšky daňovej povinnosti krátil túto sumu o pokuty fakturované avšak nezaplatené zo strany dlžníkov spoločnosti, čo bol vykonané v prospech obžalovaného.

Obranu obžalovaného, že mali byť do nákladovej položky spoločnosti zahrnuté aj úroky z bankových úverov, ktoré mala spoločnosť, považuje súd za bezpredmetnú, nakoľko zo strany spoločnosti jednak neboli predložené žiadne doklady preukazujúce takéto jeho tvrdenie, nikto okrem obžalovaného nemal žiadnu vedomosť o bankových úveroch, a ako aj sám obžalovaný uviedol, daňovému úradu boli predložené všetky dostupné doklady, žiadne iné k dispozícii nemá a aktuálne ani nevie, kde sa všetky doklady spoločnosti nachádzajú. V týchto dokladoch sa nenachádzali žiadne, ktoré by potvrdzovali či preukazovali, že spoločnosť mala takéto úvery. Rovnako tak neobstojí jeho obrana v tom, že za spoločnosť konalo celé predstavenstvo spoločnosti, nakoľko jednak z výpovedí členov predstavenstva, z výpovedí ďalších svedkov ako i z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obžalovaný bol oprávnený ako predseda predstavenstva konať samostatne, čo aj robil. Rovnako tak je irelevantné jeho tvrdenie, že jeho funkcia ako predsedu predstavenstva bola v podstate len čestnou funkciou do ktorej bol zvolený akcionármi.

Okresný súd teda na základe hore uvedeného uznal obžalovaného D.. P. G. vinným z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Čo sa týka osoby obžalovaného, z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol v minulosti, ani po spáchaní predmetného skutku súdne trestaný.

Vo vzťahu k druhu uloženého trestu je potrebné uviesť, že súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý nebol súdne trestaný, prihliadol na dĺžku, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, okolnosti spáchania skutku - zložitú situáciu na obchodnom trhu v rozhodnom období a zlú finančnú situáciu spoločnosti a pri zabezpečení individuálnej i generálnej prevencie má za to, že na nápravu obžalovaného bude postačovať uloženie trestu podmienečného. Súd pritom mimoriadne znížil dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá pri ods. 4 § 148 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 je stanovená na tri roky, nakoľko má za to, že uloženie trestu v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe by bolo pre obžalovaného z hore uvedených dôvodov mimoriadne prísne a účel trestu uvedený v § 23 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 možno u neho dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Takto uložený trest súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v primeranej dĺžke jednak vo vzťahu k samotnému u trestu ako i vo vzťahu k osobe obžalovaného, a to na dobu tri roky.

Takto uložený trest je podľa názoru súdu s poukazom na všetky okolnosti prípadu i na osobu samotného obžalovaného zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.