Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-843-2009.pdf
PDF · 86.55 KB
Case nature
Subarea
14Er/843/2009
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Emil Krajčík, s.r.o., IČO: 36246204, Dlhá č. 1424/47, 905 01 Senica, proti povinnému ALVARAK GROUP, s.r.o., IČO: 35828013, Suchovská cesta 2, 917 01 Trnava, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislav Polák, Moyzesova 5, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 14 196,61 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,99 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 104112 zo dňa 13.11.2009 bol súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák, v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č. k. 9Cb/46/2009-168 zo dňa 22.05.2009.
Dňa 26.08.2010 súdny exekútor doručil na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného spolu s vyčíslením trov exekúcie. Súdny exekútor v exekučnom konaní proti povinnému zistil, povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, ani vlastníkom alebo držiteľom žiadneho motorového vozidla. Povinný nemá vedený účet v žiadnom z peňažných ústavov, na ktorom by bol nejaký zostatok. Povinný má zároveň dlh v sociálnej poisťovni vo výške 15 574,- EUR a nedoplatky na daniach vo výške 300 454,- EUR. Súdny exekútor osobným šetrením v mieste sídla povinného zistil, že sa jedná o priemyselný objekt na okraji mesta, no povinná spoločnosť sa tu nenachádza a nikto o nej ani nepočul. Obaja konatelia povinnej spoločnosti sú z Českej republiky a na výzvy súdneho exekútora nereagujú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa súdneho exekútora nie je predpoklad na vymoženie exekúcie a navrhuje preto zastaviť predmetné exekučné konania z dôvodu nemajetnosti povinného.
Dňa 28.02.2011 oprávnený doručil na tunajší súd vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený vyjadril súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd zároveň zistil, že povinná spoločnosť bola dňa 21.12.2010 zrušená a dňa 30.12.2010 ex offo vymazaná z Obchodného registra.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nakoľko súdny exekútor po vykonaní šetrenia dospel k záveru, že ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie a oprávnený uviedol výslovný súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 2865/2009 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23.10.2009, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške vo výške 107,75 EUR (odmenu vo výške 53,12 EUR a náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky a to poštovné a telekomunikačné výdavky vo výške 9,56 EUR, cestovné vo výške 25,23 EUR, náhradu za stratu času vo výške 2,64 EUR a 20% DPH vo výške 17,20 EUR).
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Na základe uvedeného a po preštudovaní exekučného spisu súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Súdny exekútor vykonal počas exekúcie šesť úkonov subsumovateľných pod taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, za ktoré mu za každý z nich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky patrí paušálna odmena 3,32 EUR (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, každé zisťovanie účtu povinného 1x- daňový úrad, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 1x - ODI).
Súd nepriznal súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu za doručovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu v počte 10x, nakoľko súd má za to, že vo veci priznávania odmeny súdnym exekútorom nemožno priznávať súdnym exekútorom odmenu za viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie a doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. Zákonodarca použil v ustanoveniach §15 ods. 1 písm. b) až f) vyhlášky jednotné číslo, teda „paušálnou sumou sa odmeňuje "doručenie" jednému adresátovi a nie "doručovanie" viacerým subjektom. Tieto písomnosti treba nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Ak by zákonodarca mal na mysli každé doručovanie, do spomenutého ustanovenia by doplnil slovo“ každé“ ako je to v zmysle § 15 ods. 1 písm. g) až j). Takéto doručovanie sa premietne do náhrady za poštovné.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Výška vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 4 doručenkami, resp. obálkami so závadou doručenia nachádzajúcimi sa v exekučnom spise (1x žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie- Okresný súd Trnava, 1x upovedomenie o začatí exekúcie - povinný, 1x exekučný príkaz- povinný, 1x návrh na zastavenie exekúcie- Okresný súd Trnava). Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk je 1,40 EUR, preto súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu vo výške 5,60 EUR za každú doručenku resp. závadu doručenia.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky nepriznal, vzhľadom na to, že ich vznik ani výška neboli v exekučnom spise riadne preukázané.
Výška cestovných náhrad bola vypočítaná v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a s § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z., o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za uskutočnenú pracovnú cestu dňa 13.04.2010, 95 km jazdy medzi mestami Nitra - Trnava a späť, pričom výpočet vychádzal z ceny pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky:
Cena za 1 l PHM = 1,257 EUR; priemerná kombinovaná spotreba na 1 km = 0,072 l + paušálna náhrada = 0,183 EUR (6,20 Sk) /1 km => sadza za 1 km = 0,27 EUR
Vzdialenosť 95 km => 0,27 EUR x 95 km.
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovných výdavkov v súlade s jeho vyčíslením vo výške 25,23 EUR.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky, a to poštovné vo výške 5,60 EUR (4 x 1,40 EUR) a cestovné náhrady vo výške 25,23 EUR.
Podľa § 23 ods. 1 Exekučného poriadku, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle jeho návrhu náhradu za stratu času podľa § 23 Exekučného poriadku vo výške 2,64 EUR, vypočítanej ako štvornásobok sumy 0,66 EUR za cestu z Nitry do Trnavy a späť, pričom trvanie cesty predstavovalo cca. 2 hodiny, t.j. 4 začaté polhodiny.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 66,66 EUR v celkovej sume 13,33 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 79,99 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti obom výrokom výrokovej časti tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).