Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_13CoE-247-2012.pdf
PDF · 97.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/247/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného S. life životná poisťovňa, a.s., G. 2, P., IČO: XX XXX XXX zastúpeného I. kanceláriou D.. G. G., advokátom, T. F. č.XX, P. proti povinnému E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX, XXX XX G. H., o vymoženie sumy 18,38 eur s prísl., vedenej u súdnej exekútorky D.. L. T., Exekútorský úrad P., so sídlom Mlynská 27, pod sp.zn. Ex 522/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/804/2011-40 zo dňa 29.5.2012 takto
rozhodol:
Uznesenie z r u š u j e a v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd S., ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 29.2.2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.8.2011 a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Arbitrážny súd Košice dňa 21.9.2010 pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a žiadosť bola súdu doručená dňa 19.9.2011.
Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 44 ods. 1, § 56 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu a ak súd zistí rozpor, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Súd prvého stupňa uviedol, že z hľadiska procesného postupu nemá pred samotným posúdením súladu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom vykonávať dokazovanie. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa vyššie uvedenej úpravy. Z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t. j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom a uvedené súd posudzuje ako predbežnú otázku ešte pred vydaním poverenia exekútorovi. Ak v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, je bez právneho významu vydanie poverenia exekútorovi. Po oboznámení sa s predloženými písomnými dôkazmi (rozhodcovským rozsudkom, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami) súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 26.03.2010 uzatvorená
Poistná zmluva s názvom EuroKapitálPlus č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej je životné a úrazové poistenie povinného, na základe ktorej sa zaviazal platiť poistné vo výške 15,45 eur mesačne, povinný počas trvania poistenia prestal platiť dojednané poistné a oprávnenému vzniklo právo na dlžné poistné a úroky z omeškania, ktoré si v rozhodcovskom konaní uplatnil vo výške 5% ročne. V ďalšom súd prvého stupňa citoval ust. § 52 Občianskeho zákonníka, uviedol definíciu dodávateľa a spotrebiteľa a uviedol, že predmetná poistná zmluva je bez akýchkoľvek pochybností zmluvou spotrebiteľskou. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v časti XV. ods. 2 všeobecných poistných podmienok žalobcu (v tomto konaní „oprávneného“), ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy medzi oprávneným a povinným. Súd prvého stupňa citoval ods. 1. XV. časť všeobecných poistných podmienok, v ktorých j uvedené, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V rozhodcovskom konaní sa poistník aj poisťovňa budú zásadne riadiť zákonom o rozhodcovskom konaní a podporne štandardnými procesnými pravidlami platnými pre všeobecné súdy s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom a procesnými pravidlami (štatút, rokovací poriadok) rozhodcovského súdu, ktorý bude mať právomoc a príslušnosť spor rozhodnúť. V rozhodcovskom konaní budú mať účastníci rovné postavenie, ktoré im zabezpečí rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, pričom proces pred rozhodcovským súdom môže byť nákladnejší ako súdne konanie. Ako rozhodcovský súd s právomocou a príslušnosťou vec rozhodnúť, je uvedený Arbitrážny súd P., I. XX, XXX XX P., ktorý je vedený v zozname stálych rozhodcovských súdov a ktorého zriaďovateľom je Arbitrážny súd P., s.r.o., so sídlom I. XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX a bolo uvedené, že rozhodca príslušný na rozhodnutie sporu bude určený bez priamej účasti a vplyvu poisťovne a poistníka podľa vnútorných pravidiel stáleho rozhodcovského súdu. (ods. 2. XV. časti všeobecných poistných podmienok oprávneného). Ďalej súd prvého stupňa citoval ods. 4. XV. časti všeobecných poistných podmienok, v ktorom sa uvádza, že podľa XV. časti poistných podmienok sa prejednajú tam uvedené spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami vyplývajúcich alebo nárokovateľných z poistnej zmluvy, poistných podmienok, ich doplnkov, dodatkov, ako aj z iných dokumentov. Iné spory sa podľa ods. 5. XV. časti všeobecných poistných podmienok prejednajú pred všeobecným súdom s možnosťou aj u nich uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. V ods. 2. poslednej časti tlačiva všeobecných zmluvných podmienok oprávneného, označenej ako „OSOBITNÉ W. DOJEDNANIA k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX“ je uvedené, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu, účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP a že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 54, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že rozhodcovský súd v odôvodnení uvádza, že vzal do úvahy všetky relevantné právne normy ako aj normy, ktorých účelom je ochrana práv spotrebiteľa, avšak s uvedeným konštatovaním rozhodcovského súdu exekučný súd nesúhlasil a uviedol, že rozhodcovský súd síce skúmal či nárok oprávneného je v súlade s ochranou spotrebiteľa, opomenul však skúmať z hľadiska noriem ochrany spotrebiteľa aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť. Uviedol, že z poistnej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive „Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy“, „Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus“ „Všeobecné poistné podmienky“ a povinný nemal možnosť zmeniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, ale mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať poistnú zmluvu ako celok. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných podmienok oprávneného, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Súd prvého stupňa mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nebola individuálne dojednaná, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva aj v skutočnosti, že vyselektovaním sporov, ktoré sa prejednajú výlučne v rozhodcovskom konaní, zamedzil oprávnený povinnému prístup k všeobecnému súdu a tým pred všeobecným súdom brániť svoje práva a následne, pod zámienkou účelnosti, praktickosti a rýchlosti, bolo v podstate oprávneným „nadiktované“, že prípadné spory medzi nimi vzniknuté podrobia rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorého trovy rozhodcovského konania v sume 230,00 eur niekoľkonásobne prekračujú výšku predmetu sporu. Takto priznané trovy rozhodcovského
konania sa nepochybne javia, ako neprípustné sankcionovanie spotrebiteľa. Súd prvého stupňa uviedol, že z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, tak aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom, exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný, a preto na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Súd prvého stupňa uviedol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o zastavení exekučného konania /§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku/.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, cestou svojho právneho zástupcu, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. a uviedol, že podľa jeho názoru je napadnuté uznesenie nezákonné, materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu považuje za danú a rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý má účinky právoplatného rozsudku a je záväzný pre všetky orgány, vrátane exekučného súdu a tvorí prekážku litispendencie resp. res iudicata. Uviedol, že exekučný súd ani nebol oprávnený hodnotiť predmet sporu ani svojou činnosťou nahrádzať či hodnotiť dokazovanie vykonané rozhodcovským súdom, nekonal vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda ani nemá právomoc preskúmavať ho z hľadísk uvedených v § 40 a násl. Zákona o rozhodcovskom konaní, poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, nebola dohodnutá výlučná miestna príslušnosť na rozhodovanie sporov a súd prvého stupňa rozhodol bez vyžiadania a posúdenia spisu rozhodcovského súdu, čím sa odklonil od tradičného prieskumného konania. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. XMcdo/XX/XXXX uviedol, že nie každá skutočnosť, ktorá je hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím odoprel exekučný výkon materiálne vykonateľného exekučného titulu a de facto poistnú zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon, z ktorého už nezvratne oprávnený nebude môcť voči povinnému vymáhať svoje oprávnené nároky. Uviedol, že rozhodcovská doložka uvedená v osobitných dojednaniach bola prijatá povinným, čo deklaroval vlastnoručným podpisom, bola dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka, a je preto vylúčené, aby bola hodnotená ako neprijateľná a neplatná podmienka. Spolu s poistnou zmluvou povinný podpísal aj osobitné zmluvné dojednania, kde vyjadril svoju vôľu podrobiť spory rozhodcovskému konaniu. Časť - rozhodcovská doložka je oddelená od ostatnej časti Všeobecne poistných podmienok a povinný mohol rozhodcovskú doložku nepodpísať bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu, pričom súd prvého stupňa sa uvedeným vôbec nezaoberal. Záver súdu o tom, že povinný mal uzavrieť rozhodcovskú doložku z nevedomosti, neinformovanosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, nevyplýva z vykonaného dokazovania, čo oprávnený považuje za značné pochybenie súdu. Uviedol, že oprávnenému sprostredkoval uzavretie poistnej zmluvy tretí subjekt, a to sprostredkovateľ poistenia, ktorý informoval povinného o všetkých poistných podmienkach. Súd prvého stupňa teda vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, čo prispelo aj k nesprávnemu rozhodnutiu súdu. Uviedol, že rozhodcovská doložka garantuje určitý procesný štandard, nedáva neprimerané procesné výhody žiadnemu účastníkovi, rozhodcovské konanie je výlučne písomné, miesto konania určoval rozhodcovský súd a povinný mal možnosť si miesto konania vybrať podľa § 29b ods. 3 rokovacieho poriadku arbitrážneho súdu. Oprávnený uviedol, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že procesné pravidlá pred rozhodcovským súdom a vyššie náklady konania znevýhodňujú povinného, neobstoja a uviedol, že práve oprávnenému vznikli výrazné náklady spojené s vymožením dlžnej sumy od povinného. Uviedol, že exekučný súd vystupuje a rozhoduje v prospech povinného bez toho, aby bolo vôbec zrejmé, aký prejav vôle povinného je s týmto jeho postupom spätý, a teda koná v rozpore s komunitárnym právom, a to rozhodnutím C-XXX/XX M. P.. Tým, že povinný nepodal odpor či žalobu voči vydanému rozsudku, dal najavo, že nemá žiadne námietky voči oprávneným uplatnenému plneniu. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v T. T. a H., podľa ktorých v identických veciach rozhodcovskú doložku nepovažovali za neprijateľnú podmienku. Trval na tom, že tým, že súd prvého stupňa tým, že zdanlivo na účely preskúmania podmienok vykonal dokazovanie, ale nenariadil pojednávanie, odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, možnosť vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní oprávneného so stanoviskom konajúcej sudkyne, ktorá uviedla, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť /§ 374 ods.4 O.s.p./.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podľa § 214 ods.2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením splnenia, resp. nesplnenia podmienok na vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a na doplnenie a k odvolacím dôvodom oprávneného uvádza:
Posúdenie poistnej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskej zmluvy oprávnený v podanom odvolaní nenapadol a odvolací súd sa stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa.
K rozsahu oprávnenia exekučného súdu posudzovať materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto, podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Obdobné ustanovenie Občiansky súdny poriadok nemá, takže ak súd posudzuje rozhodcovský rozsudok podľa platnej právnej úpravy, nie je tým daná rozdielnosť posudzovania exekučných titulov vydaných v rozhodcovskom konaní a súdnom konaní. Uvedené ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy. Z rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach Z., I. a E. B. vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon takýchto rozsudkov je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane ochranu pred nečestnými zmluvnými podmienkami a že v prípade rozhodcovského nálezu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek, a teda aj v štádiu výkonu rozhodnutia, z úradnej povinnosti prihliadať k neplatnosti, resp. ničotnosti takého rozhodnutia. Tiež poukazuje na uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-XX/XX /H. s.r.o. proti O. P./, v ktorom sa o.i. uvádza, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia čl. 6 ods. 1 smernice č. 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného,
nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Základnou podmienkou na posúdenie uvedeného je posúdenie, či exekučný titul bol vydaný k tomu oprávneným subjektom. Uvedené posudzoval v napadnutom uznesení aj súd prvého stupňa, keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka tak, ako bola dohodnutá, nie je platná, a potom nemôže byť platný a v súlade so zákonom ani rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na jej základe. Odvolací súd má za to, že ak rozhodcovská doložka nie je platne dohodnutá, tak je neplatnou nielen ako dôsledok neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ale aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, rozhodcovská doložka je uvedená vo Všeobecných poistných podmienkach /ďalej VPP/, ktoré boli prehlásené za súčasť poistnej zmluvy a ich súčasťou je aj časť označená ako „Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č.., ktoré sú taktiež vypracované na predtlačenom formulári a sú podpísané oprávneným aj povinným. Zmluvné dojednania pre poistenie L., Všeobecné poistné podmienky, súčasťou ktorých sú aj Osobitné zmluvné dojednania, majú celkom 17 husto písaných strán, zmluva bola oboma zmluvnými stranami podpísaná v rovnaký deň a je iluzórne predstaviť si, že povinný mal možnosť sa so všetkými týmito podmienkami podrobne oboznámiť.
Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, a čo nerozporoval ani oprávnený v podanom odvolaní, rozhodcovská doložka bola oprávneným uvedená v predtlačenom formulári, bez akejkoľvek účasti povinného. V časti XV - Rozhodcovské konanie, je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky vzájomné spory sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní Arbitrážnym súdom P. a že povinný, ako poistník s uvedeným vyjadruje svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas.
Odvolací súd má za to, že takto uvedenú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka dohodnutá, jej zdôvodnenie účelnosťou, praktickosťou a rýchlosťou konania je potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie“ postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej“ strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť znenia rozhodcovskej doložky uvedeného vo VPP.
K odvolacej námietke oprávneného, že súd zdanlivo na účely podľa § 45 zák.č. 244/2002 Z.z. dokazoval a pojednávanie nenariadil, odvolací súd uvádza, že v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie podľa § 122 až 124 O. s. p., ale iba sa oboznamuje s dokladmi, predloženými oprávneným, resp. súdnym exekútorom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v danom prípade sa naviac jednalo o doklady, ktoré boli predložené samotným oprávneným, a teda mu boli známe a nebolo potrebné ho s nimi oboznámiť a ani na ich oboznámenie nariadiť pojednávanie.
K námietke res iudicata odvolací súd uvádza, že ak by rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť, tak by tým bola prelomená materiálna právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a nebola by daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.
Za dôležité však odvolací súd považuje ustanovenie uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach
- XV. časti - Rozhodcovské konanie, v ktorom je pod bodom 1/ uvedené „Dojednanie tohto článku môže poistník v lehote do 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a
iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom.“
Z uvedeného znenia vyplýva, že povinný, i keď nemal reálnu možnosť v deň podpisu zmluvy oboznámiť sa so všetkými zmluvnými podmienkami, tak mal možnosť oboznámiť sa s nimi dodatočne a ak dojednanie o rozhodcovskej doložke nechcel prijať, mal možnosť v lehote do 30 dní od podpisu zmluvy toto odmietnuť.
Súd prvého stupňa sa podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v napadnutom uznesení s uvedeným znením nevysporiadal, neuviedol, či a aké práva a povinnosti zmluvných strán pre ne vyplývali a aké právne dôsledky má uvedené ustanovenie so zohľadnením celkového znenie zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok na platnosť rozhodcovskej doložky a na preskúmavanú vec. Jej posúdením iba odvolacím súdom by bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, keďže voči rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že obsah rozhodcovskej doložky a spôsob jej dojednania uvedením v predtlačenom formulári, bez účasti povinného a jej odôvodnenie účelnosťou a praktickosťou rozhodcovského konania, aj pre povinného, nie je možné považovať za individuálne vyjednanie rozhodcovskej doložky, avšak keďže súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, aký vzťah a právny dopad má ustanovenie uvedené v časti XV bod 1 VPP na platnosť rozhodcovskej doložky, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.f/, ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom platnosť rozhodcovskej doložky posúdi so zohľadnením vyššie uvedeného dojednania a preverí, či povinný v uvedenej lehote zaslal oprávnenému oznámenie o odmietnutí rozhodcovského konania a po tomto opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.