Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-25-2008.pdf
PDF · 492.19 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/25/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XX a v 2. Rade: O. I.,, nar. X.X.XXXX, bytom P. č. XX, obaja právne zastúpený: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica proti odporcovi: B. M., bytom P. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Dušan Krivský, advokát, AK so sídlom v Skalici, poštová schránka 63 o určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a o vzájomnom návrhu odporcu o určenie vlastníctva k časti nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .
Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a .
Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom podaným na OS Senica dňa 12.12.1994 domáhali určenia, že hranicu medzi nehnuteľnosťami v k.ú. P. parcelných čísiel XXXX/X, XXXX/X, XXXX na jednej strane a parcelných čísel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X na druhej strane tvoria body A, B, C tak, ako budú uvedené v geometrickom pláne a označené v teréne. V tomto návrhu tiež navrhli, aby pôvodne v konaní označeným na strane odporcov siedmich účastníkov bola uložená povinnosť, odstrániť časť garáže, ktorou neoprávnene zasahujú do parcely číslo XXXX/X navrhovateľov a uložiť túto povinnosť splniť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež uložiť povinnosť odporcom zaplatiť navrhovateľom trovy konania. Navrhovatelia podali návrh na tom skutkovom základe, že nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam označeným parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX v podiele 1/1 kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Skalica dňa 8.6.1994 pod číslom XXX/XX. Ich nehnuteľnosti susedia na jednej strane s parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X , ktorých vlastníkmi bol nebohý Y. M., po ktorom sú dedičmi nehnuteľností odporcovia Z. M., B. M., B. M. p. M., P. M., B. Y. a L. M., odporcovia v 1. až v 7. rade. Dedičské konanie po neb. Y. M. prebieha. Odporcovia, a to najmä odporca v 1. rade Z. M. nerešpektuje hranicu medzi nehnuteľnosťami tak, ako bola vytýčená v teréne a označená aj vo vytyčovacom náčrte geodeta M. C.. Kolíky, ktorými bola označená hranica geodetom boli zo strany odporcov odstránené. Ďalej navrhovatelia v návrhu tvrdili, že odporca 1/ si na parcele č. XXXX/X postavil garáž, ktorej časť zasahuje od parcely navrhovateľom č. XXXX/X a to na jednej strane o 1,22 m a na strane druhej o 1,13 m, vyplýva to z vytyčovacieho náčrtu geodeta C.. K dohode o priebehu hranice medzi vlastníkmi nehnuteľností neprišlo ani pri riešení sporu pre Obvodným úradom životného prostredia, ktorý odkázal navrhovateľov so svojím nárokom na súd. Úrad viedol konanie pod č. XXX/XX. navrhovatelia navrhli, aby súd vykonal dokazovanie znalcom z odboru geodézia a ustanovil geodeta, ktorý zameria a vytýči hranice medzi spornými parcelami a na základe znaleckého posudku navrhovali vyhlásiť rozsudok v znení, ako je vyššie v ich odôvodnení návrhu.
Odporcovia Z. M., B. M., B. M., P. M., B. Y. a L. M. a B. M. sa ešte v roku 1995 v konaní pred OS Senica vyjadrili, že nesúhlasia s návrhom v časti týkajúcej sa odstránenia časti stavby, u ktorej zhodne uviedli, že ide o stavbu, ktorá je svojím charakterom vinohradníckym domčekom a nie garážou. Za dôvod nesúhlasu zhodne odporcovia uviedli skutočnosť, že existuje geometrický plán / ďalej v texte používaná aj skratka „GP“ /na parc. č. XXXX/X, XXXX/X a č. XXXX/X,X, vypracovaný v roku 1994 a vinohradnícky domček je postavený na parc. č. XXXX/X, teda na parcele, ktorá im spoluvlastnícky patrí. K vzniku stavby uviedli, že vinohradnícky domček bol postavený pred 40. Rokmi. Odporcovia trvali na tom, že vinohradnícky domček /na vysvetlenie, miestnej reči v Skalici označovaný ako vinohradnícka búda alebo len búda/ je postavený na ich parcele, za dôkaz na svoje právo k stavbe označovali geometrický plán vyhotovený v roku 1994 geodetom T.. U.. Užívacie právo k vinohradníckemu domčeku /búde/ realizoval aj ich nebohý otec Y. M.. K vzniku stavby odporcovia uvádzali, že vinohradnícky domček bol postavený v roku XXXX, v roku XXXX bola urobená prístavba.
Po právoplatnom skončení dedičského konania vo veci OS Senica sp. zn. D XXX/XX po neb. Y. M. a oprave dedičského rozhodnutia vo veci sp. zn. D XXX/XX sa stal výlučným dedičom nehnuteľností parciel čísel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X pre obec a k.ú. P. B. M., ktorý nadobudol aj vinohradnícky domček s.č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X v celosti.
Navrhovatelia trvali na podanom návrhu proti tomuto odporcovi, tvrdiac skutočnosti ako v návrhu podanom dňa 12.12.1994 a s tým, že tento odporca nehnuteľnosti aj užíva. Proti odporcom v 1, 4 až 6 rade vzali návrh späť a OS Senica súd konanie proti nim uznesením s odkazom na ustanovenie § 96 O.s.p. zastavil a proti odporkyni v 3. rade B. M., ktorá zomrela, s poukazom na § 7 Občianskeho zákonníka a § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., tiež konanie právoplatne zastavil.
V konaní OS Senica pokračoval s navrhovateľmi označeným odporcom B. M., ktorý naďalej zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, tvrdil svoje vlastníctvo k vinohradníckemu domčeku, tvrdil, že je postavený na nemu patriacom pozemku a popieral, žeby týmto svojím vlastníctvom spôsoboval zásah do vlastníckych práv navrhovateľov do ich parciel. Navrhoval návrh v časti odstránenia časti vinohradníckeho domčeka zamietnuť, tvrdiac, že základy vinohradníckeho domčeka sú na jeho pozemkoch, nikdy neužíval ani ostatné susediace pozemky označené parcelnými číslami, patriace navrhovateľom. Trval na tom, že hranica medzi nehnuteľnosťami prebieha podľa meraní Ing. U. a navrhovatelia trvali na tom, že hranica prebieha podľa znaleckého posudku T.. M.. Odporca trval na vykonaní kontrolného znaleckého posudku. Namietal správnosť meraní a zistenie priebehu hranice medzi parcelami účastníkov zistených geodetom C..
Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. Rks 2/98 zo dňa 2.7.1998 bolo určené, že právomoc na prejednanie a rozhodnutie predtým veci účastníkov vedenej na OS Senica je daná Okresnému súdu Skalica so zdôvodnením, že ide o sporové konanie, ktorého predmetom je určenie hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov navrhovateľa B. I. a jeho manželky O. proti odporcovi B. M. pre nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obvode vtedajšieho OS Skalica /súd poznamenáva, že OS Skalica vznikol od 1.1.1997/. Na OS Skalica bola spisu po doručení uznesenia NS SR na OS Skalica 9.7.2008 pridelená sp. zn. 4C 176/98. Po zániku OS Skalica od roku 2005 bola veci pridelená sp. zn. SI-4C 176/98 a po vzniku OS Skalica v roku 2008 bola veci vygenerovaná sp. zn. 3C/25/2008, pod ktorou je doteraz vedená vec účastníkov.
Po vykonanom dokazovaní oboma súdmi, najmä znaleckom, bol dňa 9.7.1999 vyhlásený vo veci vtedy OS Skalica sp. zn. 4C 176/98 rozsudok pod č.k. 4C 176/98 - 274, ktorým súd návrh navrhovateľov zamietol a rozhodol o trovách. Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 4Co 641/99-305 zo dňa 15.2.2000 rozsudok OS Skalica zrušil a nariadil prvostupňovému súdu vyzvať navrhovateľov na odstránenie vád podania v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a opraviť svoj návrh tak, aby tento obsahoval riadny petit na základe ktorého môže byť v konaní vydaný rozsudok, ktorý bude vykonateľný a vyzvať navrhovateľov na preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení hraníc nehnuteľností, ktoré má byť predmetom prejednávanej veci.
Dňa 13.3.2000 súd vyzval prostredníctvom advokáta navrhovateľov na odstránenie vád návrhu v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 4Co 641/99-305 a preukázanie naliehavého právneho záujmu
navrhovateľmi na určení hraníc nehnuteľností s lehotou lehota na odstránenie vád 15 dní a s poučením, že inak súd konanie zastaví podľa § 43 ods. 1 O.s.p.
Dňa 28.3.2000 bolo súdu doručené podanie navrhovateľov ich vtedy zastupujúcim advokátom, podľa ktorého navrhovatelia navrhujú určiť, že hranicou medzi nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre obec a k.ú. P. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX na jednej strane a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X na druhej strane tvoria body A, B, C, vyznačené v geometrickom pláne znalca z odboru geodézie a kartografie...číslo... zo dňa. Podľa podania navrhovatelia preukazujú naliehavý právny záujem tým, že na predmetných nehnuteľnostiach si chcú postaviť vinohradnícky domček a so stavbou nemôžu pokračovať, konanie o povolení stavby je prerušené do času, pokiaľ nebude presne určená hranica medzi nehnuteľnosťami.
Dňa 24.4.2003 bol súdu navrhovateľmi doplnený petit návrhu tak, že súd určuje, že hranicu medzi nehnuteľnosťami zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. P. medzi konkrétnymi parcelami navrhovateľov a odporcu tvoria body A, B, C, vyznačené v geometrickom pláne znalca z odboru geodézie a kartografie. Naliehavý právny záujem na určení zdôvodňovali navrhovatelia tým, že na predmetných nehnuteľnostiach chcú postaviť vinohradnícky domček, materiál majú zakúpený, s realizáciou stavby nemôžu pokračovať, pokiaľ nebu definitívne určená hranica medzi nehnuteľnosťami.
Vo veci samej súd opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 4C 176/98-500 dňa 11.9.2003 tak, že návrh navrhovateľov o určenie hranice medzi nehnuteľnosťami zamietol. Voči rozsudku vo výroku o trovách podal odvolanie odporca, voči zamietacej časti obaja navrhovatelia.
Krajský súd v Trnave na odvolanie účastníkov prvostupňový rozsudok uznesením č. k. 23Co 60/04-518 dňa 29.6.2004 zrušil s odôvodnením, že návrhom sa navrhovatelia domáhajú určenia hranice medzi nehnuteľnosťami a jedná sa v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. o určovaciu žalobu, keďže v nej ide o určenie, komu z účastníkov patrí sporná plocha, kto je jej vlastníkom, čiže o určenie vlastníckeho práva. Pre vecné preskúmanie žaloby je preto nevyhnutné, aby žalobcovia, ktorých v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno preukázali, že na žalovanom určení majú naliehavý právny záujem, ktorý je pritom daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Podľa odvodnenia rozhodnutia druhostupňového súdu návrh na určenie nemôže byť spravidla opodstatnený tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Krajský súd v Trnave odôvodnil rozhodnutie praxou, keď sa pripúšťa určovacia žaloba aj tam, kde možno žalovať na plnenie, nakoľko môže byť daný naliehavý právny záujem na určenie pokiaľ sa návrhom vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a tým sa potom zabráni ďalším žalobám na plnenie, prípadne vtedy, ak by sa návrhom na plnenie mohol vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu. Ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, resp. jej časti má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, teda navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení hranice medzi pozemkami, ktoré je svojou podstatou určením vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, pričom vyhovujúci rozsudok môže byť podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené Krajský súd v Trnave uzavrel, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení hranice medzi pozemkami, ktoré je svojou podstatou určením vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, pričom vyhovujúci rozsudok súdu môže byť následne podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd za nutné, aby súd návrh vecne prejednal a rozhodol o nej. Odvolací súd zdôraznil zásadu, podľa ktorej je prvostupňový súd viazaný názorom odvolacieho súdu a nariadil vec prejednať a rozhodnúť.
Dňa 31.1.2011 navrhovatelia súdu doručili návrh na pripustenie zmeny návrhu . Naliehavý právny záujem zdôvodnili tým, že odporca spochybnil hranicu pozemku predložením nového vytyčovacieho náčrtu, o čom svedčí aj rozhodnutie KS v Trnave z 29.6.2004, ktorý sa vyjadril, že ide o určenie komu z vlastníkov patrí sporná plocha, kto je jej vlastníkom, čiže o určenie práva. Naliehavý právny záujem navrhovateľov je preukázaný už tým, že bez tohto určenia by bolo ohrozené právo alebo by sa bez tohto určenia právne postavenie stalo neistým. Navrhovatelia sa domáhajú práva podľa § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.. Poukazovali na rozhodnutia NS SR číslo R65/1975 a R 53/1973. Odporca si na pozemku XXXX/X postavil nehnuteľnosť, ktorá 1,20m2 zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľov.
Navrhovatelia poukazovali na znalecký posudok znalca T.. H. a na jeho závery v posudku, kadiaľ vedie hranica, poukázali na zhodnosť záverov so znaleckým posudkom T.. M. z roku 1997. Navrhli, aby výsluchom znalca T.. H. bola presnejšie určená šírka tej časti vinohradníckeho domčeka, ktorá neoprávnene zasahuje na pozemok ich p.č. XXXX/X a určiť ju bodmi, aby mohol byť jeho vytyčovací náčrt aj vykonateľný podľa Exekučného poriadku. Navrhovatelia navrhli, aby súd určil hranicu medzi pozemkami p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX určenú bodmi 1,2,3,4,5,6,7 tak, ako je to zamerané znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. P. H. na vytyčovacom náčrte zo dňa 28.11.2010, ktorý autorizačne overil 27.11.2010. Ďalej navrhli, aby súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť časť vinohradníckeho domčeka, ktorým neoprávnene zasahuje do p.č. XXXX/X a vydať zabratú časť parc. č. XXXX/X tak, ako je zakreslené na znaleckom nákrese znalcom T.. P. H. bodmi 1,2,3,4 a to do 30 dní. Návrh bol navrhovateľmi opäť doplňovaný ich podaním z 10.6.2011.
Od začatia konania bol predmetom konania spor o vlastníctvo k nehnuteľnostiam, vyvolaný navrhovateľmi určovacou žalobou, návrhom podaným v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. . Vo veci išlo o určenie, komu z účastníkov patrí sporná plocha, kto je jej vlastníkom, čiže o určenie vlastníckeho práva.
Práve o tomto predmete konania súd rozhodol rozsudkom vyhláseným dňa 17.12.2012 podľa návrhu navrhovateľov po nimi vykonaných opravách a doplnení podaní o návrhu a podľa posledného návrhu navrhovateľov na pripustenie zmeny návrhu po vykonaní znaleckého dokazovania, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 3C/25/2008-783 zo dňa 29.7.2011/ teraz č.l. 675/. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.8.2011. Súd teda konal o návrhu navrhovateľov, ktorým navrhli vydať rozsudočný petit, že sa určuje hranica medzi pozemkami navrhovateľov parcely číslo C. XXXX/X záhrady o výmere 394m2, parc. č. C. XXXX/X záhrady o výmere 267m2, parcely č. C. XXXX vinice o výmere 60 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Skalica pre katastrálne územie P. a odporcu parc. č. C. XXXX/X záhrady o výmere 253m2, parc. č. C. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. C. XXXX/X orná pôda o výmere 351 m2, parc. č. C. XXXX/X vinice o výmere 365 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra Skalica pre katastrálne územie P. tak, ako je to určené a zamerané bodmi 1,2,3,4,5,6,7 znalcom z odboru geodézie a kartografie T.. P. H. na vytyčovacom náčrte číslo 3C/25/2008 zo dňa 26.11.2010, ktorý autorizačne overil dňa 27.11.2010 a tvorí prílohu č. 3 Znaleckého posudku číslo 13/2010 zo dňa 28.11.2010.
V časti návrh navrhovateľov zo dňa 10.6.2011, v ktorej sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcovi odstrániť časť vinohradníckeho domčeka súpisné číslo XXX, stojaci na parcele číslo C. o výmere 18 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXX, vedenej správou katastra pre katastrálne územie P., ktorým odporca neoprávnene zasahuje do parc. C. XXXX/X záhrady o výmere 394 m2 zapísanej na LV č. XXXX vedenej správou katastra Skalica pre katastrálne územie P. a vydať zabratú časť o dĺžke .... a šírke ..., t.j. výmerou ... m2, ktorá zasahuje do parcely č. C. XXXX/X záhrady o výmere 394 m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedenej správou katastra Skalica pre katastrálne územie P. tak, ako je to zakreslené a určené bodmi na doplnenom znaleckom nákrese znalcom T.. P. H. súd vyhodnotil návrh ako neúplný a nevykonateľný, preto o tejto časti uznesením č.k. 3C/25/2008-783 / teraz č.l. 675/ rozhodol, že nepripúšťa zmenu návrhu na začatie konanie v časti uloženia povinností odporcovi. Na pojednávaní dňa 27.6.2012 vzali navrhovatelia návrh v časti uloženia povinnosti odporcovi odstrániť časť vinohradníckeho domčeka späť a súd konanie o uloženie povinnosti odporcovi odstrániť časť vinohradníckeho domčeka za súhlasu odporcu so späťvzatím konanie v tejto časti uznesením č.k. 3C/25/2008- 886 zastavil. Uznesenie je právoplatné dňom 16.8.2012.
Súdu dňa 19.8.2011 doručil odporca jeho vzájomný návrh o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktorý súd spojil uznesením č.k. 3C/25/2008-823 zo dňa 7.9.2011 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 3C/25/2008. Odporca vzájomný návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ spochybňuje jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam, konkrétne k parcelám číselne označeným ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX zapísaných v katastri pre obec a k.ú. P. a navrhuje aj odstránenie časti nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí odporcovi. Zdôvodnil vzájomný návrh aj tým, že vyhovením návrhu navrhovateľov najmä v časti odstránenia časti vinohradníckeho domčeka by mu vznikla škoda, lebo celý vinohradnícky domček by sa zrútil. Ak s poukazom na ku dňu podania vzájomného návrhu už vykonaného dokazovania, navrhol vydať rozsudok, ktorým súd určuje, že odporca je vlastníkom častí parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX. Odporca sa pri podaní vzájomného návrhu odvolával na vypracovaný znalecký posudok jedným zo znalcov, ktorého posudok považoval za správny a potvrdzujúci vlastníctvo odporcu oproti znaleckému posudku iných súdnych znalcov, ktorí dospeli k
záverom spochybňujúcim vlastníctvo odporcu. Odporca sa odvolával vo vzájomnom návrhu aj na inštitút vydržania nehnuteľnosti ako na jeden z možných spôsobov nadobudnutia vlastníctva.
Navrhovatelia považovali vzájomný návrh odporcu za účelový, nezrozumiteľný a navrhovaný rozsudočný petit za neurčitý z tohto dôvodu, že odporca nevie, či chce určiť priebeh hranice alebo chce určiť vlastníctvo k parcelám, na ktorých stojí vinohradnícky domček titulom vydržania, ak odporca od počiatku tvrdí, že vinohradnícky domček stojí na nemu patriacich parcelách. Uvedenému zodpovedá tvrdenie odporcu, že domček bol postavený cca pred 40. rokmi, prípadne podľa vzájomného návrhu, že domček stojí cca 80 rokov a podľa GP z roku 1994 je vinohradnícky domček postavený na pozemku, patriacom v súčasnosti odporcovi. Vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva a navrhovatelia sa vo vyjadrení k vzájomného návrhu zaoberali aj ustanovením § 129 Občianskeho zákonníka a podmienkami vydržania podľa právneho poriadku SR. Podľa navrhovateľov z pohľadu teórie práva nemôže odporca požadovať určiť vlastníctvo k veci, o ktorej tvrdí, že je jej vlastníkom. Navrhli návrhu vyhovieť podľa ich návrhu, doplneného podaním z 10.6.2011.
Predmetom konania sa stala aj vec odporcu, jeho vzájomný návrh, ktorý bol taktiež určovacou žalobou, podanou podľa §80 písm. c/ O.s.p. o určenie jeho vlastníckeho práva.
Navrhovatelia navrhovali návrhu vyhovieť podľa výsledkov znaleckých dokazovaní vykonaných znaleckými posudkami T.. M. M., neskôr ich podaním z 10.6.2011 navrhovali vydať rozsudočný petit podľa určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov znaleckým posudkom znalca geodeta T.. P. H..
Odporca navrhoval doplnený návrh navrhovateľov z 10.6.2011 zamietnuť, z dôvodu, že za správny ohľadom určenia priebehu hranice medzi pozemkami účastníkov považoval výsledky, zistené a premietnuté do znaleckého posudku podaného znalcom geodetom Ing. O. B..
Vychádzajúc z ustanovenia § 125 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov a § 127 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Po výsluchu účastníkov konania bolo potrebné s ohľadom na potrebu vyriešiť v konaní najmä odbornú otázku, u navrhovateľov priamo požadovanú riešiť výrokom súdu a u vzájomného návrhu odporcu ako prejudiciálnu otázku priebehu hranice medzi pozemkami, zameral sa súd a vykonal dokazovanie najmä znaleckým dokazovaním znalcami z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a tiež výsluchom znalcov a ich písomnými posudkami, využijúc aj možnosť danú v § 127 ods. 2 O.s.p., to znamená že súd dal znalecké posudky preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii, oprávnenou riešiť odbornú problematiku určením hraníc medzi pozemkami a súd využil aj možnosť odborného vyjadrenia sa príslušného orgánu, a to výpoveďou zamestnanca Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Skalica.
Pred vydaním rozsudkov Okresným súdom Skalica a po zrušení týchto rozhodnutí odvolacím súdom Okresný súd Skalica konkrétne vykonal dokazovanie Listami vlastníctva č. XXXX a č. XXX, vedenými Správou katastra Skalica pre katastrálne územie P. oboznámením sa s kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.5.1994, jej vklad povolený pod V XXX/XX dňa 8.6.1994, oboznámením sa s dedičskými spismi OS Senica sp. zn. D XXX/XX a sp. zn. D XXX/XX - V. XXXX/XX, znaleckým posudkom č. X/XX znalca T.. M. M. a znaleckým posudkom č. X/XX znalca T.. O. B., obaja znalci vymenovaní pre odbor geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, ich výsluchom, znaleckým posudkom č. X/XXXX z 28.2.2006 podaným Výskumným ústavom geodézie a kartografie v Bratislave, výsluchom spracovateľky tohto posudku T.. E. K., znaleckými posudkami č. č. XX/XXXX znalca T.. P. H. a dodatkom č. 1 k jeho ZP č. XX/XXXX a výsluchom tohto znalca, geometrickým plánom č. zakázky XXX-XXX-XXX -XX vyhotoveným dňa 27.7.1994 geodetom M. C. na odčlenenie parcely č. XXXX/XX a meračským náčrtom k nemu patriacim, vytyčovacím náčrtom Geodézie Bratislava č. XXX-XXX-XXX-XX z 20.10.1994 pre hranice pozemku medzi parcelami č. XXXX/X,X, XXXX a XXXX/X až 4 / vytyčovací náčrt vyhotovený T.. U./, ohliadkami nehnuteľností zo dňa 16.10.1997 a zo dňa 11.1.2001, prehratím CD, Správami Katastrálneho úradu v Trnave, Správou katastra Skalica, správou Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu, pobočka Skalica, geometrickým plánom vypracovaným znalcom T.. P. H. z 1.3.2012 č. XC/XXX/XXXX, oboznámením sa s GP č. 3C/25/2008 - II z 15.10.2012, vyhotoveným znalcom Ing. H., záznamom o overovacom
konaní GP vyhotoveným Správou katastra Skalica ku GP č. 3C/25/2008 z 1.3.2012 a Protokolom o overovaní GP, vyhotoveným Správou katastra Skalica ku GP č. 3C/25/2012- II z 15.10.2012, výsluchom účastníkov, výsluchom svedka M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX a svedka geodeta M. C., výpoveďou zamestnanca Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Skalica, T.. O. P.
Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav veci s tým, že pokiaľ sú v rozsudku uvádzané pozemky, označované ich parcelnými číslami, patriace podľa listov vlastníctva či navrhovateľom alebo odporcovi, vždy sa jedná o nehnuteľnosti a parcely, ktoré sa nachádzajú podľa zápisu na listoch vlastníctva / ďalej v texte používaná aj skratka LV/ Správou katastra Skalica zapísaných v katastrálnom území P., obce P., okres A..
Z Listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že sú v ňom zapísané ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcely č. XXXX/XX o výmere 30 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X - vinice o výmere 561 m2, XXXX/X - orná pôda o výmere 271 m2 a parcela č XXXX/X - orná pôda o výmere 187 m2. V časti LV ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu je zapísaná parcela č. XXXX/X druhom pozemku záhrada o výmere 394 m2, vlastníkmi pozemku sú obaja navrhovatelia v 1/1 a titulom nadobudnutia je kúpna zmluva zo dňa 16.5.1994, ktorej vklad pod č. V XXX/XX povolil dňa 8.6.1994 Katastrálny úrad Bratislava, Správa katastra Skalica u parciel, ktorých sa spor netýkal je vyznačený titul nadobudnutia vlastníctva kúpna zmluva V XXX/XX zo dňa 30.4.1998. V časti LV „C“ sú nehnuteľnosti bez tiarch a ohľadom iných údajov je na LV zápis o delení polzlučkových pozemkov k ROEP- u - R XXX/XX - XXX/XX, poznámka je bez zápisu.
Z LV č. XXX súd zistil, že na meno odporcu sú zapísané parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelného čísla XXXX/X o výmere 18 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Ide o pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom 542, stavba je vinohradníckym domčekom. Podľa tohto LV ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu sú vyznačené parcely čísla okrem iných parciel, s vecou nesúvisiacich aj parcely čísla XXXX/ X - záhrady o výmere 508 m2 a parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 253 m2. Vlastníctvo odporcu v 1/1 je nadobudnuté podľa LV titulom D - XXX/XX - Z - XXXX/XX. Časť „C“ LV je vyznačená bez tiarch. Súd tak pri rozhodnutí o určení priebehu hranice medzi parcelami vychádzal aj zo skutočnosti, že listy vlastníctva sú verejnou listinou a z ustanovenia § 70 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
- katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak a údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona. Súd preto pri skúmaní aktívnej a pasívnej legitimácie vo veci účastníkov vyhádzal z týchto verejných listín a mal pri rozhodnutí o veci samej za zistené, že aktívna legitimácia na podanie návrhu svedčí podľa LV č. XXXX navrhovateľom, ktorý sa súdnej ochrany týmto návrhom domáhali ako vlastníci pozemkov titulom nadobudnutia vlastníctva pozemkov kúpnou zmluvou zo dňa 16.5.1994,do ktorého sa podľa tvrdení navrhovateľov neoprávnene zasiahlo a pasívne procesne legitimovanou osobou - odporcom je ten, kto porušuje vlastnícke právo navrhovateľov alebo popiera správnosť vytýčenej hranice, pasívna legitimácia svedčí práve odporcovi, ktorý nadobudol vlastníctvo k pozemkom a stavbe so súpisným č. XXX - vinohradníckemu domčeku, postavenom na parcele č. XXXX/X titulom dedenia po svojom nebohom otcovi Y. M., čo mal súd aj zistené oboznámením sa so spismi OS Senica sp. zn. D XXX/XX
- D not XXXX/XX a sp. zn. D XXX/XX.
Navrhovatelia a odporca svoje tituly nadobudnutia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam až do podania vzájomného návrhu odporcom navzájom nerozporovali, teda o titule nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam boli skutkové tvrdenia účastníkov zhodné a súd si ich ako zhodné osvojil / § 120 ods. 3 O.s.p./.
Navrhovatelia 1/ a 2/ pri ich výsluchu pred OS Senica zhodne tvrdili, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX nadobudli kúpou niekedy v roku 1993-1994 a o výmere tak uvedenej v kúpnej zmluve ako aj zapísanej na LV od predávajúcich B. K., Q. O. a Z. W.. Predávajúci
nehnuteľnosti zdedili po svojom otcovi niekedy v 70-tych rokoch. Predávajúci nehnuteľnosti nikdy neužívali, ležali „ladom“ a nemožno hovoriť o žiadnych susedských vzťahoch s odporcom, či jeho právnym predchodcom. Po kúpe nehnuteľnosti si dali pozemky zamerať vo firme Geospol Senica a geodet C. vytýčil hranicu v teréne kolíkami. Odporca nesúhlasil s vytýčením hranica geodetom a kolíky odstránili a o vytýčenie priebehu hranice medzi pozemkami požiadal geodeta Ing. M., ktorý potvrdil priebeh hranice ako ho zistil a vytýčil kolíkami geodet C.. So závermi geodeta Ing. M. odporca nesúhlasil a objednal si vytýčenie hranice medzi pozemkami geodetom Ing. U., vytýčil hranicu medzi pozemkami odlišne od geodetov C. a Ing. M.. Podľa výpovede navrhovateľov priebeh hranice určený Ing. U. bol v rozdiele predchádzajúcich meraní o pol až 2 metre. Keď navrhovatelia kupovali nehnuteľnosti, nevedeli, že vinohradnícky domček odporcu zasahuje do ich vlastníctva a v prípade, že nové zameranie ukáže, že vinohradnícky domček zasahuje do ich vlastníctva, budú žiadať jeho odstránenie a vyjadrili sa, že sa domnievajú, že aj jeden riadok vinohradu je v ich parcele a ak sa to preukáže znaleckým posudkom, budú žiadať aj jeho odstránenie. Navrhovateľa 2/ doplnila vo svojej výpovedi, že keď s navrhovateľom 14/, svojím manželom kupovali nehnuteľnosti, kupovali parcelné čísla a m zodpovedajúce áre podľa pozemkovej knihy a ostatnej evidencie nehnuteľností. Vyjadrila sa, že chcú len to, čo im patrí. Pri zameriavaní ich pozemku pri meraniach zohľadnené aj pozemky zo strany „Y. Q.“, teda zo strany vlastníka ako ich druhého suseda aj zo strany M., teda odporcu. Odporca tretí krát dával zameriavať hranicu iba medzi pozemkami účastníkov, čo považovala za nepresné. Uviedla, že hranice sa budú niekde posúvať či smerom k pozemku navrhovateľov alebo k druhému susedovi odporcu, alebo inde, čo sa zistí znaleckým posudkom. Vypovedala, /súd poznamenáva, že ide o výpoveď z roku 1995/, že má za to, že podľa nej vinohradnícky domček patriaci odporcovi nestojí 40. rokov, má poznatok, že k stavbe robili M. prístavbu niekedy v 80-tich rokoch, najneskoršie v roku 1984 a časť prístavby zasahuje do parcely navrhovateľov a pokiaľ je jej známe, stavbu nemá odporca zlegalizovanú, nemá na ňu stavebné povolenie. Pri ďalšom výsluchu navrhovateľov súd zistil, že predtým, než podpísali kúpnu zmluvu, ktorou nadobudli svoje nehnuteľnosti nezisťovali, kadiaľ vedie užívacia hranica. Navrhovateľka 2/ uviedla, že sa nepýtala pre podpisom zmluvy, kade vedie užívacia hranica, ona túto hranicu považuje za vlastnícku hranicu nie užívaciu hranicu a nezisťovala priebeh užívacej hranice preto, lebo pre ňu je smerodajné, čo je napísané v m2 v kúpnej zmluve. Pred podpisom kúpnej zmluvy vedela, kde sa situačne nachádzajú nehnuteľnosti, nehnuteľnosť poznala od detstva, aj odporcovu búdu, v ktorej v dávnejšej minulosti bola jeden krát a opísala ju z tej doby ako skromne zariadenú miestnosť. Obaja navrhovatelia pri výsluchu uviedli, že zistili pri nimi vyvolanom stavebnom konaní a zámere postaviť si na parcele číslo XXXX/XX, vyňatej z poľnohospodárskeho pôdneho fondu svoj vinohradnícky domček, že od hranice pozemku parcely č. XXXX/X, patriacej odporcovi by bol jeden z múrov vinohradníckeho domčeka iba cca 30 cm, čo by im prekážalo v užívaní vinohradníckeho domčeka. Stavebné konanie bolo stavebným úradom prerušené a navrhovatelia odkázaní na vyriešenie sporu o vlastníctvo na súdne konanie aj z dôvodu, že navrhovatelia podľa ich výpovedí disponovali geometrickým plánom geodeta M. C., podľa ktorého mal zasahovať odporca do vlastníctva navrhovateľov, konkrétne do ich parcely č. p.č. XXXX/X svojou stavbou /vinohradníckym domčekom/ stojacou na parcele č. XXXX/X a doložili svoje tvrdenia aj rozhodnutím stavebného úradu, s ktorým sa súd oboznámil.
Navrhovatelia neboli prístupní k žiadnej dohode s odporcom ohľadom priebehu užívacej hranice medzi pozemkami, ako ju neskôr vo svojej výpovedi navrhoval odporca. Zdôvodňovali to najskôr tým, že sú v práve a hranice vedie podľa zamerania geodeta C. a T.. M., neskôr tým, že súdne konanie trvá neúmerne dlho a žiadali určiť priebeh hranice výrokom rozsudku na základe vykonaného znaleckého dokazovania.
Pri výsluchu odporca, vykonanom na dôkaz ešte v roku 1995 uviedol, že je jedným z dedičov po nebohom Y. M.. Ďalej z výsluchu odporcu súd zistil, že nebohý otec odporcu Y. M. nehnuteľnosti zdedil v roku 1968 po svojom nebohom otcovi Z. M., po ktorom sa viedlo dedičské konanie vo veci sp. zn. D XXX/XX. K veku vinohradníckeho domčeka vypovedal, že má asi 40. rokov, bola postavená po vojne z kotovice. Prístavba k vinohradníckemu domčeku bola urobená asi v roku 1983. Manžel Q. O. B. O. obrábal pozemok teraz patriaci navrhovateľom naposledy asi pred 30-timi rokmi. Bývalým vlastníkom boli pozemky skonfiškované, dôvod odporca uviesť nevedel. Odporca nevedel, kedy boli susediace nehnuteľnosti dedičom pôvodných vlastníkov vrátené, dedičia nehnuteľnosti hneď odpredali navrhovateľom. Za svedka, ktorý by mohol dosvedčiť, že medzi predchádzajúcimi vlastníkmi pozemkov susediacich z jeho pozemkami, nikdy neboli žiadne spory o vlastníctvo, označil osobu B. O., v tom čase žijúceho v P., ktorý mohol dosvedčiť aj to, že tak ako vlastníci užívajú pozemky teraz, užívali ich aj ich predchodcovia. Vo výpovedi uviedol, že bol pri zameraniach T.. M., ktorý zameriaval pozemky iba pásmom od kolíka ku kolíku, ktoré zatĺkol na pozemkoch geodet C.. Vtedajší spoluvlastníci pozemkov sa
domnievali, že geodet bude zameriavať od nejakých oporných bodov, napríklad od kameňa, ale geodet nič také neurobil. Navrhol, aby súd ustanovil nezávislého znalca, ktorý vymeria pozemky. Vyjadril sa, že pokiaľ bude vinohradnícky domček zasahovať do nehnuteľnosti navrhovateľov, je ochotný ju odstrániť. Chce len to, čo mu patrí. V neskoršom výsluchu odporcu odporca vo výpovedi uviedol, že vinohradnícky domček, ktorého zbúrania sa navrhovatelia resp. jeho časti domáhajú ešte existuje. Je využívaný málo, keď napríklad prší tak chráni vlastníka a jeho rodinu pred dažďom, alebo slúži na uskladnenie náradia. Stretávajú sa tam aj príbuzní, deti, cez víkendy aj odporcove vnúčatá. Vinohradnícky domček je zariadený stolom, sú v ňom dve lavice, stolička. Odporcovej vinohradníckej bude sa nekúri, syn odporcu mieni búdu prestavovať. Vinohradnícky domček nie je podpivničený, uskladňuje sa v ňom ovocie. Stále sa jedná o prízemnú budovu. Odkedy odporca nadobudol vinohradnícky domček neinvestoval do neho. Asi 15 rokov nazad vymieňal vo vinici susediacej s pozemkami navrhovateľov staré betónové stĺpiky za nové betónové a naťahoval pletivo kvôli viniču. Podľa výpovede odporcu vysadil nový vinič, stromy nevysadil. Traktorista, ktorý obrábal navrhovateľom ich pozemok zničil na jeho pozemku pri oborávaní betónové stĺpky, zničil aj vinič a preto odporca dosádzal asi 3 alebo 5 ks viničov a toľko menil aj betónových stĺpikov. Inak pozemok nezhodnocoval. Pozemok každý rok pokosí. Nevedel, od ktorého roku užívali nehnuteľnosti Z. M. a M. M., jeho starí rodičia. Po smrti Z. M. bol dedičom otec odporcu Y. M., ktorý tiež užíval nehnuteľnosti. Odporca nevedel, kedy začali Z. M. a M. nehnuteľnosti užívať, ani kedy bola postavená búda. Mal poznatok iba z rozprávania jeho neb. otca Y. M., že už za 2. svetovej vojny sa matka odporcu aj s odporcovým bratom v búde schovávali. Schovávali sa tam za 2. svetovej vojny. Z rodiny odporcu nežije nikto, kto by mohol povedať, kedy sa začala búda starať, ani nepoznal meno, priezvisko najstaršieho občana v obci P., ktorý by mohol vypovedať k okolnostiam postavenia vinohradníckeho domčeka. Odporca nepoznal obdobie, v ktorom bola postavená Y. búda, stojaca na jednom zo susedných pozemkov. Odporca uviedol, že nemu je vinohradnícky domček iba na obtiaž pre spory, ale má záujem na jej zachovaní a to aj kvôli jeho bratovi, ktorý sa aj s odporcom snažil o dohodu s navrhovateľkou v 2. rade. Aby to „lícovalo“, bol ochotný odporca „podpísať jej hore alebo dole nad búdou“, aby sa takto vyrovnali. Odporca si nespomínal, že by sa niekedy niekto ozýval, že zasahuje do jeho pozemku búdou alebo akokoľvek. Ani v minulosti by sa nestalo, že by sused susedovi oboral brázdu, lebo na každej jednej brázde každému záležalo. Uviedol, že je vlastníkom aj inej búdy / vinohradníckeho domčeka/ a užívateľské a susedské vzťahy, vzťahy susedov sú také, že nie sú presne určené užívateľské hranice. Vlastníci si chodia po pozemkoch jeden druhému a vlastníci vedia aj o tom, že si susedia navzájom zasahujú do vlastníctva, obrazne to odporca vyjadril aj slovami „Sused kosí mne a ja jeho. Sused by nemohol šírku búdy dosiahnuť, keby nebol v mojom a ja som nebol v jeho.“ Odporca vypovedal, že podľa toho ako majú navrhovatelia vykopanú jamu pre základy na svojom pozemku, odhaduje vzdialenosť od zadného rohu jeho vinohradníckeho domčeka pri hranici pozemkov k jame pre základy ich vinohradníckeho domčeka je to asi 6-7 metrov. Čo sa týka dokladov, ktoré v konaní oznámila Správa katastra Skalica ako Čd XXXX/XX a Čd XXXX/XX k týmto vypovedal, že nepozná ich obsah a ani ich nemá k dispozícii, nevie, kto by ich mohol ich z jeho príbuzných mohol mať a predložiť súdu.
Navrhovateľ 1/ proti výpovedi odporcu namietal, že odporca aj jeho brat trvali na tom, že múr budúceho vinohradníckeho domčeka navrhovateľov má „lícovať s búdou M.“, čo odporca poprel s tým, že on žiadnu takúto dohodu ohľadom svojej stavby a budúcej stavby navrhovateľov nikdy navrhovateľom nenavrhoval.
Na základe návrhov účastníkov Okresný súd Senica nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zememeračstva.
Unesením OS Senica č.k. 9C/23/95 - 37 súd ustanovil za znalca vo veci Ing. Q. I. z odboru geodézie, ktorému uložil úlohu na meračskom a vytyčovacom náčrte po ohliadke nehnuteľností a preskúmaní pozemkových máp určiť mapovú a užívaciu hranicu medzi konkrétnymi nehnuteľnosťami účastníkov v zmysle návrhu a v znaleckom posudku vysvetliť, či mapová a terajšia užívacia hranica sú alebo nie sú totožné a ďalej určiť, či vinohradnícky domček, resp. iné /napr. vinná réva/, ktorého vlastníkom bol neb. Y. M. a ktorý je postavený na parc. č. XXXX/X zasahuje do niektorej z parciel, ktorej vlastníkmi sú navrhovatelia, ak áno, ktorých parciel sa to týka a v akej časti a vypracovať k tomu vytyčovací náčrt. Znalec odmietol znalecký posudok vypracovať pre zdravotné dôvody, čo súdu oznámil 1.8.1995. Tiež ďalší znalec Ing. C. súdu v októbri 1995 oznámil, že pre mu zdravotné problémy bránia vypracovať znalecký posudok.
Okresný súd Senica nariadil uznesením č.k. 9C 23/95-77 zo dňa 30.4.1997 znalecké dokazovanie znalcom z odboru zememeračstva. Za znalca bol ustanovený Ing. M. M., znalec zapísaný v zozname znalcov Krajského súdu v Trnave, ktorému bola súdom uložená úloha po ohliadke a zameraní nehnuteľností k.ú. P. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX na jednej strane a nehnuteľností parc. č. XXXX /1, 2, 3 a 4 na strane druhej určiť hranicu medzi týmito nehnuteľnosťami a o priebehu hranice vyhotoviť znalecký posudok a geometrický plán, všetko v jedenástich vyhotoveniach a doručiť ich súdu v lehote 30 dní. Znalec podal znalecký posudok pod č. X/XX súdu dňa 26.8.1997. Podľa tohto znaleckého posudku znalec pri vypracovaní znaleckého posudku /ďalej sa v texte používa skratka pre znalecký posudok „ZP“/ postupoval oboznámením sa s predmetom sporu a preštudovaní dokumentácie, ktorá sa týkala meračských prác merania hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov označených parc. č. v uznesení súdu. V znaleckom posudku nie je konkretizovaná dokumentácia, ktorú znalec spomína, že sa nachádza na pracovisku odboru katastrálneho v Skalici. Znalec v ZP konštatuje, že prvé vytýčenie spornej hranice vykonali pracovníci vtedajšej geodetickej spoločnosti Geospol, vtedy ešte súkromný geodet C. a C. na požiadavku navrhovateľov. V ZP je uvedené, že nezávisle na ich meraniach vykonal na požiadanie vtedy jedného z odporcov, konkrétne Z. M. vytýčenie spornej hranice aj T.. M., vo veci určený znalec. Podľa údaju v ZP sa znalec dozvedel o vytyčovaní spornej hranice až v teréne, keď nachádzal na miestach, ktoré získal odsunutím z pôvodnej katastrálnej mapy, stabilizované lomové body hranice vytýčenej geodetom C.. J. T.. M. zhodnotil na základe toho, že išlo o dve nezávislé merania, vykonávané dvoma na sebe nezávislými geodetickými metódami a v teréne sa zistenia znalcov o priebehu hranice zhodovali tak, že rozdiely v polohe vytýčených bodov predstavovali iba niekoľkocentimetrové odlišnosti, znalec T.. M. vyslovil v ZP, že považuje stabilizovanú hranicu v teréne za správnu a identickú s pôvodnou katastrálnou mapou. V ZP nie je vyjadrená metóda, ktorú použil znalec pri vypracovaní znaleckého posudku a nevyjadril sa ani k metóde, ktorú použil geodet C. pri určovaní priebehu hranice a jej vytýčení v teréne. Možno sa iba z ďalšieho domnievať, že Ing. M. mienil dokumentáciou použitou pri vypracovaní ZP aj vytyčovací nákres s príslušnou dokumentáciou, ktorú vyhotovilo pracovisko geodetickej spoločnosti Geodézia Bratislava a.s., pracovisko Skalica. Znalec po preštudovaní materiálu dopytom na pracovisko spoločnosti v Skalici zistil, že merania, ktorých výsledkom bola uvedená dokumentácia boli vykonané na základe objednávky Z. M. zákazkou č. XXX-XXX-XXX-XX T.. U.. Znalec vykonal posúdenie zistených meraní T.. U. v teréne a znalec vyjadril v ZP, že merania sa podstatne odlišujú od vyššie uvedených meraní, akých a kým vykonaných a s akým výsledkom v ZP uvedené nie je, ani . Možno sa opäť iba domnievať, že sa jedná o znalcovo vyjadrenie sa, že považuje za stabilizovanú hranicu v teréne za správnu a identickú s pôvodnou katastrálnou mapou. Merania Ing. U. na základe jeho, znalcových zistení v teréne považoval znalec za nesprávne a neidentické s mapovými podkladmi pôvodného katastrálneho operátu. Súčasťou ZP č. X/XX je príloha, označená ako grafická príloha, v ktorej znalec zelenou farbou vyznačil nesprávne merania vykonané Ing. U. a podľa záverov znalca je z grafickej prílohy zrejmé, že merania Ing. U. boli vykonané bez použitia porovnávania zo stavom v mapovom podklade. Podľa znalca najmä v miestach realizácie vinohradníckych chatiek, nie je uvedené komu patria, o ktoré chatky sa jedná, má dochádzať k podstatnému sporu, keď stavba realizovaná na parcele XXXX/X zasahuje dĺžkou stien 1,20 metra do parcely č. XXXX/X. Znalec poznamenal v ZP, že už pri jeho meraniach v roku 1994 navrhoval stranám, aby pristúpili na zameranie v grafickej prílohe žltou farbou vyznačenej plochy o výmere 20 m2 a aby túto výmeru strana odporcu odkúpila od navrhovateľov na zreálnenie stavu právneho so stavom užívacím. Záverom je v znaleckom posudku znalcom vyjadrené, že správny priebeh hranice je vyjadrený v prílohe jeho posudku pod bodmi 1-8, ktoré znalec považuje za identické z jeho merania a z meraní geodeta C. na zákazku navrhovateľov č. XXX-XX-XXX/XX. Pri vyhotovení grafickej prílohy znalec použil mierku M 1: 1000, pri snímke z mapy 1: 2880. Súd musí konštatovať, že znalec nesplnil úlohu danú mu v uznesení ohľadom geometrického plánu a jeho nevyhotovenie ani vôbec nezdôvodnil. Z posudku tiež nevyplýva, či znalec vykonal ohliadku podľa úlohy danej mu súdom v uznesení, alebo bola podkladom pre závery posudku o priebehu hranice dokumentácia z odboru katastrálneho, o ktorej sa zmieňuje v posudku a či nepoužil iba svoje poznatky zo skoršieho poznania veci, ktoré sám priznáva vo svojom posudku.
Odporca B. M. vo svojom písomnom podaní z 19.9.1997 nesúhlasil so závermi ZP č. X/XX a osobu znalca považoval za nehodnovernú z dôvodu, že mení svoje závery ohľadom priebehu hranice a nesúhlasil ani so závermi znalca o priebehu hranice, majúc za správne výsledky meraní Ing. U.. Odporca Z. M. požadoval ustanoviť v konaní iného znalca pre dôvody uvedené odporcom B. M. a aj na posúdenie výsledkov znalca Ing. M..
Dňa 16.10.1997 bol vykonaný nariadený dôkaz ohliadkou nehnuteľností za účasti súdu, znalca Ing. M. M., oboch navrhovateľov, za prítomnosti odporcu 1/ Z. M., odporcov v 4, 6 a 7 rade a bez prítomnosti odporcov v 2, 3 a 5 rade v oblasti vinohradov, pričom podľa zápisu z ohliadky bolo zistené, že priebeh hranice pozemkov nachádzajúcich sa medzi búdami č. XX a XX a pod búdou č.XX znalec vysvetlil, kadiaľ vedie mapová hranica v prírode a súd ohliadol vykopané základy na pozemku navrhovateľov. Odporca X/Štefan M. uviedol, že sa medzi ním a navrhovateľmi nemôže uzavrieť dohoda, lebo nie je vlastníkom nehnuteľností a vlastník B. M., ktorého neúčasť ospravedlnil je v zahraničí. Iné ako uvedené zo záznamu z ohliadky nevyplýva a k záznamu nie je pripojený ani žiadny situačný náčrt z miesta ohliadky, z ktorého by bolo možné opísať umiestnenie stavieb, označených ako búdy a ani žiadny popis, zodpovedajúci ohliadnutému miestu. Na pojednávaní odporca B. M. namietal znalecký posudok Ing. M. ako nesprávny a podaný osobou, ktorá bola na požiadanie odporcov Z. a B. M. zainteresovaná na veci, konkrétne na zisťovaní priebehu hranice. Ostatní odporcovia sa k ohliadke nevyjadrovali z dôvodu, že voči nim vzali navrhovatelia návrh späť. Odporca trval na tom, že hranica prebieha podľa meraní Ing. U. a opätovne navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom.
Navrhovatelia po ohliadke trvali na tom, že hranica prebieha podľa znaleckého posudku Ing. M.. Odporca trval na vykonaní kontrolného znaleckého posudku. Námietky voči osobám znalcov Ing. L. K. alebo Ing. B. W., zapísaných do zoznamu znalcov účastníci pôvodne nevzniesli .
Po doručení spisu OS Senica na základe uznesenia NS SR sp. zn. Rks 2/98 zo dňa 2.7.1998 súd pokračoval v dokazovaní a ďalšími uzneseniami ustanovil za znalcov osoby, zapísané v Zozname znalcov pre odbor geodézie a kartografie, a to Ing. W. a Ing. O., voči ktorým osobám namietali navrhovatelia, že podávajú pre vyťaženosť posudky oneskorene.
Navrhovatelia a odporca sa vyjadrili, že osobne nepoznajú znalca Ing. O. B., zapísaného v tom čase v Zozname znalcov pre KS v Trnave, námietky voči jeho osobe z dôvodu, žeby znalec bol zainteresovaný na určení priebehu hranice pred alebo počas súdneho konania nevyslovili. Uznesením OS Skalica č. k. 4C 176/98 zo dňa 11.1.1999 bol za znalca odboru geodézia vo veci ustanovený Ing. O. B., ktorému súd uložil úlohu určiť na meračskom a vytyčovacom náčrte po ohliadke nehnuteľností a preskúmaní pozemkových máp, mapovú aj užívaciu hranicu medzi nehnuteľnosťami navrhovateľov a odporcov medzi konkrétne uvedenými parcelnými číslami a v znaleckom posudku vysvetliť, či mapová a terajšia užívacia hranica sú alebo nie sú totožné, uviesť , či do parciel, ktoré patria navrhovateľom zasahujú nejaké veci, napríklad vinná réva alebo vinohradnícky domček a ak áno, na ktorých parcelách zasahujú a v akej časti a vyznačiť ich v náčrte a úlohou znalca bolo aj vyhotoviť o priebehu hranice GP, v súvislosti s ohliadkou včas k nej prizvať účastníkov a ich zástupcov. Lehota na podanie posudku znalcovi bola daná 30 dní od doručenia spisu.
Zo znaleckého posudku čd. X/XX podaného znalcom Ing. O. B., ním vypracovaným 10.5.1999 súd zistil, že znalec použil k vypracovaniu posudku súdny spis, písomný a grafický operát katastra nehnuteľností, archívnu dokumentáciu Geodetického a kartografického ústavu. Z písomného a grafického operátu Okresného úradu Skalica, odboru katastrálneho použil pri vypracovaní posudku súradnice trigonometrickej siete, údaje o výmerách sporných ako i susedných pozemnoknižných parciel z parcelného protokolu, pôvodnú katastrálnu mapu č. 3, označené v posudku ako príloha č. 2 posudku, katastrálnu mapu č. X.-XX-X - označenú v posudku ako prílohu č. 3, kópie GP č. XXX-XXX-XXXX- XX, XXX-G-XXX-XX, XXXXX XXX-XXX-XX a vytýčenie hranice č. XXX -XXX-XXX/XX. Podľa znalca výsledky geodetických prác zachytených v týchto dokumentoch sa dotýkali tak sporných parciel ako aj susedných parciel. Iná geodetická dokumentácia podľa vyjadrenia pracovníčok dokumentácie odboru katastrálneho OÚ Skalica ako výsledok geodetických činností v archíve tak na sporných ako aj susedných pozemkoch v archíve zachytená nie je. Vytyčovacie náčrty znalca Ing. M. a ani v znaleckom posudku uvádzaný vytyčovací náčrt geodeta M. C. nebol v dokumentácii založený. Pri vyhotovení znaleckého posudku znalec pracoval s originálom pôvodnej katastrálnej mapy, uloženej v archíve / príloha č. 3 posudku/ pre zlú čitateľnosť kresby z kópie mapy. V postupe pri vyhotovení ZP znalec uviedol, že následne vykonal určenie zrážky mapového listu a digitalizáciu lomových bodov hranice sporných a niekoľkých susedných parciel na obe strany prenosným digitizérom zn. Ushikata 360C v spojení s notebookom zn. AST s programom GEUS v 6.5. v súradnicovom systéme S-JTSK. Znalec digitalizáciu vykonal 2x s nezávislým určením transformačného kľúča vzhľadom na palcovú sieť rámu mapového listu. Stredná chyba určenia transformačného kľúča kresby bola 0,05 m resp. 0,06 m. Kontrolné vynesenie kresby znalec pripojil k znaleckému posudku ako prílohu č. 4 posudku. Ďalej znalec
postupoval podľa jeho zdôvodnenia posudku v časti „Nález“ tak, že na vyhotovenej kópii z pôvodnej katastrálnej mapy na stolovom digitizéri zn. MUTOH- XL 2436 vykonal zosnímanie lomových bodov v súradnicovej sústave digitizéra programom GEUS v 4.5. Za prítomnosti navrhovateľov v teréne dňa 16.3.1999 vykonal meranie v súradnicovom systéme S- JTSK z pomocných meračských bodov určených ako okontrolované rajóny z bodov trigonometrickej siete v druhej triede presnosti. Navrhovatelia označili v teréne znalcovi body označené ako body označenia hranice vytýčenej Ing. M.. Za účasti navrhovateľov pri ohliadke nehnuteľností podľa ZP znalec Ing. B. postupne zameral v širších profiloch hranice užívania pozemkov, rohy stavieb, priebeh užívania spornej hranice drevené kolíky a železné trubky, to je body označené Ing. M. ako priebeh hranice medzi pozemkami účastníkov a znalec Ing. B. konštatoval v uvedených súvislostiach, že hranica užívania sporných pozemkov nie je celkom v teréne viditeľná po celom priebehu, v nejednoznačných miestach bolo meranie znalcom vykonané na základe označenia navrhovateľmi. Znalec zameral celkovo cca 90 bodov. Odporca sa ohliadky napriek oznámeniu termínu jej konania nedostavil. V posudku v časti „Nález“ znalec uviedol prístroje použité na meranie v teréne, označil prístroj, ktorým vykonal výpočet, program, ktorý použil na vypracovanie priesvitky zameraných bodov a popísal ako zistil identické body terénu a mapového podkladu, a to vynesením a naložením priesvitky zameraných bodov, zobrazených v prílohe č. 5 posudku. Pred závermi svojho znaleckého posudku použil aj ním vyžiadanú kópiu pôvodného poľného náčrtu k mapovému listu č. 3 z Ústredného archívu geodézie a kartografie Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, poľný náčrt bol k posudku doložený ako príloha č. 6. Znalec ďalej postupoval vytvorením kresby zo súradníc bodov v sústave digitizéra a skontroloval výmery pozemkov z dôvodu, že takto získané súradnice nie sú poznačené transformáciou a vykonal ich úpravu ortogonálnou metódou podľa originálnych mier pôvodného meračského náčrtu. Prílohu č. 6 k posudku získal tak, že transformáciou vektora - kresby
- do množiny identických bodov zameraných v teréne, programom Microstation PowerDraft v. 5.6. s nadstavbou Reprografics vypočítal súradnice hraníc parciel v súradnicovom systéme S-JTSK, ktoré porovnal so súradnicami získanými priamou digitalizáciou mapového podkladu. Týmto spôsobom získané súradnice spornej hranice znalec vyniesol na priesvitku, ktorá bola označená ako príloha č. 7 posudku. Opísal spôsob vytvorenia kresby vytyčovacieho náčrtu ako spracovanie kresby zoskenovaním katastrálnej mapy, pôvodnej katastrálnej mapy v programe Microstation PowerDraft v. 5.6. s nadstavbou Geo a vykreslenú plotrom DesignJet 450C. V časti III. „ Posudok“ znalec na základe popísaného postupu pri meraniach v teréne, použitých metódach a na základe zistení vyvodil podľa úlohy, danej mu súdom, že súčasná užívacia hranica, jej priebeh je určený bodmi A-H v jeho vytyčovacom náčrte a prakticky celá užívaná hranica zasahuje do pozemku odporcu, a to v bode A - 2,90 m, v bode B - 3,5 m, v bode C - 1,10 m, v bode E - 1,40 m, v bode F - 1,30 m, v bode G - 0,30 m a len v bode H zasahuje odporca do pozemku navrhovateľom o výmere 0,20 m. Na grafickej časti posudku /vytyčovacom náčrte/ znalec tenkou alebo hrubou čiernou čiarou a farebne rozlíšil spornú hranicu pozemkov podľa pôvodnej katastrálnej mapy operátu katastra, priebeh hranice podľa pôvodných právnych parciel totožných s parcelami katastra nehnuteľností a tiež časti združených pôvodných pozemkov, ďalej pôvodné katastrálne parcely a im zodpovedajúce parcelné čísla, farebne rozlíšil identické body hraníc v mapovom podklade a užívania v teréne. Farebne od ostatného rozlíšil v náčrte vyznačený priebeh hranice vo vytyčovacom náčrte Geodézie a.s., označil jej priebeh daný bodmi XXX-XXX a skonštatoval, že vytyčovací náčrt tejto spoločnosti osciluje skoro vo všetkých bodoch svojím priebehom okolo znalcom určenej hranice vo všetkých bodoch sa zasahuje do pozemku odporcu, okrem bodu 414, kde podľa vytyčovacieho náčrtu spoločnosti odporca zasahuje do pozemku navrhovateľov nie 0,20 m ale 1,75 m. Modrými plnými krúžkami znalec v jeho vytyčovacom náčrte premietol body z vytyčovacieho náčrtu Ing. M., týmto znalcom v náčrte vyznačené zamerané body v teréne, Ing. B. ich vo svojom náčrte označil bodmi 300-313 a uviedol, že nedáva vyjadrenie k celkovému priebehu hranice vytýčenej Ing. M. a k jeho znaleckému posudku pre nedostatok možnosti zistiť, aký spôsob zamerania priebehu spornej hranice znalec použil
- chýbajú údaje o okontrolovaných počiatkoch a ukončení meračských priamok na pevných bodoch, vzájomná previazanosť meračských priamok, súradnice bodov 1-8. Znalec záverom konštatoval zistenie na základe merania značne veľkého súboru bodov v teréne a ich porovnaním zo široko zdigitalizovaným mapovým stavom nesúlad medzi zaužívaným stavom hraníc pozemkov v teréne a mapovým listom., spôsobeným aj členitosťou terénu a úzkym, dlhým, viackrát lomeným tvarom pozemkov a predpokladal, že toto v minulosti bolo dôvodom pre úpravu pozemkov pre ich lepšie využívanie bez tohto, aby úpravy boli premietnuté geodeticky do operátu katastra nehnuteľností. Na základe svojich zistení tiež dospel k záveru pre nesúlad medzi kresbou v mape a konštrukčnými mierami meračského náčrtu, že je potrebné vykonať opravu zákresu v mapách a došlo by k oprave šírky pozemku parcelného čísla XXXX patriaceho navrhovateľom na 4,32 m a pozemku parcelného čísla XXXX/X odporcu na 6,01 m. Znalec uviedol, že vypočítané výmery parciel a ich odchýlky sú v rozsahu dovolených odchýlok podľa Inštrukcie na meranie
a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností. Odporúčal v prípade povýšenia užívateľskej hranice na právnu hranicu prevod užívaných častí účastníkmi a vypracovanie geometrického plánu. Znalec úlohu vypracovať GP nesplnil.
Navrhovatelia so zisteniami znalca Ing. B. o priebehu hranice medzi pozemkami nesúhlasili. Podľa ich tvrdenia užívacia hranica len v bode H nezasahuje do pozemku navrhovateľov 0,20 m, ale aj v iných častiach ich pozemku. Za správny považovali posudok Ing. M., podľa ktorého zasahuje odporca do vlastníctva navrhovateľov až 1,20 m. Navrhovatelia uvádzali, že si nemôžu svoj vinohradnícky domček postaviť aj z dôvodu, že je posunutý aj susedov vinohradnícky domček, patriaci Y. a Ing. B. toto nevzal do úvahy. Odporca navrhoval pre zistenia tohto znalca návrh navrhovateľov zamietnuť.
Súd v dokazovaní pre rozpornosť doterajších výsledkov o priebehu hranice medzi pozemkami, vyplývajúcich z doteraz podaných znaleckých posudkov nariadil vykonanie dôkazu výsluchom znalcov. Znalec Ing. M. doplnil svoj znalecký posudok ústne tak, že 80% zistených identických bodov prevzal z meraní, zistených v roku 1991 alebo 1992, keď realizoval objednávku na vytýčenie hranice medzi pozemkami od Z. M. a 20% identických bodov pribral do znaleckého posudku č. X/XXXX. Znalecké posudky na základe objednávky aj v súdnom konaní posudok boli vypracované na základe máp, a to pôvodnej katastrálnej mapy. K záveru o priebehu hranice zdôvodnil, že k nemu dospel aj porovnaním meraní vykonaných Geospolom Senica a Geodéziou Bratislava a.s., pracovisko Skalica. Svoje merania znalec uskutočňoval inou metódou ako predchádzajúci geodeti, akou neuviedol, podstatné zrejme pre znalca bolo, že odchýlky, ku ktorým geodeti z Geospolu a z Geodézie a.s. dospeli sú podľa zákona prípustné. Diametrálne odlišné závery o priebehu hranice medzi pozemkami vo svojom posudku a v meraniach geodetov zo spoločnosti Geospol a Geodézia a.s. oproti určeniu priebehu hranice zistenej v ZP Ing. B. považoval za dôsledok použitia rozdielnych máp pri vypracovaní svojho ZP č. X/XX a ZP Ing. B.. Podľa Ing. M. ak vychádzal Ing. B. z mapy, vzniknutej okolo roku 1895, ktorú mu poskytol Štátny geodetický a kartografický ústav v Bratislave, v jeho mapách nie sú zaznamenané zmeny ako v katastrálnych mapách, z ktorých vychádzal pri záveroch obsiahnutých v ZP č. X/XX. Rozdiely v meraniach potom mohli vzniknúť tak, že pri ZP č. X/XX vychádzal z katastrálnych máp a z údajov v evidencii nehnuteľností a v mapách, archivovaných štátnym ústavom neboli zanesené zmeny, mapy neobsahovali skutočný stav nehnuteľností a týmto mohlo prísť k odchýlkam pri určení priebehu hranice. Podľa znalca toto si overil aj porovnaním výsledkov a náčrtu, ktorý vypracovala Geodézia Bratislava, a s. a porovnaním zaevidovaných nehnuteľností v mapách v evidencii nehnuteľností. Znalec vypovedal, že upozornil Z., vychádzajúc z reanbulácie v roku 1926, kedy už boli postavené búdy /vinohradnícke domčeky/, že rozdiel oproti určeniu hranice a stavom, ktorý v skutočnosti je, je asi v šírke 1,20 m až 1,60 m, akých parciel sa rozdiel týka znalec neuviedol. Ing. M. na zisteniach, ktoré uviedol vo svojom ZP č. X/XX trval. Uviedol, že k svojmu ZP vytyčovací náčrt vyhotovil, z akého dôvodu nie je pripojený k ZP č. X/XX vysvetliť nevedel.
Z výsluchu znalca Ing. O. B. súd zistil skutočnosti, uvedené aj v jeho písomnom znaleckom posudku. To v prvom rade znamená, že vychádzal z mapy z roku 1895, o ktorej uviedol, že ide o prvú mapu, ktorá zachytáva skutočný vlastnícky vzťah k parcelám a je na nej zobrazená hranica, ktorá určuje vlastníctvo k jednotlivým parcelám. Toto považoval na rozdiel od názoru Ing. M. za rozhodujúce, a nie zistenia Ing. M., ktorý vychádzal z užívateľských vzťahov zachytených v mapách v evidencii nehnuteľností. Tento podklad použitý pre ZP č. X/XX spochybnil z dôvodu, že práve grafickým zachytávaním užívateľských vzťahov k parcelám sa kreslením mohlo stať, že vlastnícka hranica oproti určeniu v pôvodnej mape z roku 1895 mohla byť posunutá, resp. mohla byť zmenená. K ZP č.X/XX sa nemôže vyjadriť, nakoľko k posudku nie je pripojený vytyčovací náčrt, nenachádza sa ani v archíve katastrálneho úradu, pre nevyhotovenie náčrtu nemohol zistiť súradnice a preto znalec vychádzal pri vyhotovovaní ZP čd. X/XX z vytyčovacieho náčrtu založeného v archíve, vyhotovenom Geodéziou a.s. Bratislava. Za nehodnoverné považoval miesta, ktoré mu označili navrhovatelia v teréne ako kolíkmi vyznačený priebeh hranice T.. M.. Ing. B. uviedol, že z dôvodu absencie vytyčovacieho náčrtu k ZP Ing. M., bez znalosti jeho súradníc a nehodnovernosti označenia priebehu hranice kolíkmi pri vytyčovaní Ing. M., vychádzal z vytyčovacieho náčrtu Geodézie a.s., ktorý súradnice obsahoval a obsahoval aj výmery pozemkov. Bez náčrtu urobeného Ing. M. sa nemohol vyjadriť ani k výmerám jednotlivých pozemkov, k ich rozdielom uvedeným v ZP Ing. M. a v ZP čd. X/XX. Argumentoval, že pri reanbulácii z roku 1926 nie je uvedená v mape z roku 1895 zmena, ktorá by bola v mape urobená červenou čiarou v prípade, že by prišlo k zmene vlastníckych vzťahov posunutím vlastníckej hranice. V pôvodnej mape je vlastnícka hranica stále označená čiarou čiernou, teda je bezo zmeny. Ak by sa aj stalo, že by v roku 1926 bolo
opomenuté vyznačiť zmenu vlastníckej hranice, jej posunutím, zmena vlastníckych vzťahov by musela byť premietnutá do výkazu výmer buď v prospech alebo neprospech výmery susedných pozemkov. Z výkazu výmer parciel účastníkov vyplýva, že k posunu hranice neprišlo. Znalec vyvodil z tohto záver, že k posunu vlastníckej hranice neprišlo a platí pôvodná vlastnícka hranica, zobrazená v mape z roku 1895. Pri odchýlke, uvedenej v jeho ZP doplnil, že na jej výpočet použil vzorec, prípustná odchýlka je závislá od šírky a dĺžky parcely. Záverom svojej výpovede znalec dodal, že vypracoval obšírny znalecký posudok, vychádzajúc z toho, že ak by súd určil priebeh hranice medzi pozemkami účastníkov, dotklo by sa to aj susedných okolitých pozemkov a preto pri záveroch o priebehu hranice nevychádzal iba z digitalizácie, ale aj zo záberu širších bodov v okolí.
Po zrušení rozsudku OS Skalica č. k. 4C 176/98-274 Okresný súd Skalica vykonal dokazovanie ohliadkou miesta nehnuteľností konanej dňa 11.1.2001 za účasti znalcov Ing. B. a Ing. M., účastníkov a ich zástupcov. Na ohliadke Ing. M. uviedol, že vychádzal z pôvodných máp katastra, ktoré boli vyhotovené asi v roku 1889, vyhotovených stolovou a ortogonálnou metódou a vychádzal zo všetkých bodov, ktoré sa dali stotožniť s terajším užívaním nehnuteľností, išlo na mieste ohliadky o stavby, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti pri nehnuteľnostiach nad cestou, ktorá hraničí s nehnuteľnosťami účastníkov. Pri ohliadke všetky jestvujúce stavby sa podľa Ing. M. nachádzali v pôvodnej mape. Bolo ohliadnuté a Ing. M. vysvetlené, že podľa jeho výpočtov ktoré strany vinohradníckeho domčeka odporcu, konkrétne spredu ako aj zo zadnej časti majú zasahovať do pozemku 1,20 m. Ing. B. sa pri ohliadke v celom rozsahu pridržiaval svojho posudku. Súd ohliadol vinohradnícky domček, ktorý bol ako stavba umiestnený po ľavej strane nad cestou a stavbu odporcu, ktorá podľa výpočtov a meraní Ing. B. ani jeden nemá zasahovať do pozemkov navrhovateľov. Ing. B. zopakoval, že stotožnenie a určenie súradníc súbehu hranice robil podľa originálu mapy zo štátneho archívu a ktoré do mapy neboli zanesené. Podľa Ing. B. zo strany Ing. M. nebolo vykonané meranie. Použil na rozdiel od Ing. M. homogénny podklad, to podľa znalca znamená, že vypracúval náčrt podľa pôvodného stavu a Ing. M. podľa kópií doplneného originálu evidenčnej katastrálnej mapy.
V ďalšom konaní voči posudku Ing. B. navrhovatelia namietali nevhodnosť použitia originálu pôvodnej mapy z roku XXXX /?/ z dôvodu, že podľa nich ide o starú archívnu mapu, ktorá nie je pracovná vzhľadom na vek mapy a jej uložením v archíve mohlo prísť k zrážke originálu mapového listu, čím mohlo prísť k nepresnosti mapy a tým aj k nesprávnym výpočtom a nesprávnemu určeniu jednotlivých bodov ako hranice medzi pozemkami. Trvali na tom, že súd má vziať do úvahy mapový podklad použitý Ing. M. pre určenie hranice, nakoľko ním použitá mapa je novšia, aj u tejto mapy prišlo k zrážke mapového listu, pričom sa nevie za akých, ale v menšom rozsahu ako u starej archívnej mapy, použitej Ing. B.. Namietali, že Ing. B. použil starú archívnu mapu u ktorej počítal so zrážkou mapového listu, ale bez porovnania tejto mapy s pracovnou mapou. S tým sa znalec v ZP čd. X/XX nevyrovnal, pričom môže ísť o zrážanlivosť mapového listu v rozsahu 1% až 3%, čo by sa mohlo premietnuť aj do značne odlišných výsledkov meraní ostatných znalcov a mohol tak aj vzniknúť značný rozdiel zistený v ZP Ing. B. o priebehu hranice v rozdiele 0,30 cm oproti zisteniam Ing. M. v rozdiele 1,20 m. K spôsobu prenášania údajov na priesvitky znalcom formou digitalizovania namietali ďalej, že v ZP Ing. B. nie je objasnené, či použil na skenovanie atestovaný digitizér, čo môže byť v rozpore so smernicou, ktorá platí pre vypracovanie GP a vytyčovanie priebehu hraníc medzi pozemkami. Namietali možnú nesprávnosť výsledkov ZP Ing. B. v prípade, ak pri skenovaní použil prístroj bez atestu a tvrdili, že aj v takomto prípade prísť k odchýlkam . Ďalej navrhovatelia namietali, že v posudku chýbajú konkrétne pomocné body v teréne, ktoré použil pri závere o priebehu hranice, v prípade digitalizácie a skenovania ide iba o teoretické body a v pri ohliadke znalec navrhovateľom ani jeden bod neoznačil, nepoužíval výtyčky resp. mapy. V ZP chýba údaj o ateste digitizéra. Namietali, že Ing. B. vytyčoval užívaciu hranicu a nie mapovú.
Súd opätovne vypočul znalcov Ing. M. a Ing. B. k ich postupu a použitým metódam v ich znaleckých posudkoch a z konfrontácie znalcov vyplynulo, že Ing. M. proti ZP Ing. B. namietal odklon oproti hranici v mieste postavenej vinohradníckej búdu odporcu s tým, že priebeh pôvodnej katastrálnej mapy a snímky z mapy, ktorú on použil je evidentné, že od posledného lomového bodu hranice po koniec hranice je priebeh hranice priamy ale v ZP Ing. B. sa vykazuje rozdiel 1,6 m oproti mapovému stavu, a to dole pri ceste. Podľa archívnej mapy zo štátneho ústavu je evidentné, že šírka parcely pri ceste sa pohybuje v rozmedzí od 7 m do 7,30 m a z toho že siahové miery, ktoré sú uvedené v kópii mapy, použitej Ing. B. vykazujú 2 siahy dĺžkové, čo je asi 7,20 m. Ing. B. nepreukázal, že použil prístroj s atestom. Po oboznámení sa s mapami, ktoré súd zabezpečil z Okresného úradu, odboru katastrálneho v Skalici znalec Ing. M. vypovedal, že práve tieto mapy použil na vypracovanie stanoviska na základe objednávky
Z. M. z roku 1991 alebo 1992 a na vypracovanie ZP podaného súdu pod č. X/XX. Podľa znalca z predloženej mapy /č.l. XXX/ je zrejmé, že odporcova búda zasahuje do pozemku parcely č. XXXX/X navrhovateľov. Znalec tvrdil, že aj z evidenčnej mapy OÚ Skalica, odboru katastrálneho , mapy, ktorá zobrazuje doterajší užívací stav č. XVII, XIII, IX je vyznačené, kadiaľ vedie užívacia hranica podľa zamerania, ktoré podľa výpovede znalec vykonal. Na sporných pozemkoch bol pôvodne pasienok, ktorý užívalo roľnícke družstvo. Ďalej znalec v podstate zopakoval námietky navrhovateľov a ich argumenty voči správnosti meraní znalca Ing. B., týkajúce sa pravdepodobnosti, že prístroj nemal atest a ďalšieho, v dôsledku čoho malo prísť k odchýlkam od doterajších meraní a k tým k nesprávnemu určeniu priebehu hranice medzi pozemkami, čo sa mohlo stať podľa znalca napriek tomu, že Ing. B. vyhotovoval posudok zameraním 90-tich bodov a napriek tomu dospel k záveru o zasahovaní navrhovateľov v prevažnej miere do vlastníctva odporcu. Znalec Ing. M. sa vydaril po oboznámení súdom k digitačnému prístroju použitým Ing. B. tak, že tento digitizér nemá atest a znalec vyjadril aj pochybnosť v pravdivosti použitia originálu mapy zo štátneho archívu znalcom Ing. B. a vyjadril sa, že tento znalec použil ako podklad pre ZP na zosnímanie lomových bodov fotokópiu pôvodnej mapy, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k rozdielnym výsledkom v meraniach. Znalcom Ing. B. vyhotovené priesvitky na pauzovacom papieri môžu byť len orientačné, nakoľko pri prechádzaní papiera cez ploter - kresliace zariadenie cez počítač dochádza k zrážke pauzovacieho papiera a ďalej znalec uviedol, že je pre hodnovernosť výsledkov opísaných znalcom Ing. B. v jeho ZP pri získavaní podkladov z mapového listu dôležité, aby správca skenovacieho zariadenia, ktoré má atest potvrdil, že mapový list bol skenovaný na zariadení , ktoré má atest.
Na návrh navrhovateľov súd vypočul na pojednávaní konanom dňa 1.6.2001 ako svedka M. C., geodeta u spoločnosti Geospol s.r.o. Senica, predtým podnikateľa v odbore geodézia, ktorý vyhotovil pre navrhovateľov GP na odčlenenie ich pozemku pod vinohradnícky domček parc. č. XXXX/XX. Svedok bol geodetom, ktorý realizoval objednávku navrhovateľov z roku 1994, výsledkom ktorej bol GP č. XXX-XXX-XXXX-XX, podľa údajov v geometrickom pláne a aj výpovede svedka bol GP vyhotovený za účelom odčlenenia časti parcely č. XXXX/X a 2 pre výstavbu vinohradníckeho domčeka navrhovateľov. Svedok opísal zistenia pri zameriavaní pre tento účel podľa objednávky navrhovateľov postup geodetov z firmy Geospol v teréne tak, že s jeho kolegom zistili, že v teréne nie je žiadny pevný bod, na ktorý by bolo možné transformovať mapu č. 3 pôvodného katastra. V teréne s kolegom z tohto dôvodu pristúpili k priamemu skenovaniu. Požičanú mapu z katastrálneho úradu zo Skalice dali naskenovať na skenovacom pracovisku Štátneho geodetického a kartografického ústavu v Bratislave. Za nevhodný považovali použiť prenosný skener pre veľkosť lokality. Vo výpovedi svedok uviedol, že pre veľkosť lokality nestačí výrez mapy z malého z malého skenera, ale že treba zoskenovať celú mapu a transformovať ju na rám mapového listu, na rohy a palce. Rohy sú označené súradnicami v JTSK a rám mapy, jeho rohy sú označené palcami. Svedok o vytyčovaní hranice z parcely č. XXXX/X a 2 na jej odčlenenie pre stavbu vinohradníckeho domčeka navrhovateľov v teréne zistil, že na parcele č. XXXX/ X a 2 jej časť nie je pokrytá pevnými bodmi, preto nebolo vhodné použiť iba výrez z mapy formátu A4, ktorý by bol výsledkom skenovania, preto použili s kolegom celú mapu, aby nedošlo pri skenovaní k degenerácii výstupu z mapy, výstup iba z výrezu mapy by bol nepresný. Z týchto dôvodov skenovali celú mapu, na rozdiel od postupu, použitého znalcom Ing. B. a celú mapu natiahli na pevné body. Vyjadril sa, že znalec Ing. B. ak použil pevné body na transformáciu, ktoré sú vinohradmi je nepresné. Body vyobrazené na prílohách ZP znalca Ing. B. na pauzovacom papiere prestavujú v teréne 3 cm a nemusia sa zhodovať, keď sa priložia k mape nachádzajúcej sa pod pauzovacím papierom z dôvodu, že pauzovací papier podlieha zrážke. Podľa výpovede svedka túto nepresnosť vykazuje aj stočenie vyobrazené v prílohe ZP Ing. B. pri odporcovom vinohradníckom domčeku, nakoľko u máp je hranica medzi pozemkami vyobrazená rovno, o čom svedčia obe mapy, tak uložená v štátnom archíve Štátneho geodetického a kartografického ústavu v Bratislave ako aj mapa uložená v na Obvodnom úrade, odbore katastrálnom v Skalici. Z oboch máp je zrejmé, že hranica viedla rovno, čo ako geodet vyobrazil vo svojom náčrte v GP, pričom znalec Ing. B. v náčrte vyobrazil hranicu medzi pozemkami v časti, kde sa nachádza odporcov vinohradnícky domček tesne pri obvode odporcovej stavby a takýmto spôsobom má podľa Ing. B. zasahovať do pozemku navrhovateľov, svedok sa vyjadril, že teda podľa výsledkov ZP Ing. B. takýmto spôsobom mali navrhovatelia časť parcely odkúpiť tak, že zasahuje do parcely odporcu. Zlom pri stavbe odporcu, ktorý vyznačil Ing. B. na náčrtku patriacom k jeho ZP na mapách neexistuje, nie je vyznačený ani v pôvodnej mape uloženej v štátnom archíve a ani v katastrálnej mape, uloženej na katastrálnom odbore, v ktorej sú uložené všetky zmeny, ktoré sa týkali katastrálneho územia, v ktorom ležia parcely účastníkov. Svedok uviedol, že vinohradnícky domček, stojaci na parcele č. XXXX/X, ide o stavbu na druhej strane pozemkov susediacich s pozemkami navrhovateľov, nemá svoju hranicu totožnú s hranicou vyobrazenou na mape, lebo je podľa mapy zrejmé, že medzi touto stavbou a hranicou
na mape je posun o približne 1,5 m, pričom znalec Ing. B. podľa svedka stotožnil hranicu stavby s hranicou pozemku. Vyjadril sa k rozdielom zisteným Ing. B. a znalcom Ing. M., aj k rozdielom zisteným svedkovým meraním a Ing. B.. Podľa svedka mohli vzniknúť prepočtom mier. Znalec Ing. B. použil z pôvodnej archívnej mapy tam uvedené omierky v siahovej miere. Parcela odporcu má mať šírku 2 siahy, čo je asi 7,19 m a nie 6,64 m. Miery v pôvodnej mape sú uvedené na jedno desatinné miesto, čo je 35 cm. Takto v prepočte siah mohol vzniknúť podstatný rozdiel vo výsledkoch meraní Ing. M. a Ing. B.. Pri určovaní hranice pre stavbu vinohradníckeho domčeka navrhovateľov postupoval svedok s kolegom tak, že odsúvali súradnice mapového listu geodetickým programom Geoscan v súčinnosti s programom Geus. Samotné vytýčenie v teréne vykonali totálnou stanicou Top con GTS-4 so zápisníkom FCPE. Vytýčenie bolo urobené z trigoniometrického bodu 2 s orientáciou na trigoniometrický bod 5, ktorým bol kostol v obci P., z tohto určili dva rajóny, z ktorých vytýčili body priamo zo súradníc JTSK. Svedok vyslovil názor, že k rozdielnu určeniu priebehu hranice znalcom Ing. M. a znalcom Ing. B. prišlo z dôvodu, že Ing. B. nebral do úvahy celý rám mapy, ale len formát A4, v ktorom sa nachádza pozemok navrhovateľov a odporcu. Presnosť merania z trigoniometrického bodu č. 2, ktorým je kameň pri poľnej ceste u pozemkov účastníkov s orientáciou na bod 5 /kostol v obci P./ v lokalite, kde sú pozemky účastníkov bol podľa svedka postup merania ním vykonaného a vykonaného Ing. B. zhodný a dospeli pri meraniach k rovnakým výsledkom. Podľa svedka presnosť merania, ktoré vykonal on a kolega a Ing. B. sú zhodné, pri meraní sa zúčastnení na meraní líšia v odsunutí súradníc z mapy.
Bez žiadosti súdu bola súdu doručená správa, adresovaná GOESPOL s.r.o. Senica od Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, ústavom vyhotovená z 29.5.2001, v ktorej sa pre uvedenú spoločnosť ústavom potvrdzuje, že pozemnoknižná mapa z katastrálneho územia P. č. 3 v počte 1 ML bola skenovaná na pracovisku ústavu vo výstupnom formáte RLE na 400 DPI, na skeneri LDSCAN 40000 dňa 13.6.1994. Súvislosťami s podaním tejto správy sa súd zaoberal správou a jej podaním v ďalej v zdôvodnení rozsudku. Ďalej súd zo správy, podanej týmto ústavom na žiadosť súdu a doručenej súdu ústavom dňa 11.10.2001 zistil, že znalec Ing. O. B. nepoužil atestovaný skener tohto ústavu pre vyhotovenie mapy č. 3 z k.ú. P..
Súd opätovne v súvislosti s rozdielnymi závermi znalcov o určení priebehu hranice vypočul znalca Ing. B., z ktorého výpovede súd zistil, že nepoužil skener, ktorého nedostatok atestu a v dôsledku toho nesprávnosť záverov o priebehu hranice tvrdil znalec Ing. M. pri vyhotovovaní ZP znalcom Ing. B.. Z výpovede Ing. B. vyplynulo, že pri záveroch o priebehu hranice medzi účastníkmi nepoužil skener. Skenerom je zariadenie, ktorým by sa preniesla predloha na obrazovku v rastrovom tvare a následne vektorizáciou sa takto dostane sústava súradnicového tvaru. Jej výsledkom sú podľa znalca potom súradnice lomových bodov obrazu. Z výpovede vyplynulo, že znalec Ing. B. ZP vyhotovoval bez skenovacieho zariadenia, ale použil digitizér, prístroj, ktorý mal svoj vlastný súradnicový systém a poloha kurzora tohto zariadenia priamo určuje súradnice lomových bodov v tomto systéme. Na prístroj, ktorý použil sa nevyžaduje podľa zákona atest. Atest sa vyžaduje podľa znalca iba na skener, ktorý používa Geodetický a kartografický ústav V Bratislave pri vyhotovovaní celých mapových listov. Znalec zdôvodnil, že práve z dôvodu eliminácie nerovnakej zrážky mapového listu v jednotlivých častiach na určenie transformačného kľúča využil tú časť mapového listu, v ktorej sa nachádzajú pozemky účastníkov a má sa medzi pozemkami vytýčiť hranica a nie celý mapový list. Vypovedal, že digitizér je prístroj, ktorý priamo vypočíta zrážku mapového listu a preto nemôže prísť k nepresnostiam pri určení hranice medzi pozemkami v dôsledku zrážanlivosti mapového listu. Znalec na záveroch svojho ZP o priebehu hranice, výsledku ako bola ním vytýčená trval aj na správnosti spôsobu, ktorým k záverom dospel. K nepresnostiam, ktoré majú vzniknúť podľa znalca Ing. M. a svedka C. vypovedal, že pri vynesení lomových bodov hranice vynášacím zariadením na pauzovací papier je softwérovo zabezpečené vloženie príslušnej zrážky mapového listu do vynášacieho zariadenia, čím nemôže prísť k rozdielu kresieb vplyvom zrážky a tým ani k chybnému záveru o priebehu hranice. Vynesenie, ktoré uviedol v ZP a popísal vo výpovedi označil iba za kontrolné a bolo zhodné s mapovou kresbou. Pri použití atestovaného skenera z Geodetického a kartografického ústavu sa týmto skenerom skenujú celé mapové listy, z rámu mapy sa zisťujú a cez mapový rám určujú súradnice a takto zistené súradnice bodov sa z operátu registra operátu obnovenej evidencie pôdy, čo je digitalizovaná mapa, ktorá sa nesmie používať na vyhotovovanie GP a vytýčenie hraníc pozemkov. Znalec pri výsluchu uviedol, že si presne nepamätá koľko je uhorská alebo rakúska miera prepočítaná na metre. Doplnil svoj znalecký posudok o údaj, podľa ktorého pri vyhotovení ZP vychádzal z pôvodnej katastrálnej mapy č. 3, na ktorej bola ústredným štátnym archívom Geodézie a kartografie v Bratislave z roku 1898 vyznačená mierka a ústav potvrdil, že táto pôvodná mapa a parcely na nej uvedené boli zameriavané 1“ a 1 vo význame„ jedenský palec“,
viedenská siaha, prepočet na metre si pri výsluchu nepamätal, pri výpočte použil Smernicu Ústavu geodézie a kartografie na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov. Uviedol, že pre geodeta je smerodajná pôvodná katastrálna mapa, aj keby sa jej tvorca v čase, keď ju vyhotovoval pomýlil. Teda pri určovaní priebehu hranice medzi pozemkami vychádzal z toho, ako boli zamerané a do mapy zanesené lomové body na pôvodnej katastrálnej mape č. 3. Pri určovaní priebehu hranice nevychádzal zo zamerania vinohradníckych domčekov, nevychádzal z nich ako zo zameraných bodov. Znalec zopakoval, že vychádzal iba neznámych bodov z katastrálnej mapy č. 3 a tomu zodpovedá aj digitalizácia. Zopakoval, že skener na rozdiel od digitizéra, ktorý bol použil, nevytvára súradnice, skener vytvára obraz. Uviedol, že navrhovatelia zle chápu oblúk vyznačený červenou čiarou v náčrte pri vinohradníckom domčeku odporcu. Tento len spája ako priamka jednotlivé body parciel a neznamená, že hranicu medzi pozemkami v teréne tvorí oblúk, neznamená to, že by niektorá z parciel zasahovala oblúkom do druhej parcely toho ktorého účastníka. Prvotné zistenia ohľadom priebehu hranice znalec kontroloval ďalšími možnými nezávislými metódami. Tým si overil správnosť základného zistenia pri určení kadiaľ vedie hranica medzi účastníkmi účastníkov. Podľa znalca zisťoval u zamestnancov OÚ Skalica, odboru katastrálneho, na základe akých dokladov bol do mapy operátu OÚ Skalica, odboru katastrálneho zachytený vinohradnícky domček odporcu, pracovníčka odboru /dokumentárka/ mu to nevedela zodpovedať. V ústavnom archíve a ani na odbore katastrálnom OÚ Skalica o tom neboli žiadne doklady, žiadne dokumenty a nevedel preto zodpovedať otázku navrhovateľov, ako vysvetliť rozdiely zistené znalcami v ich znaleckých posudkoch o priebehu hranice alebo zistené iným geodetom. Znalec zodpovedal, že sa nezaoberal vzdialenosťou Y. búdy na parcele č. XXXX/X, ktorá je zakreslená aj v pôvodnej katastrálnej mape /príloha č. X ZP/, jej zameranie v ZP neuvádzal, pretože táto nehnuteľnosť sa priamo nedotýka priebehu hranice medzi pozemkami a poukazoval na jeho úlohou stanovenou súdom. Jeho úlohou bolo zistiť, kadiaľ vedie právna hranica medzi pozemkami účastníkov. Uviedol, že Y. vinohradnícky domček je zameraný na vytyčovacom náčrte a je vo vlastnom pozemku podľa pôvodnej katastrálnej mapy č. 3. Pre neexistenciu dokumentov nie je možné zistiť rozdiely v priebehu hranice vyobrazenej na mape operátu OÚ Skalica a pôvodnej katastrálnej mapy a ani meraním skontrolovať priebeh hranice v teréne za účasti znalcov, prípadne znalca a geodeta.
Znalec Ing. M. prostredníctvom navrhovateľov na pojednávaní súdu dňa 8.2.2002 doručil písomné vyjadrenie k výsledkom zistení o priebehu hranice ním vyhotovené 6.2.2002 a znázornenie priebehu hranice v súradnicovom systéme zo zoskenovanej mapy, skenovanie zabezpečil u Geodetického a kartografického podniku, Chlumeckého 4, Bratislava, pracovisko geodézie a kartografie. Navrhovatelia označili prílohy patriace k vyjadreniu za dôkaz toho, že výsledky meraní Ing. M. a jeho záver o priebehu hranice v jeho ZP sú správne. Podľa vyjadrenia znalca rozhodol sa z vlastného podnetu pre závery niektorých spracovateľov, vo vyjadrení sú uvedení Ing. B. a Ing. U. dať spracovať mapové podklady na uvedenom pracovisku z podkladov pôvodnej katastrálnej mapy č. 3 a terajšej mapy katastra nehnuteľností č. X.-XX-X a požiadal o zoskenovanie sporných parciel na veľkoplošnom skeneri, používanom pre potreby celého Slovenska. Výsledkom je spracovanie pôvodnej mapy č. X v prílohe č. 1 vyjadrenia, na ktorej je zoskenovaná kresba a zoznam súradníc. V prílohe č. 2 je zoskenovaná terajšia katastrálna mapa č. . X.-XX-X a v prílohe č. 3 je protokol zo skenovania obidvoch mapových listov, ktorý bol nahratý na CD, ktoré navrhli navrhovatelia otvoriť na pojednávaní a vykonať ním dôkaz. Znalec ďalej vo vyjadrení uviedol, že požiadal Ing. B. O. z Geodetiky Senica o spracovanie skenovaných údajov s údajmi znalca Ing. B., geodeta C. a Geodézie a.s. /Ing. U./, ktoré boli spracované počítačovou metódou. Merania Ing. B. boli zvýraznené červenou farbou a znalec Ing. M. sa o nich vyjadril ako o úplne nepresných a tým aj zavádzajúcich. Podľa písomného vyjadrenia merania Ing. U. a Geospolu s.r.o. sa približujú mapovému stavu, o čom svedčia jednotlivé vpichy bodov meraní na modrej čiare a jednotlivých samostatných bodov, ktoré boli spracovateľom vybrané z ich elaborátov merania, ktoré sú v posudkoch a vytyčovacích náčrtoch spracovateľov. Ing. M. sa zaoberal vo vyjadrení aj situáciou stavby vinohradníckeho domčeka, ktorú zväčšil v prílohe č. 5 s vyjadrením rozdielu od určenej hranice a mapového stavu.
Súd vykonal navrhovateľmi navrhovaný dôkaz prehratím CD nosiča na pojednávaní za účasti Ing. O. a L. O. zobrazením CD nosiča od Ing. M. označeným ako príloha č. 5 a zistil, že tento dôkaz je iba inou formou premietnutia údajov z grafickej časti prílohy č. 5, inak sú údaje na oboch dokumentoch zhodné.
Súd pokračoval v ďalšom znaleckom dokazovaní, a to tak, že vo veci bol za znalca ustanovený Výskumný ústav geodézie a kartografie Bratislava, úlohou bolo posúdiť metódu posudzovania stavu užívacieho so stavom evidovaným v mapovom operáte katastra nehnuteľností v znaleckom posudku
Ing. M. a Ing. B., určiť, ktorá z metód zvolená znalcami je presnejšia vo výsledkoch pri určovaní priebehu hranice medzi parcelami navrhovateľov a odporcu, zdôvodniť, prečo je tá ktorá metóda presnejšia, resp. v čom je presnejšia a vziať v úvahu aj výpovede znalcov a vyjadrenie Ing. M. zo 6.2.2002 a prípadne aj CD, a vychádzať aj z výpovedí znalcov na pojednávaniach.
Zo znaleckého posudku spracovateľa Výskumného ústavu geodézie a kartografie č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný k 28.2.2006 súd vyvodil, že znalec Ing. M. určil vlastnícku hranicu s použitím transformácie mapových listov podľa rohov mapových listov s prihliadnutím na líniu cesty a líniu parciel v oblasti vinohradov, hranicu užívateľskú vo svojom znaleckom posudku neuvádza. Presnosť, s akou určil priebeh vlastníckej hranice zodpovedá podmienkam presnosti podľa vyhl. č. XX/XXXX Z. z. pre mierku podkladov 1:2880, metódu posudzovania súladu stavu užívacieho so stavom evidovaným v mapovom operáte katastra nehnuteľností Ing. B. zvolil s ohľadom na najbližšie identické body v okolí určovanej hranice a podávateľ ZP č. X/XXXX vyjadril, že presnosť sa znižuje vzdialenosťou od identických bodov, výsledkom však tiež zodpovedá podmienkam presnosti podľa vyhl. č. XX/XXXX Z.z. Súd prijal zo ZP č. X/XXXX záver, že rozdiely v zisteniach medzi ZP Ing. M. a ZP Ing. B. vyplývajú zo zamerania užívateľskej hranice a jej grafického zobrazenia z rozdielnych údajov medzi stavom uvedeným v mapovom operáte a skutočným užívaním. Tieto nezrovnalosti vyplývajú zo zníženej presnosti mapy KN, do ktorej sa postupne prenášajú vlastnícke hranice z pôvodnej pozemkovej mapy a ďalšie geodetické zameriavania, vždy vzhľadom na okolitú kresbu. K záveru dospela znalkyňa z podkladov, ktorými boli kópia mapového listu SENICA, ZS, X., 13 dg v mierke1:2880, vykazujúca stav koncom roka 1961 z Ústredného archívu geodézie a kartografie, kópie mapového listu SKALICA, ZS XX, dg v mierke 1:2880, vykazujúca stav polohopisu k 1.1.1998 z Ústredného archívu geodézie a kartografie /v texte ďalej označovaná mapa KN/, kópiu mapového listu Y.. N.oszl. X., XX, dg. V mierke 1:28802 Budapest, 1913 z Ústredného archívu geodézie a kartografie, / ďalej mapa UO/, zo súboru XXXX-X.CIT zoskenovaným mapovým listom A., ZS.X., XX, dg z odboru centrálneho katastra nehnuteľností, zo súboru radosXXXX.JPG zoskenovanej leteckej snímky z archívu Výskumného ústavu GaK výpismi z centrálnej evidencie údajov katastra nehnuteľností na LV č. XXXX a č. XXX. Znalec porovnávajúc postup Ing. M. a geodeta C. pri ich záveroch o priebehu hranice medzi parcelami účastníkov preštudoval posudok Ing. M. a v spise doložený GP č. XXX-XXX-XXX-XX na oddelenie pozemku registra C parcelné číslo XXXX/XX a konštatoval, že do grafickej časti je vynesená a čiarkovane zakreslená aj vlastnícka hranica medzi pozemkami parciel registra E č. XXXX/X a XXXX/X a z grafickej časti znaleckého posudku Ing. M. a GP geodeta C. je zrejmé, že obaja geodeti sa stotožnili so zákresom parciel registra E číslo XXXX na strane jednej a XXXX/X a XXXX/X na strane druhej v časti viníc. Zákres týchto parciel sa nachádza v mape určeného operátu, aj v mape katastra nehnuteľností.
Po zoskenovaní originálov máp A., t.j. mapy KN a mapy Y.. N.oszl. X., XX, dg. v mierke 1:28802 K., XXXX /mapa OU/ a zistení, že kartografické zobrazenie máp sa nezhoduje, vykonal pre vypracovanie ZP č. X/XXXX znalec transformáciu mapy OU do zobrazenia mapy KN, v ktorej je v súčasnosti vedený mapový operát. Transformáciu vykonalo oddelenie GKÚ. Na výpočet tranformačného kľúča znalec použil rohy mapových listov a takto získané rastrové obrazy znalec načítal v grafickom systéme SKM a zo zväčšenej kresby s prekrytím oboch rastrov bola vytvorená príloha č. XX ZP č. X/XXXX. K prílohe č. X znalec vysvetlil jej vznik, keď prispôsobil transformáciu aj na niektoré lomové body cesty, nachádzajúcej sa pri parcelách účastníkov. Podľa znalca vznikol zákresom zákres podobný grafickému znázorneniu spornej hranice v znaleckom posudku Ing. M. a GP geodeta C.. Spôsob transformácie na rohy mapových listov označil znalec v ZP č. X/XXXX za bežný spôsob na prenesenie vlastníckych hraníc pozemkov z mapy OU do mapy KN ak sa jedná o viac pozemkov alebo pozemky rozsiahlejšie, avšak zákres do mapy KN sa musí prispôsobiť zákresu okolitých pozemkov. K výkresom vytvoreným Ing. M. , súd poznamenáva, že sú zachytené aj na CD nosiči, súdu doručenom až vo februári 2002, tieto znalec pri vypracúvaní posudku č. X/XXXX zobrazil grafickým systémom SKM a vytvoril obrázok č. 3. Podľa znalca Ing. M. týmto výkresom potvrdzuje závery svojho ZP a poukazuje na rozdiely v ZP Ing. B.. Na prílohe č. 4, ktorá je zobrazením a ukážkou rastrového obrazu po transformácii na identické body kresby, ktoré určil Ing. B. Výskumný ústav vysvetlil, že Ing. B. použil v vypracovaniu svojho ZP ako podklad mapu KN zo správy katastra a originál pôvodnej mapy z archívu pozemkovej knihy, pretože mapa OU zo správy katastra je značne opotrebovaná a vychádzal aj z pôvodnej mapy, ktorú archivuje Geodetický ústav v Bratislave, vyhotovenej v roku 1989 a zvolil aj iný spôsob transformácie ako Ing. M.. Ing. B. sa zameral na blízke identické body v miestach, kde vlastnícke hranice v mape KN nie sú vyznačené. Podľa priesvitiek najviac identických bodov určil v lome cesty, ktorej zákres je identický v mapovom liste KN aj v mapovom liste OU. Podľa znalca, ktorý podal ZP č. X/XXXX zoskenované rastrové obrazy
pretransformoval podľa identických bodov cesty a výsledkom v transformovanej kresbe nie je, žeby sporná hranica pretínala pozemok so stavbou XXXX/X. Podľa spracovateľa ZP č. X/XXXX T.. B. vo svojom ZP upozorňuje na rozdiel medzi šírkou pozemku navrhovateľov parcely č. XXXX a XXXX/X, ktorá bola odsunutá z mapy OU a šírkou, ktorá je uvedená na meračskom náčrte uloženom v archíve. Podľa znalca Ing. B. a jeho výpovede, zrejme tým chcel poukázať na to, že už v origináli mapy OU mohlo prísť k chybe. Z merania v teréne Ing. B. je zrejmé, že hranica užívania sporných pozemkov nie je v teréne jednoznačne identifikovateľná a preto zameral hranicu užívaciu na základe označenia navrhovateľmi. Podľa znalca v jeho ZP č. X/XXXX mapy vyhotovené v siahových mierach plnia dodnes funkciu máp KN a to vo forme máp súvislého zobrazenia a ide o analógové odvodeniny pôvodných máp pozemkového katastra, fotomechanicky zmontované tak, aby pokrývali plochu celého mapového listu a sú kombináciou máp stereografickej projekcie s mapami bezproječnej sústavy, čím sa výrazne znížila ich presnosť. Viacnásobným reprodukovaním mapového listu KN mohlo dôjsť aj k iným deformáciám kresby. Podľa smerníc na vykonávania zmien v súbore geodetických informácií KN je povinný ten ktorý spracovateľ uvažovať iba plošnú zrážku mapového listu a aby spracovatelia minimalizovali deformácie mapy KN, pracujú iba s kresbou v najbližšom okolí hranice, ktorú riešia, vzdialenejšie nezrovnalosti riešiť nemôžu. Znalec v posudku č. X/XXXX poukázal na § 109 ods. 6 a 7 vtedy platnej vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon a podľa ktorých v skrátenej forme uviedol, že podľa týchto ustanovení presnosť meračských a zobrazovacích prác v katastrálnej mape spravovanej v analógovej forme sa podrobné body zobrazujú tak, aby presnosť zobrazenia bodov neprekročila 0,16 mm na katastrálnej mape a dosiahnutie presnosti zobrazenia vlastníckej hranice sa posudzuje podľa veľkosti rozdielu medzi priamo meranou dĺžkou medzi dvoma podrobnými bodmi a dĺžkou odmeranou na katastrálnej mape s prihliadnutím na zrážku katastrálnej mapy pri katastrálnej mape mierky 1:2880 pre dĺžku do 50 m rozdiel 1.26 m sa posudzuje za dosiahnutie presnosti. Znalec vykonal ohliadku nehnuteľností vo februári 2006 bez účasti účastníkov a vykonal merania v teréne a výsledkom ohliadky bol záver, že body v teréne pre zasnežený terén boli neidentifikovateľné a znalec vykonal len kontrolné premeranie stavieb. Z cesty vyhotovil obrázky č. 5 a 6, na ktorých sú zachytené stavby na pozemku parcelné číslo XXXX/X a v pozadí stavba na pozemku p. č. XXXX/X a stavba na pozemku p. č. XXXX/X a vedľa stavba na pozemku č. XXXX/X a v pozadí výkop na pozemku p. č. XXXX/XX. Časť prístupovej cesty nie je zakreslená v mape KN a nie je tým ani právne vyporiadaná. Kontrolné premeranie spornej stavby na parcele č. XXXX/X znalec vzhľadom k okolitým stavbám zapísal do rastrového obrazu mapy KN čiernou farbou v zátvorke a modrou sú v znázornení zobrazené odsunuté miery z mapy a takto boli znalcom zistené rozdiely medzi kontrolnými omernými mierami z terénu a mierami odsunutými z rastrového obrazu mapy KN. Rozdiely môžu znamenať, že kresba mapy KN môže byť aj inak deformovaná, nielen zrážkou mapového listu ale aj zákres stavby na pozemku p. č. XXXX/X do mapy, ktorý bol zrealizovaný ešte pred rokom 1961 nemusí zodpovedať skutočnému umiestneniu stavby v teréne, pretože šikmá vzdialenosť od stavby na pozemku p. č. XXXX/X je v teréne väčšia až o 2,8 m ako je odsunutá z rastrového obrazu mapy. Zákres nie je možné skontrolovať, pretože sa k nemu nezachovali meračské náčrty z jej zamerania. Znalec uviedol, že nemôže vylúčiť ani vlastné pochybenie pri meraní pre nevhodnosť podmienok na meranie v čase ohliadky.
Zo záveru posudku súd prijal za rozhodné pri zisťovaní skutkového stavu veci, že určovať priebeh vlastníckej hranice v prípade, keď mapové podklady sú staršie ako 100 rokov a vniesť ich do súčasne platnej mapy KN, ktorá je reprodukciou takýchto historických máp je nutné s prihliadnutím na doterajšie užívanie a najbližšie identické body mapy a terénu, a v tomto prípade je bližšie Ing. B., avšak jeho vyjadrenia k zasahovaniu navrhovateľov do pozemku odporcu vyplývajú len z presného zamerania a vnesenia užívateľskej hranice do nepresnej mapy KN. Od roku 1989 sa zmenil spôsob využívania pozemkov aj prístup k pozemkom, stavba na pozemku par. č. XXXX/X bola postavená v roku 1948 a je zakreslená už v mape evidencie nehnuteľností vykazujúcej stav koncom roka 1961. Svedčí o nespornom užívaní pozemku na ktorom stojí až do začatia súdneho sporu v roku 1994. Nie je preto na mieste trvať na odstránení stavby, pretože zákres pôvodnej hranice z použiteľných podkladov nemožno presne preniesť do terénu. Nie je ani namieste tvrdenie odporcu, že vytýčený pozemok navrhovateľov XXXX/XX zasahuje do vlastníctva odporcu. Vytýčenie pozemku bolo v súlade s predpismi a geometrický plán na odčlenenie pozemku XXXX/XX je autorizačne overený a schválený. Čiarkovaný zákres priebehu právnej hranice je údaj informatívny, nemá vplyv na skutočné užívanie pozemkov. Znalec preto navrhol určiť priebeh vlastníckej hranice bodmi, ktoré sú jednoznačne identifikovateľné v teréne. Sú to lomové body parciel XXXX/XX a XXXX/X na spornej hranici. Znalec zámerne neuviedol súradnice týchto bodov, pretože tieto môžu byť upresnené v zázname podrobného merania zmien pre geometrický plán, alebo novým mapovaním, ktoré bude pre lokalitu potrebné. Pre ďalší priebeh hranice pod cestou a v časti vinohradov
navrhol znalec uznať hranicu podľa doterajšieho zaužívaného stavu, mierne zalomenia do súčasnej mapy KN nie je možné zakresliť. Ak sa navrhovatelia rozhodnú dať vypracovať geometrický plán na odčlenenie pozemku s novým parcelným číslom, bude zákres zjednodušený. Podľa zistení znalca, celá lokalita vinohradov sa vyznačuje nesúladom medzi užívaním a stavom v katastrálnom operáte. Len pozemky v okolí spornej hranice sú náhodne takmer nezmenené. V prílohe č. 5 posudku znalec Ing. M. v spolupráci s katastrálnym ústavom vytvoril výstup, v ktorom je kresba mapy KN transformovaná podľa cesty a niektorých stavieb a vkreslená do leteckej snímky. Na výstupe je vidieť množstvo rozdielov medzi skutočným užívaním a mapou KN, ktoré bude nutné riešiť s ohľadom na súčasný stav a zaužívaný stav. Posudok vypracovala pracovníčka ústavu E. K., ktorá pri výsluchu uviedla, že sa z pohľadu geodeta nedá presne určiť, ktorá metóda použitá znalcami je presnejšia, vzhľadom na odlišné metódy, ktoré znalci použili sú obe rovnako presné, lebo ide o 100-ročné mapové operáty a cca 100 rokov, čo bola hranica užívaná navrhovateľom a odporcom. Vyslovila názor, že strany by sa mali preto dohodnúť na užívateľskej hranici, lebo právna hranica sa určiť nedá. V prejednávanej veci by nepomohlo vypracovať ani geometrický plán, tým by sa dala určiť iba užívateľská hranica vzhľadom na miestne stavby a užívateľskú lokalitu. Dodala, že právna hranica je v teréne a nie zakreslená čiara v mapovom operáte. Pokiaľ znalec Ing. B. zistil, že pozemok odporcu zasahuje 1,20 m do pozemku navrhovateľov je to možné a je to stále prípustná odchýlka z možných dokumentov a operátov, ktoré sú k dispozícii. Obe metódy použité znalcami sú možné. Nepotvrdila, že metóda Ing. B. je presnejšia preto, že bola vyhotovená digitizérom. Znalkyňa navrhla uznať doteraz zaužívanú hranicu. Užívateľská hranica by sa dala určiť 4 bodmi v teréne, s ktorými by mali súhlasiť obe strany. Nie je potrebné odstraňovať vinohradnícky domček patriaci odporcovi.
So závermi znaleckého posudku č. X/XXXX navrhovatelia súhlasili, čo je vyjadrené v ich písomnej správe z 19.4.2006.
Na základe odporúčaní pracovníčky ústavu, účastníci navrhli ustanoviť Výskumný ústav geodézie a kartografie Bratislava za znalca s úlohou, vypracovať GP za účelom určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov s odporúčaním určiť priebeh vlastníckej hranice bodmi, ktoré sú jednoznačne identifikovateľné v teréne a to lomovými bodmi parciel č. XXXX/XX a XXXX/X vytvorených GP geodeta M. C. zo dňa 27.7.1994 na spornej hranici a priebeh hranice pod cestou a v časti vinohradov podľa doterajšieho zaužívaného stavu a v súlade zo závermi znaleckého posudku. Ustanovený ústav nesplnil úlohu. Súdny spis bol znaleckým ústavom vrátený bez splnenia úlohy z dôvodu, že znalec v súčasnosti nemá personálne zabezpečenie činnosti a predtým poverený zamestnanec vykonaním úlohy Ing. K. ukončila pracovný pomer. Znalcovi sa nepodarilo zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku ani externými znalcami, preto vrátil spis bez znaleckého posudku.
Súd za ďalšieho znalca podľa zoznamu znalcov MS SR uznesením č.k. 3C/25/2008-637 z 13.5.2008, ustanovil za znalca T.. B. Z., R.., s úlohou ako u Výskumného ústavu geodézie a kartografie, ktorý 2.12. 2008 súdu oznámil, že vykoná ohliadku nehnuteľností, pričom vzhľadom na stanovisko zamestnankyne predchádzajúceho znalca Ing. K., ktorá nepovažovala za potrebné vykonať ohliadku, takúto úloha znalcovi súdom nebola stanovená, termín ohliadky znalec stanovil na 5.12.2008, čo oznámil aj účastníkom a Obecnému úradu v P.. Znalec znalecký posudok nepodal s odôvodnením, že súd s ním nespolupracoval pri preddavku na náklady ohliadky, na náklady znalca pri zabezpečení konzultanta pri vykonaní ohliadky s GPS a náklady pri vypracovaní znaleckého posudku.
Zo zoznamu znalcov MS SR súd zistil, že zapísaným pre odbor geodézia a kartografia je znalec Ing. P. H., ktorého za znalca vo veci súd ustanovil uznesením OS Skalica č. k. 3C/25/2008-684 zo dňa 11.2.2010/ teraz č.l. 574-575/. Znalcovi bola uložená úloha ako znalkyni Ing. K., navrhnutá účastníkmi, t.j. vypracovať geometrický plán za účelom určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov, súd odporučil určiť priebeh vlastníckej hranice bodmi, ktoré sú jednoznačne identifikovateľné v teréne a to lomovými bodmi parciel č. XXXX/XX a XXXX/X vytvorených geometrickým plánom geodeta M. C. č. XXX-XXX-XXX vyhotoveným 27.7.1994 na spornej hranici a priebeh hranice pod cestou a v časti vinohradov podľa doterajšieho zaužívaného stavu v súlade so závermi znaleckého posudku č. X/XX z 28.2.2006 vypracovaným Výskumným ústavom geodézie a kartografie. Znalcovi bola stanovená lehota na vypracovanie posudku 60 dní. ZP mal byť vypracovaný znalcom do polovice júna 2010. Po uplynutí tejto lehoty súd žiadal od znalca správu, v akom štádiu je vypracovanie ZP o určenie priebehu hranice, resp. či bránia vypracovaniu ZP nejaké objektívne prekážky a v akej lehote bude ZP vypracovaný. Odpoveďou znalca bola jeho žiadosť zo 6.8.2010, v ktorej požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie
ZP o 90 dní. Dôvodom žiadosti o predĺženie lehoty podľa znalca bolo, že po preštudovaní spisu vykonal šetrenie na Správe katastra Skalica a zistil, že v katastrálnom území P. sa spracúva Register obnovenej evidencie pozemkov. Dôvodom , uvedeným v žiadosti bolo aj to, že v tomto K. ú. Je grafická časť náročnejšia na spracovanie, je vyhotovenie identifikácie pozemkov a následne aj posudku náročnejšie. Súd žiadosti vyhovel. Nakoľko znalec nepodal ZP ani po uplynutí dodatočnej lehoty, súd ho urgoval o zaslanie ZP.
Posudok Ing. H. vypracoval ako znalecký posudok č. XX/XXXX, vyhotovený dňa 28.11.2010 a súdu ho doručil až 3.12.2010. Zo ZP vyplýva, že znalec vykonal za účasti navrhovateľov a odporcu ohliadku nehnuteľností 30.10.2010, zameranie vykonal polárnou metódou - meraním uhlov a dĺžok s pomocou GPS prístroja a totálnej stanice Leica 307 Tc, ďalej vykonal prešetrenie údajov o pozemkoch na Správe katastra v Skalici, pre posúdenie priebehu hranice medzi pozemkami vykonal porovnanie ich zákresu v katastrálnej mape so zákresom v mape určeného operátu, po porovnaní obidvoch zákresov zistil, že sa ich kartografické zobrazenie nezhoduje, preto vykonal transformáciu mapy UO do zobrazenia katastrálnej mapy, pre výpočet transformačného kľúča použil rohy mapových listov s upresnením na zákres okolitých nehnuteľností pričom boli zohľadnené aj lomové body okolitých pozemkov / tak pozemkov užívateľských ako aj pozemkov pod existujúcimi stavbami - vinohradníckymi domčekmi, resp. existujúcou cestou. Zohľadnené boli aj lomové body p.č. XXXX/XX a XXXX/X vytvorené GP podľa uznesenia súdu, samotné transformovanie bolo vykonané Helmertovou konformnou transformáciou. Spôsob transformácie opísaný v ZP zdôvodnil tým, že takýto spôsob bol použitý na prenesenie vlastníckych hraníc z mapy OU do katastrálnej mapy. Uviedol, že pre záver o priebehu hranice medzi pozemkami použil aj jednotlivé vypočítané podrobné body z merania vykonaného pri miestnom šetrení, má za to, že pre posúdenie priebehu hranice požil všetky možné existujúce podklady, to je zákres hraníc nehnuteľností v mape UO, zákres hraníc v katastrálnej mape, identické body identifikovateľné v teréne zohľadňujúce skutočné užívanie nehnuteľností. Takto mal za splnené všetky ustanovenia, ktoré predpisuje vyhl. č. 79/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá je vykonávacím predpisom ku katastrálnemu zákonu, tiež podľa Smernice ÚGKK na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov č. XX.XX.XX.XX.XX a Smernice ÚGKK na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností. Týmto postupom znalec dospel k záveru, že hranica medzi pozemkami účastníkov prechádza cez stavbu umiestnenú na parcele číslo XXXX/X a to tak, že predmetná stavba zasahuje do parc. č. č. XXXX/X o dĺžke 1,20 m, t.j. výmerou 7 m2, ďalej je priebeh zobrazený vo vytyčovacom náčrte / príloha 3/ bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7. Znalec záverom konštatoval na základe merania z 30.10.2010, že hranica medzi pozemkami p. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX na strane jednej a p. č. XXXX/X-X na strane druhej prebieha cez parcelu č. XXXX/X, celý priebeh hranice je zadefinovaný bodmi č. 1 až 7 vytyčovacieho náčrt Príloha č. 3. Znalec zdôvodnil, prečo nevykonal úlohu v časti vyhotovenia geometrického plánu tým, že tento sa vyhotovuje iba za účelom rozdelenia resp. zlúčenia pozemkov a nie pri určovaní priebehu hranice medzi pozemkami .
Súd z vytyčovacieho náčrtu , ktorý vyhotovil znalec dňa 26.11.2010 ide o vytyčovací náčrt na určenie priebehu hranice medzi pozemkami parcelných č. XXXX/X-X a parciel čísielXXXX/X-X a č. XXXX. Nové hranice boli v teréne označené železnými trubkami, farbou, drevenými kolíkmi. Ďalej súd konštatuje, že v ZP č. XX/XXXX sa znalec zameral najmä na zistenie, či hranica prebieha cez parcelu č. XXXX/X. Iba u tejto parcely určil, že zasahuje do parcely č. XXXX/X, k priebehu ostatnej časti hranice sa nevyjadril.
Súd dňa 1.2.2011 žiadal od Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra v Skalici správu, či sa v k. ú. P. spracováva Register obnovenej evidencie pozemkov a ak áno, v akom štádiu konania je toto konanie, ktorým dňom začalo a prípadne kedy je predpoklad jeho skončenia. Zo správy katastra podanej 7.2.2011 súd zistil, že v k. ú. P. prebieha spracúvanie údajov pre Register obnovy evidencie pozemkov /ROEP/, ktoré bolo začaté dňa 2.9.2008, z neskôr podanej správy z 22.8.2011 vyplynulo, že ROEP bol ukončený 23.6.2011 a v rámci ROEP sa ne zameriavali a ani nevytyčovali hranice medzi pozemkami . V rámci ROEP boli riešené len pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované len neúplne v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Činnosť ohľadom zameriavania a vytyčovania hraníc sa vykonáva až podľa zákona č. 330/1991 Zb., ktorý sa v k. ú. P. nekonal a ani nekoná.
Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2010 účastníci uviedli, že dohode o priebehu hranice a jej uznaní medzi nimi neprišlo. Navrhovatelia predniesli, že nie sú ochotní pristúpiť na žiadnu dohodou s odporcom ohľadom priebehu hranice, lebo konanie trvá už 16. Rokov. Trvali na určení priebehu hranice súdnym
rozhodnutím a aj na odstránení závadného stavu odporcom. Žiadali vypočuť znalca a rozhodnúť o pripustení zmeny návrhu. Zástupca odporcu navrhol prerušiť konanie z dôvodu vtedy neskočeného ROEP-u, tiež predniesol, že vznesie protinávrh, ktorým sa bude odporca domáhať určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v takom stave, ako ich užíva on po dobu 16 rokov a jeho právny predchodcovia po dobu 60 rokov.
Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX bol vypočutý znalec Ine, H., ktorý trval na záveroch svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX.. Uviedol, že si diametrálne odlišné ZP vysvetľuje tým, že sú rozdielne údaje v katastrálnych mapách a mapách určeného operátu. Priebeh hranice tak ako je teraz užívaná nie je zhodná s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape, čo sa stalo nesprávnym zákresom v mapách, hranica je sporná a vinohradnícky domček odporcu sčasti zasahuje do vlastníckej parcely č. XXXX/X o ploche 7 m2, priebeh hranice nie je v súlade s tým, ako sa nehnuteľnosti užívajú v skutočnosti, časť pozemku pod vinohradníckym domčekom patrí navrhovateľom a časť odporcovi. Pokiaľ sa týka pomeru, v akom zásah vinohradníckeho domčeka do pozemku navrhovateľov sťažuje ich vlastnícke právo, znalec uviedol, že ak majú navrhovatelia zámer postaviť na svojom pozemku vinohradnícky domček, to, čo z domčeka v rozsahu 1,2m2 zasahuje do pozemku navrhovateľov, by navrhovateľom sťažovalo ich prístup k ich domčeku. Ako laik vyjadril názor, že ak by bola odstránená navrhovateľmi navrhovaná časť vinohradníckeho domčeka odporcu, tento by spadol. Znalec uviedol, že u parcely č. XXXX/X sa jedná o zdvojené vlastníctvo na dĺžku 1,2 m pozemku pod vinohradníckym domčekom. Advokát odporcu navrhol žiadať správu od Správy katastra v Skalici, či existuje zdvojené vlastníctvo k parc. č. XXXX/ X. Pri výsluchu znalec Ing. P. H. uviedol, že po preštudovaní spisu dospel k záveru, že jeho znalecké zistenia a závery ZP sú najviac zhodné so zisteniami Ing. M. a C.. Vyjadril sa, že Výskumný ústav podal veľmi opatrný posudok a vlastne ani nestanovil kadiaľ hranica vedie, iba odkazuje súd na katastrálne mapy, ktoré by sa podľa výskumného ústavu mali meniť a s novým mapovaním, na čo súd nemá dosah a ani to nevyrieši vlastnícky spor. Priebeh hranice tak ako je teraz užívaná nie je zhodná s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape, čo sa podľa znalca stalo nesprávnym zákresom v mapách , pri vzniku katastrálnych máp. Znalec zopakoval svoj záver zo ZP, že hranica je sporná, a vinohradnícky domček sčasti o ploche 7 m2 pod vinohradníckym domčekom zasahuje do vlastníckej parcely č. XXXX/X, ktorá je v náčrte vyznačená prerušovanou čiarou .
V súvislosti s uznesením č. k. 3C/25/2008-783 /teraz č. l. 676/ z 29.7.2011, ktorým súd pripustil zmenu návrhu o určení priebehu hranice a nepripustil zmenu návrhu v časti odstránenia vinohradníckeho domčeka odporcu, súd uznesením č. k. 3C/25/2008-799 / teraz č. l. 692/ zo dňa 15.8.2011 uložil znalcovi Ing. H. úlohu doplniť prípadne vypracovať nový geometrický plán za účelom presného určenia dĺžky a šírky, t.j. aj výmerou v m2, ktorá zasahuje vinohradníckym domčekom súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele č. C. XXXX/X k. ú. P., zapísaného na LV č. XXX vedenom Správou katastra Skalica do parc. č. C. XXXX/X záhrady o výmere 394 m2, k. ú. P., zapísanej na LV č. XXXX a určil ju bodmi, prípadne písmenami, znalec mal úlohu splniť v lehote 7 dní s ohľadom na to, že súd predpokladal, že má vzhľadom na podaný posudok č. XX/XXXX všetky podklady k tomu, aby splnil úlohu, ktorá mu bola zadaná ešte v roku 2010 a tiež v súvislosti s doplneným návrhom navrhovateľov, týkajúcich sa odstránenia časti vinohradníckeho domčeka odporcu .
Znalec Ing. H. dňa 25.8.2011 súdu doručil Dodatok č. 1 k jeho znaleckému posudku č. XX/XXXX. Dodatok bol vypracovaný dňa 19.8.2011 a súd z neho zistil, že znalec tak ako u znaleckého posudku č. XX/XXXX použil na vypracovanie dodatku k ZP podklady, a to kópie katastrálnej mapy, kópie mapy určeného operátu, výpisy z katastrálneho operátu k dotknutej nehnuteľnosti a všetky geometrické plány vrátane záznamov podrobného merania zmien, ktoré boli k dotknutým nehnuteľnostiam vyhotovené, rastre katastrálnej mapy a mapy určeného operátu, ohliadku . Podľa ZP znalec vykonal ohliadku na mieste, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti za účelom zistenia, či neprišlo k zmenám na stavbe odporcu, vykonal šetrenie na Správe katastra Skalica za účelom zistenia, či neprišlo k evidenčným zmenám u nehnuteľností v katastrálnom operáte a po negatívnych zisteniach pristúpil k výpočtu výmery, ktorou zasahuje vinohradnícky domček do parcely registra E parc. č. XXXX/X ako aj k presnému určeniu rozmerov presahujúcich časti stavby a jej definovaniu lomovými bodmi. Lomové body označil v náčrte ako body A, B, C a D z dôvodu, aby boli odlíšené od predchádzajúceho náčrtu v jeho ZP č. XX/XXXX a body v dodatku zadefinoval omernými mierami od rohov stavby z dôvodu, aby bolo možné body v teréne vyznačiť kýmkoľvek, nielen geodetom s pomocou pásma. Vytyčovací náčrt znalec vyhotovil iba pre potreby súdu. Znalec popísaným spôsobom, bližšieho zdôvodnenia urobil záver, že vinohradnícky domček na základe jeho merania zo dňa 30.10.2010 a následne geodetickým výpočtom zasahuje do
parcely registra E parcely č. XXXX/X v rozsahu 7 m2 a ide o tú časť stavby, ktorú v náčrte označil bodmi A,B,C a D. Vo vytyčovacom náčrte je dátum vyhotovenia 21.8.2011. Znalec vo vytyčovacom náčrte uviedol, že je vyhotovený na určenie časti vinohradníckeho domčeka postaveného na parcele č. XXXX/ X, ktorá leží na parcele č. XXXX/X. GP znalec nevyhotovil a ani nezdôvodnil, z akého dôvodu nesplnil úlohu súdu, preto vrátil spis znalcovi na dopracovanie ZP formou GP.
Znalec namiesto vypracovaného ZP súdu doručil dňa 20.10.2011 Odborné vyjadrenie, v ktorom zdôvodnil, že GP nie je možné vyhotoviť a tiež že považuje vypracovanie ZP za neúčelné a nehospodárne. Zaoberal sa opäť iba parcelou registra E-KN č. XXXX/X a parcelou registra C-KN č. XXXX/X vyvodiac, že v spore účastníkov ide o definovanie priebehu hraníc medzi týmito pozemkami a z toho vyplývajúce určenie, či či vinohradnícky domček zasahuje do parcely registra E-KN č. XXXX/X.
Podľa znalca je týmto sporom spochybnené vlastnícke právo k časti zemského povrchu, označeného v jeho vytyčovacom náčrte 3C/25/2008, ktorý tvorí prílohu č. 2 Dodatku č. 1 k ZP č. XX/XXXX bodmi A,B,C a D. Ide podľa znalca až do rozhodnutia súdu o zdvojené vlastníctvo, nakoľko raz je časť pozemku vedená ako parcela registra E-KN a raz ako parcela registra C-KN raz ako vlastníctvo navrhovateľov a raz ako vlastníctvo odporcu. Nie je možné preto vyhotoviť GP, pretože výkaz výmer je nezostaviteľný. Zopakoval, že v prípade, že ide o spor, kde sa má zistiť, či stavba pozemku leží na pozemku navrhovateľov alebo leží na pozemku odporcu, aj keby sa GP vyhotoviť dal je neúčelné z dôvodu, že GP sa vyhotovuje za účelom rozdelenia alebo zlúčenia pozemkov, nie za účelom určenia priebehu hranice, resp. určenia polohy stavby, v takom prípade je postačujúci vytyčovací náčrt, ktorý vyhotovil. Podľa znalca súd mu uložil nevykonateľnú úlohu., nesprávne naformulovanú.
Uznesením č. k. 3C/25/2008-873 / správne má byť č. l. 799/ zo dňa 13.12.2011 súd uložil v súvislosti so vzájomným návrhom odporcu znalcovi Ing. H. úlohu vypracovať znalecký posudok formou geometrického plánu za účelom určenia vlastníctva k parcelám nachádzajúcim sa v k. ú. a obci P. a to parcelám č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX a parcelám č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X presným určením šírky a dĺžky, to je aj výmerou v m 2. Súčasne bola znalcovi zadaná úloha v GP určiť šírkou aj dĺžkou, t. je aj výmerou, ktorá prípadne zasahuje vinohradníckym domčekom súp. č. XXX, stojacim na parcele C. č. XXXX/X do parcely C. č. XXXX/X - záhrady o výmere č. 394 m2 a určiť ju bodmi, prípadne písmenami. V prípade, ak by znalec zistil ďalšie skutočnosti, potrebné na rozhodnutie o určení vlastníckeho práva, súd ich žiadal premietnuť do GP. Za predmet sporu súd označil určenie priebehu hranice medzi pozemkami, odstránenie závadného stavu a určenie vlastníckeho práva - návrhu podaného odporcom. Úlohou znalca bolo vypracovať znalecký posudok a geometrický plán /autorizačne overený a úradne overený príslušným orgánom/ v 5 vyhotoveniach a zaslať ho spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny tunajšiemu súdu do 10 dní od doručenia spisu. Znalec nepodal posudok v súdom stanovenej lehote a podaním zo dňa 20.1.2012 odmietol vykonať znalecký úkon pre svoju značnú pracovnú zaťaženosť v pracovnom pomere a aj pre zaťaženosť pri znaleckej činnosti. Oznámil, že dôvod pre odmietnutie podania znaleckého úkonu zodpovedá ustanoveniu § 12 ods. 2 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z. z. a požiadal, aby súd vo veci určil iného znalca.
Podaním znalca a tiež námietkami odporcu voči znalcovi, súdu doručenými písomne dňa 3.1.2012 sa súd zaoberal v uznesení č. k. 3C/25/2012-877 /teraz č. l. 769/ zo dňa 3.1.2012, ktorým námietky odporcu zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.1.2012.
Navrhovatelia po oboznámení s podaním znalca a jeho návrhom navrhli v konaní pokračovať s týmto znalcom a trvali na vypracovaní ZP a GP znalcom Ing. H.. Spis bol znalcovi vrátený späť s tým, že súd neakceptuje jeho dôvody, pre ktoré má byť ustanovený iný znalec. Znalcovi bola súčasne súdom uložená poriadková pokuta za neuposlúchnutie príkazu súdu, nesplnenie úlohy podať znalecký posudok a zmarenie účelu súdneho pojednávania, resp. postupu v konaní na pojednávaní.
Zo Správy katastra Skalica, vyžiadanej súdom súd zistil, že vinohradnícky domček odporcu súp. č. XXX, stojaci na parcele parcely registra C č. XXXX/X bol do listu vlastníctva č. XXX zapísaný na základe osvedčenia D XXX/XX, V. XXXX/XX - Do, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.6.1997 a následnej doložke č. 1 k osvedčeniu o dedičstve D XXX/XX, V. XXXX/XX-Do, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.10.1997. Dedičstvo sa týkalo neb. Y. M.. V tomto dedičstve bol prejednaný aj vinohradnícky domček s. č. XXX. Do zápisu tohto osvedčenia nebol vinohradnícky domček v stave KN vôbec zapísaný na žiadnom liste vlastníctva.
Na žiadosť súdu zaslaného vytyčovacieho nákresu č. XXX -XXX-XXX-XX Správou katastra Skalica súd zistil, že ho vypracovala pod č. XXX-XXX-XXX-XX zákazky Geodézia Bratislava, a.s., pracovisko Skalica, konkrétne geodet Ing. U. dňa 21.10.1994 ako vytyčovací náčrt pre hranice pozemku medzi parcelami č. XXXX/X,X, XXXX a XXXX/X až 4 pre k. ú. P. a obec P., mapový list č. ZS-X.-XX-X. Podľa protokolu o vytýčení hranice, ktorá bola v teréne označená kovovými rúrkami sa vytýčenia zúčastnili odporca a navrhovateľ v 1. rade B. I. a v priebehu vytyčovania odišiel. Protokol ním nie je podpísaný. Z popisu postupu vytyčovacích prác súd zistil, že geodet z TB X /TL na XXXX/, čo je aj uvedené a zobrazené na vytyčovacom nákrese, v blízkosti dotknutých parciel bolo vybudované bodové pole a polárnou metódou boli potom v teréne zamerané zreteľné vlastnícke hranice medzi parcelami XXXX, XXXX/X,X, XXXX, XXXX/X až 4, XXXX a XXXX a stavby v blízkosti záujmových stavieb. Geodet ďalej zo snímky z pôvodnej katastrálnej mapy na kartometri odsunul kartometrické súradnice lomových bodov parciel XXXX, XXXX/X a 2, XXXX, XXXX/X až 4, XXXX a XXXX, ďalej lomové body stavieb na parcele č. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Nakoľko v teréne sa nachádzali iba stavby na parcele č. XXXX a XXXX, kartometrické súradnice geodet v teréne transformoval vzhľadom na palcovú sieť mapového listu a stavby na parcele č. XXXX a XXXX do systému S-JTSK. Vypočítané výmery dotknutých parciel geodet porovnal s výmerami vedenými na správe katastra a všetky vypočítané výmery boli v medziach dovolenej odchýlky podľa Metodického návodu na meranie a zobrazovanie zmien a na výpočet výmer v evidencii nehnuteľností XXX XXX MN - X/XX. Preto geodet súradnice lomových bodov parciel použil na vytýčenie hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X,X, XXXX a parcely č. XXXX/X až 4. Vlastné vytýčenie hranice bolo vykonané ortogonálnou metódou a omernými mierami jestvujúcich stavieb a bodového poľa. Lomové body hranice podľa popisu boli stabilizované kovovými rúrkami. K vytyčovaciemu náčrtu je priložený zoznam súradníc z XX/XX/XX. Podľa vytyčovacieho náčrtu Geodézie Bratislava a.s. je v nej znázornený vinohradnícky domček odporcu na parcele č. XXXX/X na tesnej hranici parcely č. XXXX/ X, patriacej navrhovateľom.
Ďalej súd za účelom podania vyjadrenia, či zo zápisu vlastníckych práv účastníkov v katastri nehnuteľností je možné urobiť záver o duplicitnom zápise vlastníctva účastníkov k tej istej ploche zemského povrchu požiadal súd Správu katastra Skalica, či potvrdí, že existuje zápis o duplicitnom vlastníctve k parc. č. XXXX/X v k. ú. P., obec P., pričom súd poukazoval na čiastočné výpisy z LV č. XXX a XXXX, kde u tejto parcely sú vyznačení dvaja vlastníci a to podľa LV č. XXX B. M. a podľa LV č. XXXX B. I. a O. I.. Súd požadoval vyjadrenie, či sa podľa zápisu parciel v katastri nehnuteľností dá vyvodiť duplicitné vlastníctvo k parc. č. XXXX/X - vinohradnícky domček súpisného č. XXX v k.ú. P., obec P., alebo o duplicitné /zdvojené vlastníctvo/ k par. č. XXXX/X - záhrady o výmere 394 m2, zapísanej na LV č. XXXX ako vlastníctvo navrhovateľov a v prípade kladnej odpovede, súd žiadal oznámiť mená vlastníkov, ktorí sú zapísaní k týmto parcelám ako vlastníci v katastri nehnuteľností a v naznačenom smere podať aj negatívnu správu. Katastrálny úrad v Trnave, Správa katastra súdu oznámila dňa 13.4.2011, že prešetrila stav a podľa šetrení vykonanom katastrom nie je zapísané duplicitné vlastníctvo k parcele č. XXXX/ X. Pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X je zapísaný spolu so stavbou s. č. XXX / vinohradnícky domček, postavený na tejto parcele/ je zapísaný na LV č. XXX a jeho vlastníkom je odporca. Pozemok bol vytvorený z pôvodného pozemku parc. čísla XXXX/X, ktorý je taktiež zapísaný na LV č. XXX a jeho výlučným vlastníkom je odporca. K k par. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX uviedol, že ide o parcelu registra E a vlastníkmi sú navrhovatelia v celosti. Správa katastra Skalica v správe uviedla, že na LV na mená účastníkov nie je vyznačené duplicitné vlastníctvo u žiadneho z pozemkov, zapísaných na mená účastníkov a ani hodnovernosť údajov v týchto LV nebola vyvrátená žiadnou verejnou listinou.
Z ďalšej správy, vyžiadanej súdom od Správy katastra Skalica a ňou podanej 30.3.2012 súd zistil, že pozemok parcely č. XXXX/X bol vytvorený ešte pred rokom 1964 v mape určeného operátu a to na základe Čd XXXX/XXXX podľa ohlasovacieho listu pre toto územie číslo XX/XX a nákresu sa z pozemku parcely č. XXXX vytvorili pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli zapísané po pozemkovoknižnej vložky č. XX k. ú. P. na stávajúceho vlastníka, ktorým bol Z. M., ktorý zomrel 30.4.1978 a po ňom bolo rozhodnuté v D XXX/XX, čo je vyznačené aj vo vl. č. XX, na základe ktorého boli okrem iného prejednané pozemky vo vl. č. 12 a to parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X , XXXX/X. Tieto pozemky sa mohli sa však do LV mohli zapísať len na základe identifikácie parciel, podľa ktorej tieto pozemkovoknižné parcely evidované v mape určeného operátu boli identické s pozemkami parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria - búda - o výmere 18 m2 a parcely č. XXXX/X - vinice o výmere 946 m2, v tom čase evidované v katastrálnej mape. Zvyšok výmer bol v užívaní poľnohospodárskou
organizáciou a bol do listu vlastníctva zapísaný vo forme poznámky bez parcelných čísel, bez výmery, bez druhu pozemku. Stav na katastrálnej mape, v tom čase evidenčnej mape bol vytvorený na základe obnovenia právneho stavu - prenesením grafického stavu z mapy určeného operátu a tzv. komplexnými prehliadkami, ktorými sa zisťoval skutočný stav priamo v teréne a podľa ktorých boli katastrálne mapy aktualizované. Podľa správy sa katastrálne mapy začali tvoriť od roku 1964, kedy sa prestali vykonávať zápisy do pozemkových kníh a zákresy do máp určeného operátu a z uvedeného vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/X, na ktorom je postavená búda vznikol ešte v roku 1943 pred vytvorením katastrálnej mapy, ktoré sa začali tvoriť až od roku 1964. Vinohradnícka búda bola podľa pozemkovoknižnej vl. č. XX vytvorená z parcely č. XXXX.
Šetrením správa zistila, že doklady a nákresy, ktoré súd požadoval v súvislosti s parcelou č. XXXX a z nej vytvorenej parcely č. XXXX/X sa na správe katastra nenachádzajú, pretože Správa katastra Skalica má v Zbierke listín listiny datované až od roku 1965. Na žiadosť súdu Správa katastra Skalica uviedla, že listiny Čd XXXX/XX a Čd XXXX/XX by mohlo archivovať MV SR, Štátny archív v Bratislave, pobočka Skalica. Spolu so správou boli súdu doručené aj PK vložka č. XX, rozhodnutia v dedičských veciach po neb. Y. M. a Z. M. súdu už známe z dedičských spisov a potvrdzujúce časť správy podanej Správou katastra o evidencii parcely č. XXXX na meno predchodcu odporcu a vytvorení parciel parcelných č. XXXX/X až 4, kópia pozemkovej mapy mapový list č. 3, rozhodnutie Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR, Pozemkového úradu Senica z 26.8.1992, ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku oprávneným osobám B. K., bytom Z., Q. O., bytom P. a Z. W., bytom U. - L. a povinnými Poľnohospodárske družstvo P. a Obecný úrad P., pričom oprávnení v roku 1994 odpredali predtým vo vl. č. XXX zapísané parcely č. XXXX - vinicu o výmere 621 m2, , XXXX/X- záhrady o výmere 822 m a XXXX/X - záhrady o výmere 267 m2 kúpnou zmluvou.
Súd žiadal od MV SR, Štátneho archívu, pobočka Skalica na zistenie, či možno použiť pre určenie hranice medzi pozemkami listiny č.d. XXXX/XX a č. d. XXXX/XX zaslať kópie dokladov č.d. XXXX/XXXX/ vl. XX k. ú. P./ a č. d. XXXX/XXXX / vl. č. XXX k. ú. P./ a v prípade existencie ďalších listín súvisiacich s týmito dokladmi, ktoré sú k dokladom pripojené alebo s nimi súvisia súd žiadal aj tieto v kópiách zaslať v lehote 15 dní, alebo podať aj negatívnu správu v tejto lehote, ak nie je možné kópie vyhotoviť a oznámiť, kedy je do dokladov možné nahliadnuť. Podľa obdržanej správy archívu sa v archíve vo fonde Okresného súdu Skalica spisy zn. Čd XXXX/XX a Čd XXXX/XX k. ú. P. nenachádzajú a listiny nemal podľa správy OS Senica v archíve ani Okresný súd Senica, od ktorého súd tiež žiadal podať správu, či sú v jeho archíve uložené spisy zn. Čd XXXX/XXXX /vl. XX k. ú. P./ a Čd XXXX/XXXX / vl. č. XXX k. ú. P./. Pri žiadosti adresovanej OS Senica súd vychádzal z predpokladu, že po zániku Okresného súdu Skalica po roku 1960 mohli byť spisy odovzdané nástupníckemu súdu, ktorým bol Okresný súd Senica a neboli odovzdané do štátneho archívu. Po podaní negatívnych správ sa súd obrátil na Ministerstvo vnútra SR, sekciu verejnej správy, odbor archívov a registratúr so žiadosťou, aby súdu oznámila, kde je možné dokumenty získať. Súd MV SR upozornil, na správu od Štátneho archívu, pobočka Skalica. Ako je zrejmé z ďalšej správy MV SR, Štátneho archívu, pobočka Skalica, Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor archívov a registratúr vybavila žiadosť súdu tým, že ju postúpila na vybavenie Štátnemu archívu, pobočke do Skalice, ktoré oznámilo, že už na žiadosť odpovedalo. V správe je zdôraznené, že vo fonde OS Skalica sú spisy zn. Čd viazané v knihách a žiadané čísla v nich chýbajú. Je preto zbytočné žiadať tieto spisy od akéhokoľvek archívu z dôvodu, že OS Skalica patrí do pôsobnosti Štátneho archívu pobočky Skalica.
Súdu bol dňa 3.4.2012 doručený GP vyhotovený znalcom Ing. Romanom Wágnerom pod č. 3C/25/2008. Podľa údaja na GP ide o geometrický plán na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k parcele č. XXXX/X. Vo výkaze výmer v časti doterajší stav uvedený LV č. XXX, číslo parcely XXXX/X zapísanej v KN, výmera parcely je 18 m2 a ide o druh pozemku, ktorý je zastavanou plochou. V časti zmien nie je žiadny údaj a v časti nový stav je uvedené číslo parcely ako v doterajšom stave, výmera 14 m2, ako druh pozemku je zastavaná plocha a u vlastníka doterajší a ďalej je v novom stave uvedená parcela č. XXXX/X o výmere 4 m2, druh pozemku zastavaná plocha a v časti vlastník je poznamenané duplicitné vlastníctvo. Znalec v poznámke uviedol, že vlastnícke práva k pozemku parcely č. XXXX/X sú zapísané na LV C-KN č. XXX ako časť parcely číslo XXXX/X a duplicitne na LV E-KN č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/X. GP úradne overil Ing. M. U. zo správy katastra Skalica dňa 29.3.2012. Stav právny vo výkaze výmer je totožný s registrom C KN.
Za účelom preukázania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa vzájomného návrhu odporcu odporca navrhol práva vykonať dokazovanie svedeckou výpoveďou svedka M. Y.. Z výpovede svedka súd zistil, že sa narodil dňa 11.7.1934, býval aj býva v P. a je dôchodca. Svedok nebol v príbuzenskom pomere k žiadnemu z účastníkov a neodmietol svedeckú výpoveď. Súd svedeckou výpoveďou svedka sledoval preukázanie tvrdenia odporcu, že u neho prišlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré označil vo svojom vzájomnom návrhu vydržaním vlastníckeho práva a s ohľadom na zákonné ustanovenie, ktoré za právny dôvod nadobudnutia vlastníctva stanovuje nielen nadobudnutie vlastníctva zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, zákonom, ale aj vydržaním, ktorého predpokladmi je nepretržitý výkon práva po dobu stanovenú zákonom, dobromyseľnosť osoby v tom, že vlastnícke právo vykonáva právom, že ho oprávnene drží a užíva pozemok ako svoj vlastný bez rušenia. Z výpovede svedka vyplynulo, že nevie rok, kedy bola postavená odporcova búda, mal len vedomosť, že v roku 1947 alebo 1948, keď vyšiel zo školy a začal chodiť do vinohradov, už tam búda stála. Svedok nemal vedomosť o akomkoľvek spore ohľadom búdy medzi starými rodičmi odporcu alebo rodičmi odporcu v minulosti a susedmi a tiež nemal vedomosť o spore ohľadom búdy medzi odporcom a niekým ďalším a ani nepočul, že by niekto rozprával o spore ohľadom užívania búdy. Po roku 1947 - 1948 chodieval do vinohradov málo. Až od roku 1965 keď skončil s futbalom dostal vinohrad, ktorý je asi o 100-150 m ďalej ako má odporca. S odporcom bol v kontakte /dal sa do reči/ iba vtedy, keď bola výročná schôdza záhradkárov, alebo koštúvka vína. Do vinohradníckeho domčeka odporcu nechodil, nikdy tam nebol. K hranici pozemkov, ako bola vo vinohradoch, ani medzi pozemkami ani z odporcovej strany pozemku nemal žiadnu vedomosť, lebo sa o to vôbec nezaujímal. Keď od svojich rodičov kúpil svoj terajší vinohrad, vymeriaval ho svedkovi Ing. A. a svedok, pretože u zameriavania nebol sa domnieval, že geodet svedkove pozemky zameral podľa zakopaného uhla, od nejakého kameňa, Vinohrad svedka z čelného pohľadu na vinohradnícky domček odporcu je podľa svedka vpravo asi o 150 m. Podľa svedka sa hranice pozemku nemenili a nikto žiadne spory okolo pozemkov nemal, tam, kde má pozemok svedok o žiadnych sporoch nepočul. Podľa výpovede svedka musel on aj Y. M. na príkaz družstva sad nad vinohradom a pod vinohradom kosiť a seno odovzdávať družstvu. Y. M., otec odporcu vinohrad užíval, ale musel sad nad vinohradom a pod vinohradom tiež kosiť a seno odovzdávať. Na pozemku, kde stojí búda tento pozemok Y. M. užíval. Súd predpokladal, že svedok, ktorý je miestny, žijúci na území, v ktorého lokalite sa pozemky účastníkov nachádzajú a má majetok tiež v tejto lokalite, bude mať poznatky k tomu, ako sa vytyčovali hranice medzi pozemkami, či napríklad kameňom, medzou a podobne. Súd musí konštatovať, že dôkaz vykonaný výpoveďou svedka je bez významu k objasneniu či priebehu hranice medzi pozemkami účastníkov alebo k tvrdeniu odporcu o jeho vlastníckom práve k častiam parciel l č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX.
Navrhovateľka k výpovedi svedka dodala, že nikto nemôže za to, ani odporca, že prišlo ku konfiškácii pozemkov a tiež pôda W. ako kulakov bola daná do užívania družstva. Spomenula spôsob vracania pozemkov v reštitúcii po roku 1989 v súvislosti s problémom, že pozemky sa neodovzdávali v presnom ohraničení hranicami, ale v rozhodnutiach boli uvedené iba výmery a odkazy na listy vlastníctva tých vlastníkov, ktorým pôda bola skonfiškovaná. Pri výsluchu znalca Ing. H. na pojednávaní dňa 27.6.2012 v súvislosti s nevypracovaním GP pre celú hranicu medzi pozemkami znalec na pojednávaní uviedol, že mu bol geometrický plán, ktorý štyrikrát predkladal Správe katastra Skalica, zo správy trikrát vrátený, z dôvodu, že správa katastra postupovala podľa metodického usmernenia Úradu geodézie a kartografie ak v prípade, že ak je v geometrickom pláne riešené duplicitné vlastníctvo sa právny stav neuvádza. Podľa správy katastra sa do geometrického plánu právny stav nezobrazuje, nekreslí. Znalec sa bránil pred Správou katastra v dôsledku opakovaného vrátenia geometrického plánu a jeho neoverenia správou katastra v Skalici tým, že Správe katastra, neprislúcha rozhodovať, či sa jedná, alebo nejedná o duplicitné vlastníctvo, toto patrí na rozhodnutie súdu. Svoje stanovisko dal znalec aj na vedomie Krajskému katastrálnemu úradu v Trnave, ktorý znalcovi nedal stanovisko, ale Správa katastra Skalica, po tom, čo dostala na vedomie prípis znalca pre Krajský katastrálny úrad mu geometrický plán z 1.3.2012 na oddelenie pozemkov overila. Znalec si podľa jeho výpovede správanie Správa katastra Skalica, vyhodnotil tak, že výsledkom jeho znaleckej činnosti mal byť záver, že vinohradnícky domček nestojí na pozemku navrhovateľov. Znalec vypovedal, že on trvá na všetkých svojich zisteniach obsiahnutých v znaleckom posudku č. 13 z roku 2010, dodatku č. 1 k tomuto znaleckému posudku ako aj na predloženom geometrickom pláne z 1.3.2012 na oddelenie pozemku. Na otázku súdu, či znalec vypracoval aj v zmysle posledného uznesenia súdu geometrický plán, ktorý zachytáva priebeh celej hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporcu znalec vypovedal, že predložil takýto geometrický plán na správu katastra na overenie, s tým, že mu bol vrátený, z odôvodnením, že majú usmernenie z úradu geodézie, že právny stav v takom geometrickom pláne nesmie byť vyznačený. Na pojednávaní
neoverený geometrický plán, na ktorom by bol vyznačený priebeh celej hranice a nielen časť týkajúca sa búdy, ktorý predkladal Správe katastra a táto ho mala odmietnuť overiť znalec u seba nemal, na pojednávaní dňa 27.6.2012 ho nepredložil. Podľa výpovede znalca GP existoval, ale nebol úradne správou katastra overený, nakoľko mu správa katastra neoverila právny stav, v ktorom by boli aj parcely a ich výmery. Otázku, ako je možné, že mu správa katastra overila GP, označený na vymedzenie duplicitného vlastníctva k parcele č. XXXX/X a o oddelenie pozemku parcely č. XXXX/X, ku ktorému súd prečítaním oboznámil výkaz výmer a na druhom GP, ktorý tiež znalec vyhotovil ako technický podklad a GP na vyznačenie duplicitného vlastníctva k priebehu celej hranice medzi pozemkami, znalec uviedol, že tento geometrický plán účastníkom súdneho konania známy nie je, lebo ho správa katastra vrátila bez overenia, odmietla ho overiť, znalec na otázku neodpovedal , problém nevysvetlil. Súd z listiny /z GP/ prečítaním oboznámil, že v zmienenom geometrickom pláne vo výkaze - výmer je uvedený stav právny, charakterizovaný doterajším stavom a novým stavom, listami vlastníctva, u každého stavom v KNE v KNC výmerou a druhom pozemku a novým stavom s údajmi ako u doterajšieho stavu. Ďalej, že je v tomto geometrickom pláne aj stav podľa registra C-KN charakterizovaný údajmi doterajšieho stavu, nového stavu a to doterajšieho stavu u LV č. XXX, č. parc. registra KNC XXXX/XX, výmera 3104 m2 u parc. č. XXXX/X parc. KNC výmery 18m2 zastavanej plochy v časti zmien podľa registra CKN nie je nič vyznačené a v novom stave podľa registra CKN je u parc. XXXX/XX výmera 3101 m2 vlastník doterajší, u parc. č. XXXX/X o výmere 14 m2 zastavaná plocha ako v stave právnom t.j. podľa nového stavu vlastník doterajší, výmera 14 m2 zastavaná plocha a ďalej v stave podľa registra CKN parc. XXXX/ X výmera 4m2, zastavaná plocha ako v stave právnom tzn. duplicitné vlastníctvo a u parc. č. XXXX/ X o výmere 3 m2 zastavaná plocha stav ako v stave právnom tzn., že vlastníkom je v novom stave vyznačený B. I. a manželka O., P. XX. Ďalej súd vykonal dôkaz listinou tak, že boli z listín predložených znalcom prečítaním oboznámené prípis Ing. P. H. pre Správu katastra Skalica, začínajúci textom, bez dátumu vyhotovenia podania „dňa 13.3.2012“ označené ako žiadosť o overenie geometrického plánu. Súd na pojednávaní dňa 27.6.2012 vykonal dôkaz prečítaním listiny - záznamu o overovacom konaní geometrického plánu registre G1 č. XX/XXXX vyhovený Katastrálnym úradom v Trnave, správa katastra Skalica. Podľa listiny z 28.3.2012 znalec Ing. P. H. žiadal o úradné overenie geometrického plánu 3C/25/2008 z 1.3.2012 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k p. č. XXXX/X a oddelenie pozemku p. č. XXXX/X po tom, čo mu bol GP 3. krát vrátený dňa 27.3.2012 a po odstránení vytýkaných nedostatkov znalcom. Podľa Správy katastra Skalica z 26.3.2012 nedostatok GP spočíval v uvedení aj parciel registra sa E-KN vo výkaze výmer, ktoré podľa Usmernenia ÚGKK SR č. KO-XXXX/XXXX z týkal 24.9.2003 v GP na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva uvádzané nemajú byť, rieši sa iba stav podľa registra C-KN a vlastnícke práva k pozemku sa ozrejmujú iba ako poznámka pod výkazom výmer. Ďalej sa v odpovedi Správy katastra na žiadosť o overenie GP uvádzalo, že ak znalec overovaným identickým bodom č. 6 a 7 a overovanému bodu 9 určil nové súradnice, je potrebné, aby znalec zrušil pôvodné body XXX-X, XXX-XX XXX-XX aj s ich súradnicami v technickej správe k ZPMZ č. XXX. Správa poznamenáva nedoručenie jej vgi_o3 a vgi_t, v ktorých znalec použil aj novourčený bod č. 9, ktorý nespĺňa podmienku podľa § 56 spomenutej vyhlášky. Zo záznamu o overovacom konaní geometrického plánu register G1 číslo XX/XXXX vyhotoveného Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Skalica súd zistil, že zhotoviteľom GP je Ing. P. H. číslo vypracovania GP je 3C/25/2008 a GP je vyhotovené pre katastrálne územie a sú v ňom riešené parcely XXXX/X-X, Správa katastra prijala na overovacie konanie GP 6.3.2012 a 12.3.2012 a vrátila GP zhotoviteľovi v dňoch 8.3.2012 a 13.3.2012. V časti záznamu „iné „ je dôvodom vrátenia GP bez úradného overenia správou katastra, to, že u grafiky GP chýba druh pozemku parc. č. XXXX, kresliaci kľúč u hranice p. č. E-KN XXXX/X je chybný, chýba omerka 5-6 a 7-8, vo výkaze výmer chýba kód druhu stavby k parcele č. XXXX/X a XXXX/X a vo výkaze výmer sa rieši iba stav podľa registra C-KN. Správa katastra pre zhotoviteľa GP uviedla, že je nutné zamerať niekoľko identických podrobných bodov, ktoré by slúžili na zobrazenie a spojenie výsledku merania s obsahom mapy. Ďalej je s zázname uvedené, že zákres p. č. XXXX/X v mape môže byť chybný. Bod č. 9 nemôže byť identickým bodom, lebo nie je zobrazený na katastrálnej mape /§ 56 vyhl. č. 461 a suma výmer pôvodných PKN parciel a terajšia CKN a E-KN je rovnaká, je vo výmere 1725 m2. V zázname je vyjadrené, že nemusí ísť o dvojité vlastníctvo ale o chybný zákres v mape určeného operátu. V dokumentácii správy katastra Skalica sa podľa záznamu nachádzajú dva vytyčovacie náčrty k spornej hranici a jeden GP, z elaborátu ktorých vyplýva, že sa nejedná o duplicitné vlastníctvo. Na otázku súdu na pojednávaní, či vie znalec vysvetliť, prečo je za lomením u parcely č. XXXX číslica XX, u ktorej má byť chybný kresliaci kľúč hranice parc. č. C. XXXX/X znalec vypovedal, že nevie vysvetliť, prečo je u parc. č. XXXX za lomením číslica XX, podľa neho išlo o chybu katastra. Výpoveď znalca nie je hodnoverná, pretože on sám vo svojom GP č. 3C/25/2008 z 1.3.2012, ktorý mu najprv aj správa katastra úradne neoverila, má parcelu č. XXXX/XX vyobrazenú v grafickej časti GP a po odstránení chýb znalcom
v tomto GP na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k parcele č. XXXX/X ako novovytvorenej na oddelenie aj správa katastra úradne dňa 29.3.2012 pod č. XX/XXXX overila. V overenom GP sa vo výkaze výmer parcela č. XXXX/XX neuvádza.
Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2012 bol vzatý navrhovateľmi návrh sčasti späť o odstránenie časti vinohradníckeho domčeka a advokát odporcu v tejto súvislosti navrhol navrhovateľom, aby sa účastníci dohodli, kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami a túto si dali znalcom zamerať. Navrhovatelia návrh odmietli, predniesli, že nie sú prístupní dohode z dôvodu, že spor trvá už 18 rokov.
Súd bol nútený v septembri 2012 po výsluchu znalca Ing. H. na pojednávaní dňa 27.6.2012 spis zaslať znalcovi Ing. P. H. na splnenie úlohy pod č. 5, ktorá mu bola uložená uznesením OS Skalica č. k. 3C/25/2008-873 z 13.12.2011, konkrétne vypracovať znalecký posudok formou geometrického plánu za účelom určenia vlastníctva k parcelám nachádzajúcim sa v k.ú. P., a to parcelám číslo XXXX/X, XXXX/ X, XXXX a parcelám číslo XXXX/X, XXXX/X presným určením šírky a dĺžky, to je aj výmerou v m2. Súd nežiadal splniť úlohu v ďalšej časti, ktorá sa týkala vinohradníckeho domčeka, nakoľko v tejto časti bol návrh vzatý navrhovateľmi dňa 27.6.2012 späť a konanie o odstránenie nehnuteľnosti bolo zastavené. Z dôvodu, že úloha nebola splnená už pri jej zadaní a súd predpokladal podľa údajov v spise, že znalec má všetky podklady k splneniu úlohy, žiadal súd znalca dopracovať znalecký posudok a geometrický plán /autorizovaný, tiež overený príslušným orgánom/ v 5 vyhotoveniach a zaslať ho v lehote 10 dní od doručenia listu a spisu tunajšiemu súdu. Od znalca súd tiež požadoval, aby obratom zaslal súdu geometrický plán, ktorý mu podľa jeho vyjadrenia, resp. oznámenia odmietla Správa katastra Skalica overiť, resp. vrátila ho znalcovi bez overenia.
Na žiadosť súdu zo septembra 2012 znalec Ing. H. dňa 19.11.2012 doručil súdu podanie, v ktorom oznámil, že vypracoval GP podľa uznesenia OS Skalica č. k. 3C/25/2008-873 z 13.12.2011 a predložil ho správe katastra na úradné overenie ako GP na oddelenie pozemkov parcelných čísiel XXXX/XXX- XXX správa katastra odmietla GP úradne overiť, pričom znalec vo svojom podaní uviedol dôvody, ktoré správa katastra uviedla v protokole o kontrole GP. Súdu znalec doručil Záznam o overovacom konaní ku geometrickému plánu register G1 XXX/XXXX k číslu GP 3C/25/2008-II, ktoré správa katastra podľa záznamu prijala 30.10.2012 a vrátila GP bez overenia 2.11.2012 a ďalej prijala GP X.XX.XXXX a vrátila ho znalcovi 7.11.2012. Ako doklad o tom, že znalec mal snahu vyhotoviť GP a splniť úlohu, zadanú mu súdom, znalec zaslal aj protokol . Znalec na základe toho, že mu správa katastra pôvodne odmietla overiť aj GP č. 3C/25/2008 z 1.3.2012 a následne aj GP č. 3C/25/2008-II z 15.10.2012 vyslovil dôvodné podozrenie, že mu správa katastra overí iba taký GP, ktorý bude v súlade so závermi Ing. B.. Nakoľko Ing. H. so závermi ZP Ing. B. nesúhlasí, nemôže vyhotoviť takýto GP. Navrhol vykonať také znalecké dokazovanie, ktoré bude nezávisle od názorov a vplyvov správy katastra, teda vyhotoviť iba znalecký posudok, ktorého súčasťou bude iba vytyčovací náčrt na určenie priebehu hranice s presným určením šírky a dĺžky hraníc medzi pozemkami, výmerami pozemkov v m2 a súradnicami lomových bodov hraníc predmetných pozemkov a ktorý nepodlieha úradnému overeniu. Ing. H. navrhol, aby súd vykonal kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré preukáže, ktorý zo znaleckých posudkov vyhotovených v konaní je správny. Nie je v jeho silách vyhotoviť požadovaný GP. Z protokolu o kontrole, vyhotovenom Správou katastra Skalica ku GP č. 3C/25/2008 - II z 15.10.2012 súd zistil, že v ňom správa katastra pri kontrole GP uvádza zistené chyby úradného overovateľa a boli porušené znalcom ustanovenia § 45 ods. 2 vyhl. č. 300/2009. Podľa protokolu chyby sa týkali zákresu parciel XXXX/X a XXXX/X, znalec určil kartometricky, napriek tomu, že kartometricky sa určujú body, ktoré v teréne neexistujú alebo body, ktoré sú potrebné na výpočet výmer zvyškovej parcely. Ďalej je správou katastra vytknuté, že takéto kartometrické určenie je chybné aj preto, že podľa mapy je hranica pozemku XXXX/X daná bodmi č. XX a XX približne v jednej línii s hranicou pozemku XXXX/X danou bodmi XXX-X a XXX-X a potom z uvedeného vyplýva, že pozemok parcely č. XXXX/X zasahuje do novovytvoreného pozemku parcely č. XXXX/XXX. U zákresu parciel č. XXXX/X a XXXX/X ide podľa znalca o doterajší stav, vyjadrený čiernou kresbou, ide o nesúlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra a preto správa katastra nemôže GP overiť. Správa katastra v GP odporučila znalcovi zamerať rohy stavieb na pozemkoch p. č. XXXX/X a XXXX/XX a tieto body použiť ako identické, ak spĺňajú kritériá s ohľadom na to, že podľa ortomapy sa zákres v KN mape javí byť správny, znalcom to však treba jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť zameraním. Zamerané súradnice bodov XX a XX podľa protokolu zasahujú do parcely č. XXXX/XXX a bod č. XX vôbec „nesedí“. Správa katastra kontrolou s meraniami Ing. B. a Ing. U. zistila, že zamerania stavieb na pozemku XXXX/ X sú zhodné, nie sú zhodné merania Ing. B. a Ing. U. a znalca pri stavbe na pozemku par. č. XXXX/ X. Správa katastra odporučila znalcovi, aby prekontroloval súradnice, ktoré odovzdal znalec Ing. H. pri
predložení GP na overenie prvá krát / zrejme dátum podľa záznamu o overovaní prijatý GP správou katastra 30.10.2012/, ktoré správa katastra vyhodnotila za zhodné s predchádzajúcimi meraniami a po druhý krát predložený GP správe katastra súradnice uvedené znalcom Ing. H. správa považovala za nezhodné s predchádzajúcimi meraniami. Správa katastra nie ako uviedol znalec Ing. H., že sa nemá povinnosť vyjadrovať k ZP Ing. B., podľa názoru súdu iba žiadala, prečo žiadal zdôvodniť rozdiely v meraniach pri vytyčovaní hranice medzi pozemkami, vytyčovanými v minulosti Ing. B. a Ing. U. a žiadala zdôvodniť znalcom, ako dospel s iným, odlišným záverom. K tomu žiadala po znalcovi Ing. H., aby zdôvodnil rozdiely v technickej správe k nemu prekladanému GP na overenie. Správa katastra po Ing. H. podľa protokolu žiadala, aby do ZPMZ dal krížne kontrolné omerné miery, napríklad medzi bodmi XXX-X-XX a XXX-XX a XXX-X-XX a žiadala, aby ich znalec doplnil aj do GP tam, kde sú GP vyznačené červené čiary. Ďalej po znalcovi žiadala, aby nové body 13, 14, 15 a 16 určil aj v B a neuvádzal ich v tabuľke z dôvodu, že nové body boli podľa technickej správy v teréne vytýčené.
Za nesúhlasu navrhovateľov s akoukoľvek dohodou o priebehu hranice medzi pozemkami s odporcom navrhol odporca, aby súd pokračoval v dokazovaní vykonaním ďalšieho znaleckého dokazovania, ktoré odporca navrhol po zhodnotení, že znalec Ing. H. je nekompetentný vo veci. Podľa odporcu svedčia o tom aj správy katastra o duplicitnom vlastníctve tvrdenom znalcom, ďalej vytknuté nedostatky znalcovi správou katastra pri vyhotovovaní geometrických plánov. Za dôvod na vykonanie ďalšieho pokračovania v znaleckom dokazovaní označil odporca najmä ten dôvod, že ani jedným zo znalcov nebola splnená úloha súdu vypracovať GP, ktorý odporca požadoval nie pre určenie priebehu hranice medzi pozemkami, ale pre určenie vlastníctva odporcu k častiam pozemkov. Odporca v týchto súvislostiach navrhol, aby súd ustanovil v konaní ďalšieho znalca, ktorému uloží vypracovať GP. Za dôvod odporca označil aj jeho nesúhlas so závermi z meraní zobrazených vo vytyčovacom náčrte k ZP č. XX/XXXX znalca Ing. H.. Zdôvodňoval návrh na pokračovanie konania ďalším znaleckým dokazovaním v jeho rámci vypracovaním GP v súvislosti s jeho návrhom na určenie vlastníckeho práva k časti pozemkom. Geometrický plán je potrebný na presné zistené, akú časť odporca vydržal. Bez riadneho GP v ktorom bude vyznačené akú časť nehnuteľnosti odporca užíva a nebude v ňom uvedená aj výmera akú užíva, nemôže odporca doplniť vzájomný návrh. Z návrhu na vykonanie dôkazu a jeho odôvodnenia súd vyvodil, že odporca požaduje vykonať ďalšie znalecké dokazovanie a tiež kontrolné znalecké dokazovanie na znalecký posudok podaný znalcom Ing. H.. Súd návrh na vykonanie dôkazu uznesením odmietol, považujúc výsledky doterajšieho dokazovania za dostatočné na rozhodnutie vo veci samej a ďalšie dokazovanie za nesúladné zo zásadou hospodárnosti súdneho konania.
K dôvodom úradne neoverenému GP pôvodne vypracovanom znalcom Ing. H. ako GP š. 3C/25/2008
- II z 15.10.2012, ktorý súd ako listinu oboznámil na pojednávaní dňa 17.12.2012 a ku ktorému patrí protokol, v ktorého časti výkazu výmer boli uvedené parcely registra C-KN a E-KN, ich výmery a doterajší právny stav a nový právny stav súd vzhľadom na zistenia správy katastra podľa záznamu o overovacom konaní ku GP registra G1 XXX/XXXX a k protokolu o kontrole súd požadoval od Ing. O. P., zamestnanca Správy katastra Skalica, ktorý vyhotovil protokol o kontrole ku geometrickému plánu, objasnenia a vysvetlenia k záznamu.
Súd overil na pojednávaní dňa 17. 12.2012 výpoveďou Ing. O. P., že je štátnym zamestnancom zamestnaným u Katastrálneho úradu v Trnave, konkrétne na Správe katastra Skalica a v zmysle katastrálneho zákona má odbornú skúšku, ktorá ho ako zamestnanca oprávňuje konať vo veciach katastra, ktoré sa týkajú geometrických plánov, ich overovaní a má oprávnenie vyhotovovať protokoly o geometrických plánoch. Z výsluchu Ing. O. P. vyplynulo, že pri zisťovaní, či je možné overiť geometrický plán Ing. P. H. v protokole o kontrole v podstate vytkol nesúlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra a to podľa ustanovenia § 45 ods. 2 vyhlášky č. 300/2009 Z. z. Uviedol, že všetky číselné údaje vrátane parcelných čísiel, ktoré sú uvedené v protokole o kontrole sú správou katastra uvedené správne, že k chybe, v časti týkajúcej sa kresliaceho kľúča u parcely č. XXXX/XX pri jej číselnom označení neprišlo. Ing. P. a účastníkom, ich zástupcom súd umožnil nahliadnuť na raster mapového listu katastrálnej mapy prinesený zamestnancom správy katastra na pojednávanie, na ktorom ukázal Ing. P., ako dospel k záveru, že v GP vyhotovenom znalcom Ing. H. „nesedí“ zákres parciel XXXX/X a XXXX/X. Na formáte A4 rastru katastrálnej mapy Ing. P. vysvetlil, že šedou farbou je vyobrazený raster mapy. Plnými čiernymi čiarami je vyznačené to, čo odovzdal na geometrickom pláne Ing. H.. Nezhoda v GP vytknutá znalcovi v protokole o kontrole, že spočíva v tom, že porovnaním geometrického plánu a rastrovej mapy správa katastra zistila, že v mape sú vyobrazené parcely, na ktorých sú stavby,/ či ide o vinohradnícke domčeky Ing. P. nevedel uviesť/ a znalec uviedol iný rozmer, inú vzdialenosť
medzi nimi oproti zhodným meraniam Ing. B. a Ing. U.. Tieto nehnuteľnosti, vzdialenosť medzi nimi je údaj jednoznačne zmerateľný. Správa katastra vlastne v protokole namietala rozdiel, ktorý vyjadril v geometrickom pláne Ing. H. vzdialenosťou cca 4,60 m oproti vzdialenosti nameranej Ing. B. a Ing. U., ktorý majú skoro zhodný údaj o vzdialenosti, a to 2,40metra. Vychádza, že niekto pochybil a to buď Ing. B. a Ing. U., ktorých merania sa zhodujú, alebo pochybil Ing. H.. Ak by sa mala vyznačiť nová hranica v katastrálnej mape a o určení hranice by rozhodoval súd, je potrebné k takémuto rozhodnutiu doložiť geometrický plán. V prípade, že by sa iba vytyčovala hranica v teréne, postačuje na to vytyčovací náčrt, ale hranica v katastrálnej mape by sa na základe vytyčovacieho náčrtu nemenila. V protokole správa katastra teda namieta nesúlad medzi meraniami Ing. B. a Ing. U. a meraním Ing. H.. Počítačovým spracovaním súradníc správa katastra dokáže zistiť vzdialenosti medzi súradnicami rohov vinohradníckych domčekov, ktoré zistili ten ktorý znalec. Ing. H. správe katastra predkladal na overenie celkom 3x geometrické plány, v prvom a v treťom vzdialenosti medzi rohmi vinohradníckych domčekov nevychádzali rovnako s meraniami prechádzajúcimi, teda s meraniami znalca Ing. B. a geodeta Ing. U., v druhom súradnice sedeli, ale po vykreslení zasiahli do novovytváranej parcely XXXX/XXX, konkrétne body XX. a XX. Súd konštatoval, že v rastri katastrálnej mapy predloženej na pojednávaní Ing. P. boli zobrazené súradnice a bol znázornený graficky nesúlad bodov XX. a XX, ktoré správa katastra vytýkala v protokole o kontrole. Ing. P. k predloženému protokolu znalcom, ktorý sa mal týkať bodov XX. a XX, uviedol, že Ing. H. napriek požiadavke uvedenej správou katastra v protokole neuviedol technickú správu do súladu s grafickým zobrazením pričom sa vyžaduje, aby technická správa, v ktorej sú súradnice bola v súlade s grafickou časťou geometrického plánu, resp. so záznamom podrobného merania zmien / ZPMZ/. V geometrickom pláne Ing. H. sa konštatuje, v tabuľkovej časti, že „nové hranice v prírode označené“ neboli označené a naopak v technickej správe uvádza znalec iný údaj a to, že v bodoch X až XX a XX. a XX. boli v teréne vytýčené, teda aj označené. Údaj z prvej strany geometrického plánu a vytyčovacieho náčrtu musí byť v súlade, správa katastra v protokole zaznačila kontrolu GP podľa § 45 vyhl. č. XXXXXXX Z. z. podľa písmena c/, to je že zistila nesúlad a porušenie tohto ustanovenia, tiež správa katastra v protokole o kontrole mohla podčiarknuť aj písmeno b), to je porušenie vyhlášky ohľadom vzájomného súladu, resp. nesúladu údajov jednotlivých súčastí operátu geometrického plánu, o ktorých zamestnanec správy katastra vypovedal. Ing. P. sa nevedel vyjadriť k otázke súdu, odkedy je súradnicová zostava povinnosťou či k vyhotoveniu vytyčovaciemu náčrtu, či ku geometrickému plánu, čo súd žiadal zodpovedať v súvislosti s otázkou súdu, ktorá sa týkala vytyčovacieho náčrtu Ing. M.. Podľa Ing. P. hranica v mape existuje a na jej vyznačenie v teréne nie je potrebný geometrický plán. Ak by súd rozhodol rozsudkom, do ktorého by uviedol údaje z vytyčovacieho náčrtu geodeta, v údajoch katastra by sa nič zmenilo, nakoľko vytyčovací náčrt je grafické znázornenie priebehu hranice v teréne. K námietke navrhovateľov, že netreba brať do úvahy nehnuteľnosť XXXX/X, lebo o túto už navrhovatelia spor nevedú Ing. P. uviedol, že vyhotoviteľ geometrického plánu by mal zamerať širšie okolie a na toto natransformovať katastrálnu mapu. Až na základe toho sa určuje hranica. Úlohou správy katastra nie je určovať, ktorá vytýčená hranica je správna, správa katastra má overiť geometrický plán, ktorý musí spĺňať určite geometrické náležitosti a GP predložený Ing. H. na úradné overenie ich nespĺňa. Podľa názoru Ing. P. mal znalec buď odstrániť vady, ktoré mu správa katastra vytýkala, alebo neodovzdať súdu geometrický plán. Po nahliadnutí na č. l. XXX spisu, na ktorom je v súdnom spise založené vyhotovenie prílohy zo znaleckého posudku Výskumného ústavu geodézie a kartografie Ing. P. ozrejmil, že šedou farbou sú vyznačené hranice parciel registra C - KN zobrazené na katastrálnej mape a tyrkysovou farbou sú vyznačené hranice registra E- KN z katastrálnej mapy.
Z výsluchu znalca Ing. P. H. na pojednávaní dňa 17.12.2012 súd zistil, že nevyhotovil písomnú časť posudku ku GP z 15.10.2012 z dôvodu, že mu súd uložil úlohu vyhotoviť posudok formou geometrického plánu, ktorý mu správa katastra odmietla overiť. Preto nevyhotovoval ani znalecký posudok písomne, iba dal k doručenému neoverenému geometrickému plánu stručné vyjadrenie. Na otázku súdu, ako vysvetlí znalec rozdiel, o ktorom vypovedal zamestnanec správy katastra pri prenesení súradníc a rozdiele vzdialenosti zmerateľných búd, keď vymeraním geodeta Ing. U. a znalca Ing. B. bol zistený rozdiel 2,40 metra a Ing. H. 4,60 metra znalec rozdiel zdôvodnil iba tým, že zamestnanec katastra v teréne nebol, a nevie, či zamestnanec katastra bral vzdialenosť medzi búdou na pozemku XXXX číslo XXXX/X, ktorá skutočne v teréne stojí, alebo či bral rozdiel nehnuteľností č. XXXX/X, ktorá má tvar L- elka, ale v skutočnosti v teréne postavená nie je. Čo sa týka vytknutých nedostatkov geometrického plánu znalec uviedol, že ich konzultoval -e- mailom s Ing. P. zo správy katastra zo Skalice, ktorý vlastne požadoval po znalcovi, aby vyjadril, že hranice Ing. B. sú určené zle. Súd už pri zachytení obsahu protokolu o overovaní GP č. 3C/25/2008 - II z 15.10.2012 vyjadril, že podľa názoru súdu mal znalec Ing. H. vysvetliť a zdôvodniť, ako dospel k rozdielnym záverom o priebehu pri ním vytýčenej
hranice a závermi ostatných geodetov, ktorých vytyčovacie náčrty boli založené na správe katastra a správa katastra po znalcovi nepožadovala, aby sa v technickej správe vyjadroval k správnosti, alebo k chybám iného znalca alebo geodeta pri určení hranice. Podľa výpovede znalca žiadne tri geometrické plány nepredkladal, vždy predkladal iba jeden geometrický plán v štyroch vyhotoveniach, ktoré tri sa mu po overení katastrom majú vrátiť, keďže kataster geometrický plán neoveril, vrátili sa znalcovi všetky 4 kusy geometrického plánu. Podľa znalca Ing. H. meral vzdialenosti medzi stavbami a pri podkladoch pre vypracovanie geometrických plánov podľa nového systému, určeného vo vyhláške č. 79, účinnej od 1.4.2011. Nová vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu zákonu podľa znalca definuje nový súradnicový systém, ktorý sa volá Národná realizácia jednotnej siete trigonometrickej siete katastrálnej a označuje sa JTSK03 a tento súradnicový systém je presnejší oproti predchádzajúcemu, v ktorom merali Ing. B. a Ing. U.. Podľa znalca v novom systéme sú odstránené nerovnosti, deformácie zemského povrchu. Na otázku súdu, ako znalec vysvetlí rozdiel, ktorý na pojednávaní opísal Ing. P. a je zobrazený na rastrovej mape, ak znalec meral presnejšou metódou a napriek tomu dospel kataster v rozdielom v meraniach oproti znázorneniu v mape, že znalec si natransformoval raster na výsledky jeho meraní v teréne a tie si natransformoval na mapu, kataster to robí opačne. Kataster netransformuje raster, dostane ho z geodetického a kartografického ústavu. Znalec uviedol, že vyhotovil geometrický plán podľa smernice S74.20.73.43.00 ktorá sa týka vyhotovovania geometrických plánov a vykonal merania a závery, čo sa týka záveru geometrického plánu s touto smernicou. Uviedol, že táto smernica je zastaraná, nezodpovedá súradnicovému systému, ktorý je zadefinovaný vo vyhláške č. XX. Čo sa týka §16 ods. 11 uvedenej smernice, ktorej túto konkrétnu časť súd na pojednávaní oboznámil prečítaním a ktorá pojednáva o nedostatkoch GP a postupe správy katastra po odstránení nedostatkov uvedených v protokole o kontrole GP v súvislosti, že znalec vytknuté nedostatky neodstránil znalec Ing. H. neodstránenie nedostatkov zdôvodnil tak, že on nepredkladal opätovne geometrický plán na úradné overenie správe katastra pre dôvod, ktorý uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, teda pre pocit znalca, že správa katastra neoverí žiaden geometrický plán, lebo má v katastrálnych mapách raz hranicu pozemku vedenú raz cez búdu a raz mimo búdu. Mapa, ktorá sa týka riešeného katastrálneho územia, to je P., je vedená v analógovej podobe v mierke 1:2880 a nie je určená číselne, tzn. že všetky hranice pozemkov nie sú určené v súradniciach. Vektorová katastrálna mapa číselná je mapa, ktorá vzniká na základe skutočného zamerania pozemkov v teréne. V P. takéto mapovanie robené nebolo, preto tam je vedená mapa len v analógovej podobe. Znalec vypovedal, že on vyhotovil geometrický plán na základe merania v teréne a záveroch geometrického plánu trvá. Vo výpovedi znalec uviedol, že v znaleckom posudku č. XX/XXXX popísal aj metódu akú použil pri meraní. Aj pri vyhotovovaní GP, ktorý kataster neoveril, postupoval podľa metódy, ktorú uviedol v jeho ZP č. XX/XXXX a domnieval sa, že keď vyhotovoval Ing. M. jeho ZP, nemal povinnosť robiť tak podľa súradnicového systému. Odkedy je povinnosť znalcov pracovať so súradnicovým systémom Ing. H. uviesť nevedel a dodal, že ak sa vytyčovací náčrt, alebo geometrický plán týkali viacej ako 10 parciel, museli sa vypracovať v celoštátnom súradnicovom systéme.
Podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), zmeneného zákonmi č. 222/1996 Z. z. s účinnosťou od 24.júla 1996, č. 255/2001 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2002, č. 419/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2002 , č. 173/2004 Z. z. s účinnosťou od 15.apríla 2004, č. 669/2007 Z. z. s účinnosťou od 31.decembra 2007, č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2008, č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15.októbra 2008, č. 304/2009 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2009 a č. 103/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.mája 2010 v znení účinnom k 16.4.2012, podľa paragrafov: § 1 Kataster nehnuteľností
(1) Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti").
(2) Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.
§ 2
Informačný systém
Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.
§ 3
Vymedzenie niektorých pojmov
(1) Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.
(2) Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.
(3) Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.
(4) Geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami.
(6) Lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov.
(7) Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre.
(8) Katastrálnym územím sa rozumie územno-technická jednotka, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov.
(9) Katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia.
(10) Katastrálnou mapou sa rozumie polohopisná mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov.
(11) Mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov.
(12) Identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra.
(13) Základné štátne mapové dielo je mapa alebo súhrn mapových listov, ktoré súvisle pokrývajú územie, so základným, všeobecne využiteľným obsahom; jeho vydavateľom je štátny orgán. Ak toto dielo tvorí súhrn mapových listov, tieto listy majú jednotný klad, označenie, značkový kľúč, kartografické zobrazenie a spravidla jednotnú mierku.
(14) Geodetickými prácami sa rozumejú meračské práce, zaznamenávanie a spracúvanie výsledkov merania, zobrazovacie práce a aktualizácia súboru geodetických informácií.
Zápis práv k nehnuteľnostiam § 4
(1) Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka").
(2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
(3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
§ 5
(1) Vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
(2) Záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
(3) Poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
DRUHÁ ČASŤ
PREDMET A OBSAH KATASTRA
§ 6
Predmet katastra
(1) V katastri sa evidujú
a) katastrálne územia;
b) pozemky, ktoré sú vymedzené 1. vlastníckou hranicou, 2. vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov, 3. hranicou držby, 4. hranicou druhu pozemku, 5. rozhraním spôsobu využívania, 6. hranicou katastrálneho územia, 7. hranicou zastavaného územia obce;
c) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré 1. sú označené súpisným číslom, f) práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, 1a) ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam, a to najmä vyhlásenie konkurzu voči vlastníkovi nehnuteľnosti, začatie konania o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, začatie vyvlastňovacieho konania a začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „skutočnosť súvisiaca s právom k nehnuteľnosti")..
§ 7
Obsah katastra
Kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, § 8 Katastrálny operát
(1) Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti:
a) súbor geodetických informácií, ktorý tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a ďalšia geodetická dokumentácia; b) súbor popisných informácií, ktorý tvoria 1. údaje o katastrálnych územiach, parcelách, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a iných oprávnených osobách, a to, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, o ohlásených zmenách, ako aj o zmenách zistených pri prešetrovaní zmien, pri revízii údajov katastra a pri obnove katastrálneho operátu, 2. vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti „A - majetková podstata", ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti „B - vlastník alebo iná oprávnená osoba", ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam, z časti „C - ťarcha", ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza, c) zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb (ďalej len „zmluva"), písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení3) (ďalej len „verejná listina") a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná listina"), a dokumentáciu sídelných a nesídelných geografických názvov; e) pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát; pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam;
Pôsobnosť katastrálneho úradu a správy katastra
(1) Katastrálny úrad
a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku katastra, b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú správy katastra, ak tento zákon neustanovuje inak, c) zabezpečuje zostavenie návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov.5b)
(2) Správa katastra
a) rozhoduje v katastrálnom konaní, b) zapisuje práva k nehnuteľnostiam, c) spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi, d) vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69, e) kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra, a overuje geometrické plány, f) spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde, g) prejednáva priestupky proti poriadku v štátnej správe na úseku katastra a v konaní o porušení poriadku na úseku katastra právnickými osobami, h) spravuje pozemkové knihy a železničnú knihu, i) poskytuje informácie z katastra, j) overuje kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať zápis v katastri, ako aj kópie geometrických plánov pre potreby správy a aktualizácie katastra v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom, k) rozhoduje v pochybnostiach o predmete evidovania v katastri.
§ 21
Súčinnosť so štátnymi orgánmi a notármi
(1) Štátne orgány, štátne právnické osoby1) a notári sú povinní zasielať správam katastra nimi vyhotovené verejné listiny a iné listiny o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam, ako aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností a práv viažucich sa k nim v katastri do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia; ak je verejnou listinou rozhodnutie štátneho orgánu, počíta sa lehota odo dňa jeho právoplatnosti.
(1) V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
(2) Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
§ 67
Geometrický plán
(1) Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.19) Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.
(2) Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam.
(3) Geometrický plán môže vyhotoviť správa katastra; iná právnická osoba alebo fyzická osoba vtedy, ak má živnosť podľa osobitného predpisu, 20) alebo znalec z odboru geodézie a kartografie, ak bol ustanovený za znalca v súdnom konaní.
(5) Pre potreby katastra sa používa len geometrický plán overený aj správou katastra. § 67a Revízia údajov katastra
(1) Správa katastra podľa potreby reviduje zhodu údajov katastra s právnym stavom a so skutočným stavom. Revízia údajov katastra sa vykonáva v súčinnosti štátnych orgánov a obcí a za účasti vlastníkov a iných oprávnených osôb.
§ 67b
Dôvody a spôsoby obnovy katastrálneho operátu
(1) Obnovu katastrálneho operátu začne právnická osoba zriadená úradom alebo iná osoba na návrh správy katastra so súhlasom úradu. Cieľom obnovy katastrálneho operátu je vyhotovenie nového súboru geodetických informácií a nového súboru popisných informácií katastrálneho operátu.
(2) Obnova katastrálneho operátu novým mapovaním sa začne, ak sa katastrálny operát stane na ďalšie používanie nespôsobilým, pretože geometrické určenie nehnuteľností a ich polohové určenie pre veľký počet zmien v dôsledku nárokov na presnosť alebo na mierku mapy už nevyhovujú požiadavkám evidovania nehnuteľností, alebo ak sa stratí, zničí alebo poškodí katastrálny operát alebo jeho časti.
(3) Obnova katastrálneho operátu novým mapovaním spočíva v zisťovaní priebehu hraníc územno- správnych jednotiek, hraníc katastrálnych území, hraníc pozemkov vymedzených právami k nehnuteľnostiam, hraníc druhov pozemkov a pôdorysov stavieb (ďalej len \\\\\\\"zisťovanie priebehu hraníc\\\\\\\").
(4) Ak sa katastrálny operát alebo jeho časť stanú nespôsobilými na ďalšie používanie v dôsledku opotrebovania a právny stav ani skutočný stav sa nezmenili a nie sú ani iné dôvody na obnovu katastrálneho operátu novým mapovaním, katastrálny operát alebo jeho časť sa obnovia vyhotovením duplikátu platného stavu.
(5) Obnovu katastrálneho operátu novým mapovaním začne správa katastra oznámením obci, na ktorej území sa obnova katastrálneho operátu bude vykonávať.
(6) Obnova katastrálneho operátu nadväzuje na platný katastrálny operát. Výsledok obnovy katastrálneho operátu nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
ŠIESTA ČASŤ
VEREJNOSŤ KATASTRÁLNEHO OPERÁTU, HODNOVERNOSŤ A ZÁVÄZNOSŤ ÚDAJOV KATASTRA
§ 70
Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra
(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E".
§ 71
Používanie záväzných údajov katastra
(1) Záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.
(2) Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín.
(3) Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhom nie je možné vyhovieť, a to z nasledovných dôvodov: Základný právny rámec úpravy vlastníckych práv účastníkov je daný v ustanoveniach § 123 OZ, ktorý určuje právo vlastníka v medziach jeho vlastníctva predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky, nakladať s ním, ďalej v § 124 OZ, podľa ktorého všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana a najmä podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Podľa ustanovenia § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho práva na oprávnenú držbu, užívanie predmetu vlastníctva a nakladania s ním neoprávnene zasahuje, najmä sa vlastník môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.
Vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Navrhovatelia tvrdili, že došlo zo strany odporcu k porušeniu ich vlastníckeho práva a navrhovatelia ako vlastníci mali právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva návrhom na určenie hranice medzi ich pozemkami a pozemkom susediacim. V takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. Dôvodom je skutočnosť, že takáto formulácia žalobného petitu nie je zákonom vylúčená a spôsob domáhania sa ochrany vlastníckeho práva uvedený v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má iba demonštratívny charakter a ochrana vlastníckeho práva je možná aj prostredníctvom návrhu na určenie priebehu spornej hranice pozemku, aj keď ju výslovne Občiansky zákonník neupravuje. Pri návrhu na určenie priebehu hranice, resp. na jej vymedzenie ide totiž o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú namysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. V konaní teda Išlo o určovacie žaloby, v ktorých išlo o určenie, komu z účastníkov patrí sporná plocha, kto je jej vlastníkom, čiže o určenie vlastníckeho práva. Pre vecné preskúmanie návrhu aj vzájomného návrhu odporcu bolo preto nevyhnutné, aby v prvom rade navrhovatelia, ktorí vyvolali podaním návrhu súdne konanie a ktorých v tomto smere ako prvých zaťažovalo dôkazné bremeno preukázali, že na žalovanom určení majú naliehavý právny záujem, ktorý je pritom daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľov alebo kde by sa bez tohto určenia ich právne postavenie stalo neistým. Vychádzajúc z praxe, na ktorú poukázal aj Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení, keď sa pripúšťa určovacia žaloba aj tam, kde možno žalovať na plnenie, nakoľko môže byť daný naliehavý právny záujem na určenie pokiaľ sa návrhom vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a tým sa potom zabráni ďalším žalobám na plnenie, prípadne vtedy, ak by sa návrhom na plnenie mohol vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu. Ak sú navrhovatelia a odporca zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľnosti, resp. jej časti majú účastníci naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo iba rozhodnutie súdu môže zmeniť a môže byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, teda navrhovatelia a aj odporca majú naliehavý právny záujem na určení hranice medzi pozemkami, ktoré je svojou podstatou určením vlastníckeho práva k časti a nehnuteľnosti, pričom vyhovujúci rozsudok o návrhu navrhovateľov alebo odporcu mohol byť podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Preto aj následne dôležitým právnom rámcom pri posúdení veci účastníkov bol zákon NR č. 162/1995 Z. z o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k záznamu do katastra o vzniku vlastníckeho práva odporcu došlo na základe verejnej listiny (§ 34 ods.1 katastrálneho zákona /na základe rozhodnutia notára, ktorým bolo osvedčenie notára a novým zaznamenaním v katastri o vlastníckom práve iného subjektu / pôvodne boli zapísaní predávajúci z kúpnej zmluvy/, v prejednávanej veci navrhovateľov došlo vkladom vlastníctva k zmene zápisu vlastníckeho práva z predávajúcich na kupujúcich - na navrhovateľov, ktorí o sebe tvrdia, že sú vlastníkmi zemského povrchu, ktorý má v rozpore s právom užívať odporca môže byť vykonaný len na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o návrhu, požadujúcom určenie vlastníckeho práva (§ 80 písm. c) O.s.p.). K zápisu vlastníckeho práva navrhovateľov do katastra došlo vkladom ich vlastníctva do katastra nehnuteľností v zmysle § 4 ods. 1 katastrálneho zákona ako právneho úkonu správy katastra, ktorý vyvoláva podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona ten účinok, že ním vzniká, zaniká, alebo sa mení vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnostiam na rozdiel od záznamu, ktorý je podľa § 5 ods. 2 úkonom správy katastra plniacim evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Záznamom u odporcu sa iba deklaruje, že notár potvrdil v úradnom konaní a v rámci nemu zverenej právomoci nadobudnutie dedičstva odporcom. U odporcovho vzájomného návrhu boli na základe vykonaného znaleckého dokazovania tiež dané skutočností ustanovené zákonom a išlo aj v jeho prípade podaného návrhu o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorým jedným z predpokladov úspešnosti je skutočnosť, že na strane odporcu existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Všeobecne naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo účastníkov ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo ich právne postavenie neistým. Súd s prihliadnutím k uvedenému skúmal na strane navrhovateľov aj odporcu naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Ak sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností, je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný, a to platí aj v právnom spore účastníkov. Otázka hraníc medzi parcelami účastníkov sa pre vzájomný návrh odporcu tak stala predmetom zisťovania súdu aj v konaní o určenie, či patria časti pozemkov, zapísaných na mene navrhovateľov odporcovi, pre zistenie právne prípustného spôsobu nadobudnutia vlastníctva vydržaním a súd ju riešil ako prejudiciálnu otázku, pretože určením priebehu hranice medzi pozemkami sa nepriamo vymedzuje i vlastníctvo účastníkov k susediacim pozemkom.
Ďalej súd z dôvodu, že v texte rozsudku používa právne pojmy z katastrálneho zákona a k nemu patriacich vykonávacích predpisov majúcich význam z hľadiska dokazovania a hodnotenia jednotlivých dôkazov, považuje za nutné uviesť stručnú charakteristiku a význam jednotlivých pojmov: kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, a ďalších právach, ktoré nie je potrebné v rozsudku uvádzať, nakoľko s vecou nesúvisia, kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území, kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam a kataster obsahuje najmä údaje ako sú geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností, parcelné čísla, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, právach k nehnuteľnostiam, identifikačné údaje nehnuteľností, pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku, hranicu pozemku určujú lomové body, pričom za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná, polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich definovanie v zobrazovacom systéme, lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov, geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami, parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla,
identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra, parcela registra E KN je parcela, ktorú nenájdeme na katastrálnej mape, je to pôvodná parcela (z pozemkovej knihy), ktorá sa nachádza na pôvodných mapách, jej hranice nie sú v teréne viditeľné, je možné ju geometrickým plánom obnoviť do registra C KN a takto bude mať presnú výmeru a súradnice lomových bodov, parcela registra C KN je parcela, ktorá sa nachádza na katastrálnej mape, jej hranice sú viditeľné v teréne. Každý pozemok je súčasťou registra C KN, má pridelené parcelné číslo, nie každá parcela v registri C KN má založený list vlastníctva, parcely registra C KN tvoria katastrálne územie, výmery parciel - výmera parcely je plocha horizontálneho priemetu vyjadrená v katastri nehnuteľností v metroch štvorcových (m2) zaokrúhlená na celé m2, v pozemkovej knihe sa vyjadruje aj výmerou vyjadrenou v štvorcovej siahe (1 štvorcová siaha = 3,596652 m2) a katastrálnym jutrom (1 katastrálne jutro = 1600 štvorcových siah), katastrálnou mapou sa rozumie polohopisná mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri, pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov, katastrálna mapa sa tvorí a dopĺňa na mapových listoch v analógovej forme alebo v digitálnej forme ako vektorová katastrálna mapa, na zmeny v súbore geodetických informácií, v katastrálnej mape, možno použiť len overené výsledky podrobného merania obsahujúce všetky náležitosti v súlade s platnými predpismi; na katastrálnej mape sa nachádzajú čísla parciel nehnuteľnosť značky druhou pozemku, a značky stavieb , mierka mapy určuje pomer skutočnej dĺžky v teréne k pomeru dĺžky na mape, napr. v mierke 1:1000 1 mm na mape = 1000 mm v teréne, t.j. 1 mm na mape = 1 m v teréne, v mierke 1:2880 1 mm na mape = 2,88 m v teréne, katastrálnym územím sa rozumie územno-technická jednotka, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov, katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia, mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov a mapa určeného operátu zobrazuje hranice pôvodných pozemkov; v niektorých katastrálnych územiach sa už takáto mapa nepoužíva, pretože bola prekreslená do digitálnej formy je vytvorená vektorová mapa určeného operátu, ktorá sa v digitálnej forme dopĺňa, záznam podrobného merania zmien /ZPMZ/ tvorí meračský náčrt, ktorý je grafickým vyjadrením výsledkov podrobného merania zmien, zápisník a záhlavie, ktorý vyhotovuje geodet a odovzdáva pri úradnom overení geometrického plánu na správu katastra, vytyčovanie hraníc pozemku je geodetický úkon, ktorým sa v teréne vyznačí poloha lomových bodov hranice pozemku evidovaných na správe katastra, vytýčenie hraníc pozemku môže vykonávať iba geodet, ktorý má oprávnenie vykonávať geodetické a kartografické činnosti, vytýčením hraníc pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam, geodetickými prácami sa rozumejú meračské práce, zaznamenávanie a spracúvanie výsledkov merania, zobrazovacie práce a aktualizácia súboru geodetických informácií, geometrický plán je technickým podkladom pre právne úkony, verejné listiny a iné listiny potvrdzujúce práva k nehnuteľnostiam, ktorý slúži aj ako podklad na vklad a záznam do katastra nehnuteľností a sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác, obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov, ich výmer a ďalších údajov, geometrický plán vyhotovuje geodet, ktorý má oprávnenie vykonávať geodetické a kartografické činnosti, zásady a náležitosti vyhotovenia geometrických plánov, vytyčovania hraníc pozemkov a dokumentácie týchto prác ustanovujú smernice, ktoré vydáva Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, autorizačné overenie geometrického plánu vykonáva autorizovaný geodet a kartograf, úradné overenie vykonáva správa katastra, ktorá pred úradným overením preskúma súlad východiskových údajov katastra nehnuteľností uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi katastra ku dňu úradného overenia a skontroluje či je geometrický plán vyhotovený v súlade s platnými smernicami na vyhotovovanie geometrických plánov, geometrický plán sa používa ako podklad na právne úkony, keď údaje doterajšieho stavu výkazu výmer sú zhodné s údajmi platných výpisov z katastra nehnuteľností, k zmluve, v ktorej sa pojednáva o právach k nehnuteľnostiam ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo
zlúčením nehnuteľností, ako aj k listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti, treba pripojiť aj geometrický plán, geodet si pred vyhotovením geometrického plánu od správy katastra vyžiada všetky potrebné podklady, zbierka listín je dokumentácia, ktorú tvoria najmä zmluvy, dohody, rozhodnutia štátnych orgánov, notárske osvedčenia, dokumentácia výsledkov katastrálneho konania, identifikácie parciel a geometrické plány, ktoré boli vyhotovené na spísanie zmlúv a iných listín, záznam je úkon správy katastra, ktorým sa zapisujú také práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zanikli alebo sa zmenili zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, osvedčením notára a pod., taktiež sem patria evidenčné zmeny na už evidovaných listoch vlastníctva. pozemková kniha a železničná kniha slúžia ako zdroj informácií o vlastníckych a iných právach k nehnuteľnostiam a o nehnuteľnostiach, pozemkovoknižná vložka (PK vložka) bola obdobou terajšieho listu vlastníctva s rovnakým členením na časť „A“, „B“ a „C“ a na evidenciu nehnuteľností bola používaná do mája roku 1964, list vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce, názov katastrálneho územia a skladá sa z troch častí, časť "A - majetková podstata" obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam, ich výmery, druhy pozemkov, príslušnosť k zastavanému územiu obce, číslo zmeny a ďalšie údaje, časť "B - vlastníci" obsahuje mená (názvy) vlastníkov, rodné čísla (IČO), spoluvlastnícke podiely, titul nadobudnutia (podľa listiny), miesto trvalého pobytu (sídlo) a iné údaje, časť "C - ťarchy" obsahuje vecné bremená, záložné práva, predkupné práva a pod., správa katastra poskytuje údaje a informácie z katastra, výpisy a kópie zo súboru popisných (list vlastníctva) a geodetických (mapa) informácií, pozemkovej knihy, identifikácie parciel, identifikáciou parciel sa porovnáva zápis a zákres totožnosti parcely z listín alebo z iných operátov so zápisom a zákresom parcely podľa súboru popisných informácií a súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Identifikáciu parciel pre právne účely vyhotovuje správa katastra.
Určeniu priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami, ktorého sa domáhali v konaní navrhovatelia a musel ju súd riešiť aj ako prejudiciálnu otázku u vzájomného návrhu, podaného odporcom, musí predchádzať jej vytýčenie, pretože vytyčovanie hraníc pozemku je geodetický úkon, ktorým sa v teréne vyznačí poloha lomových bodov hranice pozemku evidovaných na správe katastra. Tento odborný úkon môže vykonávať zo zákona iba geodet ktorý má oprávnenie vykonávať geodetické a kartografické činnosti. Pre zložitosť posudzovaných otázok v súdnom konaní súd priberal do konania znalcov zapísaných do zoznamu znalcov z odboru geodézie a pribral aj znalecký ústav, pretože závery znalcov Ing. M. a Ing. B. boli v zrejmom rozpore. V zmysle ustanovenia § 51a vyhl. MS SR č. 543/2005 Z. z. súd nejasné či neúplné posudky znalcami dopĺňal, žiadal ich o vysvetlenia a využil aj možnosť pribratia iného znalca.
Spornými medzi účastníkmi bolo vlastníctvo k časti pozemkov. Navrhovatelia tvrdili, že im odporca zasahuje do ich vlastníctva, naopak odporca tvrdil, že sú to navrhovatelia, ktorí zasahujú do jeho vlastníctva. Za účelom preukázania tvrdení účastníkov súd nariadil znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého dokazovania nemal súd preukázané, akom rozsahu má byť zasahované odporcom do vlastníctva navrhovateľov alebo opačne. Hodnotiac jednotlivé znalecké posudky ako jeden z dôkazov v súdnom konaní, neposudzujúc správnosť, závery posudkov, významné z hľadiska vytyčovania hranice, súdu neprináleží preskúmavať, či sú vecne správne odborné závery toho ktorého znalca, nakoľko k tomu sudca nemá odborné znalosti. Nakoľko však existujú v znaleckých posudkoch podaných znalcami Ing. B., Ing. M. a Ing. H. odlišné závery ohľadom priebehu hranice medzi pozemkami, nemohol sa súd so závermi posudkov stotožniť. K odstráneniu odlišných záverov neprispel ani znalecký posudok č. X/ XXXX podaný Výskumným ústavom geodézie a kartografie, avšak súd z neho prijal záver, že neexistujú spoľahlivé podklady pre vyhotovenie znaleckého posudku. Pri osobe znalca Ing. M. navyše súd dospel záveru, že treba konštatovať, že znalec Ing. M. v ZP č. X/XX nesplnil úlohu danú mu v uznesení ohľadom geometrického plánu a jeho nevyhotovenie ani vôbec nezdôvodnil. Z posudku tiež nevyplýva, či znalec vykonal ohliadku podľa úlohy danej mu súdom v uznesení, alebo bola podkladom pre závery posudku o priebehu hranice dokumentácia z odboru katastrálneho, o ktorej sa zmieňuje v posudku a či nepoužil iba svoje poznatky zo skoršieho poznania veci. Táto posledná skutočnosť sa naznačuje na základe námietok odporcu voči znaleckému posudku č. X/XX, podanému znalcom Ing. M. a mohla byť aj dôvodom na vylúčenie znalca z podania znaleckého úkonu. Súd tu poukazuje na podanie odporcov v čase, keď bol účastníkom konania na strane odporu aj Z. M. súčasne s terajším odporcom B. M., ktorí nesúhlasili so závermi ZP č. X/XX a osobu znalca považovali za nehodnovernú z dôvodu, že mení svoje závery ohľadom priebehu hranice. Ich podanie na základe námietok odporcu voči znaleckému posudku č. X/XX, podanému znalcom Ing. M. a ak označujú
osobu znalca Ing. M. za nehodnovernú z dôvodu, že mení svoje závery ohľadom priebehu hranice, by mohla naznačovať dôvod na vylúčenie znalca z podania znaleckého posudku v zmysle zákona č. § 11 ods. 1, 2 a súd cituje ustanovenie odsekov: 1) Znalec (tlmočník) nesmie podať posudok (vykonať tlmočnícky úkon), ak možno mať pre jeho pomer k veci, k orgánom vykonávajúcim konanie, k účastníkom alebo k ich zástupcom pochybnosť o jeho nepredpojatosti, ods. 2 len čo sa znalec (tlmočník) dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bez meškania to oznámi; rovnakú povinnosť majú i účastníci konania zo zákona č. XX/XXXX Zb. o znalcoch a tlmočníkoch zo 6. apríla 1967 platného a účinného v čase vykonania znaleckých úkonov znalcom Ing. M.. Aj keď v čase podania znaleckého posudku znalec nebol vylúčený podľa platného zákona v čase vykonania jeho znaleckých úkonov, napriek tomu, že mal k pomer k veci a účastníkom z dôvodu, že sa o veci, skutočnostiach dôležitých a rozhodných pre znalecký posudok dozvedel pred vykonaním znaleckého úkonu, táto skutočnosť spochybňuje objektivitu zistení znalca Ine. M. a spochybňuje celý znalecký posudok č. X/XX. Účelom ustanovení § 11, ods. 1 a 2 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch bolo tiež prispieť k nestrannému prejednaniu veci, nezaujatému prístupu znalca k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, t.j. v tomto prípade s účastníkmi konania a pre pomer k veci je predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania znalcom a v prípadne v dôsledku neobjektívnosti znalca aj predísť aj neobjektívnosti v rozhodnutí súdu. Súd na základe uvedeného poukazuje na to, že u znalca existuje určitý právne významný vzťah znalca k veci a k účastníkom súdneho konania, nakoľko súd v rámci svojich oprávnení a povinností daných mu zákonom môže vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v súdnom konaní, čo sa prejaví v rozhodnutí o veci. Ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, vrátane možnosti ustanoviť znalca na získanie odborných stanovísk pre rozhodnutie o veci je zabezpečené v občianskom súdnom konaní základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci podľa Ústavy SR. Predchádzajúca konkrétna vedomosť znalca Ing. M. o veci a pre pomer ku konkrétnym účastníkom súdneho konania je podľa názoru súdu takej povahy a intenzity, že objektívne mohla byť dôvodom na vylúčenie znalca pri jeho pomere k veci a k účastníkom konania, nakoľko všeobecne treba uvažovať o vylúčení znalca vtedy pre pomer k veci , keď má sám priamy alebo nepriamy záujem na výsledku konania, alebo aj keď taký záujem nemá, ak má vopred o veci poznatky, ktoré by mal získať až za konania. Pomer k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka môže byť dôvodom k vylúčeniu, ak je niektorý z uvedených subjektov znalcovi osobou blízkou, ďalej priateľský alebo nepriateľský vzťah, vzťah určitej závislosti ekonomickej alebo služobnej alebo podobne. Sám znalec vo svojom ZP uvádza tú skutočnosť, že mal pred podaním znaleckého posudku a uložením úlohy súdom poznatky o veci, z čoho treba vyvodiť, že o veci vopred mal poznatky, pretože komunikoval s jedným z účastníkov o veci a zaujímal k priebehu hranice stanovisko. Následné aktivity znalca Ing. M. po podaní jeho znaleckého posudku so značným časovým odstupom, keď posudok najprv nepodal v súdom ustanovenej lehote 30 dní, podal ho bez náležitostí ustanovených vykonávacou vyhláškou Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z. z 8. februára 1996, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) č. 36/1967 Zb., z ktorých súd vyberá pre podanie posudku podstatné časti, a to z časti Meračské práce a geometrické plány súd poukazuje na § 92 - Predmet a spôsob merania zmien ods. 1“ Predmetom merania pri spravovaní katastra je meranie zmien hraníc katastrálnych území, hraníc zastavaných území obcí, hraníc chránených skutočností a ich ochranných pásem, hraníc pozemkov, ako aj meranie zmien stavieb“ ods. 2 „ Súčasťou meračských prác je aj meranie bodov podrobného polohového bodového poľa, ak je ich určenie potrebné na meranie zmien“ ods. 3 „ Zmeny sa zameriavajú v záväzných geodetických systémoch a spracúvajú v Súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej. Priestory, v ktorých sa môžu zmeny zameriavať a spracúvať v miestnej sústave, určí podľa rozsahu prác a technickej kvality súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností katastrálny úrad“ , podľa § 93 nazvanej „Výsledky merania zmien a ich spracovanie ods. 1 „Výsledkom merania zmien sú po a) zmerané číselné údaje, po b) meračský náčrt (grafický prehľad a popisné údaje), ods. 2 “Výsledky merania zmien sa zaznamenávajú do záznamu podrobného merania zmien, ods. 3 „Číselné výsledky merania zmien možno zaznamenať priamo do pamäťového média počítača. Grafický výstup z pamäťového média môže nahradiť časť záznamu podrobného merania zmien - zápisník, ak obsahuje všetky údaje v predpísanom usporiadaní, ods. 4 Výsledky merania zmien sa spracúvajú po a) výpočtom súradníc 1. novourčených bodov podrobného polohového bodového poľa, prípadne bodov miestneho súradnicového systému, výpočet súradníc pri ZP chýbal, ďalej podľa vyhlášky pod 2. novourčených podrobných bodov, a po b) výpočtom výmer novourčených a zmenených parciel, ako aj ich dielov. Znalec nepripojil ani dokumentáciu výsledkov merania podľa § 94 vyhlášky ods. 1 pod písmenom b/, c/ a d/ a zrejme nedodržal ani povinnosť uloženú znalcovi § 94 ods. 2, podľa ktorého dokumentáciu výsledkov merania zmien a ich spracovania uvedenú v odseku 1 vyhotovuje a odovzdáva
príslušnej správe katastra každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá meranie zmien vykonáva, nakoľko podľa zistení znalca T.. B. sa vytyčovací náčrt alebo iná grafická dokumentácia a súbor súradníc, vyhotovený Ing. M. na správe katastra /vtedajšom odbore katastrálnom/ nenachádzajú. Podľa súdu môže to svedčiť o tom, že Ing. M. vytyčovací náčrt k znaleckému posudku ani nevyhotovil podľa § 108 vyhlášky č. 79/1996 Z. z. / súd cituje : „Dokumentácia o vytýčení hranice pozemku a jej overenie, podľa ods. (1) Z vytýčenia hranice pozemku sa vyhotovuje operát v tomto členení: a) vytyčovací náčrt, b) protokol o vytýčení hranice pozemku, c) zoznam súradníc použitých a vytyčovaných bodov, d) technická správa“/ a súradnicový systém vypracoval až dodatočne v roku 2001, o čom svedčí správa Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave, ktorá potvrdzuje, že poskytla mapu Ing. M. v máji 20012 a čo v končenom dôsledku navodzuje, že Ing. M. nepostupoval a neriadil sa pri vytyčovaní hranice podľa § 106 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. pri vypracúvaní vytyčovacieho náčrtu a v postupe pri vytyčovaní hraníc, ktorých priebeh vyjadril v jeho znaleckom posudku č. X/XXXX. Konkrétne z ustanovenia §106 ods. 1 na vytyčovanie hraníc pozemku vyplýva, že sa pri vytyčovaní hranice prednostne použijú tie podklady, v ktorých sú originálne údaje o súbore lomových bodov alebo mapy, ktoré boli z nich vyhotovené, alebo ich presné kópie. Na vytyčovanie hraníc pozemku sa použijú spravidla tie isté údaje a postupy, aké sa použili pri ich meraní a podľa ods. 2 potrebné podklady na vytyčovanie hraníc pozemku poskytujú správy katastra a Geodetický a kartografický ústav v Bratislave z Ústredného archívu geodézie a kartografie.
Napokon ešte v roku 2002 ako uviedol Ing. M. vo vyjadrení zo 6.2.2002 vykonal úkony k zisteniu priebehu hranice bez toho, aby bol na veci zainteresovaný naznačujú, že možno mať pre tieto konkrétne skutočnosti pochybnosti o nestrannosti a objektivite znalca Ing. M. vo veci vykonať úkony znalca a podať znalecký posudok nestranne a nezaujato. Napriek týmto skutočnostiam zo ZP podaného Ing. M. súd sa stotožnil pre rozhodnutie vo veci so záverom znalca, vysloveným aj v ZP č. X/XXXX podanom Výskumným ústavom geodézie a kartografie, že Ing. M. vytýčil právnu hranicu medzi pozemkami účastníkov, to je hranicu vlastnícku a neurčil priebeh hranice užívateľskej.
Zo ZP Ing. B., z jeho výpovedí a na základe týchto zistení aj v súlade so závermi zo ZP č. X/XXXX podaného Výskumným ústavom geodézie a kartografie súd vyvodil, že z meraní v teréne Ing. B. je zrejmé, že hranica užívania sporných pozemkov nie je v teréne jednoznačne identifikovateľná a preto zameral hranicu užívaciu na základe označenia navrhovateľmi v teréne, keď mu sami navrhovatelia pri vytyčovaní hranice ukázali, kadiaľ vedie užívateľská hranica a tiež určil z katastrálnej mapy aj hranicu právnu /vlastnícku/, rozdielnu od užívacej hranice. Znalecký posudok znalec vyhotovil v čase účinnosti zákona č. 36/1967 Zb. a jeho vytyčovací náčrt a posudok má všetky náležitosti, vyžadované právnymi predpismi, čo súd vyvodil z porovnania ZP s vyhl. 79/1996 Z. z. a ďalej aj všetky podklady, ktoré znalec použil pri vyhotovení svojho ZP sú podľa ZP č. X/XXXX prípustné, ako súd zistil aj iba porovnaním podľa § 109 vyhlášky č. 79/1996 Z.z., aj v tom, ak Ing. B. použil mapy vyhotovené v siahových mierach, podľa ZP č. X/XXXX aj vyhlášky č. 79/1996 Z.z. plnia dodnes funkciu máp KN, ide o formu máp súvislého zobrazenia a ide o analógové odvodeniny pôvodných máp pozemkového katastra, fotomechanicky zmontované tak, aby pokrývali plochu celého mapového listu a sú kombináciou máp stereografickej projekcie s mapami bezproječnej sústavy a súd vzhľadom na odborné vyjadrenie sa znalca v ZP č. X/XXXX nemá dôvod pochybovať o závere, že takýmto spôsobom vyhotovenia máp sa výrazne znížila ich presnosť, čo síce znalec Ing. B. nepripúšťal z dôvodu, že použil prístroje pri meraní a pri výslednom určení právnej hranice, zohľadňujúcej zrážku mapového listu, ale súd sa priklonil k záveru, ktorý vyplynul zo ZP č. X/XXXX a z výpovede Ing. K., spracovateľky tohto ZP, podľa ktorého viacnásobným reprodukovaním mapového listu KN mohlo dôjsť aj k iným deformáciám kresby. Súd nemá dôvod spochybňovať odbornosť spracovateľa ZP č. X/XXXX, v tom, že podľa smernice Úradu geodézie a kartografie na vykonávania zmien v súbore geodetických informácií KN je povinný ten ktorý spracovateľ uvažovať iba plošnú zrážku mapového listu a aby spracovatelia minimalizovali deformácie mapy KN, tak, ako uviedla pri výsluchu Ing. K., geodeti pracujú iba s kresbou v najbližšom okolí hranice, ktorú riešia.
Súd sa nemohol stotožniť ani so závermi ZP znalca Ing. H., ktorý v jeho vytyčovacom náčrte uviedol, že je vyhotovený na určenie časti vinohradníckeho domčeka postaveného na parcele č. XXXX/X, ktorá leží na parcele č. XXXX/X. GP znalec nevyhotovil a ani riadne nezdôvodnil, z akého dôvodu nesplnil úlohu súdu, a to ani po vrátení spisu v septembri 2012 znalcovi na dopracovanie ZP formou GP. Podľa názoru súdu znalec mal pri vyhotovovaní GP postupovať podľa novej vyhlášky č. 74/2011 Z.z., ktorou sa menila vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z. ,
ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálnym zákon/ v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1.4.2011, k čomu navádzajú aj znalcovi vrátené geometrické plány správou katastra, orgánu na to oprávnenému podľa katastrálneho zákona, konkrétne tej časti, ktorá sa týka pôsobnosti správy katastra pod písmenom e/, keď znalec zrejme ani pri prvom vypracovaní GP č. 3C/25/2008 z 1.3.2012 nedodržal predpísané postupy. Súd sa preto nemôže ani stotožniť so závermi znaleckého posudku znalca - geodeta, ak jeho postup nebol v súlade s platnými právnymi predpismi, záväznými pre neho v oblasti geodézie a kartografie. Právne irelevantné pre vypracovanie ZP a jeho grafickej časti sú znalcove pocity /znalec vyslovil dôvodné podozrenie, že mu správa katastra overí iba taký GP, ktorý bude v súlade so závermi Ing. B., s ktorými nesúhlasí, nemôže vyhotoviť takýto GP/, o ktorých sa znalec vyjadroval v súvislosti s vráteným úradne neovereným GP. Geometrický plán môže byť podkladom na zmeny v súbore geodetických podkladov a podľa § 65 katastrálneho zákona na zmeny v súbore geodetických informácií alebo na jeho obnovu možno použiť len overené výsledky podrobného merania obsahujúce náležitosti, ktoré upraví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom. Znalcovi sa dá vytknúť aj jeho názor, že ak mu súd uložil vypracovať znalecký posudok formou geometrického plánu, nebolo treba vypracovať písomnú časť. Súd tu poukazuje na § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení platnom k 1.11.2011, časť nazvanú „Znalecký posudok“ kde podľa ods. 3 písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje po a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku, podľa ods. 5 Znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku, ods. 6 titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie "znalecký posudok", poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. "Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti "posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti "záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov a prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca a podľa ods. 7 na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí a tiež ods. 8, podľa ktorého pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.
Na pojednávaní dňa 16.2.2011 znalec Ing. H. tvrdil pri jeho výsluchu určité skutočnosti v súvislosti s jeho zisteniami pri vypracúvaní znaleckého posudku, ktoré sa týkali duplicitného vlastníctva k pozemkom, ktorá mala vyplývať zo zápisov na LV účastníkov ako duplicita stavom medzi parcelami registra C-KN a parcelami registra E-KN stavom. V katastri nehnuteľností sú na listoch vlastníctva evidované parcely registra C a parcely registra E. Parcely registra C sú zobrazené na katastrálnej mape, kým parcely registra E sú zobrazené na mape určeného operátu. Duplicitné vlastníctvo by sa malo prejaviť vtedy, ak sú obe mapy položené na seba a v niektorých častiach sa pozemky prekrývajú. V prípade, že sa pozemok registra C prekrýva s pozemkom registra E a obidva pozemky sú na iných listoch vlastníctva jedná sa o duplicitné evidovanie vlastníckeho práva. Inak povedané, tá istá časť zemského povrchu má podľa máp katastra dvoch rozdielnych vlastníkov, dva právne režimy a z hľadiska vlastníckeho práva nie je možné, aby boli úplným vlastníkom tej istej časti zemskej plochy súčasne dvaja odlišní vlastníci, dve rôzne osoby, a to raz zapísanej ako vlastníctvo k parc. č. XXXX/X a na nej stojacom vinohradníckom domčeku súp. č. XXX, zapísaných na LV č. XXX na meno odporcu a raz údajne k par. č. XXXX/X
- záhrady o výmere 394 m2, zapísaných ako vlastníctvo na LV č. XXXX na meno navrhovateľov. V zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.04.2010, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnosti vyplývajúce s nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných a iných listín. Vklad vlastníckeho práva navrhovateľov do katastra ako aj záznam o vlastníckom práve odporcu
bol vykonaný pred účinnosťou tohto zákona a ž v znení a za účinnosti súčasného katastrálneho zákona podľa § 36a katastrálneho zákona, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súd návrh o určenie práva k nehnuteľnosti; záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti. Citované ustanovenie pod pozn. 10f odkazuje okrem iných i na ustanovenie § 175zca ods. 4 OSP, ktoré pojednáva o osvedčení o dedičstve, ktoré v prípade včasného nepodania žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve nadobúda účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Z uvedeného vyplýva, že až za účinnosti súčasného katastrálneho zákona je správa katastra povinná postupovať a konať podľa § 36a zákona a to v prípade, ak sú jej predložené dve verejné alebo iné listiny, z ktorých má vyplývať duplicitné vlastníctvo. Zo správy katastra podanej na žiadosť súdu je zrejmé, že jej takého listiny predložené neboli. Znalec vôbec nezdôvodnil, ako k záveru o duplicitnom vlastníctve dospel, kedy zistil, že sa podľa máp pozemky prekrývajú a jeho tvrdenie je založené zrejme iba zisteniach o zápisoch parciel v registroch C-KN a E- KN. Podľa znalca tak duplicita vyplývala zo zapísaných listín, ktorých údaje katastra sú v súlade s nimi.
Súd uvádza, že duplicitu možno vyriešiť len na základe dohody (duplicitní vlastníci sa dohodnú a určia jedného z nich ako vlastníka), alebo prostredníctvom určovacej žaloby, teda súd rozhodne, kto je vlastník. Účastníci, ktorí jediní ako vlastníci mali mať záujem na určení, kto je skutočným vlastníkom takéhoto pozemku ani netvrdili duplicitné vlastníctvo a iba návrhom účastníka by mohol byť vyvolaný spor o vlastníctvo. Naopak, odporca popieral existenciu duplicitného vlastníctva a navrhovatelia sa k nemu nevyjadrili. Duplicitné vlastníctvo tvrdil iba znalec, ktorý na rozdiel od účastníkov nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva účastníkov, pretože nie je účastníkom sporu o vlastnícke právo. Bez návrhu vlastníka v súdnom konaní a bez označenia dôkazov, ktoré mohli byť rozhodné a rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej aj o prípadnom duplicitnom vlastníctve účastníkov k tej istej ploche zemského povrchu a to raz zapísanej ako vlastníctvo k parc. č. XXXX/X a na nej stojacom vinohradníckom domčeku súp. č. XXX, zapísaných na LV č. XXX na meno odporcu a raz údajne k par. č. XXXX/X - záhrady o výmere 394 m2, zapísaných ako vlastníctvo na LV č. XXXX na meno navrhovateľov, nebolo možné súdom ani urobiť záver, či na tú istú plochu zemského povrchu, prípadne jej časť existujú skutočne dva zápisy o vlastníctve plochy s rozdielnymi údajmi o parcelných číslach. Ak by aj spor bol vyvolaný podaním žaloby, bez akéhokoľvek hodnoverného dôkazu, vedúceho k záveru o právnom titule nadobudnutia vlastníctva navrhovateľa a odporcu ak by aj v súdnom konaní bolo súdom zistené duplicitné vlastníctvo, kto ako prvý, kedy, v akom rozsahu, akým právnym spôsobom nadobudol vlastnícke právo k spornej časti zemského povrchu, ak zostala sporná a nepreukázaná vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami nebolo by možné vyriešiť otázku prípadného duplicitného vlastníctva. Pre nedostatok tvrdenia účastníkov o duplicitnom vlastníctve sa inak, ako je uvedené súd problémom ani nezaoberal.
Z geometrickému plánu vyhotovenom geodetom C. a z jeho výpovede nevyplýva, že určoval celý priebeh hranice medzi pozemkami. Jeho merania ako to vyplýva aj z objednávky navrhovateľov smerovali k odčleneniu pozemku navrhovateľov pod vinohradnícky domček parc. č. XXXX/XX. Svedok bol geodetom, ktorý realizoval objednávku navrhovateľov z roku 1994, výsledkom ktorej bol GP č. XXX-XXX-XXXX-XX, podľa údajov v geometrickom pláne a aj výpovede svedka bol GP vyhotovený za účelom odčlenenia časti parcely č. XXXX/X a 2, pre vytvorenie nového pozemku pre výstavbu vinohradníckeho domčeka navrhovateľov, ktorá má byť umiestnená vo vnútri ich pôvodnej parcely, pričom vlastníctvo k parcele sa nemenilo a predmetom bola iba hranica druhu pozemku vo vnútri vlastníckeho celku. Súd z uvedeného vyvodil, že geodet C. meral pozemky iba pre vyhotovenie geometrického plánu na odčlenenie pozemku, ktorý môže byť ako každý pozemok, ktorý je v právnom zmysle samostatná vec objektom právnych vzťahov a má byť definovaný technicky rovnako a rovnako aj evidovaný. V minulosti boli rozoznávané vlastnícke a iné hranice pozemkov v rámci vlastníckeho celku s tým, že vlastnícke hranice boli posudzované prísnejšie. V tomto duchu boli stanovené aj rozdielne podmienky prešetrovania hraníc a ich označovania tak pri novom mapovaní, ako aj pri ich spravovaní a nadväzne boli formulované aj niektoré ustanovenia platných technických predpisov. Všetky ustanovenia uvedené v technických predpisoch vychádzajúce z rozdielneho prístupu k hraniciam pozemkov reprezentujúcich vlastnícke právo a k hraniciam druhov pozemkov, ako aj k hraniciam označujúcich spôsob využívania pozemku, nemožno v súčasnosti vzhľadom na platnú legislatívu akceptovať. Katastrálny zákon nedáva možnosť na rozdielne posudzovanie hraníc pozemkov
z pohľadu ich presnosti alebo označenia podľa členenia na vlastnícke hranice a ostatné v rámci vlastníckeho celku. Právny poriadok SR neobmedzuje vlastníka v nakladaní s pozemkom v závislosti od toho, akými hranicami je v katastri reprezentovaný. Vlastník napr. môže predať pozemok ležiaci vo vnútri vlastníckeho celku, bez skúmania akým spôsobom boli jeho hranice určené. Preto niet pochýb o závere, že geodet postup ním opísaný v jeho výpovedi použil iba na navrhovateľmi objednaný účel a nie pre určenie priebehu hranice medzi pozemkami účastníkov.
Záverom súd zhodnocuje výsledky znaleckého dokazovania tak, že všetky doterajšie úkony znalcov pri podávaní ZP vychádzali z tých istých podkladov, a to máp a z dostupného geodetického súboru informácií a nie je namieste vykonať ďalšie znalecké kontrolné dokazovanie, pretože znalci by opäť vychádzali iba z nepresných máp a rovnaké podklady ako doteraz by boli použité aj pre kontrolný znalecký posudok. Všetci znalci použili rovnaké zákonom stanovené podklady a napriek tomu dospeli k rozdielnym výsledkom o priebehu hranice. Bolo by preto nadbytočné a nehospodárne pristúpiť k ďalšiemu znaleckému dokazovaniu a žiadať po ďalšom znalcovi vypracovať ďalší vytyčovací náčrt, ktorých už v súdnom konaní bolo vypracovaných niekoľko a navyše bol použitý pri plnení úloh zadaných znalcom súdom aj za účinnosti vyhlášky č. 74/2011 Z. z. podľa ods. 1 a aj nasledujúcich ustanovení vyhlášky zo súboru geodetických informácií /napríklad katastrálna mapa, nečíselná mapa katastra, vektorová mapa určeného operátu, geometrický plán, zoznam súradníc, meračské náčrty, operát z vytýčenia hraníc a tak ďalej/, z ktorých vychádzal pri vyhotovovaní ZP aspoň sčasti Ing. H., ostatní znalci, tiež geodet C., ktorým slúžili ako podklad v znaleckom dokazovaní aj vytyčovací náčrt, založený na správe katastra a GP vypracovaný geodetom C.. Navyše vypracovanie ďalšieho vytyčovacieho náčrtu by nezmenilo nič na vlastníctve k pozemkom účastníkov, ani na hranici zobrazenej na katastrálnej mape, čo vyplýva aj z katastrálneho zákona, podľa ktorého pri vytýčení hranice a vyhotovení vytyčovacieho náčrtu sa právne vzťahy vlastníctva k nehnuteľnostiam, pozemkom a stavbám nemenia, teda vytyčovací ďalší vytyčovací náčrt nebude mať ten účinok, žeby bol v premietnutí do výroku súdneho rozhodnutia verejnou listinou /podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín/ a nebol by dôkazným prostriedkom, ktorý by prispel k vyriešeniu sporu účastníkov o určenie, ktorému z nich patrí a v akej konkrétnej výmere tá ktorá plocha zemského pomeru z tej ktorej parcely, doteraz zapísanej ako vlastníctvo na ich meno. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter. Ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba) na tvár miesta (v prírode). Vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Ak je hranica pozemku objektívne zistiteľná, súdne rozhodnutie má deklarovať existujúce vlastnícke právo. Rozsudok o určení priebehu hranice pozemkov má deklaratórny charakter (nie konštitutívny). Týmto rozsudkom sa nevytvára nový právny stav. Na základe tohto rozsudku nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva k časti pozemku. Rozsudkom o určení priebehu hranice pozemkov sa nezakladá nová hranica. Súd iba konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice. Týmto rozsudkom sa určuje (deklaruje) hranica pozemku v súlade s existujúcimi údajmi, ktoré sú zapísané v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností. Rozsudok o určení priebehu hranice pozemku sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Takýto rozsudok je súd povinný zaslať na zápis do katastra nehnuteľností v súlade s § 21 ods. 1 katastrálneho zákona o súčinnosti štátnych orgánov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok sa zakladá do zbierky listín katastra nehnuteľností. Hranica pozemku sa na základe rozsudku zapíše do katastrálnej mapy, prípadne aj do iných súčastí súboru geodetických informácií, ak v nich chýba alebo je zaznačená nesprávne. Rozsudok sa zapíše do katastra záznamom a vyznačí sa aj v liste vlastníctva. Tento rozsudok by mal ako súčasť obsahovať aj znalecký posudok vo forme geometrického plánu, ktorý súd požadoval vyhotoviť po znalcoch. Charakterom geometrického plánu, záväznosťou geometrického plánu sa zaoberal Najvyšší súd vo svojej judikatúre a načrtol právnu charakteristiku geometrického plánu. Napríklad v rozsudku sp. zn. 1Sţr 14/2011 zo dňa 30. novembra 2011 vyvodil, aj keď v iných súvislostiach, keď už boli súdom hranice vymedzené, s odkazom na § 67 ods. 1
zák. č. 162/1995 Z.z. geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu, že GP je aj právno-relevantným dokumentom na preukázanie všetkých tvarových a rozmerových vlastností pozemku (viď § 98 písm. c/ vyhl. č. 79/1996 Z.z.). Právna relevancia tohto dokumentu je zvýraznená požiadavkou, aby bol výsledkom činnosti odbornej osoby, autorizačne overený a následne úradne overený správou katastra. Údaje a tvar pozemkov majú byť výsledkom meračských prác v teréne (bližšie § 101 vyhl. 79/1996 Z.z.) a výpočtových a zobrazovacích prác (bližšie § 102 vyhl. 79/1996 Z.z), kde sa hranice pozemkov vymedzili, resp. vytýčené kolíkmi, rúrkami. GP prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery) vymedzené vlastníckym právom k nehnuteľnosti.Na základe uvedeného pre Najvyšší súd v inej veci, sp. zn. 1Sžr/142/2011 vyplynul z citovaných ustanovení záver, že geometrický plán je právne relevantným dokumentom (§ 67), ktorý prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery) vymedzené vlastníckym právom k nehnuteľnosti a že je nepochybné z obsahu ustanovení § 3 ods. 3 a 4 zák. č. 162/1995 Z.z., že pod pojmom geometrické určenie nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti a jej hraníc sa vykoná napríklad prostredníctvom geometrického plánu. Okrem iného zhora citovaného rozsudku ako aj z predchádzajúcich záverov Najvyššieho súdu, Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Sžr/142/2011 uviedol právny názor, že na geometrický plán je nutné v súčasnosti nazerať ako na verejnú listinu a súčasne ako na právno-aplikačný akt správy katastra, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do evidencie zapísaných práv vrátane práva vlastníckeho, a súčasne je právne relevantným dokumentom (§ 67) evidovaným orgánom správy katastra, ktorý prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery), čo všetko je predurčené (determinované) vlastníckym právom k nehnuteľnosti; inak povedané, geometrický plán je právne relevantné grafické znázornenie priestoru (vrátane pod a nad ním), v ktorom štát umožňuje a súčasne garantuje uplatnenie právnej sily vlastníka. Geometrický plán v prípade jeho vypracovania mohol byť právnym podkladom ako verejná listina pre záznam v zmysle § 34 katastrálneho zákona a v prípade preukázania originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva odporcu vydržaním, čo v prejednávanej veci tvrdil odporca, že nastalo, potom mohol byť tiež právnym podkladom pre záznam katastra GP. Ak súd požadoval po znalcoch splniť úlohu a vypracovať ako súčasť ich znaleckých posudkov aj geometrický plán a úlohu ani jeden znalec či Ing. M. alebo Ing. B. nesplnil, súd poukazuje na § 95 vyhl. č. 79/1996 Z. z., platnej a účinnej v čase uloženia úloh znalcom, podľa ktorej mohol súd uložiť znalcom aj úlohu vypracovať geometrický plán, nakoľko podľa tohto ustanovenia obsahom geometrického plánu a GP je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku. Podľa § 96 vyhlášky s názvom Použitie geometrického plánu na právne úkony, geometrický plán sa používa ako podklad na právne úkony, keď údaje doterajšieho stavu výkazu výmer sú zhodné s údajmi platných výpisov z katastra a nadväznosti na ustanovenie § 98 účelom vyhotovovania geometrických plánov pod písmenom c/ ustanovenia vyhotovuje sa aj na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, čo znamená, že ak súdna prax pripúšťa návrh, resp. žalobu o vytýčenie hraníc pozemkov a jedná sa o určovaciu žalobu v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka a spor o tom, kto je vlastníkom časti zemskej plochy a podľa neskoršej správy katastra, že sa výmera parcely č. XXXX a z nej vzniknuté parcely č. XXXX/X až 4 nemenila, bolo v súlade s týmto predpisom uložiť znalcom aj vypracovať GP. Vyhláška č. 79/1996 Z.z. upravuje tiež presný postup, ktorý má geodet / vo vyhláške priamo nie je použitý tento výraz, ale je v ňom uvedené právnická alebo fyzická osoba, je však nespochybniteľné, že ak sa jedná o meračské a geodetické práce, že takouto fyzickou osobou je geodet alebo právnická osoba, ktorá vykonáva meračské a geodetické práce prostredníctvom geodeta/ pri vyhotovovaní GP dodržať, v § 99 vyhlášky podklady, určené pre vyhotovenie GP, ktorými sú podľa ods. 1 údaje súboru geodetických informácií a súboru popisných informácií katastra, prípadne iný grafický podklad spolu s príslušnými údajmi z pozemkovej knihy a zo železničnej knihy, pozemkových reforiem, rozsudkov súdov a z iných verejných listín, ktoré sa používajú na vyjadrenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ak tieto ešte nie sú zapísané do listu vlastníctva, dokumentácia geodetických prác, ktorá tvorí súčasť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, a údaje o bodoch základného polohového bodového poľa a podľa § 99 ods. 2 vyhlášky záväznosť podkladov pre vyhotovenie GP podľa platných údajov katastra a výnimka z ods. 2, resp. postup geodeta pri vyhotovení GP v prípade, že právne vzťahy k dotknutým
nehnuteľnostiam sú deklarované v podkladoch, ktoré nie sú súčasťou katastra, podľa ktorej údaje z nich sa použijú súčasne s údajmi katastra.
Všetci znalci, vrátane znalca Ing. H. pri záveroch jeho ZP č. XX/XXXX z roku 2010, ktorý pri výsluchu uviedol, že si diametrálne odlišné ZP vysvetľuje tým, že sú rozdielne údaje v katastrálnych mapách a mapách určeného operátu a tak tento znalec ako aj znalec Ing. B. dospeli zhodne k záveru, že priebeh hranice tak ako je teraz užívaná, nie je zhodná s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape, čo sa stalo nesprávnym zákresom v mapách, vychádzali pri vypracúvaní ZP z podkladov, ktoré sú ustanovené zákonom, vyhláškou a smernicou, ktoré boli pre nich záväzné v tom ktorom čase vypracovania znaleckých posudkov. Zo ZP Výskumného ústavu geodézie a kartografie prijal súd pre rozhodnutie súdu o určenie priebehu hranice, že ak sú katastrálne mapy vytvorené spôsobom, ako ich opísal znalec v ZP č. X/XXXX a vo výpovedi Ing. E. K., a v dôsledku toho nepresné, dostali sa navrhovatelia a tiež odporca do dôkaznej núdze, lebo z nepresných podkladov nemožno vyvodiť správny záver o priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami účastníkov, ani ak sú postupy znalcov a nimi použité metódy zdôvodnené v ich ZP prípadne aj v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ktoré postupy upravujú. Podľa Výskumného ústavu geodézie a kartografie, tohto znalca v jeho ZP č. X/XXXX mapy vyhotovené v siahových mierach plnia dodnes funkciu máp KN a to vo forme máp súvislého zobrazenia a ide o analógové odvodeniny pôvodných máp pozemkového katastra, fotomechanicky zmontované tak, aby pokrývali plochu celého mapového listu a sú kombináciou máp stereografickej projekcie s mapami bezproječnej sústavy, čím sa výrazne znížila ich presnosť a navyše viacnásobným reprodukovaním mapového listu KN mohlo dôjsť aj k iným deformáciám kresby.
Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Spor o vlastníctvo je konaním, ktoré môže začať iba na návrh účastníka. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Navrhovateľ, /inak podľa § 90 O.s.p. aj žalobca/, v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu / žaloby/, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca /žalovaný/ ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, v danej veci v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V konaní navrhovatelia tvrdili, že odporca im zasahuje do ich vlastníctva a za dôkaz označili GP vyhotovený geodetom C., odporca tieto tvrdenia popieral, ale v konaní ani neboli vyvrátené a po podaní jeho vzájomného návrhu zaťažovala dôkazná povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a unesenie dôkazného bremena spočívalo aj na odporcovi. Preto súd vyhodnotil skutkové tvrdenia tak navrhovateľa ako aj odporcu, ktorý tvrdil, že nadobudol presne neurčenú výmerou neurčenú časť pozemkov, zapísaných v katastri na meno navrhovateľov.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd hodnotil jednotlivé vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 O. s. p. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
dospel k záveru, že neboli preukázané a ani vyvrátené tvrdenia účastníkov. Súd vychádzal zo záverov znaleckých posudkov, z ktorých ani jeden nepotvrdil tvrdenia navrhovateľov a odporcu o zásahu do ich vlastníckeho práva. Výpovede svedkov C. a Y. nepreukázali ani tvrdenie navrhovateľov o zásahu odporcu do ich vlastníckeho práva a ani nimi nebolo preukázané tvrdenie odporcu o nadobudnutí časti pozemkov vydržaním práva. Svedok Y. nedosvedčil, že v minulosti došlo k oprávnenej, pokojnej držbe, trvajúcej zákonom stanovenú dobu rokov, čo mohlo mať v prípade preukázania priebehu hranice medzi pozemkami za následok vydržanie spornej časti pozemku a jeho výpoveďou nebolo ani preukázané, kde boli umiestnené znaky v teréne, ktoré označovali lomové body hraníc, napr. kde bol umiestnený kameň označujúci lomový bod hranice, kadiaľ viedla medza.
Presné určenie hraníc pozemkov zohráva významnú úlohu pri ochrane práv majiteľov nehnuteľností. Presné vyznačenie hraníc pozemkov v katastrálnej mape a vytýčenie hranice priamo v teréne, vykonané v súlade s právnymi predpismi a internými predpismi Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, je dôležité z hľadiska ochrany práv vlastníkov nehnuteľností.
Odporca sa návrhom na určenie vlastníctva k svojim parcelám domáha vo všeobecnom zmysle ochrany tvrdeného vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko podľa ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa oprávnenej držby s tým, že pri pochybnostiach o držbe sa predpokladá, že je oprávnená. K uplatnenej námietke, že držba nemôže požívať väčšiu ochranu ako vlastníctvo zaručené ústavou, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník. Význam oprávnenej držby spočíva aj v zákonnej možnosti jej premeny na vlastnícke právo, prípadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Táto premena sa uskutočňuje zo zákona prostredníctvom inštitútu vydržania vyplývajúceho z ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka za predpokladu splnenia zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Nakoľko navrhovatelia vlastnícke právo odporcu popierajú, je tým daný naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a určením priebehu hranice mezi pozemkami sa nepriamo vymedzuje i vlastníctvo účastníkov k susediacim, konkrétne k parcelám navrhovateľov. V prípade účastníkov je hranica medzi ich pozemkami objektívne zistiteľná, jej určenie záviselo od odborného posúdenia, pre ktoré boli rozhodujúce geodetické súbory informácií, najmä katastrálna mapa, mapa určeného operátu, geometrický plán a vytyčovací náčrt Ing. U.. Potom pre rozhodnutie o vzájomnom návrhu odporcu pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním bolo tak isto potrebné, aby bol určený priebeh vlastníckej hranice a aby súd mal geometrický plán, ktorý by vymedzoval tvar a rozmery pozemku, jeho šírku, nakoľko v zmysle § 67 katastrálneho zákona iba geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. GP aj v zmysle charakteristiky NS a právnej relevantnosti, ak vymedzuje vlastnícke právo nadobudnuté aj vydržaním odporcom sa mohol stať verejnou listinou, ktorá by v katastri nehnuteľností v údajoch o vlastníckom práve vyvolala účinok zmeny, zápis novej právnej hranice, inak sa hranica v katastri nezmení. Iba rozhodnutie súdu môže byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, teda navrhovatelia aj odporca majú naliehavý právny záujem na určení hranice medzi pozemkami, ktoré je svojou podstatou určením vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti a nie je postačujúci iba vytyčovací náčrt.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to navrhovateľ, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok navrhovateľa nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods. 1 O.s.p.
Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Vzhľadom na to, že sa v konaní ani po rozsiahlom dokazovaní znaleckými posudkami nepodarilo jednoznačne určiť priebeh hranice medzi susediacimi pozemkami súd návrh zamietol, nakoľko navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, keď sa v konaní jednoznačne nepodarilo zistiť kadiaľ vedie hranica pozemkov. Navrhovatelia doložili síce znalecký posudok na preukázanie svojho tvrdenia avšak tento znalecký posudok bol spochybnený ďalšími následnými znaleckými posudkami, ktoré sa navzájom odlišovali. Vzhľadom, na to že súd nemohol posudzovať správnosť jednotlivých znaleckých posudkov z hľadiska metódy aká bola pri vypracovávaní použitá, súd musel dospieť k záveru, že všetky znalecké posudky boli vypracované správne. Nebolo by potom spravodlivé svojvoľne považovať ktorýkoľvek z uvedených znaleckých posudkov za jediný správny, z ktorého by súd mohol vychádzať. Z toho dôvodu neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľov má za následok, že súd musel návrh zamietnuť ako nedôvodný. Z tých istých dôvodov potom súd aj vzájomný návrh odporcu zamietol, keďže neuniesol dôkazné bremeno v tom, že v konaní sa nepreukázala nová hranica medzi pozemkami a teda nemohlo byť ani určené odporcove vlastníctvo.
Súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vzhľadom na to, že ide o dlhoročný spor (návrh bol podaný v roku 1994), v ktorom sú účastníci zastúpení právnymi zástupcami a teda by bolo pre účastníkov obtiažne vyčísliť trovy konania v lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).