Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-331-2010.pdf
PDF · 111.66 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/331/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom v právnej veci navrhovateľa: I. Š., bytom v Bratislave, I. X/A, občan SR, proti odporcovi: U. L. E., trvale bytom U. L. I. X F.. XXXX B..Y..E.. S., Maroko, prechodne bytom XXXXX I., J., H., XX I. C. J., Francúzsko, občan Maroka zastúpený opatrovníkom Q. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV, o určenie otcovstva k maloletému I. Š., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o jeho výchovu a výživu takto
rozhodol:
Súd určuje, že odporca U. L. E., F.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého I. Š., narodeného dňa XX.XX.XXXX z matky I. Š., F.. XX.XX.XXXX.
Maloletý I. Š. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky I. Š., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec U. L. E., F.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého I. Š. sumou po 150 ,- Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 14.05.2008.
Zročné výživné za obdobie od 14.05.2008 do 17.12.2012 v sume 8 250,- Eur je otec povinný zaplatiť navrhovateľke formou mesačných splátok po 75,- Eur spolu s bežným výživným. Omeškanie s plnením čo i len jednej splátky bude mať za následok stratu výhody splátok a zročnosť celého plnenia pod následkom výkonu rozhodnutia.
Styk otca s maloletým I. upravuje tak, že otec po vzájomnej dohode s matkou má právo sa stretávať so svojím synom po tom, čo vopred s matkou dohodne deň, miesto a čas stretnutia sa s maloletým I..
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 66,- Eur poukázaním na depozitný účet Okresného súdu Bratislava IV, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Štátnej pokladnici do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 12.10.2010 žiadala súd, aby určil otcovstvo k mal. I. Š. narodenému z matky I. Š. proti odporcovi - U. L. E.. Svoj návrh po skutkovej stránke odôvodnila
tým, že tento s navrhovateľkou súložil v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní a to najmä v dňoch mesiacov júl a august 2007. Hoci navrhovateľka v čase narodenia maloletého mala uzatvorené manželstvo s H. E., nar. XX.XX.XXXX (rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 5C 102/2008-65 zo dňa 16.09.2009, právoplatným dňa 22.03.2010), prvá domnienka otcovstva svedčiaca v prospech otcovstva manžela matky bola bývalým manželom navrhovateľky úspešne popretá v konaní vedenom tunajším súdom pod spisovou zn. 11C 190/2008 (rozsudok č.k 11C 190/2008/-37 zo dňa 16.09.2009 ktorým bolo určené, že H. E., F.. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého I. Š. nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2009). V oboch spomínaných rozsudkoch navrhovateľka za otca maloletého označila odporcu, pričom ako dôkaz v rámci súdneho konania vedeného tunajším súdom pod spisovou zn. 11C 190/2008 navrhovateľka predložila aj čestné vyhlásenie domnelého otca o uznaní otcovstva voči maloletému ( č.l. 12 súdneho spisu). Okrem spomínaného čestného vyhlásenia domnelého otca o otcovstve k maloletému, navrhovateľka preukazovala otcovstvo domnelého otca aj skutočnosťou, že v čase rozhodujúcom pre počatie maloletého mala intímny styk len s domnelým otcom, s ktorým sa zoznámila v Španielsku. Po právnej stránke odôvodnila navrhovateľka svoj návrh tzv. treťou domnienkou otcovstva upravenou v § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorej sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Nakoľko otcovstvo k maloletému na základe prvej domnienky svedčiacej manželovi matky bolo, tak ako už bolo uvedené vyššie vyvrátené, k určeniu otcovstva nedošlo ani súhlasným vyhlásením rodičov pre súdom, resp. orgánom štátnej správy ktorý vedie matriku ( tzv. druhá domnienka otcovstva), využila navrhovateľka svoje právo podať návrh na určenie otcovstva súdom voči domnelému otcovi podľa uvedenej tretej domnienky otcovstva. Nakoľko s konaním o určenie otcovstva je ex lege spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, navrhovateľka súčasne žiadala, (i) aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, (ii) aby bola oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne, nakoľko odporca neprispieva na výživu maloletého, nestará sa o maloletého ani osobne, ani finančne a vzhľadom na sociálnu situáciu navrhovateľky, ktorá je v materiálnej núdzi, na rast životných nákladov, ako aj na vek a potreby maloletého žiadala, (iii) aby bol odporca zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 150 Eur mesačne vopred do rúk matky a to od narodenia maloletého.
Vzhľadom k tomu, že odporca je cudzí štátny príslušník, občan Maroka, ktorý nehovorí po slovensky, slovenskému jazyku nerozumie a ktorý má právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku ktorému rozumie ( § 18 Občianskeho súdneho poriadku- O.s.p.) pribral súd do konania prekladateľa, ktorý preložil obsah všetkých odporcovi súdom doručovaných písomností do francúzskeho jazyka ako jazyka, ktorému odporca rozumie.
Súd doručoval odporcovi potrebné písomnosti (návrh vo veci samej s prílohami, výzva na vyjadrenie sa k návrhu a poučenie podľa § 5 ods. 1 O.s.p.) na adresu jeho prechodného pobytu v Paríži, XX XXX I. J. H., XX I. C. J., ktorú súdu oznámila navrhovateľka. Postupoval pritom v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch. Na tento účel požiadal o doručenie francúzskeho súdneho doručovateľa- J..B..H.. A. L.. C. E..B., U. C. D. I., XX I. C., XX XXX I. J. T. B.. Odporcovi sa týmto spôsobom podarilo doručiť žalobu s prílohami a príslušnými poučeniami do vlastných rúk o čom svedčí vlastnoručne podpísaná doručenka na č. l. 82, kedy francúzsky súdny doručovateľ použil na prepravu zásielky miestnu poštu a teda napriek tomu, že sestra odporcu francúzskemu súdnemu doručovateľovi uviedla, že odporca sa na uvedenej adrese nezdržiava a odišiel bývať späť do Maroka, potom, čo mu bola zásielka zasielaná zo strany francúzskych úradov poštou, odporca zásielku vlastnoručne prevzal. Skutočnosť, že sestra odporcu, p. P. B. pobyt odporcu v mieste jeho prechodného pobytu v Paríži zapierala ozrejmila navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 17.12.2012 tým, že je tomu tak preto, nakoľko odporca je doživotne vykázaný z priestoru Európskej Únie, takýmto spôsobom sa zatajuje a oficiálne neuvádza, že býva u svojej sestry, nakoľko by mohol byť ihneď vyhostený. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 17.12.2012 sa však už odporcovi uvedeným spôsobom doručiť nepodarilo. Z tohto dôvodu súd odporcovi ustanovil opatrovníka, pracovníčku Okresného súdu Bratislava IV, Ľ. Q., nakoľko sa odporca trvale zdržiava v cudzine, pričom doručenie písomnosti v cudzine je spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami ( § 29 ods. 2 O.s.p.). S ustanoveným opatrovníkom súd ďalej vo veci konal. Opatrovníčka odporcu mala doručenie predvolania na pojednávanie konané dňa 17.12.2012 riadne vykázané dňa 27.11.2012, nežiadala ospravedlniť svoju
neúčasť na pojednávaní ani z iného dôležitého dôvodu pojednávanie odročiť, preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods.2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkyne- W. Š., ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise ich prečítaním, konkrétne č. l. 4 - rodného listu maloletého I., č. l. 5 - rozsudku 5C 102/2008- 65 o rozvode manželstva navrhovateľky a H. E., č. l. 8 - rozsudku 11C 190/2008 - 37 o zapretí otcovstva, č. l. 12 , 13 - čestného vyhlásenia odporcu o tom, že je biologickým otcom maloletého I. Š., predtým mal. E., F.. XX.X.XXXX, v Bratislave, č. l. 17 - rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava z 29.4.2010 o povolení zmeny priezviska, č. l. 19 - rozhodnutia Centra právnej pomoci v Bratislave o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, č. l. 24 - odpovede Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. l. 130 - posudku predloženého navrhovateľkou na pojednávaní konanom dňa 17.12.2012 o zdravotnom stave maloletého I., obsahu pripojeného spisu 11C 190/2008 a knihy návštev z ubytovne M. na I. X/A, Bratislava a zistil nasledovný skutkový stav:
N a v r h o v a t e ľ k a vo svoje výpovedi u v i e d l a, že v r. 2007 bola na dvojmesačnej dovolenke v Španielsku spolu s jej dospelými deťmi a sestrou, vtedy sa zoznámila s odporcom. Na dovolenke bola v mesiacoch júl a august. Po celú dobu s odporcom sa bližšie spoznala a začali sa intímne stýkať, mali spolu pohlavný styk viackrát. Keď sa následne vrátila na Slovensko, tak sa s odporcom nestretávali, pretože odporca bol naďalej v cudzine. Až keď sa maloletý I. narodil, tak to odporcovi oznámila jej sestra a následne ju odporca prišiel navštíviť na Slovensko. Bolo to asi v marci alebo apríli 2009. Potom odporca odišiel späť do Francúzska aby si vybavil nevyhnutné záležitosti a následne sa presťahoval do Viedne. Vo Viedni žil kvôli tomu, že tam mal vytvorenú komunitu Maročanov ktorí mu vedeli pracovne pomôcť k nejakému zárobku a odporca rakúske orgány žiadal o povolenie na pobyt. Napriek jeho niekoľkým žiadostiam povolenie nedostal. V júni 2009 napísal čestné prehlásenie, ktoré je založené v spise na č.l. 12. Čestné prehlásenie bolo spísané za nasledovných okolností: matričný úrad odmietol určiť otcovstvo mal. I. Š. súhlasným vyhlásením rodičov, nakoľko v tom čase platila prvá domnienka otcovstva a teda, že otcom maloletého je bývalý manžel navrhovateľky H. E., s ktorým však ona už 18 rokov neudržiavala žiadny pomer. Preto z opatrnosti , nakoľko sa mohli očakávať v budúcnosti určité komplikácie, odporca dobrovoľne po dohode s navrhovateľkou bez nejakého nátlaku spísal čestné prehlásenie, ktoré bolo následne úradným prekladateľom preložené do slovenčiny s tým, že odporcov podpis bol rovnako overovaný na notárskom úrade v Bratislave. Odporca v tomto období chodil navrhovateľku navštevovať, k dieťaťu sa priznával, napriek tomu však na výživu svojho syna dokopy nič neprispieval, nakoľko mal sám problémy s vlastnou výživou a zaobstaraním živobytia. Napríklad, keď bol u navrhovateľky v ubytovni na I., za návštevu sa muselo platiť. Išlo o 7 Eur denne. Odporcu nakoniec z Rakúska deportovali v októbri 2010, odvtedy svojho syna nevidel. Deportovali ho podľa názoru navrhovateľky nakoľko mal zakázaný pobyt na území Rakúska za čo bol aj právoplatne odsúdený. Jeho vyhostenie bolo logické. Odporcu vtedy videla naposledy. Odvtedy s odporcom nebola v žiadnom kontakte aj napriek viacerým telefonickým a emailovým pokusom. Keď navrhovateľka telefonovala jeho sestre alebo posielala správu jeho bratovi do Maroka, nepodarilo sa jej s odporcom spojiť. Na otázku súdu vypovedala, že odporca prakticky na výživu svojho syna nič neprispel, keď aj doniesol nejaké peniaze, tie sa minuli v prvom rade na jeho potreby, kedy musel byť hradený jeho pobyt na Slovensku. O tom, že mala intímny pomer vie jednoznačne jej sestra, ktorá bola vtedy na dovolenke spolu s nimi. Vedela to jednak od navrhovateľky a tiež o tom mala vedomosť na základe toho, že to bolo zrejmé a evidentné, že k sebe prechovávali citovú náklonnosť
Z v ý p o v e d e s v e d k y n e, W. Š., sestry navrhovateľky súd zistil, že niekedy v lete 2007 v mesiacoch júl a august, kedy boli na dovolenke so sestrou v Španielsku, vtedy sa jej sestra zoznámila s odporcom, tento býval neďaleko ich známych, u ktorých boli ubytované. Odporca s navrhovateľkou trávili voľný čas. Navrhovateľka jej povedala, že majú spolu bližší vzťah a aj sexuálny. Keď sa vrátili na Slovensko navrhovateľka jej oznámila, že je tehotná. Na otázku súdu ďalej svedkyne vypovedala, že aj keď vlastnými očami nevidela ako navrhovateľka s odporcom súložia, bolo to zrejmé z ich správania. Správali sa ako zaľúbenci, prejavovali k sebe nadmernú náklonnosť, celkove z ich správania sa dalo vyvodiť, že majú spolu intímny pomer. Má vedomosť o tom, že odporca nikdy nezapieral svoje otcovstvo k maloletému I., sám nemal pochybnosti o tom, že je jeho otcom. Tak to cítil aj sa naňho chlapec podobá. Otcovstvo priznal aj tým, že keď prišiel na Slovensko dieťaťu nosil darčeky a trávil s ním voľný čas. To, že odporca má syna, mu oznámila ona prostredníctvom jeho kamarátov ktorých vyhľadala v Španielsku,
kde študovala. Na otázku Kolízneho opatrovníka svedkyňa uviedla, že odporca od r. 2010, odkedy bol vyhostený až do súčasnosti, nikdy nespochybňoval svoje otcovstvo k maloletému, nikdy sa tak nevyjadril, nemá o tom vedomosť. S odporcom odvtedy nebola v kontakte, nemá vedomosť o tom, kde by sa mohol zdržiavať, možno v Maroku, možno u sestry vo Francúzsku, nevie sa k tomu vyjadriť.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 84 Z á k o n a č. 36/2005 Z.z. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1,2 Zák. o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Citované ustanovenie Zák. o rodine určuje otcovstvo k dieťaťu pomocou tzv. tretej, vyvrátiteľnej domnienky. Predpokladom jej existencie je súlož medzi matkou dieťaťa a domnelým otcom, pričom táto musí byť vykonaná v tzv. rozhodnom čase (teda medzi stoosemdesiatym a trojstým dňom pred narodením dieťaťa). Pre tretiu domnienku otcovstva je príznačné, že platí dovtedy, kým nie sú preukázané také závažné skutočnosti, ktoré označeného muža z otcovstva vylučujú. Z hľadiska dokazovania zásadne platí, že skutočnosti ustanovené v zákone domnienkami netreba dokazovať. U nich sú predmetom dokazovania len tie skutočnosti, ktoré tvoria predpoklad na ich použitie. V prípade domnienky otcovstva (§ 94 ods. 2 Zákona o rodine) to znamená, že je potrebné najskôr dokazovať existenciu súlože medzi matkou dieťaťa a domnelým otcom v rozhodnom čase ako základného predpokladu na použitie tejto domnienky. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná je na strane navrhovateľa. Ak skutočnosti, ktoré tvoria predpoklad pre použitie domnienky otcovstva sú dané, môže byť jej obsah vyvrátený len dôkazom opaku, t.j. že odporca (domnelý otec) nemôže byť otcom dieťaťa, pretože ho z otcovstva vylučujú závažné okolnosti. Musí ísť teda o dôkaz, ktorý dokazuje úplne spoľahlivo (nezvratne, bez najmenších pochybností), že tvrdenie strany navrhovateľa o otcovstve odporcu je nepravdivé. Skutkovým základom tretej domnienky otcovstva je skutočnosť, že odporca súložil s matkou dieťaťa v dobe, od ktorej neprešlo od narodenia dieťaťa menej než 180 a viac než 300 dní (táto doba sa nazýva dobou "rozhodujúcou" alebo dobou "kritickou"). Ak je skutkový základ domnienky otcovstva odporcu preukázaný, táto domnienka začne voči nemu pôsobiť.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že odporca v rozhodnom období pre počatie maloletého, v čase od 14.08.2007 do 14.11.2007, mal s navrhovateľkou intímny vzťah. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že táto sa s odporcom zoznámila v lete 2007, počas dovolenky v Španielsku. Po dobu mesiacov júl a august 2007 mali spolu viac krát intímny pomer. Blízky citový vzťah medzi odporcom a navrhovateľkou súd vyvodil aj z výpovede svedkyne W. Š., ktorá uviedla, že sa jej navrhovateľka zdôverila, že s odporcom má intímny pomer. Hoci vlastnými očami súlož navrhovateľky s odporcom nevidela, bolo to zrejmé z ich správania. Správali sa ako zaľúbenci, prejavovali k sebe nadmiernu náklonnosť, celkove z ich správania sa dalo vyvodiť, že majú spolu intímny pomer. Otcovstvo k maloletému priznal odporca aj tým, že keď prišiel na Slovensko, nosil maloletému darčeky a trávil s ním voľný čas. Súd jednotlivé výpovede navrhovateľky a svedkyne posúdil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že s ohľadom na uvedené zistenia sa nejavia ako vnútorne rozporné. Navrhovateľka ako aj svedkyňa pokiaľ ide o rozhodujúce skutkové okolnosti potrebné pre ustálenie skutkového základu tretej domnienky otcovstva vypovedali zhodne, pričom súd aj s prihliadnutím na ostatné dôkazy, ktoré v priebehu konania boli preukázané, nemá rozumný dôvod o pravdivosti ich tvrdení pochybovať.
Správnosť takýchto záverov podporuje aj skutočnosť, že odporca počas svojho pobytu na území Slovenskej republiky v júni 2009 mal záujem právne relevantným spôsobom, prostredníctvom súhlasného vyhlásenia na orgáne štátnej správy ktorý vedie matriku (tzv. druhou domnienkou otcovstva) uznať svoje otcovstvo k maloletému, pričom k nenaplneniu tejto domnienky bránil v tom čase
existujúci právny stav, t.j. účinnosť prvej domnienky otcovstva svedčiacej v prospech bývalého manžela navrhovateľky, ktorá vylučovala možnosť určenia otcovstva k maloletému súhlasným vyhlásením rodičov ( k zapretiu otcovstva k maloletému došlo až v októbri 2009). V prípade, že by odporca o svojom otcovstve k maloletému nebol vnútorne presvedčený, bolo by celkom nelogické, aby podpísal vyhlásenie obsahujúce jednoznačný prejav vôle odporcu byť za otca maloletého právne relevantným spôsobom považovaný. Potom, za daného skutkového stavu veci, by teda odporovalo pravidlám logického myslenia predpokladať, že odporca otcom maloletého v skutočnosti nie je, resp. domnievať sa, že podpísané vyhlásenie odporcu, ktorým svoje otcovstvo voči maloletému uznáva, opatrené jeho overeným podpisom nie je v spojení s ostatnými dôkazmi ktoré v priebehu konania vyšli najavo dostatočným dôkazom o preukázaní takýchto záverov.
Napokon, tretej domnienke otcovstva voči odporcovi svedčí aj tá skutočnosť, že napriek preukázateľnej vedomosti odporcu o prebiehajúcom súdnom konaní a oboznámení sa so skutkovým a právnym základom podaného návrhu, tento nijakým spôsobom nenamietal pravdivosť skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľkou v žalobnom návrhu, nijakým spôsobom nespochybňoval, skutkový základ tretej domnienky otcovstva tak, ako bol navrhovateľkou popísaný a v priebehu konania aj dokázaný. Súd po dôkladnom zvážení všetkých skutkových okolností veci za dôkaznej situácie ako je uvedená vyššie, správanie odporcu vyhodnotil tak, že odporca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce vo vyvrátení domnienky otcovstva zo strany odporcu, pričom právnym následkom tejto skutočnosti je, že podľa § 94 ods. 2 Zák. o rodine mu svedčí domnienka otcovstva, keďže súložil v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa s navrhovateľkou, pričom svoje otcovstvo aj sám ( avšak právne irelevantným spôsobom) uznal. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, návrhu navrhovateľky o určenie otcovstva vyhovel a určil, že odporca je otcom maloletého I. Š., F.. XX.XX.XXXX.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2, Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5, Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd maloletého I. zveril do osobnej starostlivosti matky. Maloletý je útleho veku, doposiaľ bol v starostlivosti navrhovateľky, odporcu osobne prakticky nepozná. Z hľadiska vývinových potrieb dieťaťa je preto žiaduce, aby sa výchovné prostredie nemenilo a dieťa zostalo u matky, ktorá svoje rodičovské povinnosti plní s vedomím všetkej zodpovednosti. Možno teda ustáliť, že rozsudok bude v záujme maloletého. S takýmto usporiadaním pomerov súhlasil aj kolízny opatrovník Súd zároveň rozhodol, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. /§ 24 ods. 1, Zák. o rodine/
Súdom určená výška výživného 150,- Eur mesačne pre otca maloletého zodpovedá zákonným kritériám t.j. odporcovým možnostiam, schopnostiam, jeho majetkovým pomerom na jednej strane a odôvodneným potrebám mal. I. na strane druhej, prihliadnuc na jeho nepriaznivý zdravotný stav. Súčasne odôvodnené potreby mal. I. preukázateľne zodpovedajú obvyklej základnej miere potrieb, ktoré
sú nevyhnutné a prospešné pre uspokojivý život dieťaťa v jeho veku. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyhlásenia odporcu na č.l. 12, v ktorom sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150 Eur mesačne. Predmetné vyhlásenie odporcu podľa názoru súdu dostatočne odôvodňuje záver, že jeho majetkové pomery sú v takej kvalite, aby mu umožňovali prispievať na výživu maloletého v určenej sume.
Keďže o povinnosti odporcu platiť výživné k rukám matky súd rozhodol od 14.05.2008, vzniklo odporcovi do 17.12.2012 zročné výživné v sume 8.250 Eur ( 55 mesiacov x 150,- Eur = 8.250 Eur ), ktoré sumy súd povolil odporcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 75,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade s omeškaním s plnením čo i len jednej splátky.
Riešenie zaplatenia zročného výživného v pravidelných mesačných splátkach je v záujme zabezpečenia výdavkov maloletého, v zárobkových schopnostiach a možnostiach odporcu a v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.
Súd podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine upravil právo odporcu na styk s maloletým I. podľa vzájomnej dohody s matkou. Vychádzal pri tom zo zásady, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinnosti musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. / § 24 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine/. Úprava styku otca s dieťaťom ponechaná na dohodu rodičov tak, ako je obsiahnutá vo výroku tohto rozhodnutia, podľa názoru súdu, vzhľadom na skutkový stav, keď otec maloletého sa dlhodobo zdržiava v cudzine, najlepšie umožňuje naplniť účel sledovaný týmto zákonným ustanovením predovšetkým pružnosťou riešenia okolností jednotlivých stretnutí otca s maloletým, ktorú takto upravený styk predpokladá.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 66,- Eur súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože navrhovateľka bola od platenia poplatku súdom oslobodená.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., tak, že navrhovateľke, ktorá mala vo veci úspech ich náhradu nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadala a ani jej žiadne trovy nevznikli. / § 151 ods. 1, O.s.p./
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.