Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-3T-33-2022.pdf
PDF · 92.56 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-3T/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2023 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
W. E., E. XX.XX.XXXX K. I., J. I. J. XXX, E. Ž., Š.. F. S.,
sa uznáva vinným, že
od presne nezisteného dňa a času, do dňa 02.12.2021 do 15:15 hod. v Bratislave na Dvojkrížnej ulici, v tesnej blízkosti zastávky MHD - Železničná stanica Podunajské Biskupice, mal vo svojej držbe v osobnom motorovom vozidle značky Ford Fiesta, EČV: I.-XXX-W., plastové vrecká s tlakovým uzáverom obsahujúce kryštalický materiál, ktoré boli zaistené počas prehliadky iných priestorov - uvedeného motorového vozidla ako stopa č. 1 a stopa č. 6, pričom znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave pod číslom PPZ-KEU-BA-EXP-2021/13677 bolo zistené, že stopa č. 1 - päť plastových vreciek s tlakovým uzáverom obsahovalo spolu 1600 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 72,5 % hmotnostných, obsahujúce 1160 mg absolútneho metamfetamínu, čo treba považovať za 16 obvykle jednorazových dávok drogy na použitie a stopa č. 6 - plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo 514 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 73,9 % hmotnostných, obsahujúce 380 mg absolútneho metamfetamínu, čo treba považovať za 5 obvykle jednorazových dávok drogy na použitie, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, bez oprávneného dôvodu,
teda
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,
čím spáchal
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 39 ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému
- skorším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.10.2022 sp. zn. 4T/42/2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.07.2023 sp. zn. 6To/63/2023, právoplatný dňa 06.07.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
- skorším trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29.01.2022 sp. zn. 0T/17/2022, právoplatný dňa 29.01.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 11.04.2022 na Okresný súd Bratislava II (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava I) obžalobu zo dňa 08.04.2022 sp. zn. 2Pv/471/21/1102, ktorá je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B2-3T/33/2022 a ktorou sa kladie za vinu obžalovanému zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2023 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že sa cíti vinným zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Vzhľadom na odpovede obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
Vo vzťahu k predmetu ďalšieho dokazovania následne súd na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2023 vykonaným dokazovaním oboznámil s podstatnými závermi znaleckého posudku zo dňa 16.01.2022 č. 2/2022 vypracovaného A.. C. A., oboznámil listinné dôkazy podľa § 269 Trestného poriadku navrhnutých obžalobou a obhajobou, najmä pripojené spisy Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/42/2022 a 0T/17/2022 lustrácie na obžalovaného (register trestov, výpis z centrálnej evidencie priestupkov) a pod. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vychádzal z toho, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Pri rozhodovaní o vine súd vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.
Z podstatných záverov znaleckého posudku zo dňa 16.01.2022 č. 2/2022 vypracovaného A.. C. A. vyplynulo, že u obžalovaného bola zistená závislosť od metamfetamínu, ide o viacročné užívanie pervitínu s vytvorenou psychickou väzbou na drogu, v čase spáchania skutku sa jednalo o aktívnu závislosť. Znalkyňa u obžalovaného navrhla ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.
Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona). Ďalej je potrebné prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).
Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 3 až 10 rokov.
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého bol obžalovaný súdmi SR dosiaľ 7-krát súdne trestaný, a to prevažne za spáchané trestné činy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, § 289 ods. 2 Trestného zákona ( v danom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený) a § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona.
Súd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov, a to s poukazom na ukladanie súhrnného trestu. Na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený, súd neprihliadal vzhľadom na povahy predchádzajúcich odsúdení, ktoré neboli spáchané v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. Skoršie odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.10.2022 sp. zn. 4T/42/2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.07.2023 sp. zn. 6To/63/2023, právoplatný dňa 06.07.2023, ktoré sa týkalo drogovej trestnej činnosti, súd nevzal do úvahy, nakoľko pristúpil k ukladaniu súhrnného trestu.
Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 1. Uvedené malo za následok, že trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne neupravovala, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe 3 roky až 10 rokov.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovanému analogicky použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona a znížil obžalovanému spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (porov. stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného
skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29.01.2022 sp. zn. 0T/17/2022, právoplatný dňa 29.01.2022, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný vinným za spáchaný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za ktorý mu bol podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.
Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.10.2022 sp. zn. 4T/42/2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.07.2023 sp. zn. 6To/63/2023, právoplatný dňa 06.07.2023, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný vinným za spáchaný prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu, za ktorý mu bol podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona uložený súhrnný a úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, zároveň súd zrušil podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29.01.2022 sp. zn. 0T/17/2022, právoplatný dňa 29.01.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol Okresným súdom Dunajská Streda vyhlásený odsudzujúci rozsudok (doručený trestný rozkaz) zo dňa 29.01.2022 sp. zn. 0T/17/2022, právoplatný dňa 29.01.2022, ako aj vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 19.10.2022 sp. zn. 4T/42/2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.07.2023 sp. zn. 6To/63/2023, právoplatný dňa 06.07.2023, bolo namieste ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo vzťahu k týmto rozhodnutiam.
Následne uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, za rešpektovania zásad podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný. Takto uložený trest považuje súd za primeraný, nie neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného.
Súd skúmal okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu. Súd pritom poukazuje na počet záznamov v odpise registra trestov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k vedeniu riadneho života a opakovane sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, a to aj napriek tomu, že už bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený a šancu na zaradenie sa do spoločnosti a vedenie riadneho života, ktorú mu súd tým poskytol, nevyužil. V danom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na početnosť záznamov v odpise registra trestov, ako aj s poukazom na zásady pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona).
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a zároveň pri analogickom použití § 39 ods. 4 Trestného zákona nebol súd viazaný pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia ustanoveniami § 48 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona.
S poukazom na závery znaleckého posudku zo dňa 16.01.2022 č. 2/2022 vypracovaného A.. C. A., súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho prospech. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.