Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/68/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní dňa 17. decembra 2012 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Obžalovaný

R. G. M. R. D. V. T. B. J. , nar. XX. X. XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvalé bydlisko R. R. Č.. XX, G. C. L.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

dňa 31. januára 2009 približne o 16.45 hod. na lyžiarskej trati Biela Púť v lyžiarskom stredisku Jasná - Nízke Tatry, v k. ú. obce Demänovská Dolina, okres Liptovský Mikuláš, na ktorej R. G. upravoval povrch lyžiarskej trate na snežnom pásovom vozidle Kässbohrer Pisten Bully 300 W Kandahar, aj napriek tomu, že nemal náležitý rozhľad zo snežného pásového vozidla smerom dozadu a v tej dobe sa nachádzali na lyžiarskej trati lyžiari, vykonával úpravu trate tak, že so snežným pásovým vozidlom cúval a prešiel ním B. T., nachádzajúcu sa na lyžiarskej trati v priestore, kde R.J. G. vykonával manéver cúvania, v dôsledku čoho menovaná utrpela úrazovo-krvácavý šok pri kompresívnych poraneniach vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov s vykrvácaním do dutiny hrudnej a brušnej, čo viedlo k jej smrti,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa , , na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .

Podľa súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť snežné pásové vozidlá na dobu 1,5 (jeden a pol) roka.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 1. 6. 2010 na obžalovaného R. G. obžalobu pre prečin usmrtenia podľa .

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s ust. vyhlásil, že je nevinný a na svoju obhajobu uviedol nasledovné.

Dňa 31. 1. 2009 začal pred úpravou svahu s prehliadku stroja, jeho motorovej pohonovej časti, všetkých ovládacích prvkov výstražných, svetelných a zvukových, a to až do začiatku práce do 16.30 hod., kedy sa začína s úpravou svahu. S kolegom E. videli, že na svahu nik nie je. Na vrchu nechal dve značky so symbolom pásového vozidla na trati. Nevie, koľko metrov to bolo od miesta nehody, ale bolo to dosť ďaleko. Kolega šiel zatiaľ pred ním. Začali s úpravou z ľavej strany. Kolega šiel na spodnú kopu pri Apres ski a on išiel k hotelu Družba a CKM, kde začal rozhŕňať technický sneh. Keď bola kopa rozhrnutá, začal frézovať. Na stroji mal zapnuté majáky, takisto i kolega, ktorý šiel pred ním. Svietili im aj obrysové a stretávacie svetlá, zadné svetlá svietili stále a pri cúvaní sa automaticky zaplo zvukové výstražné znamenie. Počas cúvania musel znížiť rýchlosť kvôli nerovnostiam, a vtedy sa výkon motora zvýši a rýchlosť zníži, čo je riadené počítačom vo vozidle. Pri cúvaní nemal ani vľavo, ani vpravo žiadne osoby, ktoré by boli v zóne ohrozenia, nakoľko pri práci sa riadi len spätnými zrkadlami. Pri cúvaní zbadal, ako predkom vozidla vyšla poškodená. Najskôr sa domnieval, že sú to sánky s vecami, ale potom sa pohla. Zbadal ju pred prednou časťou vtedy, keď pozeral do pravého a ľavého spätného zrkadla. Zastavil stroj, išiel ku nej, avšak nehýbala sa. Zavolal horskú záchrannú službu. Vtedy sa pri nej zastavila i svedkyňa S., ktorá sa predstavila ako lekárka. Počkal do príchodu horskej služby, a potom bol v šoku.

Lanovka končí o 16.00 hodine, aby ľudia mohli zísť dole, lebo s pribúdajúcim časom sa znižuje viditeľnosť. Vtedy, keď začali vykonávať prácu, začalo sa stmievať. Pre bežného človeka bola taká viditeľnosť, aby mohol bezpečne zísť do bezpečia. Od okamihu, ako sadol do vozidla, až po nehodu, uplynulo asi 15 minút. Keď sedel vo vozidle, tak v zóne ohrozenia, ktorú mu osvecovali svetlá, nebolo nič. Svetlá na vozidle osvecujú priestor okolo vozidla v ovále šírky asi 7 - 8 metrov. Nehoda sa nestala na kraji zjazdovky, mohla to byť nejaká druhá - tretia stopa, asi 12 metrov od kraja zjazdovky. Ku druhému kraju zjazdovky mohlo byť asi 20 metrov.

V čase, keď šiel po svahu, videl po krajoch ľudí. Počas 15 minút, ako vykonával prácu, registroval aj vľavo, aj vpravo lyžiarov, aj iných, ktorí schádzali po okrajoch zjazdovej trate dole, ale takých bolo málo. Niektorí lyžiari, keď zbadali stroj, zastali a išli krajom dole, niektorí schádzali a odbočovali ku hotelu.

Stroj bol v čase nehody vo vzdialenosti asi 20 metrov od brehu. Koľko bol vzdialený od hotela, nevie. Osoby, ktoré registroval na svahu, neboli v zóne ohrozenia. V mieste nehody bol technický sneh hrboľatý, neupravený, práve ho začal upravovať. Hrby, gule mohli mať výšku 15 - 20 cm. Predtým, ako začal vykonávať prácu na stroji, na kraji zjazdovky bola nahrnutá súvislá kopa, ktorú za 15 minút stihol vyrovnať. Za 15 minút bola kopa rozhrabaná, nebola však ešte upravená, stroj stál na nej. Pokiaľ ide o kvalitu toho snehu, tak lyžovať sa na nej dalo, ale nebolo to kvalitné lyžovanie. Pred nehodou neregistroval žiadne osoby, ktoré by mu dávali znamenia, či už gestikuláciou alebo zvukmi.

Pokiaľ ide o spôsobilosť vodiča pásového vozidla, musí byť starší ako 18 rokov, duševne a fyzicky spôsobilý a musí mať vodičské oprávnenie skupiny C, lebo ide o ťažké vozidlo. Okrem toho musí mať školenie o bezpečnosti pri práci a školenie o používaní, spôsobe jazdy, údržbe a oprave vozidla. Stroje vychádzajú na svah po ukončení prevádzky horského zariadenia, pol hodinu po ukončení. V priebehu dňa môže ísť vozidlo na trať len pri mimoriadnej udalosti, napr. pri prevádzkovej nehode lanovej dráhy, alebo, keď sa spolupracuje s horskou službou pri nejakom zásahu. Cez deň sa jazdy vylučujú kvôli vysokej koncentrácii lyžiarov. Každé stredisko vydáva predpisy týkajúce sa prevádzky

snežného pásového vozidla. V prípade, ak sa v dobe mimo prevádzky nachádzajú na trati ľudia, upravuje sa iná zjazdovka. Rozhľad z jeho vozidla je zabezpečený spätnými zrkadlami, ľavým, stredným, teda vnútorným a pravým. Vidí jeden obrys vozidla v jednom zrkadle a druhý obrys vozidla v druhom zrkadle, pravý alebo ľavý bok vozidla, časť pásu, ktorá nie je prekrytá vozidlom a časť plochy mimo vozidla. Cez stredné zrkadlo nevidí nič, len navijak na vozidle. Ľavé a pravé spätné zrkadlo umožňuje rozhľad na vysvietenú zónu ohrozenia, ktorou je plocha osvetlená svetlami. Viditeľnosť má v zóne osvietenia asi 7 - 8 metrov. Z bočných spätných zrkadiel vidí o niečo ďalej, ako je zadná fréza. Vidí len boky zadnej frézy. Keď začne cúvať, fréza sa zdvihne, vtedy vidí len boky, dozadu cez sklo nevidí. V spätných zrkadlách nevidí plochu medzi uhlom spätného zrkadla a plochu limitovanú bočným oknom. Cez bočné sklo má pohľad limitovaný výškou sedačky. Vidí iba zorný uhol ľavého a pravého spätného zrkadla. Dozadu nevidieť ani pri vozidle, ktoré je bez navijaku, lebo je tam fréza.

Pokiaľ ide o garanciu bezpečnosti pri práci pri cúvaní vozidla pri spomínaných výhľadových podmienkach, školení sú tak, že nemajú závozníka alebo spolujazdca, teda osobu náležite poučenú pri cúvaní. Pri nastupovaní a vystupovaní mu hrozí nebezpečie úrazu, lebo vystupuje cez pás vozidla. Bezpečnosť sa zabezpečuje tak, že po skončení prevádzky lanových zariadení je vstup na zjazdovku zakázaný. Ako prvá sa upravuje Biela Púť z dôvodu, že od 18.00 hod. začína nočné lyžovanie. Vtedy, keď vychádzali na zjazdovku na Bielu púť, sa tam ľudia nenachádzali.

Je mu ľúto, čo sa stalo, poškodenej to už život nevráti a on s tým bude musieť žiť do konca života.

Svedok U. Y. - záchranár Horskej záchrannej služby Jasná, uviedol, že 31. 1. 2009 v čase približne o 17.00 hod. počul vo vysielačke volanie šoféra snežného pásového vozidla, volajúceho záchranárov Horskej záchrannej služby, aby mu prišli pomôcť, že vozidlom niekoho prešiel. Volanie zachytil na začiatku zjazdovky Biela Púť, asi 300 metrov od nehody. Svedok sa k nehode nevedel bližšie vyjadriť, lebo na miesto prišiel až po nej. V tej dobe bolo šero, začalo sa stmievať, nevie, či snežilo. Priestor bol osvetlený svetlami z hotela Družba. Vo chvíli, keď tam dorazil, umelé osvetlenie nebolo zapnuté, viditeľnosť bola dobrá. Zdola videl až na koniec trate Biela Púť. Snežné pásové vozidlo bolo odstavené na úrovni hotela Družba v ľavej časti, pohľadom smerom dole. Vozidlo bolo zapnuté, svietilo, blikalo. Vpredu malo radlicu, vzadu pridvihnutú frézu asi do výšky 130 cm, lebo za kabínou mal na korbe samonavíjacie zariadenie - naviják. Pred prednou radlicou vozidla ležal snowboard, položený na hrane, ktorý mal odtrhnuté jedno viazanie. Keby teraz nejaký snowboard videl na fotografii, nevedel by sa vyjadriť, či je to ten. Keď prišiel na miesto nehody druhý krát, snowboard tam už nevidel, rovnako ako osobu, ktorú videl sedieť na snehu za sanitkou.

Svedkyňa I.. S. L. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 31. 1. 2009 bola spolu s priateľmi L.. T. S., U. Ď. J. J. M. na lyžovačke v lyžiarskom stredisku Jasná. Okolo 16.20 hod. sa spustili dole z Lukovej a išli smerom na trať Biela Púť. Žiadne zákazové značky, ktoré by označovali, že trať je uzavretá, ani iné značky, nevidela. V momente, keď míňala poškodenú, mohla byť od nej vzdialená asi 5 - 7 metrov. Najskôr videla, ako sedela, a potom sa postavila. Na nohách mala snowboard. Keď sa postavila, zodvihla ruky. Vtedy sa svedkyni zdalo, že ratrak zastával. Nezachytila, či poškodená niečo hovorila, keď zodvihla ruky. V momente, ako prichádzala a začala sledovať situáciu, nevidela, nepočula, že by niekto kričal. Potom, keď ratrak pridal, zachytila i krik, a vtedy si uvedomila, že ratrak poškodenú asi nevidel, a môže ju prejsť. Keď prvý krát zaregistrovala poškodenú, mohol byť ratrak od nej vzdialený asi 10 metrov. V okamihu, keď zaregistrovala, ako ratrak prešiel poškodenú, nachádzala sa vo vzťahu ku nim tak, že ich mala za chrbtom a otáčala sa, dívajúc sa poza svoje pravé rameno. Usúdila, že ratrak zvýšil rýchlosť, podľa zvýšeného hluku. Pohyboval sa približne po strede zjazdovky na úrovni hotela Družba. Nevšimla si, či cúval alebo išiel predkom hore, mal zdvihnutú frézu. Tesne pred nehodou videla poškodenú ako zdvihla nad hlavu obe ruky, možno to mal byť signál, ale nohami sa nekývala, alebo niečo iné nerobila. V dobe nehody blikali po stranách na ratraku majáky, nepočula zvukovú signalizáciu. Po nehode poškodená ležala na chrbte hlavou smerom ku vozidlu. V jej blízkosti snowboard neregistrovala. Vie, že jednu topánku mala určite obutú, lebo záchranár sa ju snažil vyzuť. To, ako snežné pásové vozidlo prešlo poškodenú, nevidela. Videla len, ako poškodená vyšla spod vozidla, a to zo vzdialenosti asi 10 - 15 metrov. Počas zlyžovávania svahu, asi 5 minút pred nehodou, bolo na svahu Biela Púť minimálne 10 ľudí. Predpokladá, že títo museli prejsť popri snežných pásových vozidlách, ktoré v tej dobe na trati pracovali.

Svedok I.. T. Š., pracovník spoločnosti Tatry Mountain Resorts, pracujúci vo firme i v čase, keď mala názov Ski Jasná, uviedol, že od roku 1987 je šéfom lanoviek. Dňa 31. 1. 2009 mu volal obžalovaný a oznámil mu, že došlo ku kolízii s turistkou a stalo sa to v blízkosti stanoviska Horskej záchrannej služby.

Pokiaľ ide o proces úpravy trate, vodič predtým skontroluje, či na trati nikto nie je. Obžalovaný v čase nehody vykonával všetko tak, ako sa robilo predtým, tzn. po skončení prevádzkovej doby lanoviek sa začalo s úpravou zjazdoviek. Prevádzka lanoviek končí o 15.30 hod., a pol hodinu po tom sa vyváža na svah. Vtedy boli na svahu ešte zásoby snehu, musel zhŕňať kopy po technickom snehu, chodil s vozidlom dopredu a dozadu. Pokiaľ ide o bezpečnosť na trati v čase úpravy, tak všetkými dostupnými prostriedkami sa oznamuje, že sa začne s úpravou svahu. Pol hodinu po skončení prevádzky lanoviek je už čas, kedy by ľudia nemali byť na svahu. V Jasnej žiadna zjazdovka nie je taká, aby sa za pol hodiny nedala zjazdiť. Na stanici pod Lukovou je na začiatku trate č. 1 vedľa snehových zábran maják a piktogramy. Maják je na tabuli, ktorá má rozmer 1 meter krát dva metre. Je na nej i piktogram - symbol stroja v trojuholníku, je to výstražná značka. Je tam tiež oznam, že na zjazdovej trati sa pohybuje stroj. Maják je iba na tejto zjazdovke, ale na každej nástupnej a výstupnej stanici je výstražná značka - symbol stroja. Značky sú umiestnené na týchto miestach celú sezónu. V súčasnosti na základe dohody aj personál v reštauračných zariadeniach a bufetoch upozorňuje ľudí na to, že počas úpravy svahu sa nemajú na svahu nachádzať. V bielom kódexe je okrem iného uvedené aj to, že hrozí možné zranenie pri prevádzke vozidiel na trati. Vodič ratraku, keď plánuje vyjsť na zjazdovku, mal by byť presvedčený, či je zapnutý maják. Podľa informácií svedka, v čase nehody bolo signalizačné zariadenie vozidla v prevádzke. Ak sa v čase prevádzky ratraku na trati, ktorá sa upravuje, nachádzajú ľudia, vodič ich slovne upozorní, že im hrozí nebezpečenstvo a vykáže ich odtiaľ. Ratrak, na ktorom bol vtedy obžalovaný, mal zvukovú signalizáciu, počas rekonštrukcie nehody táto fungovala.

V žiadnom predpise nie je uvedené, ako sa má správať vodič, ak vozidlo nemá zvukovú signalizáciu. Po tejto nehode kontrolovali, či sú všade umiestnené tabule. Nevie, či boli zistené nejaké nedostatky, a či sa tabule dopĺňali. Zaviedla sa prax, aby sa stále dôsledne ľudia upozorňovali, že po skončení prevádzky dopravného zariadenia nemajú byť na zjazdovke. Na Bielej Púti je dosť problematické na trať zaviesť nejaké tabule. Sú tam aj iné zariadenia, reštaurácie a bufety. Na trať sa bežne ľudia dostanú len lanovkou, a blízko týchto zariadení sa dostane na trať hocikto. Nevie o tom, že by boli na trati umiestnené nejaké piktogramy. Pokiaľ ide o výhľadové pomery z ratraku, pri rekonštrukcii sa zistilo, že sú tam pri cúvaní mŕtve body, ktoré nie je vidieť. Súčasní výrobcovia dávajú do vozidiel i kamery. Keďže inak pri cúvaní má vodič vozidla, v ktorom nie sú kamery, mŕtve body, predpokladá, že na trati nie sú ľudia. Z hľadiska predchádzania podobným nehodám, v čase, keď človek vidí, že v jeho blízkosti je stroj, nemal by tam ísť. Je vecou zhody nešťastných náhod, že sa táto vec stala. Je veľmi málo strojov, ktoré by mali najmä pri cúvaní taký rozhľad, aký sa predpisuje bežným cestným vozidlám. Vo firme nemajú prijaté žiadne opatrenia smerujúce k tomu, aby sa zabezpečilo, že po skončení prevádzky lanovky bude pred úpravou zjazdovky táto prázdna. Majú zmluvu s horskou službou, ktorá po skončení prevádzky lanoviek vykonáva jazdy ako posledná.

Svedkyňa L.. T. S. potvrdila, že spolu so svedkyňou L. a ďalšími lyžovali po trati Biela Púť v čase tesne pred nehodou. Ani táto svedkyňa si nevšimla pri konci lanovky značky oznamujúce, že trať je uzavretá. Jediné upozornenie, že trať je uzavretá od 17.00 hod. z dôvodu úpravy trate, si všimla vyvesené nad turniketmi nad nástupišťom na sedačky. Na trati zaregistrovala dva snežné pásové vozidla. Jeden bol na úrovni hotela Družba, druhý bol bližšie pri lanovke. Z vrcholu Luková sa spúšťali dolu v čase o 16.30 hod. Keď sa presunula pod lanovku spolu s I.. S. L. a U. Ď., boli na úrovni hotela Družba. J. M. ostal na strane hotela Družba, tam, kde stále priateľ poškodenej snowboardistky. Bolo to asi 10 metrov od miesta kolízie. Ako zastavili, zbadali, že snežné pásové vozidlo, ktoré bolo pod nimi, začalo cúvať, malo zdvihnutú zadnú frézu aj prednú radlicu. Zbadali, že v rovnakej trati - stope, ako sa pohybuje snežné pásové vozidlo, sedí dievča. Sedelo na neupravenej časti zjazdovky, minimálne 15 metrov od snežného pásového vozidla. Vozidlo začalo pomaly cúvať, dievča stálo a nehýbalo sa, bolo tvárou ku snežnému pásovému vozidlu. Svedkyňa nepočula, že by pri cúvaní vydávalo vozidlo akustický signál, počula hukot motora. Dievča malo pripnuté nohy ku snowboardu. Nejavilo známky, že by chcelo túto časť trate opustiť. Asi nepochopila, že snežné pásové vozidlo cúva, nevie, či kričala, ale zodvihla ruky. Kričala a mával aj jej snúbenec, ktorý stál od ratraku vo vzdialenosti najviac 20 metrov. Svedkyňa nevie, ako dlho ratrak cúval, boli to asi sekundy. V dobe nehody sa mierne stmievalo. Nebolo úplné svetlo, začalo jemne snežiť. Snežné pásové vozidlo prešlo dievča stredom. Videla, že v čase, keď ju začalo snežné pásové vozidlo

valcovať, mala ruky zdvihnuté. Šofér zastavil asi vo vzdialenosti dvoch - troch metrov od dievčaťa po prejdení. Svedkyňa mala na celú udalosť dobrý výhľad, sledovala to zo vzdialenosti asi 6 metrov.

Svedok U. F. - záchranár horskej služby, prišiel na miesto až po nehode. Ratrak bol naštartovaný, vodič bol vonku, bol v šoku. Majáky na ratraku boli zapnuté, nepočul signalizačné zvuky. Odhadom asi tri metre od poškodenej bol snowboard, mal mäkké viazanie, čo je súbor pások. Viazanie bolo sklopené, snowboard bol mierne špicou zasunutý do snehu. Pribehol nejaký chlap, ktorý povedal, že bude svedčiť, že sopliak sa vešal na žehličku, čo je žltá časť ratraku vzadu, ale svedok to nevidel. Keď prišiel na miesto nehody, bolo tam veľa ľudí pri hoteloch, na zjazdovke neboli. Pokiaľ ide o horskú službu, oni po každom lyžovaní robia záver a upozorňujú ľudí, ktorí sú na zjazdovke, že táto sa bude uzatvárať a upravovať. Napriek týmto upozorneniam sa často stáva, že sa tam objavia lyžiari. Vychádzajú z reštaurácií, alebo sa tam i v čase, keď vyjdú ratraky, deti sánkujú. V danom čase dolu ratrak upravoval. Začalo snežiť, vrtuľník odmietol letieť. V deň nehody začínal kontrolovať Bielou Púťou a pokračoval na Otupné. Vždy sa začína Bielou Púťou a ňou sa i vracia. Kontrolovať začal asi o pol piatej. Vo všeobecnosti, ak zbadá ľudí na zjazdovke, príde ku nim na skútri, zastaví a upozorní ich, aby okamžite opustili zjazdovku, lebo začnú vychádzať ratraky. Takýto postup dodržiavajú všetci členovia horskej služby, čo majú službu. Horská služba nemá umiestnené žiadne upozornenia, ale na výstupnej stanici a aj dole na začiatku sú tabule s upozornením, že do pol hodiny po vypnutí vleku sa musí opustiť zjazdovka. Okrem toho napr. v hornej časti Bielej Púte, kde sa nastupuje na Lukovú, a aj inde, sú umiestnené svetelné tabule s bežiacim svetelným pásom, kde sa okrem iného píše „prevádzka ukončená“. Každý deň sa na štvorsedačke na Bielej Púti vyhlasuje rozhlasom, že bude ukončená prevádzka sedačky, horských zariadení, v slovenčine.

Svedok I.. L. B., vedúci lyžiarskych tratí spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s., uviedol, že prevádzková doba čase nehody na Bielej Púti a Lukovej bola do 16.00 hod, tzn. do 16.00 hod. boli spustené lanovky, o 16.00 hod. bol posledný vývoz. 10 - 15 minút je doba, ktorú majú odhadnutú, aby sa dostali lyžiari dolu. Majú zaužívané, že pol hodinu po skončení prevádzky sa začínajú upravovať svahy. Prvá sa upravuje Biela Púť, lebo je tam večerné lyžovanie. Lyžiari sú na nástupných miestach lanoviek upozorňovaní na dobu prevádzky. Na Bielej Púti sa 10 minút pred koncom vyhlasuje dva krát v slovenskom a anglickom jazyku rozhlasom, kedy sa ukončuje prevádzka lanovky. Písomné upozornenie o prevádzkovej dobe a o tom, že zjazdovky sú po prevádzkovej dobe uzavreté, je uvedené na tabuliach. Tiež na tabuliach je upozornenie, že v dobe od 16.30 do 8.30 hod. je zakázaný vstup na trať. Tiež boli na Lukovej na začiatku zjazdovky č. 7 a začiatku zjazdovky FIS na Rovnej Holi majáky, umiestnené na tabuli, kde sú piktogramy s výstražným trojuholníkom s výkričníkom a s trojuholníkom so snežným pásovým vozidlom, ktoré je ťahané na lane. Časovač o 16.00 hod. spúšťa na tabuli maják a elektrinu. 31. 1. 2009 bol takýto maják na mieste, kde sa vystúpi z lanovky Luková, asi vo vzdialenosti 50 metrov v smere na Koliesko a Bielu Púť. Maják bol vtedy funkčný, vidieť ho blikať aj z Bielej Púte. S Horskou službou majú dohodu, že zabezpečujú bezpečnosť, riešia úrazy a na záver schádzajú zjazdovky. Asi o 16.00 - 16.15 hod. schádzajú z Lukovej a kontrolujú, či sa tam nenachádza zranená osoba alebo slabý lyžiar, ktorého podľa potreby odvezú. Špeciálne na Bielej Púti dávajú pred výstupnou stanicou na Bielej Púti tabule na dvoch tyčkách - banner, kde je trojuholník s výkričníkom a snežné pásové vozidlo. Tieto tabule nie sú zafixované. Dáva ich tam vodič snežného pásového vozidla, keď vychádza na zjazdovku. Svedok po úraze šiel skontrolovať, či sú tam tieto tabule umiestnené, bola tam jedna tabula. Na ostatných zjazdovkách sa nestáva, že by na nich o 16.45 hod. boli ešte lyžiari, na Bielej Púti sa to nedá zabezpečiť kvôli okolitým zariadeniam, bufetom, reštauráciám. 31. 1. 2009 upravovali Bielu Púť dva ratraky. Vodič bol povinný, a je to aj v jeho záujme, skontrolovať pred prevádzkou technický stav vozidla. Na ratraku je silné halogénové svetlo, dva majáky na jednej a druhej strane kabíny. Pri spiatočke sa automaticky zapne húkačka. Svedok, ako priamy nadriadený, robieva kontroly vodičov a strojov. Aj 31. 1. 2009 robil kontrolu. Všetko bolo v poriadku, maják aj zvuková signalizácia fungovali. Môže nastať taká situácia, že na Bielej Púti nepočuť pri cúvaní húkačku kvôli zvýšenej akcelerácii, v spojitosti s hlukom, ktorý sa ýva z okolitých zariadení.

Lyžiari sú nedisciplinovaní, nerešpektujú oznámenia, tabule. Stane sa i to, že si dovolia prejsť poza sieť. Tabule, ktoré zapichuje na zjazdovke vodič, sa umiestňujú v strede zjazdovky, tam, kde sa spájajú zjazdovky č. 7 a 2 do Bielej Púte na križovatke. 31. 1. 2009 začínajú poľské prázdniny, denne na zjazdovkách býva 4.000 - 5.000 ľudí. Biela Púť je tzv. modrá zjazdovka a návštevnosť na nej je jedna z najväčších. Lyžiari sa tam učia lyžovať. Je to jediná zjazdovka, kde sú bufety a reštauračné zariadenia hneď vedľa zjazdoviek vo vzdialenosti od kraja zjazdovky 10 metrov, možno do nejakých 50 metrov.

Na Bielej Púti je 9 snežných diel. Zapínajú sa na začiatku sezóny, kým sa nezasneží požadovaná vrstva, a počas sezóny sa dosnežujú kritické miesta. 31. 1. 2009 bolo potrebné pod dvomi delami rozhrnúť nerovnosť. Kopy splývajú, tak pred večerným lyžovaním dal pokyn rozhrnúť ich. Keď všetko dobre funguje, dve mašiny rozhrnú kopy, zarovnajú, vyfrézujú a upravia celú zjazdovku na Bielej Púti za jednu hodinu.

Svedok U. F. ako návštevník reštaurácie Hotela Družba uviedol, že z okna reštaurácie vedel ratrak rozhŕňajúci kopy snehu. Ratrak jazdil po svahu a neďaleko neho bola skupinka ľudí pôsobiacich dojmom podgurážených osôb. Jedna z tých osôb, neskôr sa dozvedel, že to bola žena, bežala povedľa ratraku smerom hore, nebola pri ňom, bola dostatočne ďaleko, možno tri, štyri metre. Zrazu skočila prudkým pohybom za ratrák a snažila sa zavesiť za riadenie, ktoré bolo nad pásom. Nepodarilo sa jej to a v zlomku sekundy skončila pod pásom. Ratrak zastal, mohlo to byť päť, desať metrov od miesta kde bola pod snehom. Ako zastavil, zdvihla sa z toho snehu, alebo to mohlo byť tak, že ako sa ona zdvihla zo snehu, tak zastavil a šofér vyskočil z vozidla a utekal za ňou. Na trati okrem skupinky štyroch, šiestich lyžiarov neboli žiadni ľudia. Nevidel, že by osoba, ktorú ratrak prešiel, sedela na svahu. Nedávala žiadne znamenie aby zastal, a dokonca sa pokúšala naskočiť na ratrak tak, aby ju nevidel. Nepamätá si, že by na mieste nehody videl snowboard alebo inú lyžiarsku výstroj.

Svedok C. Z. P. uviedol, že na Chopku v Jasnej lyžoval spoločne s neb. B. T.. Poslednú jazdu vykonávali asi šiesti. Zastavili sa na druhej lyžiarskej stanici v reštaurácii, odkiaľ po dvoch lyžovali dole. On išiel s B. T., lebo snowboardovala z nich najhoršie. Na prvej stanici pri reštaurácii videli ako chodí ratrak. Išli ľavou stranou zjazdovky, kde už ratrak upravil zjazdovku. Predbehol ratrak a zastal tak, že sa tvárou obrátil k ratraku. B. išla za ním, ale dostala sa na neupravený sneh a spadla. Ratrak bol nižšie ako ona a svedok bol ešte nižšie, vzdialený od ratraku asi 20 metrov, ona bola od neho možno 30 - 50 metrov. Keď spadla do snehu pokúšala sa vstať. V tom momente sa ratrak pohol zadkom dozadu, do kopca. Svedok a okolostojaci, ktorí videli danú situáciu, začali kričať. Aj B. kričala, mávala rukami. Šofér nereagoval, išiel ďalej a nakoniec B. prešiel. On si vypol snowboard a so všetkými, ktorí boli svedkami, pribehli na miesto. V sanitke sa B. pokúšali oživovať, ale neúspešne. Vodič ratraku pri manévri cúvania bol bez ďalšej obsluhy.

Keď schádzali z kopca viacerí ľudia, nikto ich neupozornil na nejaké nebezpečenstvo. Nebola žiadna sieťka v mieste, kde by zjazdovka nebola upravená. Žiadne informačné ani zákazové tabule nikde nevidel. Jedine pri pokladniach bola informácia, kedy je posledná jazda. Od začatia cúvania ratraku až po stret uplynulo 10-15 sekúnd. Počas tejto doby B. kričala „stop !“ a nad hlavou mávala rukami. Ďalšie osoby, ktoré tam boli svedkami, boli hostia z hotela a lyžiari, z druhej strany iné osoby. Pred nehodou schádzali aj iní lyžiari, mohlo ich tam byť 10 - 20, myslí že schádzali aj po nehode. Na trase asi 40 metrov do hotela bolo roztrúsených viacero ľudí. B. snowboard bol zapichnutý jednou stranou v snehu, približne polovicou. Úplne bezprostredne pred kontaktom poškodenej a ratraku počul zvuk lomenia viazania snowboardu, snowboard bol celý. Po tom, ako B. pred nehodou spadla do neupraveného snehu, viackrát sa pokúšala vstať. Trvalo jej to viac ako 10 sekúnd. Pokúšala sa vyskočiť na snowboarde z toho snehu a odísť, a vtedy sa ratrak pohol. Jediný pohyb, ktorý je človek schopný vtedy urobiť, je mávanie. Ratrak mal zo zadnej časti zdvihnutú tú časť, ktorá slúži na úpravu snehu, asi do výšky pŕs. Pri cúvaní nepočul zvuk, ako zvyčajne majú nákladné autá, keď cúvajú, a ani nevidel svetelnú signalizáciu.

Súd v súlade s ustanovením so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania I.. J. R.B., U. L., J. M., U. Ď. J. I.. L. Y..

Svedok J. R., člen predstavenstva spol. Jasná Nízke Tatry, a. s., sa vyjadril, že spôsob, ako má šofér snežného pásového vozidla upravovať trať, je uvedený v predpise pre zavedenie bezpečnosti prevádzky na lyžiarskych tratiach strediska Jasná Chopok - Sever a Chopok - Juh, vydaný v novembri 2004 ako interný predpis. Šofér upravuje trať v zmysle oprávnenia na vedenie snežného pásového vozidla. Lyžiar je oboznámený s tým, že trať je uzavretá, vývesnými tabuľami na infocentrách, na internetovej stránke, a to, že tridsať minút po prevádzke dopravných zariadení by sa už ľudia nemali zdržiavať na trati, vzhľadom k tomu, že im hrozí nebezpečenstvo úrazu na trati. Lyžiar je povinný počas zdržiavania sa na lyžiarskych tratiach riadiť sa bielym kódexom, čo sú povinnosti lyžiara v lyžiarskom stredisku Jasná. Lyžovanie je povolené od 8.30 do 16.30 hodiny. V tomto období by nemalo byť snežné pásové vozidlo na lyžiarskych tratiach, pokiaľ sa nejedná o mimoriadne použitie snežného pásového vozidla.

Svedok U. L., člen Horskej záchrannej služby Jasná uviedol, že dňa 31. 1. 2009 vykonával službu v čase od 7.30 do 22. 30 hodiny. Pred 17.00 hodinou bolo na horskú záchrannú službu nahlásené, že na trati Biela Púť prešlo snežné pásové vozidlo lyžiarku. Po príchode na miesto asi päť metrov pred vozidlom ležala prejdená lyžiarka. Ležala v strede trate na úrovni hotela Družba na neupravenej časti zjazdovky, na chrbte, z hlavy jej tiekla krv a bola v bezvedomí. Na nohách nemala snowboard.

Svedok J. M. v prípravnom konaní dňa 21. 3. 2009 uviedol, že dňa 31. 1.2009 schádzal s partiou dole Lukovou, odkiaľ zamierili na trať Biela Púť. Po vstupe na trať Biela Púť s partiou si žiadne značky, ktoré by upozorňovali, že trať je uzavretá, nevšimol. Trať nebola zabezpečená ani žiadnymi sieťami. Pustil sa dole zjazdovkou Biela Púť po pravej strane sám, všimol si dva snežné pásové vozidlá. Jedno bolo na úrovni hotela Družba a druhé bolo ďalej vpredu. Vozidlo obchádzal zo vzdialenosti asi päť metrov. Musel zastaviť, a tak ho obísť. Vozidlo vtedy zastalo, po chvíľke cúvlo o 0,5 metra. Potom sa pohlo druhýkrát, a má pocit, že vozidlo ho nevidelo. Keď ho mal asi osem metrov nad sebou, všimol si, že v tej istej stope snežného pásového vozidla stojí dievča na snowboarde, nič nerobilo, len sa postavilo na snowboard, ani sa nepohlo, asi si myslelo, že ju šofér vidí. Stálo na mieste, ktoré bolo ploché a šmykľavé a bolo ohraničené snehovými nánosmi. Podľa neho bola začiatočníčka, na snowboarde stále bezradne, nepokúšala sa pohnúť z miesta. On stál od nej vo vzdialenosti asi 15 metrov a od vozidla, ktoré začalo cúvať na dievča, vo vzdialenosti 15 metrov. Medzi vozidlom a dievčaťom bola vzdialenosť asi 15 metrov. Keď vozidlo cúvalo na dievča, toto zdvihlo ruky hore, vtedy malo vozidlo zapnutú frézu asi do výšky hlavy dievčaťa. Z jeho pohľadu to vyzeralo ako keby sa dievča chcelo chytiť zadnej frézy. Ako dievča malo zdvihnuté ruky, viacerí ľudia, ktorí boli okolo, začali mávať rukami a kričali a dávali šoférovi znamenie. Takisto aj vtedy, keď vozidlo prešlo popri ňom, ľudia šoférovi signalizovali, že aj on je na taj stope, ktorú upravovalo vozidlo. Vozidlo zasiahlo dievča prostriedkom, a zastavilo asi päť metrov nad ňou. Svedok videl všetko vo vzdialenosti asi 20 metrov. Potom ako vozidlo prešlo poškodenú, videl ako spod neho sa zošmykla časť dosky, ktorá prišla ku nemu, vzal ju, aby sa niekto iný nezranil. V čase udalosti boli na trati Biela Púť asi desiati ľudia, ktorí sa lyžovali, a desiati sedeli pri trati. Lyžiari sa pohybovali pri snežnom pásovom vozidle vo vzdialenosti do 10 metrov. V čase udalosti bola trať rozoraná, zle sa lyžovalo, preto svedok išiel po stope, ktorá bola upravená. Viditeľnosť bola dobrá, trať bola osvetlená umelým osvetlením od lanovky. V tej dobe snežilo. Vo chvíli, keď zbadal poškodenú, vôbec sa nehýbala, na nohách mala snowboard. Zdvihla ruky tesne predtým, než ju snežné pásové vozidlo prešlo priamo pri cúvaní. V čase udalosti na trati pracovalo ešte jedno pásové vozidlo vo vzdialenosti 20 alebo 50 metrov.

Svedok U. Ď. sa vyjadril rovnako, že videl, keď ratrak prešiel snowboardistku. Mohlo to byť v čase 16.50 až 17.00 hodine, dňa 31.1. 2009. Žiadne zákazové značky si nevšimol. V čase udalosti boli na trati aj iní lyžiari, s ním boli ďalší traja. Pohybovali sa vo vzdialenosti asi 10 metrov od ratraku. Videl, že ratrak cúval, snowboardistka najprv sedela v strede zjazdovky na svahu, a ako sa ku nej ratrak približoval, postavila sa, videla ho, pozerala sa smerom ku nemu, asi si myslela, že ju vidí. Nemal pocit, že by dávala vodičovi nejaké signály, nepočul ju kričať, ratrak cúval veľmi pomaly, nevyzeralo, že by ju mal prejsť. Keď bol pri nej, mal zdvihnutú zadnú radlicu, ona potom zdvihla ruky a chytila sa radlice, vtedy pridal a prešiel ju. Ratrak mal svetlá zapnuté, čí vydával akustický signál, si nespomína.

Svedok L. Y. v prípravnom konaní dňa 22.12.2009 uviedol, že pracuje pre spoločnosť Lavex - lanovky a vleky - záujmové združenie na Slovensku. Je riaditeľom spoločnosti a vykonáva školenie aj pre lyžiarske stredisko Jasná - Nízke Tatry, a.s.. Pokiaľ ide o to, akým spôsobom má vodič snežného pásového vozidla upravovať lyžiarsku trať, tak na snežné pásové vozidlo sa vzťahuje o výcviku, spôsobilosti a registrácii obslúh stavebných strojov. Vodič tohto vozidla musí preukázať odbornú spôsobilosť na obsluhu vozidla v zmysle tejto vyhlášky, a takisto v zmysle o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V rozsahu týchto predpisov, ako aj bezpečnostno- prevádzkového predpisu pre prevádzku SPV je vodič pásového vozidla odborne vyškolený a jeho vedomosti sú overované skúškou. Lyžiarske trate sa obvykle upravujú po skončení prevádzkovej doby prevádzky lyžiarskych tratí. Podľa o horskej záchrannej službe, je prevádzkovateľ lyžiarskych tratí povinný označiť a zabezpečiť lyžiarsku trať. Označovanie lyžiarskej trate sa vykonáva príslušnými značkami, prípadne inými informačnými zariadeniami, ako je napríklad informačná lampa, maják. Vodič snežného pásového vozidla bol v rámci školenia školený v zmysle interných predpisov prevádzky - prevádzkovo-bezpečnostný predpis pre prevádzku SPV v roku 1996, ktorý bol posudzovaný aj Inšpektorátom práce. V tomto internom predpise sa uvádza, že pri jazde SPV sa vodič musí správať disciplinovane a ohľaduplne, prispôsobiť svoje správanie stavu a povahe terénu, poveternostným

podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič na zjazdovke sa musí správať tak, aby nespôsobil ujmu na majetku, na prírode, sebe alebo inej osobe, prípadne zveri. Obvykle sa lyžiarska trať upravuje po skončení prevádzkovej doby lyžiarskych tratí, podľa pokynov prevádzkovateľa tratí.

Zaistenie bezpečnosti na trati spočíva v osadení výstražnej značky, že na trati sa pohybuje SPV mimo prevádzkovej doby. Ide o výstražnú značku v tvare trojuholníka žltej farby, v ktorom je znázornený symbol pásového vozidla, prípadne doplnený text. Po skončení prevádzkovej doby prevádzky lyžiarskych tratí sa lyžiari nemajú nachádzať na lyžiarskych tratiach. Prevádzkovateľ musí vhodným spôsobom vyznačiť dobu lyžiarskych tratí z dôvodu bezpečnosti lyžiarov, nakoľko po skončení prevádzkovej doby nenesie zodpovednosť za ich zdravie alebo majetok. Správanie vodiča aj po skončení prevádzkovej doby lyžiarskych tratí sa musí riadiť vyššie uvedenými zásadami, čiže disciplinovane a ohľaduplne.. Pri jazde SPV vodič je povinný používať všetky výstražné zariadenia - pri jazde vpred - svetelné výstražné zariadenie, pri cúvaní a otáčaní musí používať aj zvukové výstražné zariadenia, pokiaľ je nimi vozidlo vybavené. V prípade, že zvukové zariadenie nefunguje, musí si vodič počínať tak, aby neohrozil osoby alebo zvieratá, ktoré sa pohybujú v danom priestore. Obžalovaný mal v čase nehody platný preukaz pre obsluhu SPV 42-94-LV.

Z výpovede a znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy I.. T. B. mal súd preukázané, že z technického hľadiska vodič snežného pásového vozidla jednoznačne nemohol vidieť snowboardistku nachádzajúcu sa za vozidlom. S väčšou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že bola prejdená snežným pásovým vozidlom, keď sa nachádzala za nim približne v strede. Obmedzenie viditeľnosti bolo spôsobené i tým, že snežné pásové vozidlo vykonávalo pohyb po svahu, čiže pri cúvaní zadná časť vozidla bola vyššie, a obmedzenie bolo spôsobené technickým zariadením, aj tým, že pri vykonávaní pohybu zadná časť technologického zariadenia sa automaticky pridvíha. Čas na opustenie nebezpečného koridoru zjazdovky, kde sa vykonávala údržba lyžiarskej trate snežným pásovým vozidlom, predstavoval dobu približne dvanásť sekúnd.

Nebezpečný koridor, ktorý mohlo vytvárať cúvajúce snežné pásové vozidlo, predstavoval vzdialenosť na šírku 3,0 až 3,5 metra. Rozptyl pol metra môže byť spôsobený tým, že vozidlo sa pohybovalo po terénnej nerovnosti, a teda pohyb nebol úplne priamy, ale tvoril miernu vlnovku. Poškodená bola poranená pásom snežného pásového vozidla, keď sa nachádzala v polohe ležmo, v čase prejdenia bola horeznačky, pričom vo vektorovom smere jazdy vozidla sa pás pohyboval proti telu poškodenej. V prípade, ak poloha poškodenej voči snežnému pásovému vozidlu bola taká, že sa nachádzala približne v strede koridoru snežného pásového vozidla, bolo potrebné, aby prekonala vzdialenosť jednej alebo druhej strany približne rovnajúcej sa dva metre. Samotná dráha snežného pásového vozidla by pri maximálnej rýchlosti 15,5 km/h pri cúvaní predstavovala vzdialenosť 1,5 až 2 metre. Z hľadiska technického posudzovania bezpečného vykonania manévru cúvania znalec ani z jedného predpisu nezistil, ako je definovaný bezpečný spôsob cúvania.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, L.. N. Š. J. L.. Ľ. P., ktorý bol na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením prečítaný so súhlasom obžalovaného a prokurátora, mal súd preukázané, že v prípade poškodenej B. T. sa jednalo o smrť násilnú pre svoju všeobecnú podstatu, ktorá je v priamej príčinnej a časovej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpela dňa 31.1.2009 v čase približne o 16.30 hodine pri prejdení snežným pásovým vozidlom (ratrakom) značky Kässbohrer Pisten Bully 300 W Kandahar na zjazdovke Biela Púť v Demänovskej Doline, okres Liptovský Mikuláš, pričom k smrti poškodenej došlo na mieste nehody.

Bezprostrednou príčinou smrti bol krvácivý šok pri kompresívnych poraneniach vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov pri vykrvácaní do dutiny hrudnej a brušnej, ktoré utrpela spolu s ďalšími zraneniami.

Na základe charakteru a lokalizácie zranení zistených pri pitve na tele a vnútorných orgánoch poškodenej, s prihliadnutím k biomechanike vzniku takéhoto typu poranení, ustálili znalci mechanizmus jednotlivých poranení a priebeh nehodovosti úrazového deja nasledovne. Na telo poškodenej B. T. evidentne pôsobilo vonkajšie mechanické násilie, ktoré malo až drvivo kompresívny charakter, pričom hlavnými oblasťami pôsobenia tohto násilia boli okraj tváre, oblasť trupu a pravá horná končatina. Takéto mechanické násilie mohlo vzniknúť len tlakom predmetu o veľkej ploche a hmotnosti na vyššie popísanú oblasť tela poškodenej, pričom takýmto telesom (predmetom) mohol v danom čase a za daných okolností

byť jedine pás snežného pásového vozidla - ratraku. Všetky kompresívne poranenia tváre, pravej hornej končatiny a trupu poškodená utrpela v polohe ležmo na zemskom povrchu, pričom sa vzhľadom na lokalizáciu a mechanizmus vzniku jednotlivých poranení nachádzala v čase prejdenia horeznačky, a tlak navaľujúceho sa pásu sa uplatňoval na zasiahnutú oblasť vo vektorovom smere jazdy vozidla a zhora nadol proti zemskému povrchu, proti telu poškodenej.

V úvode dopravnej nehody sa poškodená nachádzala v polohe ležmo horeznačky na snehu, pričom možno vylúčiť, že by sa do tejto polohy dostala inak, než vplyvom pádu na zemský povrch. Nie je možné vylúčiť, že sa dostala do polohy ležmo aj následkom povalenia niektorou zo súčastí tohto vozidla. V danom prípade išlo o kontakt len s jedným pásom snežného ratraku, čo možno usúdiť vzhľadom k súvislému a plošnému charakteru poranení okraja hlavy, končatín a trupu, ktorý v podstate vylučuje možnosť, že by s telom poškodenej prišli do kontaktu obidva pásy. V prvej fáze nehodovo - úrazového deja sa začal pás ratraku navaľovať na telo poškodenej v oblasti dolných končatín, pričom miestom prvého kontaktu bola s veľkou pravdepodobnosťou oblasť chodidiel. Zrejme vzhľadom na skutočnosť, že poškodená mala v čase nárazu na nohách snežnú dosku (snowboard) došlo k uplatneniu sa energie tohto nárazu najmä na túto dosku, čím sa znížil jednak tlak pásu na nohy, a jednak v dôsledku zatlačenia dosky došlo aj k zatlačeniu nôh a predkolení do snehu. Napriek uvedenej skutočnosti vznikli pri následnom pohybe početné pohybové poranenia ľavého predkolenia, pravej dolnej končatiny a pravého rebra. Vzniku rozsiahlejších poranení teda bolo zabránené najmä skutočnosťou, že telo menovanej bolo fixované na podklade, ktorý svojou poddajnosťou dovolil zatlačenie dolných končatín do neho, čím sa tlak pásu rozložil aj na okolitý sneh. Pás snežného vozidla takto prechádzal šikmo cez telo B. T. smerom od nôh šikmo až k pravému plecu, na základe čoho možno ustáliť, že dlhá os tela poškodenej, ležiacej na snehu, bola mierne šikmá na smer jazdy snežného vozidla v uhle cca 20 stupňov. V druhej fáze nehodovo

- úrazového deja sa pás pri svojom pohybe po tele poškodenej začal navaľovať na mierne vystupujúcu oblasť hrudníka. Tlakom navaľujúceho pásu na oblasť pravej časti hrudníka vznikla výrazná kompresia hrudného koša za vzniku pomliaždenia a trhliny pľúc, pričom tlak sa presúval aj na oblasť pravého podrebria za vzniku rozmliaždenia pečene a trhlín pravej obličky. Súbežne počas prechádzania pásu po hrudníku došlo aj ku kontaktu s oblasťou pravého ramena, kde vznikla dvojnásobná zlomenina, čo umožňuje predpokladať, že poškodená mala pravú hornú končatinu v čase kontaktu s pásom preloženú cez hrudník. Po prechode pásu cez oblasť hrudníka s pravou hornou končatinou schádzal pás z tela poškodenej svojím okrajom cez oblasť pravého pleca a pravého okraja tváre, kde spôsobil vznik tržnej rany v pravej temennej oblasti, povrchové poranenia pravej oblasti tváre, pravej časti krku. Na tieto oblasti smeroval najväčší tlak z tela schádzajúceho pásu a spôsobil zlomeninu pravého uhla sánky, zlomeninu výbežkov krčnej chrbtice, tlakom na pravé plece vznikli zlomeniny pravej lopatky a pravej kľúčnej kosti.

Vzhľadom na uvedené a najmä na lokalizáciu poranení možno ustáliť záver, že snežný pás neprešiel menovanú celú, ale mimo záberu pásu sa nachádzala zvyšná časť hlavy a celá ľavá horná končatina, okraj pása prechádzal cez telo v čiare spájajúcej ľavé oko s oblasťou pravej časti tváre, pričom prejdená bola od tejto čiary v smere zdola nahor. V poslednej fáze nehodovo - úrazového deja zostalo telo poškodenej v polohe ležmo horeznačky mierne zatlačené v snehu, kde bola aj krátko nato nájdená. Charakter a rozsah zistených smrteľných poranení zodpovedá zisteným okolnostiam úrazu t.j., že poškodená bola prejdená snežným pásovým vozidlom (ratrakom), pričom na základe výsledku súdnej pitvy nie je možné jednoznačne stanoviť, či menovaná bola predmetným vozidlom na zem pred jej prejdeným aj povalená. Smrti poškodenej B. T. nebolo možné zabrániť ani poskytnutím okamžitej laickej prvej pomoci a následne odbornej lekárskej pomoci, pretože poranenia pečene a pravých pľúc boli v dôsledku rozsiahlych krvných strát nezlučiteľné so životom. K smrti menovanej došlo v krátkom časovom úseku po tom, ako zranenia utrpela.

Pri pitve neboli zistené žiadne chorobné zmeny na vnútorných orgánoch, ktorými by sa dala smrť poškodenej vysvetliť iným spôsobom, než ako to bolo zistené znalcami. V čase smrti sa poškodená nenachádzala pod vplyvom alkoholu ani pod vplyvom žiadnych iných psychotropných a omamných látok, či liečiv.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Príboj, Slovenská Lupča, č. PPZ-878/KEU-SL-EXP-2010, mal súd preukázané, že celková šírka snežného pásového vozidla Kässbohrer Pisten Bully 300 W Kandahar je cca 1650 mm, dĺžka priečnych záberových líšt je cca

1290 mm. Stred priečnych záberových líšt je voči pozdĺžnej osi pásu striedavo presadený vľavo, resp. vpravo. Vzdialenosť medzi priečnymi záberovými lištami sa pohybuje od cca pod cca 130 mm, a táto závisí aj od napnutia pásu. Záberové lišty majú v časti, ktorá prichádza pri jazde do kontaktu s povrchom terénu, skrutkovým spojom upevnené oceľové hrebene, ktorých zuby majú šírku cca 10 mm. Šírka medzery medzi zubami je cca 5 mm, výšku zubu nového oceľového hrebeňa je cca 2,5 mm a hrúbka hrebeňa je cca 3,3 mm. Oceľové hrebene nachádzajúce sa na pásoch snežného pásového vozidla sú opotrebované používaním. Na základe tvaru, polohy a orientácie mechanoskopických stôp nachádzajúcich sa na sklznici snowboardu, a ich tvarovej a rozmerovej podobnosti s polohou záberových líšt, tŕňov a pozdĺžnych záberových plôšok, možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že mechanoskopické stopy boli vytvorené hrebeňmi záberových líšt, pozdĺžnou záberovou plôškou a tŕňom pásu snežného pásového vozidla.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Príboj, Slovenská Lupča, č. PPZ-727/KEU-SL-EXP-2009, mal súd preukázané, že stopa číslo 1 - krv, zaistená na snehu na lyžiarskej zjazdovke Biela Púť v Lyžiarskom stredisku Jasná, bola krvnou stopou pochádzajúcou od B. T..

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse zo dňa 2. 2. 2009 mal súd preukázané, že znalec I.. T. B. zisťoval možnosti výhľadu zo snežného pásového vozidla. Odfotil pohľady v spätných zrkadlách z kabíny miesta vodiča. Figurantka bola postavená na bod číslo 2, ktorý bol označený ako bod, kde bola prejdená poškodená. Znalec uviedol, že figurantku na bode číslo 2 v spätných zrkadlách nevidí. Znalec nasmeroval polohu figurantky do polohy, kedy ju v spätných zrkadlách zazrel. Znalec konštatoval, že figurantku vidí v spätnom ľavom zrkadle vo vzdialenosti dva a pol metra od bodu číslo 2. Pri vyzdvihnutí frézy snežného pásového vozidla v spätných zrkadlách nebolo vidno figurantku na bode číslo 2 a uvedený bod označil znalec ako mŕtvy uhol. Pri cúvaní snežného pásového vozidlo toto vydávalo akustický zvuk a predná radlica a zadná fréza boli zdvihnuté. Súčasťou vyšetrovacieho pokusu bola aj fotodokumentácia snežného pásového vozidla a miesta, kde bola zistená krvná stopa.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 31. 1. 2009 v čase medzi 18.45 hod. a 19.15 hod. mal súd preukázané, že miestom obhliadky je lyžiarska trať s názvom Biela Púť v Lyžiarskom stredisku Jasná v Demänovskej Doline okres Liptovský Mikuláš. Po pravej strane je les a naľavo od trate sa nachádza Hotel Družba. Miesto sa nachádza v priestranstve medzi stĺpmi osvetlenia číslo 15 a 16. Vo vzdialenosti 23 metrov od stĺpu číslo 16 a 28 metrov od stĺpu číslo 15 na špici trojuholníka je červená škvrna v snehu - krv, zaistená ako biologická stopa číslo 1. Nad stopou je zaparkovaný snežný ratrak značky Kässbohrer Pisten Bully 300 W Kandahar vo vzdialenosti 5 metrov od čela. Snežný ratrak má prednú radlicu spustenú na svah a svetlá rozsvietené. Zadná fréza na ratraku je zdvihnutá, ratrak je kolmo na svah. Na mieste obhliadky je neupravený povrch snehovej prikrývky - sneh je zmrznutý s hrudami snehu.

Zo sprievodného listu k pitve B. T. zo dňa 31. 1. 2009 vypracovaného L.. U. L., lekárom, lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých v Poliklinike Liptovský Mikuláš mal súd preukázané, že lekár urobil obhliadku B. T., u ktorej konštatoval ako príčinu smrti polytraumu.

Z osvedčenia vystaveného firmou Kässbohrer Geländefahrzeug AG zo dňa 13. 11. 2006 mal súd preukázané, že obžalovaný G. R. absolvoval odborné školenie prevádzky snežných pásových vozidiel Pisten Bully.

Z preukazu obsluhy snežného pásového vozidla vydaného dňa 30. 9. 1994 mal súd preukázané, že obžalovaný je majiteľom preukazu a je oprávnený riadiť a obsluhovať snežné pásové vozidlo, so záznamami o periodickom preskúšaní v rokoch 1997, 2000, 2006, a so záznamami o školeniach a odpracovaných motohodinách v roku 2003, 2008.

Z predpisu pre zaistenie bezpečnosti prevádzky v lyžiarskych tratiach strediskách Jasná, Chopok Sever a Chopok Juh vydaného v súlade s o horskej záchrannej službe, z novembra 2004 mal súd preukázané, že v článku 5 sú upravené požiadavky na bezpečnosť na lyžiarskych tratiach. V bode 1.5. - všeobecné zásady bezpečnosti prevádzky SPV je uvedené, že vozidlo smie viesť len osoba s platným oprávnením pre vedenie SPV, úpravu lyžiarskej trate je možné vykonávať len v čase mimo prevádzkovej doby zariadení pre osobnú lanovú dopravu, alebo na uzavretej lyžiarskej trati s vylúčením prístupu lyžiarskej verejnosti. V prípade mimoriadneho použitia SPV počas prevádzky lyžiarskej trate (záchrana ohrozených osôb, resp. majetku, preprava zranených osôb, úprava zariadenia pre osobnú

lanovú dopravu počas prevádzky, preprava materiálu a podobne) je vodič SPV povinný používať všetky predpísané svetelné a zvukové výstražné signály, ktoré poskytuje technické vybavenie SPV, prípadne iným spôsobom zabezpečiť, aby nedošlo ku kontaktu lyžiarov s SPV. V takom prípade je potrebné na lyžiarskej trati umiestniť informačnú tabuľu, že na lyžiarskej trati sa môže nachádzať SPV.

Zo Slovenskej technickej normy STN - značenie a zabezpečenie lyžiarskych tratí a trás, STN 018027, vyplýva, že úpravu lyžiarskych tratí pomocou SPV je možné vykonávať len v dobe mimo ich prevádzky. Vodič musí prispôsobiť rýchlosť stavu terénu, v ktorom sa pohybuje, tak aby neohrozil osoby, majetok a prírodu v blízkosti trasy pohybu vozidla.

Z pravidiel správania schválených prevádzkovateľom lyžiarskej trate v Demänovskej Doline dňa 15. 12. 2005, v bode 9, mal súd preukázané prijatie pravidla - vstup na lyžiarske trate - pred zahájením a po skončení prevádzky dopravných zariadení je zakázaný vstup na lyžiarske trate z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva úrazu od strojov upravujúcich trate, najmä navijakových, so zdvihnutým lanom.

Zo správy spoločnosti Kässbohrer Geländefahrzeug AG zo dňa 10. 12. 1012 vyplýva, že dňa 31. 1. 2009 boli dodané spoločnosti Jasná Nízke Tatry a.s. (Tatry montain resorts, a.s.) dve snežné pásové vozidlá Pisten Bully, u ktorých si odberateľ v rámci opcie objednal aj zadné kamery, výrobné číslo WKU5826MA7LO10462 a WKU5826MA8L010594.

Zo zápisu o vykonanej dychovej skúške obžalovaného dňa 31. 1.2009 o 18.06 hod. mal súd preukázaný výsledok merania 0,00 mg/l, z čoho vyplýva, že organizmus obžalovaného v čase dychovej skúšky nebol pod vplyvom alkoholu.

Z pracovného posudku spoločnosti Tatry mountain resorts, a. s., zo dňa 3. 5.2010 mal súd preukázané, že obžalovaný bol zamestnaný v organizácii od 1. 1. 1993 do 31. 12. 1997. Pracovný pomer bol opäť uzatvorený od 1. 10. 1998 na dobu neurčitú a menovaný je zaradený na pracovný pozíciu vodič snežného pásového vozidla v stredisku lanových dráh Chopok v Demänovskej Doline. Počas trvania pracovného pomeru nebola u neho vykázaná absencia ani žiadne porušenie pracovnej disciplíny. Svoje pracovné povinnosti si plní spoľahlivo, má veľmi dobré odborné poznatky a skúsenosti, ktoré využíva pri riešení nastolených problémov. K pridelenej práci pristupuje aktívne, zaujíma sa o jej neustále zlepšovanie. Je vodcovským typom, svoje názory, o ktorých je presvedčený, si vie obhájiť. K svojim spolupracovníkom sa správa čestne, vie im poradiť v odborných pracovných problémoch. Jeho priamy nadriadený je z jeho prácou plne spokojný. Žije usporiadaným rodinným životom, je ženatý a má dve deti.

Zo správy Obce Demänovská Dolina zo dňa 4. 7. 2012 mal súd preukázané, že obžalovaný je bezproblémový obyvateľ obce, aktívne sa zapája do diania a chodu obce, je pracovitý, spoľahlivý a všeobecne obľúbený.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

Z výpovede obžalovaného, svedkov, B., S., L., P. a ďalších mal súd preukázané, že dňa 31. 1. 2009 vykonával obžalovaný spolu s kolegom v čase približne od 16. 30 hod úpravu lyžiarskej trate nazývanej Biela Púť v lyžiarskom stredisku Jasná - Nízke Tatry.

Z výpovede najmä svedkov P., L., S., M. J. Ď.E. mal súd preukázané, že poškodená B. T. sa spoločne so skupinou ďalších lyžiarov (snowboardistov) snowboardovala, schádzajúc približne o 16.45 hod., zjazdovku nazývanú Biela Púť v Lyžiarskom stredisku Jasná - Nízke Tatry. Z výpovede svedkov, ale i z časti výpovede samotného obžalovaného vyplýva, že v čase prevádzky snežného pásového vozidla sa na svahu nachádzali lyžiari a iné osoby. Súd mal jednoznačne a bezpochyby preukázané výpoveďami svedkov P., S., L., Ď. J. M., že pri vykonávaní manévru cúvania prešiel obžalovaný snežným pásovým vozidlom Kässbohrer Pisten Bully 300 W Kandahar poškodenú B. T.. Z výpovede týchto svedkov tiež vyplýva, že poškodená B. T. bola pred nehodou vo vzdialenosti najviac 20 metrov od vozidla. Na nohách mala snowboard, a podľa výpovede C. P. sa najskôr s ťažkosťami po páde pokúšala vstať, a z výpovede i ostatných menovaných svedkov vyplýva, že keď sa postavila, najskôr pravdepodobne nepredpokladala, že ju snežné pásové vozidlo bezprostredne ohrozuje, až tesne pred kolíziou zodvihla ruky a snažila sa upriamiť na seba vodičovu pozornosť. Napriek signalizácii ohrozenia poškodenej okolo prítomnými osobami, krikom i gestikuláciou, obžalovaný jedným pásom snežného pásového vozidla

poškodenú B. T. pri cúvaní prešiel, pričom zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia súdne lekárstvo, vyplýva, že smrteľné zranenia, ktoré poškodená utrpela, boli v priamej príčinnej a časovej súvislosti s poraneniami spôsobenými snežným pásovým vozidlom (ratrakom) značky Kässbohrer Pisten Bully 300 W Kandahar, pričom k smrti poškodenej došlo na mieste nehody. Skutočnosť, že poškodená bola prejdená časťou uvedeného vozidla, vyplýva i zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Príboj, Slovenská Lupča, a znalca z odboru dopravy I.. T. B..

Hoci svedok F. tvrdil, že podľa neho sa osoba, o ktorej sa neskôr dozvedel, že bola žena, pobehovala okolo snežného pásového vozidla a snažila sa dokonca naň vyskočiť, toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami svedkov S., L., M., Ď. a takisto P., ktorí jednoznačne a bez pochybností videli, že poškodená B. T. pred nehodou snowboardovala, a navyše ani nebola pod vplyvom alkoholu, tak, ako sa to svedkovi javilo, čo vyplynulo zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva. Svedok F. z miesta, kde mal pozorovať nehodu, nedokázal rozoznať pohlavie poškodenej osoby, navyše tvrdil, že táto osoba utekala za snežným pásovým vozidlom (ratrakom) a pokúšala sa naň vyskočiť, čo je v rozpore s výpoveďami svedkov, že vozidlo sa približovalo do kopca ku nej, a je v rozpore so zákonitosťami logiky, že by poškodená utekala naproti snežnému pásovému vozidlu, ktoré ohrozovalo jej život. Nie je však vylúčené, že skutočne pred tým, ako poškodená zistila, že sa kolízii s vozidlom nevyhne, urobila v rámci pokusu o sebazáchranu posledný pokus vyskočiť na vozidlo a zachytiť sa oň, avšak nepodarilo sa jej to. Svedok P. aj svedkovia S., L., M. J. Ď. potvrdili, že v rovnakom čase ako snežné pásové vozidlo, ktoré spôsobilo smrteľné zranenie poškodenej, pohybovalo sa na trati i ďalšie snežné pásové vozidlo, a trať upravovali v čase, keď sa na svahu pohybovalo viacero lyžiarov a iných osôb. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by videli výstražné značky, ktoré mali signalizovať úpravu trate, tak ako uvádzal obžalovaný.

Hoci z výpovede obžalovaného a svedkov R., B., Š. vyplýva, že trate sa zvykli upravovať až potom ako boli prázdne zjazdovky, a v prípade ak na niektorej zjazdovke boli ľudia, tak sa upravovala druhá trať, na druhej strane z ich výpovedí vyplýva, že zjazdová trať Biela Púť sa upravovala ako prvá, pretože sa pripravovala na večerné lyžovanie, a takýto postup bol zaužívaný i vtedy, keď boli na trati lyžiari a iné osoby. Z výpovede obžalovaného a pracovníkov spoločnosti Tatry moutain resorts, a. s., zreteľne vyplýva, že „sa predpokladalo, že po ukončení premávky lanovky sa už na trati ľudia nenachádzajú, a ak áno nemajú tam čo hľadať“. Z uvedených vyjadrení obžalovaného, jeho spolupracovníkov a nadriadených teda vyplýva, že bývalo bežnou praxou, že cca o 16.30 hodine sa začínalo s úpravami trate, bez ohľadu na to, či tieto boli vyprázdnené alebo nie. Ak sa aj obžalovaný spoliehal, že členovia horskej záchrannej služby upozorňujú lyžiarov a iné osoby, aby sa po ukončení prevádzky vlekov a lanoviek nezdržiavali na svahu, bol povinný počínať si pri obsluhe snežného pásového vozidla na svahu bezpečne, čo vyplývalo aj z interných predpisov a STN.

Tým, že obžalovaný upravoval povrch lyžiarskej trate na snežnom pásovom vozidle napriek tomu, že nemal náležitý rozhľad z tohto vozidla smerom dozadu, a spôsobil smrteľné zranenie poškodenej, ako jednej z osôb nachádzajúcich sa v čase úpravy na svahu, naplnil všetky pojmové znaky nedbanlivostného prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona. K ustáleniu uvedenej právnej kvalifikácie súd dospel po vyhodnotení miery zavinenia obžalovaného, ktorý vykonával manéver cúvania bez náležitého rozhľadu, spôsobiac smrteľné zranenie poškodenej, pri súčasnom spravodlivom konštatovaní čiastočnej miery zodpovednosti samotnej poškodenej, nachádzajúcej sa na svahu v čase prevádzky strojov upravujúcich trate mimo prevádzkovej doby horských lanových dráh, a to napriek viacerým oznamom o povinnosti osôb nachádzajúcich sa na svahoch, opustiť tieto v čase od 16.30 hod, a nezdržiavať sa na nich do 8.30 hod.. Aj napriek tejto skutočnosti, spolupôsobiacej pri vzniku následku

- smrteľnej kolízie poškodenej so snežným pásovým vozidlom, zostáva zachovaná prevažná miera zodpovednosti obžalovaného a príčinná súvislosť medzi jeho nedbanlivosťou a spôsobeným následkom nie je prerušená, lebo konanie obžalovaného zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k uvedenému následku nebolo došlo.

Miera prevažnej zodpovednosti a zavinenia obžalovaného, s konštatovaním čiastočnej miery zavinenia poškodenej, sa premietla do citovanej právnej kvalifikácie trestného činu usmrtenia podľa odseku 1 paragrafu 149 , pretože samotný fakt o čiastočnom spolupodieľaní sa poškodenej B. T. na kolízii, bráni konštatovaniu všeobecne priťažujúcej okolnosti vo forme závažnejšieho spôsobu

konania - porušením dôležitej povinnosti, ktorá by inak bola dôvodom pre ustálenie prísnejšie trestnej, tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu má súd na zreteli účel trestu, ktorý plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie, berúc do úvahy spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Obžalovaný sa dopustil prejednávaného prečinu z nedbanlivosti, pred skutkom, aj po ňom viedol riadny život, doposiaľ nebol trestne stíhaný ani odsúdený, svojím zamestnávateľom je hodnotený ako erudovaný a spoľahlivý pracovník, vo svojej obci je príkladným občanom. Žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola. Z hľadiska naplnenia účelu trestu a potrieb individuálnej a generálnej prevencie, berúc do úvahy závažný následok, ktorým bola smrť mladého zdravého človeka, súd považuje uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého je podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, spolu s obligátnym uložením trestu zákazu činnosti viesť pásové vozidlá (pretože prejednávaného prečinu sa obžalovaný dopustil práve v súvislosti s touto činnosťou) na dobu 1 a pol roka, , za trest primeraný a zodpovedajúci uvedeným kritériám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.