Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/41/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený BRICHTA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.08.2022, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok rozhodla uznesením č. 710 428 7784 0 zo dňa 02.06.2022 tak, že žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietla podľa , a o sociálnom poistení (ďalej len „), a to s odôvodnením, že žalobca obdobie výkonu doby služobného pomeru získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, a teda že nie je možné predmetné obdobie v súlade s a považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy žalobcovho invalidného dôchodku.

2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXX XXXX X zo dňa 23.08.2022 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.06.2022.

3. Odvolací orgán sa v podstate stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím a v dôvodoch svojho rozhodnutia zopakoval, že žalovaný obdobie výkonu doby služobného pomeru získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa , a teda nie je možné predmetné obdobie v súlade s a považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy invalidného dôchodku žalobcu. Odvolací orgán uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že pred vznikom invalidity, t.j. pred 19.10.2018 žalobca získal 4159 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov považujú). Odvolací orgán uzavrel, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 11 rokov a 144 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, teda počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, najmenej 15 rokov.

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol zrušiť a zároveň aj zrušiť prvostupňové rozhodnutie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca má za to, že druhostupňové rozhodnutie je nezákonné. Tiež má za to, že obidve rozhodnutia orgánu verejnej správy, prvostupňové aj druhostupňové, neaplikovali správne ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003. Žalobca poukázal na to, že vo výkone služby bol 13 rokov a 90 dní, čo znamená, že toto obdobie trvalo menej ako 15 rokov, a tak nevznikol nárok na priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov účinnom v čase priznania výsluhového dôchodku. Naviac dodal, že toto obdobie sa v súčasnosti dokonca predĺžilo na 25 rokov. Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne započítal dobu služobného pomeru v trvaní od 01.01.2004 do 15.06.2008, keď sa jedná o dobu po časovej hranici stanovenej zákona o sociálnom poistení. Žalobca si je vedomý skutočnosti, že táto doba služobného pomeru (od 01.01.2004 do 15.06.2008) spolu s troma obdobiami výkonu služby presahuje predmetných 15 rokov a zakladá nárok na výsluhový dôchodok, ale žalobca má za to, že v zmysle zákona o sociálnom poistení sú na účely priznania invalidného dôchodku relevantné len obdobia od 03.10.1990 do 31.12.2003. Rozhodnutia v 1. aj v 2. stupni odkazovali aj na ust. zákona o sociálnom poistení, ktoré nestanovuje časovú hranicu tak, ako to robí zákona o sociálnom poistení. Práve do 31.12.2003 fungoval ešte jednotný systém sociálneho zabezpečenia upravený o sociálnom zabezpečení a neexistovalo súčasne delenie na takzvaný všeobecný a osobitný systém dôchodkového poistenia. Na základe skutočnosti, že žalobca bol do konca roku 2003 súčasťou jednotného systému sociálneho zabezpečenia, žalobca má za to, že sa má naňho výlučne aplikovať ust. zákona o sociálnom poistení a trvá na tom, že to 31.12.2003 mu nevznikol nárok na priznanie výsluhového dôchodku a tým pádom sa mu majú do dôchodkového poistenia započítať aj doby služby získané pred 31.12.2003. V tejto súvislosti poukázal žalobca na znenie ust. zákona o sociálnom poistení pričom zdôraznil, že žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. V texte ustanovenia sa totiž jednoznačne uvádza zlučovacia spojka „a“, čo znamená, že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a nejedná sa o alternatívne podmienky. Žalobca má tiež za to, že jeho zdravotný stav v konaní o priznanie invalidného dôchodku v prvom (odborný posudok zo dňa 18.05.2022) aj v druhom stupni (odborný posudok zo dňa 09.08.2022), bol vyšetrený posudkovými lekármi v jeho neprítomnosti. Žalobca má za to, že posudzovanie invalidity v jeho neprítomnosti je porušenie štandardných a všeobecne uznávaných diagnostických postupov, nakoľko vyšetrenia týkajúce sa straty sluchu už len z povahy veci, vyžaduje prítomnosť pacienta, osobitne ak sa má posudzovať žalobcov nárok na priznanie invalidného dôchodku. Podľa názoru žalobcu tým došlo k porušeniu jeho práv ukotvených v Charte práv pacienta v SR.

6. Žalovaný uviedol ako deň vzniku invalidity dátum 19.10.2018, avšak žalobca spísal žiadosť o invalidný dôchodok až dňa 18.05.2022, teda viac ako 3 roky po predmetnom lekárskom vyšetrení. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na invalidný dôchodok si možno žiadosťou uplatniť najviac 3 roky spätne. Žalobca si jednak invalidný dôchodok neuplatnil spätne a má za to, že v spojitosti s § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení by sa invalidita mala posudzovať v čase spísania a podania žiadosti, nakoľko uplynuli viac ako 3 roky od lekárskeho vyšetrenia zo dňa 19.10.2018.

7. Žalobca tiež poukázal na SR, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Tým, že žalovaný posúdil žalobcovu žiadosť spätne, neuznal mu do odpracovaných rokov aj činnosť, ktorú žalobca riadne vykonával ako samostatne zárobková osoba, a to na základe žalobcovej živnosti, a napriek tomu, že žalobca si riadne plnil svoje povinný spojené s odvodmi aj po 19.10.2018, a to až ku dňu podania správnej žaloby, žalobca mal za to, že tým došlo k porušeniu ústavného práva, ktoré žalobcovi garantuje v článku 39 ods. 1. Odhliadnuc od uvedeného žalobca má riadne potvrdenú invaliditu, ktorá mu aj podľa rozhodnutia žalovaného zakladá 45 % mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, žalobca je teda v zmysle nespôsobilý na prácu, navyše je odkázaný na pomoc asistentky. Žalobca k podaniu tejto žaloby získal viac ako 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a k tomu 17 rokov obdobia výkonu služby a 264 dní tzv. zvyškovej doby podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov v čase priznania výsluhového dôchodku. Súhrnne tak žalobca získal viac ako 32 rokov a 264 dní v oboch systémoch sociálneho poistenia.

Žalobca má za to, že je nemysliteľné, aby mu za viac ako 32 získaných rokov poistenia nevznikol absolútne žiadny nárok, a to ani na krátený invalidný dôchodok, napriek tomu, že mu priamo SR priznáva právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. To, že žalovaný svojím rozhodnutím porušil SR potvrdzuje podľa žalobcu aj judikatúra Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach sp. zn. a , na ktoré žalobca poukázal. V týchto rozsudkoch Najvyšší súd SR priznal príslušníkom v služobnom pomere, ako poistencom osobitného systému sociálneho poistenia, nárok na starobný dôchodok, ktorý im bol pôvodne zamietnutý, keďže podobne ako žalobcovi, aj týmto poistencom odmietla Sociálna poisťovňa započítať obdobie výkonu služby do dôb dôchodkového poistenia. Žalobca má tiež za to, že rozhodnutia č. a je možné aplikovať per analogiam aj na jeho prípad, nakoľko invalidný dôchodok je podobne ako starobný dôchodok, riadnou dávkou dôchodkového poistenia. Žalobca tiež poukázal na Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach z roku 1967, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod číslom Žalobca je toho názoru, že doba 15 rokov príspevkových bola naplnená, nakoľko dohovor nerozlišuje medzi všeobecným a osobitných systémom sociálneho poistenia tak, ako legislatíva Slovenskej republiky. Žalobca tiež poukázal na článok 11 ods. 2 písm. a) a článok 11 ods. 3 dohovoru, podľa ktorých aj v prípade, ak by sa mu do obdobia dôchodkového poistenia nemali počítať doby výkonu služby, tak žalobcovi stále ostáva nárok na krátený invalidný dôchodok. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa a zrušil a zároveň, aby zrušil aj rozhodnutie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, pričom zotrval na tom, že jeho postup pri posudzovaní nároku žalobcu na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 15.07.2022 a dňa 09.08.2022. Podľa vyjadrenia posudkového lekára sociálneho poistenia v osobnej anamnéze žalobcu je uvedené, že trpí už dlhšiu dobu poruchou sluchu, ktorá je kompenzovaná načúvacím aparátom. Nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, je uvedený po prvýkrát v doloženom ORL vyšetrení zo dňa 19.10.2018 - celková strata sluchu podľa Fowlera je 91,1 %. Obdobný nález je aj v kontrolnom ORL vyšetrení zo dňa 07.04.2022 s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera 91,1 %. Na základe uvedených skutočností je rozhodujúce zdravotné postihnutie obojstranná percepčná strata sluchu, zaradené do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel B - sluch, položka 2 - obojstranná praktická hluchota (viac ako 85 % až 90 % podľa Fowlera, viac ako 70 decibelov), príloha č. 4 k v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Dátum vzniku invalidity bol určený na základe nálezov nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii.

9. Žalovaný tiež vo vyjadrení uviedol, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je potrebné prihliadať na všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovené v v znení neskorších predpisov, t.j. že poistenec okrem toho, že bol uznaný za invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, musí zároveň získať určitý počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, ku dňu vzniku invalidity nesmie spĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok alebo byť poberateľom predčasného starobného dôchodku.

10. Podľa ust. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa v znení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Z uvedeného vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia sa hodnotí len z obdobia pred vznikom invalidity, t.j. do 19.10.2018 a na obdobie dôchodkového poistenia získané po tomto dátume sa na vznik nároku na invalidný dôchodok neprihliada. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu, ktorou žiadal do odpracovaných rokov zohľadniť aj činnosť, ktorú vykonáva ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnosti po 19.10.2018, nie je dôvodná. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia zdravotného stavu žalovaný vo vyjadrení poukázal na ust. a tiež na ust. ods. v znení , podľa ktorého sa ust. , časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

11. Žalovaný tiež uviedol, že z obsahu administratívneho spisu, najmä z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 14.04.2022 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný od 16.06.2008 výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby, doba služobného pomeru, doba služobného pomeru v 3. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 01.01.2004 do 15.06.2008 bez kategórie.

12. Podľa v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa Podľa za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa Nakoľko žalobca získal obdobie výkonu služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je možné dobu služobného pomeru zhodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok. Súčasne aj podľa tvrdenia žalobcu mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa Rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca v správnej žalobe, sa týkajú skutkovo i právne odlišných prípadov. Najvyšší súd SR v predmetných rozsudkoch rozhodoval vo veci výšky starobného dôchodku a nie invalidného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku.

13. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca získal pred vznikom invalidity pred 19.10.2018 celkovo 4159 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 144 dní obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa , , a , a preto nebolo možné jeho žiadosti o invalidný dôchodok vyhovieť.

14. Záverom vyjadrenia žalovaný navrhol, aby správny súd podľa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

15. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval žalobnou replikou, v ktorej zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Zároveň žalobca znova navrhol, aby správny súd jeho žalobe vyhovel a aby zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie v celom rozsahu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

16. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06. 2003 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou vedie na Správnom súde Banskej Bystrici pod sp. zn. .

17. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej len „“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 12.09.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverené na úradnej tabuli správneho súdu od 11.08.2023.

18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrení účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

19. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa , tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len ""), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa , počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

23. Podľa , počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

24. Nebolo sporné, že žalobca získal doby služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa Taktiež nebolo sporné, že vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, upraveného získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia (tzv. civilné zamestnanie)v rozsahu menej ako 15 rokov, keď v ňom získal len 11 rokov 144 dní.

25. Podľa , obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie , profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Správny súd vychádzajúc z citovaných ustanovení a , dospel k záveru, že v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré boli žalobcovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok podľa Bez uvedenej doby služby žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu iba 11 rokov a 144 dní, takže pred vznikom invalidity vzhľadom na vek nad 45 rokov nesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona nevznikol.

28. K uvedenému správny súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní zákonnej úpravy a a a 3 Z. z. s , nevyhovel nálezom zo dňa 13.02.2019, sp. zn. -52, návrhu Najvyššieho súdu SR podaného v obdobnej veci. V dôvodoch nálezu Ústavný súd okrem iného uviedol: „... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc osobitnú

náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ktoré sa po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia

- odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ... ... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s ani s . ...“

29. Teda možno uzavrieť, že námietky žalobcu týkajúce sa nesprávnej aplikácie správnymi orgánmi oboch stupňov, resp. protiústavnosti tohto ustanovenia, neboli dôvodné.

30. Čo sa týka námietky ohľadne počiatku doby invalidi, keď žalobca má za to, že jeho invalidita vznikla ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok, tak ani táto námietka žalobcu nebola dôvodná. Postihnutie sluchu žalobcu v rozsahu zodpovedajúcom poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bolo prvý krát uvedené v lekárskej správe z ORL vyšetrenia zo dňa 19.10.2018. Od tohto dátumu je žalobca fyzickou osobou, ktorej pokles vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o viac ako 40%.

31. Ani námietky týkajúce sa toho, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia bolo vykonané v jeho neprítomnosti, neboli spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Žalobca netvrdil, že jeho zdravotný stav bol nesprávne posúdený, iba namietal, že bolo vykonané posúdenie v jeho neprítomnosti. Námietky tak zostali len všeobecné bez relevancie na správnosť odborných lekárskych posudkov. Naviac posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané počas krízovej situácie kedy posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti v súlade so

32. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, k tomu správny uvádza, že Slovenská republika ako nástupnický štát ČSSR je viazaná týmto Dohovorom len čo do rozsahu časti III. (Starobný dôchodok), nakoľko Československá socialistická republika prijala záväzky, len pokiaľ ide o časť III. Invalidných dôchodkov sa týka časť II. Dohovoru. Námietky žalobcu týkajúce sa aplikácie predmetného dohovoru preto neboli taktiež dôvodné.

33. Správny súd poukazuje tiež na to, že v danom prípade nebolo možné aplikovať ani Čl. 57 Dohovoru o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (č. 102).

34. Dohovor č. 102 bol zverejnený v Zbierke s tým, že Československá socialistická republika prijíma záväzky k Dohovoru s výnimkou jeho častí IV a VI. Časť IX tohto dohovoru upravuje v Čl. 53 až 58 základné podmienky nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku.

35. Podľa Čl. 56 Dohovoru č. 102 dávkou je pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná takto: (a) podľa ustanovení článku 65 alebo 66, ak sú chránené skupiny zamestnancov alebo skupiny ekonomicky činného obyvateľstva, (b) podľa ustanovení článku 67, ak sú chránení všetci obyvatelia, ktorých prostriedky po dobu sociálnej udalosti nepresahujú určenú hranicu.

36. Podľa Čl. 57 ods. 1 ak nastane krytá sociálna udalosť, má sa dávka uvedená v článku 56 zabezpečiť aspoň: a) chránenej osobe, ktorá predtým, než nastala sociálna udalosť, splnila podľa určených pravidiel čakaciu dobu, ktorá môže byť buď 15 rokov príspevkových alebo zamestnania, alebo 10 rokov pobytu, alebo b) ak sú zásadne chránené všetky ekonomicky činné osoby, chránenej osobe, ktorá splnila čakaciu dobu troch príspevkových rokov a v ktorej mene bol za dobu, po ktorú pracovala, zaplatený určený priemerný ročný počet príspevkov.

37. Podľa Čl. 57 ods. 2 ak poskytnutie dávky uvedenej v odseku 1 závisí od splnenia určitej minimálnej príspevkovej doby alebo doby zamestnania, krátená dávka sa musí zabezpečiť aspoň: a) chránenej osobe, ktorá, skôr než nastala sociálna udalosť, splnila podľa určených pravidiel čakaciu dobu piatich rokov príspevkových alebo zamestnania, alebo b) ak sú zásadne chránené všetky ekonomicky činné osoby, chránenej osobe, ktorá splnila čakaciu dobu troch príspevkových rokov a v mene ktorej bola za dobu, po ktorú pracovala, zaplatená polovica určeného priemerného ročného počtu príspevkov podľa bodu (b) odseku 1 tohto článku.

38. Podľa Čl. 57 ods. 4 pomerné krátenie percentnej sadzby uvedenej v tabuľke pripojenej k časti XI, sa môže vykonať, ak čakacia doba pre dávku zodpovedajúcu krátenej percentnej sadzbe je viac než päť ale menej než 15 rokov príspevkových alebo zamestnania. Krátená dávka sa poskytuje podľa odseku 2 tohto článku. Správny súd poukazuje na to, že čo sa týka nároku na invalidný dôchodok, v zmysle v spojení s a zákona o sociálnom poistení sa tento zákon vzťahuje len na policajtov, ktorí dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Zákonom o sociálnom poistení sú teda chránené len určité skupiny zamestnancov, resp. skupiny ekonomicky činného obyvateľstva, nie sú však chránené všetky ekonomicky činné osoby, a preto podmienka získania 15 rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku nad 45 rokov ( zákona o sociálnom poistení) nie je podľa názoru správneho súdu v rozpore s čl. 56 písm. a/ a čl. 57 ods. 1 písm. b/ Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. V danom prípade žalobca vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia nezískal potrebnú dobu 15 rokov dôchodkového poistenia (15 rokov príspevkového obdobia alebo zamestnania). Keďže žalobca vzhľadom na dobu služby príslušníka ZVJS v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok nie je v zmysle čl. 56 písm. a/ Dohovoru č. 102 v spojení s zákona o sociálnom poistení chránenou osobou, nevzťahuje sa na neho ani ustanovenie Čl. 57 ods. 2 písm. a/ Dohovoru č. 102, týkajúce sa nároku na krátený invalidný dôchodok v prípade získania menej ako 15 rokov príspevkových alebo zamestnania.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval aplikujúc a contrario a v spore neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).