Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/334/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o deti W., maloletú B., nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a medzičasom plnoletú B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava, deti rodičov - matky: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, A., zastúpenej advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava, a otca: A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A. XX, A., t. č. bytom E. T.-X. XX/X, XXXX V., T. republika, na návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom a návrh plnoletej B. na určenie výživného, takto

rozhodol:

Maloletá B. W., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. od 20.09.2012 sumou 160,- eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej.

Dlh na zročnom výživnom pre mal. B. za obdobie od 20.09.2012 do decembra 2012 v celkovej výške 463,66 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

Otec je povinný prispievať na výživu B. W., nar. XX.XX.XXXX od 20.09.2012 sumou 190,- eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám B. W..

Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 20.09.2012 do decembra 2012 v celkovej výške 564,67 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- eur splatných spolu s bežným výživným k rukám B. W. od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania v časti úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania v časti určenia výživného na plnoleté dieťa.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.09.2012 sa matka v tom čase oboch maloletých detí W. domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca na každé dieťa v rozsahu 450 eur mesačne od 01.08.2012. Návrh bol odôvodnený tým, že rodičia sú manželia, avšak otec sa dňa 07.05.2012 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V čase podania návrhu žil v podnájme v A., pričom na výživu detí jej do podania návrhu prispel úhrnom sumou 400 eur. Od mesiaca august jej prestal prispievať s tým, že od júla 2012 zostal nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. V priebehu konania matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne modifikovala návrh tak, že požadovala výživné na dcéru B. do dosiahnutia jej plnoletosti vo výške 220 eur a na maloletú dcéru B. vo výške 180 eur mesačne. K návrhu matky sa dcéra B., ktorá v priebehu konania dosiahla plnoletosť, v plnom rozsahu pripojila.

Otec súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s požadovanou výškou výživného, keď poukázal na svoju evidenciu na úrade práce v období od 13.01.2012 do 31.05.2012, vyradenie z evidencie nezamestnaných a zastavenie výplaty dávky v nezamestnanosti ku dňu 01.06.2012, následné opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a tiež vlastné leasingové splátky. Keďže sa v priebehu konania zamestnal s dohodnutým brutto príjmom 1.471,80 eur (cca 1.180 eur netto), považoval za primerané svojim schopnostiam a možnostiam platiť na dcéry výživným vo výške 100 eur mesačne na každú.

Kolízny opatrovník sa priklonil k návrhu matky po jeho úprave, v prípade B. do dovŕšenia jej plnoletosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a medzičasom plnoletej B., potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov a ich dcér, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. , pričom zistil tento skutkový stav veci:

Rodičia B. W. a jej maloletej sestry B. uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. V súčasnosti prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. na návrh matky konanie o jeho rozvod, pričom termín prvého pojednávania vo veci je nariadený na 01.03.2013. Spolužitie ukončili v máji 2012. Otec následne prispieval na výživu dcér nepravidelne.

Po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti zostala matka spolu s dcérami užívať 3-izbový byt v jej výlučnom vlastníctve, s užívaním ktorého sú spojené mesačné náklady vo výške 199,15 eur. Ďalšie náklady súvisiace s bývaním sú za elektriku vo výške 31,77 eur, SIPO 4,64 eur, plyn 12 eur, program Orange doma (vrátane služieb za používanie internetu pevnej linky a káblovej televízie v sume 34 eur). Deťom dáva vreckové po 20 eur mesačne, dcére B. platí mesačné poistenie so šetrením v sume 5,54 eur a maloletej B. rovnaký titulom 3,32 eur. Platí si aj vlastnú poistku vo výške 20,26 eur a náklady na telefón vo výške 30 až 55 eur, pričom zvýšené výdavky v tejto súvislosti odôvodňovala potrebou kontroly mladšej dcéry, ktorá sa vracia kvôli voľnočasovým aktivitám v neskorších popoludňajších hodinách. Matka je zamestnaná v spoločnosti DT H., s.r.o. v pozícii manažér s priemerným mesačným príjmom cca 650 eur.

Otec si prenajal 1-izbový byt na A. ulici, za ktorý mesačne platil sumu 450 eur, ktorá zahŕňala nájomné ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu, vrátane energií a internetu. V období od 13.01.2012 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený od 01.06.2012 z dôvodu nástupu do zamestnania v spoločnosti A+L W., s.r.o., s dohodnutým príjmom 300 eur mesačne brutto na pozícii čašník, keď u totožného zamestnávateľa od marca 2012 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 100 eur. Po skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Počas evidencie pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti ako barman v spoločnosti VD S., s.r.o. A. s dohodnutým príjmom 2,70 eur na hodinu pri 10 hodinovom pracovnom týždni. Mesačne spláca 240 eur leasingovej spoločnosti. Od 26.11.2012 sa zamestnal ako čašník v T. v V., kde si prenajal byt s mesačným nájomným

425 eur, ktorý si delí so svojou priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá má príjem cca 1.600 eur brutto.

Potreby dcéry B., ktorá od septembra 2012 navštevuje 3. ročník gymnázia zahŕňajú náklady na štúdium (učebnice a pracovné zošity na začiatku školského roka v sume cca 20 eur), ISIC student kartu v sume 20 eur ročne, mesačné stravné v škole v sume 17 eur, električenku v sume 11,33 eur, náklady na prevádzku mobilného telefónu (kredit v sume 10 eur mesačne, výdavky na zdravotnú stomatologickú a inú starostlivosť (preventívna prehliadka u zubára 5 eur, preventívna prehliadka u detského doktora 5 eur) a ďalšie náklady vrátane oblečenia a obuvi a hygienických potrieb. Aktívne hrá futbal a to dokonca v reprezentácii B. republiky za ženy v klube ŠK B. A.. Jej účasť v reprezentácii je bezplatná, avšak všetku výbavu na tento šport musí hradiť z vlastných zdrojov (kopačky, štucky, trenírky, tričká, v zimnom období termo prádlo, špeciálne tenisky do posilňovne a obuv na umelú trávu). V súvislosti s jej aktívnou účasťou v reprezentácii má uzavreté úrazové poistenie s ročným poistným v sume 7,97 eur.

Maloletá B. je od septembra 2012 študentkou 2. ročníka 8-ročného klasického gymnázia. Jej potreby zahŕňajú rovnako obdobné náklady na štúdium, doučovanie z matematiky počas školského roka v sume 40 eur, doučovanie z anglického jazyka počas školského roka v sume 85 eur, ISIC student kartu v sume 20 eur ročne, mesačné stravné v škole v sume 17 eur, náklady na električenku v sume 11,33 eur, náklady na prevádzku mobilného telefónu (kredit) v sume 10 eur mesačne, obdobné výdavky na preventívnu zdravotnú stomatologickú a inú starostlivosť ako sestra plus kontaktné šošovky s roztokom za 13,49 eur mesačne a ďalšie náklady, vrátane oblečenia a obuvi a hygienických potrieb. Aktívne sa venuje športovému aerobiku. Za účasť na tréningoch platí mesačne 18 eur. Navyše si z vlastných zdrojov platí výbavu - dres na súťaže, špeciálne tenisky do haly, bežné tréningové oblečenie pozostávajúce z legín, tričiek, tielok a krátkych nohavíc.

Matka na pojednávaní uviedla, že v schopnostiach a možnostiach otca bolo dosahovať netto príjem 1.400 eur mesačne vrátane tringeltov, čo vedela z dôvodu, že pracovali spolu 9 rokov v jednom podniku, kde sama dosahovala príjem 700 eur netto, keďže mala prispôsobenú pracovnú dobu iba na dopoludnie a teda sa nepodieľala na sprepitnom, ktoré sa delilo večer. Otec potvrdil, že počas spoločného pôsobenia u jedného zamestnávateľa mu bolo vyplácaných 800 eur netto, pričom však k tomu na tringeltoch zarobil o niečo menej, cca 500 eur mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V danom prípade súd rozhodoval jednak o úprave rodičovských práv a povinností účastníkov voči ich maloletej dcére B. a jednak o určení vyživovacej povinnosti otca voči medzičasom plnoletej dcére B..

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletú B.. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových schopností oboch rodičov, z ktorých každý má dve vyživovacie povinnosti, súd dospel k záveru, že za zohľadnenia podielu vyživovacej povinnosti matky je primeraná schopnostiam a terajším možnostiam otca ako i odôvodneným potrebám maloletej výška výživného v rozsahu 160 eur to odo dňa podania návrhu. Hoci sa matka domáhala určenia výživného spätne, súd na to v danom prípade nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, keď matke nič nebránilo podať návrh bezprostredne po ukončení spolužitia s otcom. Súd pri hodnotení potrieb maloletej vychádzal z jej odôvodnených potrieb, za zohľadnenia jej veku, zdravotného stavu (potreba optických pomôcok) a záujmových športových aktivít. Napriek matkou oficiálne prezentovaným príjmom považoval jej zárobkové schopnosti a možnosti za porovnateľné s otcom a to vychádzajúc z obsahu jej vlastnej výpovede, v ktorej potvrdila, že roky pracovala v rovnakom segmente ako otec, pričom nižší príjem dosahovala kvôli dopoludňajšej pracovnej dobe, prispôsobenej potrebe osobnej starostlivosti o deti, ktorá však medzičasom v takej miere odpadla.

Čo sa týka dcéry B., v jej prípade už nie je možné vzhľadom na jej vek kompenzovať časť vyživovacej povinnosti matky osobnou starostlivosťou. U B. bolo potrebné zohľadniť aj zvýšené náklady na jej výživu súvisiace s jej aktuálnymi zdravotnými problémami a tiež aktívne reprezentačné športovanie, s čím má spojené zvýšené náklady. Súd mal za to, že výška výživného zo strany otca v rozsahu 190 eur, za zohľadnenia zhruba rovnakého finančného podielu matky na jej výžive je nastavená tak, aby bolo plnoletej dcére umožnené plne rozvíjať jej schopnosti a talent. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča predchádza ostatné výdavky a rodič je povinný usporiadať si svoje výdavky tak, aby bola v prvom rade zabezpečená výživa dieťaťa, zodpovedajúca jeho potrebám a umožňujúca dieťaťu podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že bežné mesačné výživné nie je určené iba na uhrádzanie pravidelných nevyhnutných mesačných potrieb dieťaťa, ale tiež na úhradu ďalších, nepravidelne sa vyskytujúcich sa výdavkov, potrebných k všestrannému rozvoju dieťaťa, v prípade ako to odôvodňujú osobné, zárobkové a majetkové pomery povinnej osoby. Pri určení bežného mesačného výživného musí teda súd zohľadňovať napr. aj náklady na vzdelávacie, športové a tiež iné záujmové aktivity dieťaťa (napr. doučovanie a športové potreby) a to v rozsahu, ktorý má dieťaťu umožniť podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Zabezpečenie výživy sa totiž netýka iba výživy vo vlastnom zmysle slova, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z podielu maloletých vo veľkosti 1/3 -iny z celkových výdavkov na domácnosť matky, pripadajúca na každé z detí, pričom zohľadňoval ďalšie každomesačné náklady nevyhnutné na výživu detí, t.j. stravu - v školských jedálňach i doma, hygienu, oblečenie, cestovné v MHD, školné a školské pomôcky, doučovanie, ako aj mimoškolské záujmové aktivity a v danom prípade aj okuliare, resp. kontaktné šošovky pre B. a podstatne zvýšené náklady na reprezentačné športové aktivity dcéry B.. Prihliadal tiež na to, že časť z potrieb detí je krytá aj rodinnými prídavkami. Čo sa týka zárobkových schopností otca, súd s poukazom na ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, neprihliadal na leasingové splátky na motorové vozidlo. S poukazom na uvedené súd považoval určené výživné vo výške 160 eur

mesačne na mal. B. a 190 eur na plnoletú B. za primerané tak schopnostiam a terajším možnostiam oboch rodičov, ako i odôvodneným potrebám detí a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vo zvyšku návrh smerujúci na určenie výživného na plnoletú dcéru zamietol.

Otcovi za obdobie od 20.9.2012 do decembra 2012 vznikol na výživnom voči mal. B. zročný dlh vo výške 458,33 eur a voči plnoletej B. vo výške 558,33 eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z preukázateľne uhradenej čiastky na výživné vo výške 150 eur, ktorá bola na výživu dcér určená pre každú v jednej polovici (po 75 eur na každú). Za mesiac september súd vychádzal z alikvotnej čiastky určené výživného za 11 dní (v prípade B. vo výške 58,66 eur za mesiac september + 3 mesiace x 160 eur = 463,66 eur; v prípade B. 69,67 za mesiac september + 3 mesiace x 190 eur - 75 eur = 564,67 eur) Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil splácať v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok. Dlh na zročnom výživnom na plnoletú dcéru je otec povinný splácať spolu s bežným výživným priamo k jej rukám.

O trovách konania rozhodol súd v časti rozhodovania o úprave rodičovských práv a povinností rozhodol v súlade s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Čo sa týka náhrady trov v časti rozhodovania o nároku plnoletej dcéry na výživné, súd o trovách rozhodol za použitia , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.