Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-366-2012.pdf
PDF · 73.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/366/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni P. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Stará Baštova 2, Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice, v konaní o zaplatenie 577,93 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 17Ro/64/2012-57 zo dňa 16. 10. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 91,60 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša, p o t v r d z u j e.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „OSP“) zastavil a navrhovateľa zaviazal v zmysle ust. § 146 ods. 2, veta prvá OSP nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 91,60 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa v podaní zo dňa 26. 10. 2012 navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že sa odvoláva v časti, v ktorej okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Poukázal na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a uviedol, že zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľovi právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. a uviedol, že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Zdôraznil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Uviedol, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 OSP. Združenie nevystupuje v konaní ako splnomocnený zástupca odporkyne, pričom odporkyňa o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemala žiadnu vedomosť. Podľa názoru navrhovateľa nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa neporušuje základné právo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Uviedol, že obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS78/03 ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí spis. zn. 16Co/100/2012. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v celkovej výške 19,12 Eur s DPH ako trovy pozostávajúce z 1 odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 9,96 Eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 Eur s DPH.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd svoje rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil s použitím ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, zo znenia ktorého vyplýva, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Konštatoval, že dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu na začatie konania, teda navrhovateľ zavinil, že konanie voči odporcovi musel súd zastaviť. Odporkyňa si trovy konania neuplatnila, preto jej okresný súd ich náhradu nepriznal a pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, okresný súd uviedol, že tento si uplatnil trovy konania ako odmenu za dva úkony právnej služby po 38,17 Eur v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, čo spolu s režijným paušálom 2 x vo výške 7,63 Eur predstavuje spolu sumu 91,60 Eur, na zaplatenie ktorej titulom náhrady trov konania zaviazal okresný súd vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne navrhovateľa. Navrhovateľ v odvolaní proti predmetnému uzneseniu okresného súdu v časti trov konania dôvodil tým, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené trovy na uplatňovanie a bránenie práva, pričom poukázal na ust. § 150 OSP, ktoré mal podľa jeho názoru okresný súd na rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka aplikovať.
Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 OSP, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Prvý odsek predmetného ustanovenia predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 OSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu (§ 147 OSP). Podľa ods. 1 § 150 súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Okolnosti hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza ani exemplikatívne, to však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným priznaním náhrady trov konania dotknutá a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Ods. 2 citovaného ustanovenia rozširuje aplikáciu ust. § 150 za osobitných podmienok na nepriznanie prípadne zníženie trov v konaní úspešného účastníka v tzv. drobných sporoch. Ide o zakotvenie moderačného oprávnenia súdu pri rozhodovaní o výške trov konania. Ak súd to svoje právo využije, musí v rozhodnutí náležite riadne a presvedčivo zdôvodniť, prečo v konaní úspešnému účastníkovi konania buď vôbec nepriznal alebo krátil trovy konania. V danom prípade okresný súd zaviazal navrhovateľa, nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne je vecne správne. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že konanie vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne v podobe jeho právneho zastúpenia zbytočne navyšuje trovy konania,
vedie k nehospodárnosti konania a nie je účelné, odvolací súd nepovažuje za presvedčivé, pretože ak by navrhovateľ pristupoval k podávaniu žalôb po dôkladnom rozbore uplatňovanej pohľadávky, mohol by sa vyhnúť podaniu žaloby tam, kde ide o nárok zjavne premlčaný. Práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom, v ktorom vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, bolo dôvodom následného späťvzatia žaloby zo strany navrhovateľa, preto nemožno hovoriť o neúčelne vynaložených trovách konania.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 91,60 Eur ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP s poukazom na ust. § 224 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože v odvolacom konaní úspešný vedľajší účastník na strane odporkyne si trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).
Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov členov senátu 3:1.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.