Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10C/380/2012

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: A. V., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/X, S., občianka SR proti odporcovi: T. V., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/X, S., občan SR, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto rozhodol:

rozhodol:

Súd z a m i e t a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 12.12.2012.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 12.12.2012 domáhala, aby súd predbežným opatrením podľa uložil odporcovi povinnosť nevstupovať do bytu na adrese: V. XXXX/ X, S.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom bývajú v spoločnom byte, sú už rok rozvedení. Na súde majú podaný návrh na vyporiadanie BSM. Podľa tvrdení navrhovateľky sa odporca nedokáže zmieriť s rozvodom a nedá sa s ním vychádzať. Odporca chodí domov pod vplyvom alkoholu, oplzlo jej nadáva, psychicky ju týra. Ak sa zavrie do izby, odporca rozkope dvere. Každý spia vo vlastnej izbe, ale odporca po príchode domov zapne televízor v izbe navrhovateľky a nedá sa s ním vydržať. Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca ju sleduje, vyhráža sa jej i jej rodičom , že ich vypáli, ak sa navrhovateľka z bytu neodsťahuje. Navrhovateľka ďalej uviedla, že majú i doma, teda odporca má kde bývať. Keď už nemôže s odporcom vydržať, musí odísť z bytu a pomáhajú jej potom priateľ a kamarátky. K správaniu odporcu ďalej uviedla, že jej robí naschvály - vypína hrnce pri varení deťom, vypína internet, hrabe sa v osobných veciach, vynáša veci z bytu. Navrhovateľka má strach o seba i deti. Sleduje ju podľa tvrdenia navrhovateľky na kamerovom systéme v ich paneláku. Často volá políciu, ale ak sa to nedá vydržať, tak odíde preč. Pokiaľ sú deti v byte tiež prítomné, tak je odporca pokojný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu OS Piešťany sp. zn. ( ohľadom rozvodu a úpravy práv a povinností k mal. deťom), potvrdením Obvodného oddelenia PZ Hlohovec, pričom zistil tento skutkový stav:

Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. z 10.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2012. Navrhovateľka podala dňa 10.8.2011 a dňa 11.12.2012 na OO PZ Hlohovec oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa z.

Navrhovateľka v rámci návrhu nedoložila žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení okrem potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Hlohovec ( ďalej len „OO PZ Hlohovec“) a ani len list vlastníctva preukazujúci, že je s odporcom vlastníčkou rodinného domu.

Pri posudzovaní podmienok odôvodňujúcich dočasnú úpravu pomerov účastníkov pritom vychádzal z týchto ustanovení zákona:

Podľa veta prvá , súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania.

Podľa , aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Podľa ods 1 ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa -5, , , (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa . Návrh podľa odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. (3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. (4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom, ktorý má náležitosti podľa odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia súdneho poplatku. (5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa a , rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa , rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. (7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. (8) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

Podľa , , (1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. (3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Predbežné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia je svojim obsahom univerzálne. Pripúšťa nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom úpravy pomerov účastníkov. Podstata tohto predbežného opatrenia sa sústreďuje do povinnosti odporcu niečo vykonať, to znamená má konať tam, kde by v skutočnosti nekonal; niečoho sa zdržať t.j. vznikne povinnosť zdržať sa presne

vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov navrhovateľky; niečo znášať t.j. musí strpieť určité obmedzenia, obmedzí sa výkon jeho práva bývať v byte na adrese: V. XXXX/X, S..

Predbežným opatrením sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, ak je to potrebné. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že predbežným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Predbežné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. V posudzovanom prípade ide o úpravu pomerov účastníkov, ktorí aj po rozvode manželstva naďalej spoločne s deťmi obývajú byt. Navrhovateľka v návrhu opísala správanie sa odporcu voči nej, ale žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázala, napríklad lekárskymi správami ( že by jej odporca fyzicky ublížil). Predložila súdu jedine potvrdenie OO PZ Hlohovec o tom, že na odporcu podala oznámenie 10.8.2011 a 11.12.2012 o veci priestupku proti občianskeho spolunažívaniu.

Vychádzajúc z tvrdení uvádzaných v návrhu súd dospel k názoru, že v danom prípade nariadenie predbežného opatrenia na zákaz vstupovať do bytu nie je odôvodnené a prekračuje potrebu úpravy pomerov účastníkov. Podľa názoru súdu samotné tvrdenia navrhovateľky v dostatočnej miere neosvedčujú potrebu úpravy pomerov na vyslovenie tak závažného rozhodnutia, akým by nepochybne zákaz vstupu odporcu do bytu ( kde má doposiaľ vedené trvalé bydlisko) bol. Takéto rozhodnutie by podľa názoru súdu privodilo neprimeraný zásah do práv odporcu, pričom tvrdenia navrhovateľky ( bez preukázania svojich tvrdení listinnými dôkazmi) neposkytujú pre takéto rozhodnutie dostatočný podklad a potrebu nariadenie takéhoto predbežného opatrenia dostatočne neosvedčujú.

Súd ďalej prihliadal na to, že vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov v dôsledku hroziacej alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma pritom musí byť konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického postavenia niektorého z účastníkov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov. Nariadením predbežného opatrenia, ktorým sa zakazuje odporcovi vstupovať na ( do ) bytu, ktoré spoločne obýva s navrhovateľkou a ich deťmi sa sleduje v prvom rade ochrana života a zdravia navrhovateľky žijúcej s ním v spoločnej domácnosti.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že navrhovateľka v návrhu nesplnila podmienku naliehavosti dočasnej úpravy pomerov. Súdu tu totiž chýba bezprostrednosť násilia a potreba naliehavo riešiť ochranu života a zdravia navrhovateľky. Podľa názoru súdu nebola osvedčená taká intenzita konfliktu, ktorá by si takýto vážny zásah súdu vyžadovala.

Súd nespochybňuje tvrdenia navrhovateľky, že správanie odporcu v stave pod vplyvom alkoholu je pre ňu a spolu žijúce deti aj vzhľadom na pretrvávajúci stav traumatizujúce, avšak pre absenciu skutkových okolností osvedčujúcich bezprostrednosť násilia odporcu voči nej, teda prvku nevyhnutnej a akútnej ochrany jej života a zdravia, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vo veci je však nevyhnutné riešiť pre dlhodobé usporiadanie vzťahov v prvom rade otázku spoločného bývania , lebo navrhovateľka s odporcom už nie sú manželmi.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že zákon číslo , ktorým sa mení a dopĺňa o Policajnom zbore a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré iné zákony, zakotvil do právneho poriadku inštitút vykázania so spoločného obydlia, ktorý je spojený aj so zákazom vstupu vykázanej osoby do obydlia obývaného spoločne s ohrozenou osobou. Zákon však na takýto postup aj z dôvodu závažnosti uloženého opatrenia predpokladá súčinnosť ohrozenej osoby s políciou, ktorá má oprávnenie osobu dôvodne podozrivú z násilia na 48 hodín vykázať zo spoločného obydlia, pričom ohrozená osoba má právo v zmysle ustanovenia podať v stanovenej lehote na príslušný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Zákonodarca mal nepochybne touto právnou úpravou na mysli závažné prípady, pri ktorých dochádza či už k fyzickému alebo psychickému násiliu medzi navzájom spoločne žijúcimi osobami, pričom závažnosť týchto prípadov a situácií ošetril aj

policajným zásahom, pri ktorom polícia ako orgán disponujúci donucovacou právomocou má oprávnenie vykonať vykázanie osoby dôvodne podozrivej z násilia. Rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle je podľa názoru súdu viazané len na prípady, pri ktorých došlo k predchádzajúcemu vykázaniu násilníka zo spoločného obydlia políciou. V danom prípade však tento postup nenastal, preto súd dospel k záveru, že predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posúdiť a rozhodovať o ňom ako o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia Na nariadenie tohto predbežného opatrenia v navrhnutom znení však nemal dostatočne osvedčenú potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Skutočnosť, že súd takýmto spôsobom rozhodol nebráni navrhovateľke, aby si podala návrh opäť, ale patrične preukázala dôvodnosť svojho návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský

súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.