Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-33Cb-67-2020.pdf
PDF · 131.54 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-33Cb/67/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v spore žalobcu: HÁMOR Kovácsoló, Megmunkáló és Hőkezelő zártk?rűen műk?dő Részvénytársaság, registračné číslo Cg. 05-10-000005, A. B. C. XX, D., D. E., právne zastúpeného: JUDr. Roland Kovács, advokát, Mäsiarska 30, Košice, proti žalovanému: MARSTECH s. r. o., Rastislavova 44, Košice, IČO: 51 468 557, právne zastúpenému: advokátska kancelária D. F. s. r. o., Jazmínová 1, Košice, o zaplatenie 314.918,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 314.918,- € s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 23.183,- € od 25. 08. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 17.121,- € od 28. 08. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 21.192,- € od 28. 08. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 17.094,- € od 30. 08. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 33.310,- € od 08. 09. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 14.454,- € od 15. 09. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 28.060,- € od 21. 09. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 43.610,- € od 06. 11. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 38.544,- € od 30. 11. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 14.800,- € od 06. 12. 2019 do zaplatenia, 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 21.230,- € od 10. 12. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 20.090,- € od 10. 12. 2019 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 22.230,- € od 10. 12. 2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu – upomínacie konanie zo dňa 10. 03. 2020 žalobca navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 314.918,- € a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca v opísaní skutkového a právneho stavu uviedol, že na základe elektronických objednávok objednal žalovaný u žalobcu tovar troma objednávkami dňa 26. 03. 2019, troma objednávkami dňa 01. 04. 2019, objednávkou zo dňa 26. 04. 2019, dňa 24. 05. 2019, dňa 31. 05. 2019, dňa 30. 07. 2019, dňa 05. 06. 2019, dňa 07. 06. 2019 a dňa 11. 06. 2019 spolu trinástimi elektronickými objednávkami. Objednaný tovar bol žalovanému riadne a včas dodaný. Žalobca kúpnu cenu vyúčtoval žalovanému daňovými dokladmi – faktúrami: č. H-17487 dňa 24. 05. 2019 v sume 23.183,- € bez DPH, č. H-17502 dňa 29. 05. 2019 v sume 17.094,- € bez DPH, č. H-17558 dňa 07. 06. 2019 v sume 33.310,- € bez DPH,
č. H-17495 dňa 27. 05. 2019 v sume 17.121,- € bez DPH, č. H-17496 dňa 27. 05. 2019 v sume 21.192,- € bez DPH, č. H-17588 dňa 14. 06. 2019 v sume 14.454,- € bez DPH, č. H-17596 dňa 20. 06. 2019 v sume 28.060,- € bez DPH, č. H-17852 dňa 29. 08. 2019 v sume 38.544,- € bez DPH, č. H-17898 dňa 05. 09. 2019 v sume 14.800,- € bez DPH, č. H-17913 dňa 09. 09. 2019 v sume 21.230,- € bez DPH, č. H-17914 dňa 09. 09. 2019 v sume 20.090,- € bez DPH, č. H-17915 dňa 09. 09. 2019 v sume 22.230,- € bez DPH.
Splatnosť daňových dokladov – faktúr bola deväťdesiat dní, odo dňa vystavenia. Spolu žalobca žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu v sume 314.918,- €.
Žalobca predložil v prílohe návrhu faktúry s úradným prekladom do Slovenského jazyka z dôvodu, že faktúry boli vyhotovené v Anglickom jazyku.
3. Žalovaný žalobcovi vyššie uvedenú sumu nezaplatil v lehote splatnosti daňových dokladov, ani do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, ani do dňa vyhlásenia rozhodnutia.
Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o rozhodnom práve, ani k dohode o právomoci súdu.
4. Žalobca uviedol, že právomoc Slovenských súdov je daná podľa § 37 Z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky.
5. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. 06. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné strany (Rím I.), podľa č. IV. bod 1. „Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté čl. 5 – 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.“
Kúpna zmluva je v Maďarskom právnom systéme upravená v Občianskom zákonníku (zák. č. V z roku 2013 – Občiansky zákonník – v časti 3. – Niektoré zmluvy v 14. hlave Zmluvy o prevode vlastníctva, kapitola XXXII. - Všeobecné pravidlá kúpnej zmluvy, § 6:215 ods. 1.
Žalobca s návrhom predložil fotokópie listinných dôkazov, na ktoré odkazuje v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
6. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal pod sp. zn: 23Up/507/2020 dňa 07. apríla 2020 platobný rozkaz proti, ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením.
7. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca odvodzuje uplatnený nárok od dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré v minulosti existovali medzi žalobcom – dodávateľom a žalovaným – odberateľom. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu veľmi stroho uvádza, že na základe elektronických objednávok žalobcovi trinásťkrát dodal nim objednávaní tovar, a následne vystavil trinásť faktúr, a zároveň, že od určitého momentu žalovaný prestal platiť žalobcovi kúpnu cenu.
Žalovaný uvádza, že žalobca v návrhu účelovo zamlčal relevantné skutočnosti, a tou prvou relevantnou skutočnosťou je to, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala v roku 2019 a v roku 2020 ohľadom nárokov žalobcu voči žalovanému písomná komunikácia, jednak prostredníctvom pošty, jednak elektronicky s tým, že za žalovanému túto komunikáciu viedol jeho právny zástupca JUDr. Gaudi – Nagy Tamás a za žalobcu Dr. Péter Pálasti. Druhou relevantnou skutočnosťou je to, že žalovaný mal voči žalobcovi finančné pohľadávky, ktoré nadobudol písomnou zmluvou o postúpení budúcich pohľadávok zo dňa 27. 02. 2019 uzatvorenou medzi žalovaným a spoločnosťou MARSTEEL spol. s. r. o., ktorá bola pôvodným obchodným partnerom žalobcu. Spoločnosť MARSTEEL spol. s. r. o. mala so žalobcom uzatvorenú zmluvu o výhradnom predaji zo dňa 13. 12. 2005, ktorá bola menená písomnými dodatkami, a to Dodatkom č. 310107 k Zmluve o výhradnom predaji zo dňa 02. 02. 2007, Dodatok č. 270607 k Zmluve o výhradnom predaji zo dňa 29. 06. 2007, Dodatok č. 310109 k Zmluve o výhradnom predaji zo dňa 20. 02. 2009, Dodatok č. 310109 k Zmluve o výhradnom predaji zo dňa 20. 04. 2009, Dodatok č. 230713 k Zmluve o výhradnom predaji zo dňa 31. 01. 2013. Predmetná pohľadávka bola riadne kvantifikovaná v spomínanej komunikácii medzi stranami a významnou skutočnosťou je tiež, že výška peňažných pohľadávok žalovaného proti žalobcovi presahovala sumu peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému. Najzávažnejšou právnou skutočnosťou, ktorú žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu zamlčal je to, že došlo k započítaniu vzájomných finančných nárokov žalobcu so žalovaným. K predmetnému započítaniu došlo po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii, a to listom, ktorý zaslal v mene žalovaného jeho právny zástupca dňa 31. 01. 2020. Predmetný list bol žalobcovi doručený dňa 31. 01. 2020 emailom, ktorý je zároveň dňom započítania a zániku vzájomných pohľadávok.
Ďalšou relevantnou skutočnosťou je tá, že finančný nárok žalovaného proti žalobcovi je vo vyššej sume, a tak po tomto započítaní je to práve žalobca, ktorý dlhuje žalovanému sumu 90.240,- €.
8. Faktúry, ktoré žalobca uvádza v návrhu na vydanie platobného rozkazu mu boli riadne doručené a predmetné faktúry žalovaný riadne priebežne zaúčtoval vo svojom účtovníctve za rok 2019 a predmetný nárok bol do jeho vyššie uvedeného započítania evidovaný v účtovníctve žalovaného. Odo dňa započítania, ktoré sa realizovalo jednostranným právnym úkonom listom zo dňa 31. 01. 2020 nároky žalobcu proti žalovanému zanikli ku dňu 31. 01. 2020, a tak ich žalovaný vo svojom účtovníctve neeviduje ako nezaplatené. Žalovaný vo svojom účtovníctve eviduje proti žalobcovi pohľadávku v sume 90.240,- €.
Žalovaný zhodne ako žalobca uvádzajú, že predaj tovaru bol oslobodený od DPH, preto nebol obsahom kontrolných výkazov podľa § 78 a) zákona NR SR č. 222/2004 Z. z.
9. Žalovaný v prílohách k odporu proti platobnému rozkazu predložil listinné dôkazy, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu.
10. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že je pravdou medzi žalobcom a žalovaným prebiehali v období rokov 2019 a 2020 mimosúdne rokovania predmetom, ktorých bola zmluvná pokuta (náhrada škody) pre prípad porušenia Zmluvy o výhradnom predaji uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou MARSTELL spol. s. r. o. Žalovaný je tým kto účelovo a zavádzajúco argumentuje, pretože z mimosúdneho rokovania zo všetkých deviatich listov predložil iba jeden list, ktorý mu vyhovuje. Právny zástupca žalobcu viackrát vo svojich písomných reakciách odmietol a vyslovil nesúhlas s jednostranným započítaním pohľadávok u žalovaného a pohľadávku žalovaného nikdy neuznal, čo do dôvodu, ani do výšky. Právny zástupca žalovaného JUDr. Gaudi - Nagy Tamás následne účelovo vytrhol z kontextu odpovede žalobcu, tvrdenia, že žalobca údajne niekedy uznal žalovanému ním tvrdenú pohľadávku a z toho dôvodu túto sumu, preto jednostranne započítal. Žalobca, následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 04. 02. 2020 zdôraznil, že návrh žalobcu týkajúci sa odškodnenia nemožno meniť a vytrhnúť z kontextu, pričom zároveň zdôraznil, že pohľadávku žalovaného žalobca nikdy neuznal, čo do dôvodu, ani do výšky. Z uvedeného dôvodu jednostranné započítanie pohľadávok zo strany žalovaného, tak ako to uvádza žalovaný nemalo žiadne právne účinky, pretože pohľadávka žalovaného neexistuje, a preto nespôsobilý predmet započítania nemôže byť predmetom započítania. Žalovaný túto skutočnosť súdu účelovo neuviedol. Žalobca v prílohe na preukázanie tvrdení predkladá list zo 04. 11. 2019 v preklade do Slovenského jazyka a posledný list zo dňa 04. 02. 2020, taktiež v preklade do Slovenského jazyka.
Žalovaný, napriek tomu, že tvrdí, že má právny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z vyššie uvedenej zmluvy tento právny nárok, doposiaľ ani neuplatnil na príslušnom súde a uvedená skutočnosť preukazuje, že žalovaný iba účelovo argumentuje, pričom na nezaplatenie pohľadávky žalobcu nikdy nemal žiadny relevantný dôvod.
Žalovaný v odpore deklaroval, že právny nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v celom rozsahu existuje, faktúry mu boli doručené, a zároveň ich riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve. Žalobca s odporom predložil fotokópie listinných dôkazov, ktoré uvádza vo vyjadrení.
11. Dňa 19. 06. 2020 súd poučil strany o procesných právach a povinnostiach podľa príslušných ustanovení CSP.
12. Žalovaný v elektronickom podaní zo dňa 20. 07. 2020 uviedol, že list žalovaného zo dňa 31. 01. 2020 – Advokátska výzva na započítanie peňažných pohľadávok žalovaný predložil súdu z dôvodu, že z neho je zrejmý ekonomický a právny dôvod postupu žalovaného pri zániku pohľadávky žalobcu proti žalovanému, ktorú si žalobca uplatnil v konaní. Žalobca na preukázanie odôvodnenosti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 771.084,- € ako dôkazy predkladá všetky faktúry, ktoré vystavil žalobca žalovanému za dodanie zmluvne dojednaného tovaru spolu s faktúrami, ktoré vystavil žalovaný svojim odberateľom. Žalovaný predložil faktúry za rozhodné roky, a to roky 2014 – 2018, ročný prehľad žalobcom a žalovaným vystavených faktúr, výročné správy žalobcu za rok 2014 – 2018, tabuľky výročnej správy žalobcu – čistý príjem z exportu podľa geograficky vymedzených trhov za roky 2014 – 2018.
13. Skutočnosť, že žalobca viackrát vyslovil nesúhlas s jednostranným započítaním pohľadávok žalovaného proti žalobcovi, a že pohľadávka žalovaného proti žalobcovi nikdy nevznikla žalovaný poukazuje, že sa jedná o jednostranný právny úkon – jednostranné započítanie pohľadávok a je to právny úkon nezávislý od vôle adresáta predmetného právneho úkonu. Bez právneho významu reálne, alebo písomné neuznanie pohľadávky, ktorú odosielateľ jednostranného právneho úkonu má voči adresátovi. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vôľa odosielateľa započítať protichodné pohľadávky, ktoré existujú medzi odosielateľom a adresátom jednostranného započítacieho prejavu sú v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Žalovaný v tomto konaní priloženými dôkazmi preukazuje existenciu pohľadávky žalovaného proti žalobcovi, a to že urobil právny úkon, ktorým prejavil vôľu započítať vzájomné pohľadávky. Žalovaný, teda preukázal v tomto konaní, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu proti žalovanému, ktorú vymáha žalobca v predmetnom konaní.
14. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný predmetný nárok neuplatnil na súde je pravdou, čo však nie je dôkazom toho, že by tento nárok neexistoval. Predmetný nárok žalovaný plánuje si riadne uplatniť na súde ak vyčerpá všetky možnosti na mimosúdne vysporiadanie predmetného nároku. S elektronickým podaním žalovaný predložil fotokópie listinných dôkazov, ktoré uviedol.
15. Žalobca v elektronickom podaní zo dňa 17. 09. 2020 uviedol, že žalovaný svoju obranu zakladá na skutočnosti, že pohľadávka žalobcu – žalovaná suma jednostranným započítaním zanikla, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného ten disponoval pohľadávkou dokonca vo vyššej výške ako je samotná v žalobe uplatnená suma. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia predložil jednotlivé faktúry, ako aj ročné prehľady a výročné správy žalobcu za obdobia rokov 2014 – 2018.
Žalobca uviedol, že v žalovaných predložených dokumentoch nefiguruje žalovaný, ani ako odberateľ, ani ako dodávateľ, aj keď žalovaný tvrdí opak.
Žalobca tvrdí, že jednostranné započítanie pohľadávky zo strany žalovaného je neplatné a neúčinné z dôvodov, že Zmluvu o výhradnom predaji zo dňa 13. 12. 2005 v znení jej dodatkov, ktorú predložil žalovaný v odpore, žalovaný vznik svojej pohľadávky, ktorú mal jednostranne započítať voči pohľadávke žalobcu odvodzuje z tejto zmluvy, pričom jej vlastníkom sa mal žalovaný stať titulom Zmluvy o postúpení budúcich pohľadávok zo dňa 27. 02. 2019, zmluvu tiež predložil žalovaný.
Predmetnú pohľadávku žalovaného žalobca žalovanému, ani jeho právnemu predchodcovi nikdy neuznal, ani sčasti, a preto tvrdí, že táto od počiatku neexistuje. Žalovaný svoju pohľadávku, doposiaľ neuplatnil na súde, a preto doposiaľ nedisponuje, ani žiadnym rozhodnutím súdu, ktoré by potvrdzovalo správnosť tejto argumentácie.
Žalobca poukazuje na na čl. IX. Zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 13. 12. 2005, v ktorej bolo dohodnuté, že rozhodným právom je právo Maďarskej republiky.
Podľa čl. X. Zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 13. 12. 2005 – „Rozhodcovská doložka“ bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené pred Rozhodcovským súdom Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory aplikujúc jeho zákonné vnútorné obchodné predpisy.
Z doterajšieho skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný mal jednostranným zápočtom započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke žalobcu vo výške žalovanej sumy. Nie je zrejmé, že pohľadávka, a teda ani jednostranný zápočet žalovaného žalobca neuznáva a tvrdí, že pohľadávka žalovaného neexistuje. Sporným je existencia, ako aj jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného. Úlohou súdu bude posúdenie existencie pohľadávky žalovaného a následného započítania voči pohľadávke žalobcu vo výške žalovanej sumy. S poukazom na čl. X. Zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 13. 12. 2005, však súd v tomto konaní nemá právomoc riešiť tento spor, nakoľko stany, teda žalobca a právny predchodca žalovaného sa dohodli na rozhodnom práve, ako aj na konkrétnom súde výlučne, kde môžu byť riešené všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy. Súd v tomto konaní nemá právomoc posúdiť, či pohľadávka žalovaného existuje, ani skutočnosť, či jednostranné započítanie bolo platné, alebo nie. Jednostranné započítanie pohľadávky nemôže založiť právomoc tunajšieho súdu.
Žalovaný v elektronickom podaní predložil prílohy, ktoré uvádza vo svojom podaní.
16. Žalovaný k elektronickému podaniu žalobcu uviedol, že žalobca neuvádza, v ktorom podaní mal žalovaný uvádzať, že žalovaný v tomto konaní predložené dokumenty uvádzajú, že žalovaný je v pozícii odberateľa, resp. dodávateľa. Ak tými dokumentmi žalobca má na mysli ročné správy žalobcom a žalovaným vystavených faktúr za roky 2014 – 2018 a faktúry medzi žalobcom a žalovaným za roky 2014 – 2018, ktoré boli predložené ako dôkaz s vyjadrením žalovaného zo dňa 16. 07. 2020, tak áno, žalovaný to nepresne sformuloval, nakoľko išlo o ročné prehľady faktúr vystavených právnym predchodcom žalovaného a faktúry medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v uvedených dokumentoch bola uvedená spoločnosť MARSTEEL spol. s. r. o., ako spoločnosť, ktorá predmetné pohľadávky vyplývajúce z predložených dokumentov – faktúr postúpila na žalovaného.
17. Žalovaný ďalej poukazuje, že žalobca uvádza, že jednostranné započítanie pohľadávky zo strany žalovaného je neplatné a neúčinné z dôvodov, ktoré uvádza vo svojom vyjadrení. K uvedeným argumentáciám o neplatnosti a neúčinnosti jednostranného započítania žalovaný uvádza, že v nich nie je možné identifikovať konkrétne skutkové, alebo právne relevantné argumenty neplatnosti, resp. neúčinnosti jednostranného započítania realizovaného zo strany žalovaného.
Tá skutočnosť, že žalovaný sa stal vlastníkom pohľadávky proti žalobcovi na základe jej postúpenia od pôvodného veriteľa žalobcu, teda od spoločnosti MARSTEEL spol. s. r. o., neznamená žiadny skutkový, ani právny argument spochybňujúci platnosť, resp. účinnosť započítania pohľadávky v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky platného v čase započítania.
18. Žalobca jednostranne tvrdí, že predmetná pohľadávka žalovaného proti žalobcovi neexistuje, ale neuviedol žiadny skutkový, ani právny dôvod, ktorý by vyvrátil tvrdenie a argumentáciu žalovaného o existencii predmetnej pohľadávky. Žalovaný uvádza, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na existenciu pohľadávky nie je nutné splnenie tejto podmienky, že dlžník túto pohľadávku uzná, resp. odsúhlasí, takže neuznanie predmetnej pohľadávky žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu proti žalobcovi zo strany žalobcu nemalo a nemá právny význam pre existenciu predmetnej pohľadávky.
Žalovaný poukazuje, že rovnakou podmienkou existencie pohľadávky nie je jej uplatnenie na súde, resp. existencia rozhodnutia súdu o jej existencii a žalovaný má za to, že v tomto konaní sa existencia tejto pohľadávky riadne preukazuje ako predbežná otázka, v rámci rozhodovania súdu o merite žaloby.
Žalovaný poukázal na čl. IX. a X. Zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 13. 12. 2005 a na „Rozhodcovskú doložku“ s tým, že nerozumie argumentácii žalobcu vzhľadom na to, že to bol práve žalobca, ktorý podal žalobu na konajúci súd a nie na súd Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory. Žalovaný v tomto konaní argumentuje tým, že pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní už zanikla formou započítania, ktoré ako jednostranný právny úkon realizoval žalovaný v minulosti. V prípade, ak by súd toto jednostranné započínanie, z akéhokoľvek dôvodu neakceptoval ako relevantné, tak žalovaný túto pohľadávku voči žalobcovi uplatňuje v tomto konaní ako prostriedok procesnej obrany v súlade s ustanovením § 147 CSP. Tvrdenia žalobcu, že súd v tomto konaní nemá právomoc posúdiť, či pohľadávka žalovaného existuje, a ani skutočnosť, či jednostranné započítanie bolo platné, alebo nie. Žalovaný poukazuje, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že konajúci súd má síce žalobcom založenú právomoc rozhodovať o predmete sporu, ktorou je pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ale nemá právomoc konať o tom, že pohľadávka žalovaného existuje, ani o skutočnosti, či jednostranné započítanie bolo platné, alebo nie. Žalovaný má za to, že v súlade s CSP v platnom znení má žalovaný právo, v rámci svojej procesnej obrany uvádzať všetko, čo je v jeho prospech a rozhodcovská doložka v uvedenej zmluve toto jeho procesné právo nemôže obmedziť.
19. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 04. 11. 2021 navrhol, aby súd rozšíril žalobu o úroky z omeškania vo výške 8 % ročne, ktoré uplatňuje v zmysle Maďarského právneho poriadku, ktorý je podľa názoru žalobcu rozhodnutým právom, a to konkrétne zákona č. V z roku 2013 – Občiansky zákonník, šiesta kniha, § 6:155 podľa, ktorého je výška úroku z omeškania upravená rovnako, ako v Slovenskom právnom poriadku, a to vo výške 8 % ročne. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 314.918,- € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 23.183,- € od 25. 8. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 17.121,- € od 28. 8. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 21.192,- € od 28. 8. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 17.094,- € od 30. 8. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 33.310,- € od 8. 9. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14.454,- € od 15. 9. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 28.060,- € od 21. 9. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 43.610,- € od 6. 11. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 38.544,- € od 30. 11. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14.800,- od 6. 12. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 21.230,- € od 10. 12. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 20.090,- € od 10. 12. 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 22.230,- od 10. 12. 2019 do zaplatenia.
20. Súd uznesením zo dňa 06. 12. 2021 pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu s poukazom na § 139, § 143 ods. 1, ods. 2 CSP. Uznesenie o zmene žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 01. 2022.
21. Na pojednávaní dňa 20. 01. 2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že poukazuje na obsah písomných podaní a za podstatné považuje, že dôvodnosť žaloby a skutkový stav zo strany žalovaného neboli spochybnené, teda tieto skutočnosti nie sú sporné, spornou je otázka, opodstatnenosť započítania. Právny zástupca žalobcu poukázal na písomné podanie, v ktorom tvrdí, že slovenský súd na túto otázku nemá právomoc, a teda nemá právomoc z dôvodu existencie zmluvy o výhradnom predaji, kde bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Na základe uvedeného navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.
22. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pohľadávka uplatňovaná žalobcom v tomto konaní zanikla mimo tohto konania, a to jednostranným zápočtom žalovaného, t. j. pohľadávky žalovaného proti pohľadávke žalobcu. Právny zástupca žalovaného má za to, že žaloba bola podaná nedôvodne, pohľadávka žalobcu zanikla pred podaním žaloby a navrhuje, aby žaloba bola zamietnutá.
23. Predmetnú právnu vec súd rozhodol na pojednávaní dňa 12. 09. 2023.
24. Právny zástupca žalovaného neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 12. 09. 2023 z náhlych a vážnych dôvodov a navrhol vec rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného.
25. Súd vec pojednával v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.
26. Právny zástupca žalobcu v prednese uviedol, že trvá na podanej žalobe v upravenom znení z dôvodu, že od ostatného pojednávania nedošlo k žiadnej zmene, neboli dané žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a neboli produkované ďalšie skutkové tvrdenia navrhuje, aby súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že základné skutkové tvrdenia o dodaní tovaru a o nezaplatení faktúr vystavených zo strany žalobcu tieto skutkové tvrdenia neboli zo strany žalovaného sporné, žalovaný nesporil samotné dodanie tovaru zo strany žalobcu, ani skutočnosť, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny za dodaný tovar. Jedinou podstatnou spornou otázkou je skutkové tvrdenie zo strany žalovaného, ktorý tvrdil, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním a k tejto otázke sa žalobca vyjadril vo svojich elektronických podaniach.
27. Súd vykonal dokazovanie obsahom fotokópii predložených listinných dôkazov, obsahom elektronických podaní právnych zástupcov strán, v ktorých sa vyjadrovali k skutkovým a právnym skutočnostiam v tejto právnej veci, a ktoré majú vplyv na rozhodnutie súdu, obsahom výpisov strán sporu z príslušných registrov a zistil tento skutkový stav.
28. Žalovaný elektronickými objednávkami objednal u žalobcu tovar určený podľa druhu, množstva, a to troma objednávkami dňa 26. 03. 2019, troma objednávkami dňa 01. 04. 2019, objednávkou zo dňa 26. 04. 2019, dňa 24. 05. 2019, dňa 31. 05. 2019, dňa 30. 07. 2019, dňa 05. 06. 2019, dňa 07. 06. 2019 a dňa 11. 06. 2019 spolu trinástimi elektronickými objednávkami. Objednaný tovar bol žalovanému riadne a včas dodaný. Žalobca kúpnu cenu vyúčtoval žalovanému daňovými dokladmi – faktúrami: č. H-17487 dňa 24. 05. 2019 v sume 23.183,- € bez DPH, č. H-17502 dňa 29. 05. 2019 v sume 17.094,- € bez DPH, č. H-17558 dňa 07. 06. 2019 v sume 33.310,- € bez DPH, č. H-17495 dňa 27. 05. 2019 v sume 17.121,- € bez DPH, č. H-17496 dňa 27. 05. 2019 v sume 21.192,- € bez DPH, č. H-17588 dňa 14. 06. 2019 v sume 14.454,- € bez DPH, č. H-17596 dňa 20. 06. 2019 v sume 28.060,- € bez DPH, č. H-17852 dňa 29. 08. 2019 v sume 38.544,- € bez DPH, č. H-17898 dňa 05. 09. 2019 v sume 14.800,- € bez DPH, č. H-17913 dňa 09. 09. 2019 v sume 21.230,- € bez DPH, č. H-17914 dňa 09. 09. 2019 v sume 20.090,- € bez DPH, č. H-17915 dňa 09. 09. 2019 v sume 22.230,- € bez DPH.
Splatnosť daňových dokladov – faktúr bola deväťdesiat dní, odo dňa vystavenia. Spolu žalobca žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu v sume 314.918,- €.
29. Žalovaný kúpnu cenu žalobcovi nezaplatil v lehote splatnosti daňových dokladov, ani doposiaľ.
30. Podľa § 37 Z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Z dôvodu, že žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky na predmetnú kúpnu zmluvu sa vzťahujú ustanovenia Maďarského právneho poriadku.
31. Podľa čl. IV. bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. 06. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné strany (Rím I.), podľa č. IV. bod 1. „Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté čl. 5 – 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.“
32. Kúpna zmluva je v Maďarskom právnom poriadku upravená v Občianskom zákonníku, a to zákon č. V z roku 2013 o Občianskom zákonníku.
Šiesta kniha Občianskeho zákonníka obsahu predpisy Maďarského záväzkového práva usporiadané v trojitej štruktúre. Osobitné normy kúpnej zmluvy uvádza Obč. zák. v hlave XIV.
Maďarský Obč. zák. určuje práva a povinnosti zmluvných strán všeobecne, keď uvádza, že zmluva je vzájomným a súhlasným právnym vyhlásením zmluvných strán, z ktorého vyplýva povinnosť poskytnutia plnenia a oprávnenie na požadovanie plnenia (§ 6:58 Obč. zák.).
Podľa § 6:215 Obč. zák.: „1) Na základe kúpnej zmluvy je predávajúci povinný previesť vlastnícke právo k veci a kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu a prevziať vec.
Maďarský Obč. zák. upravuje omeškanie v diely XXIII ako konkrétny typ porušenia zmluvy, stanovený zákonom. Maďarský kódex určuje právne následky v spojení s časovým parametrom povinnosti plnenia zo strany povinného, teda právne následky neplnenia v predpísanom čase.
Podľa § 6:153 Obč. zák.: „Povinný sa dostáva do omeškania, ak neplní v predpísanom čase plnenia.“
Pre plnenie finančných záväzkov určuje Obč. zák. odlišné pravidlá, v zmysle § 6:130:
„1) Ak zmluvné strany nestanovili v zmluve čas plnenia finančného záväzku, finančný záväzok treba splniť do tridsiatich dní od doručenia platobnej výzvy alebo faktúry oprávneného (...).“
Podľa § 6:154 maďarského Obč. zák. sú právne následky omeškania povinného vo zmluvnom vzťahu tieto: „1) Ak sa povinný dopustí omeškania, oprávnený sa môže domáhať plnenia, alebo ak následkom omeškania zanikol jeho záujem o plnenie zmluvy, môže od zmluvy odstúpiť.
3) V prípade finančného záväzku musí povinný uhradiť oprávnenému jeho škodu vyplývajúcu z omeškania, presahujúcu úroky z omeškania, s výnimkou prípadu, kedy svoje omeškanie ospravedlní.“
Kniha Obč. zák. o záväzkovom práve definuje právne inštitúty úrokov a úrokov z omeškania medzi spoločnými pravidlami pre záväzky. Podľa § 6:48 Obč. zák. sú úroky z omeškania: „1) V prípade peňažného záväzku musí povinný zaplatiť úroky z omeškania odo dňa vzniku omeškania, ktorých miera sa rovná základnej úrokovej sadzbe stanovenej centrálnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu – v prípade peňažného záväzku stanoveného v cudzej mene: základnej úrokovej sadzbe stanovenej príslušnou centrálnou bankou pre túto menu, prípadne sadzbe platnej na peňažnom trhu – a to aj vtey, ak bol peňažný záväzok inak bezúročný.
3) Pri výpočte úroku je na celý kalendárny polrok smerodajná základná úroková sadzba centrálnej banky platná pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
4) Povinnosť platiť úroky vzniká aj vtedy, ak povinný ospravedlní svoje omeškanie.“
V Obč. zák. platia odlišné pravidlá pre mieru úrokov z omeškania, podľa toho, či platobné oneskorenie nastalo v rámci zmluvy uzavretej medzi podnikmi, resp. v prípade zmluvy štátneho orgánu povinného splniť finančný záväzok. V § 6:155 Obč. zák. zabezpečuje zhodu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách:
„1 V prípade zmluvy medzi podnikmi, resp. zmluvy štátneho orgánu s povinnosťou plnenia peňažného záväzku a podniku nepovažovaného za štátny orgán platí, že miera úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe stanovenej centrálnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu – v prípade peňažného záväzku stanoveného v cudzej mene: základ úrokovej sadzbe stanovenej príslušnou národnou bankou pre túto menu, prípadne sadzbe platnej na peňažnom trhu – zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Pri výpočte úroku je na celý kalendárny polrok smerodajná základná úroková sadzba centrálnej banky platná pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.“
33. S poukazom na vyššie uvedené a citové zákonné ustanovenia Maďarského občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu uplatnený peňažný nárok žalobcu t. j. zaplatenie kúpnej ceny a úrokov z omeškania dôvodné.
34. Skutočnosti týkajúce sa uplatneného peňažného nároku jeho skutkovej a právnej stránky neboli medzi stranami sporné.
35. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
36. Žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná, pretože uplatnený peňažný nárok žalobcu proti žalovanému zanikol pred podaním žaloby, a to jednostranným zápočtom. Dňa 31. 01. 2020, kedy právny zástupca žalovaného Dr. Gaudi – Nagy Tamás advokátskou výzvou vyzval žalobcu na započítanie peňažných pohľadávok. Žalovaný uviedol, že na základe zmluvy, a ako vyplýva z predloženého listinného dôkazu, že na základe „Zmluvy o postúpení budúcich pohľadávok“ zo dňa 27. 02. 2019 sa stal vlastníkom pohľadávky právneho predchodcu žalobcu spoločnosti MARSTEEL spol. s. r. o. proti žalobcovi a tie započítal ako vyplýva z jednostranného zápočtu – Advokátska výzva na započítanie peňažných pohľadávok zo dňa 31. 01. 2020.
37. Žalovaný vyššie uvedenú pohľadávku, ktorú započítal proti žalobcovi uplatňuje zo zmluvy o výhradnom zastúpení a zo Zmluvy o postúpení pohľadávok.
38. Dňa 13. 12. 2005 uzatvoril žalobca s obchodnou spoločnosťou MARSTEEL spol s. r. o. Zmluvu o výhradnou zastúpení podľa § 754 a nasl. Obchodného zákonníka. Obchodnej spoločnosti MARSTEEL spol. s. r. o. zo Zmluvy o výhradnom zastúpení zo dňa 13. 12. 2005 v znení dodatkov vznikol proti žalobcovi peňažný nárok v sume 651.084,- € a túto započítava proti pohľadávke žalobcu v sume 560.844,- €. V predmetnej výzve na započítanie zo dňa 31. 01. 2020 právny zástupca žalovaného uvádza: berúc do úvahy, že obe strany (MARSTECH s. r. o. a HÁMOR Zrt.) Majú voči sebe peňažné pohľadávky, teda zákon V z roku 2013(Občiansky zákonník) 6:49, § 1, s týmto listom MARSTECH s.r. o. v mene spoločnosti HÁMOR Zrt., oznamujem, že spoločnosť MARSTECH s. r. o. HÁMOR Zrt. Zahŕňa svoju pohľadávku vo výške 560.844,- € do svojej pohľadávky voči HÁMOR zrt. Vo výške 651.084,- €, v dôsledku čoho Občiansky zákonník 06:49, § 2 povinnosti zanikajú. V mene spoločnosti MARSTECH s. r. o. vyzývam spoločnosť HÁMOR Zrt., aby previedol, čiastku vo výške 90.240,- €, rozdiel prevyšujúci kompenzáciu, do 8 dní na jeho bankový účet G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako odškodnenie (ušlý zisk). je zrejmé, že žalovaný jednostranným zápočtom započítal svoju pohľadávku proti žalobcovi podľa Maďarského občianskeho zákonníka č. V z roku 2013 ako sa uvádza aj v texte.
39. Dňa 27. 02. 2019 uzatvorila obchodná spoločnosť MARSTEEL spol s. r. o. – postupca so žalovaným – postupníkom Zmluvu o postúpení budúcich pohľadávok podľa § 524 – 530 Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy je postúpenie budúcich pohľadávok postupcu voči dlžníkovi na postupníka vrátane ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených („Budúce Pohľadávky).“
Postupca postupuje na postupníka svoje budúce pohľadávky, ktoré postupcovi vzniknú na základe Zmluvy o výhradnom predaji zo dňa 13. 12. 2005 v znení neskorších dodatkov, ktorú postupca uzavrel s dlžníkom postupcu. Budúca pohľadávka môže spočívať v podobe zmluvnej pokuty, ušlého zisku, škody, resp. úrokov z omeškania.
40. Dlžníkom postupcu je obchodná spoločnosť HÁMOR Zrt.
Právnym titulom vzniku Budúcich Pohľadávok uvedených v predmete zmluvy je Zmluva o výhradnom predaji zo dňa 13. 12. 2005 v znení neskorších dodatkov. Podľa čl. X Zmluvy o výhradnom predaji uzatvorenou dňa 13. 12. 2005 medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou MARSTEEL spol. s. r. o., že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie budú riešené pred Rozhodcovským súdom Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory aplikujúc jeho základné vnútorné obchodné predpisy.
41. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že neuznáva jednostranný zápočet, a taktiež že otázky týkajúce sa jednostranného zápočtu predmetom, ktorého sú pohľadávky právneho predchodcu žalovaného, ktoré vznikli, alebo vzniknú zo Zmluvy o obchodnom zastúpení nemá príslušnosť riešiť slovenský súd, keďže medzi stranami Zmluvy o výhradnom zastúpení bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Podľa názoru súdu nie je správne tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že otázku jednostranného zápočtu má ako prejudiciálnu otázku riešiť slovenskú súd, konkrétne v tomto konaní z dôvodu, že žaloba bola podaná žalobcom o zaplatenie kúpnej ceny na tomto súde a z tohto dôvodu je súd povinný túto otázku riešiť ako predbežnú.
„V jednostrannom započítaní“ zo dňa 31. 01. 2020 aj právny zástupca žalovaného v texte uvádza, „že obe strany (MARSTECH s. r. o. a HÁMOR Zrt.) Majú voči sebe peňažné pohľadávky, teda zákon V z roku 2013(Občiansky zákonník) 6:49, § 1, s týmto listom MARSTECH s.r. o. v mene spoločnosti HÁMOR Zrt., oznamujem, že spoločnosť MARSTECH s. r. o. HÁMOR Zrt. Zahŕňa svoju pohľadávku vo výške 560.844,- € do svojej pohľadávky voči HÁMOR zrt. Vo výške 651.084,- €, v dôsledku čoho Občiansky zákonník 06:49, § 2 povinnosti zanikajú.“
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jednostranný zápočet žalovaného proti žalobcovi bol vykonaný podľa Maďarského občianskeho zákonníka č. V z roku 2013.
42. Podľa názoru súdu právne a skutkové otázky jednostranného zápočtu žalovaného proti žalobcovi nie je v právomoci súdov Slovenskej republiky riešiť a rozhodovať dôvodnosť, resp. platnosť jednostranného zápočtu, keďže strany v Zmluve o výhradnom zastúpení sa dohodli a prijali Rozhodcovskú doložku a podľa tejto Rozhodcovskej doložky nie je daná právomoc súdov SR riešiť a rozhodovať spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru súdu ak chce byť žalovaný úspešný s pohľadávkami, ktoré sú predmetom jednostranného zápočtu zo dňa 31. 01. 2020 v prvom rade má právo uplatniť svoju pohľadávku pred Rozhodcovským súdom Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory, ako bolo dohodnuté v čl. X Zmluvy o výhradnom predaji.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že uplatnený peňažný nárok je dôvodný vrátane istiny, vrátane úrokov z omeškania. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a v časti jednostranného zápočtu súd nemá právomoc o tejto otázke rozhodovať.
45. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť v zmysle § 366 CSP len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.