Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-193-2012.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-11C/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 36 613 843, proti odporcovi: V. G.Á., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. W. I. O., G. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: M. E. T. M. M. Z., J. X, R. XX XXX XXX, právne zastúpené advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO 36 727 334, o zaplatenie 1.988,29 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.327,76 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne za obdobie od 24.07.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa konanie zastavuje.
III. Odporca a vedľajší účastník sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 420,20 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Vedľajší účastník je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu elektronických podaní vo výške 4,50 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 14.11.2011 v znení upresnenia z 27.3.2012 domáhal od odporcu zaplatenia 1.988,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur za obdobie od 11.3.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tento návrh vzal navrhovateľ pred začatím pojednávania čiastočne späť a naďalej sa domáhal zaplatenia 1.327,76 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 24.07.2009 do zaplatenia a náhrady trov. Uviedol, že postúpením pohľadávky od Všeobecnej úverovej banky, a.s. (ďalej VÚB) nadobudol pohľadávku voči odporcovi z nesplateného úveru č. 1340727 založeného zmluvou z 13.08.2004. Následne odporca svoj dlh z uvedenej pohľadávky v žalobou uplatnenej výške uznal, preto navrhovateľ nepovažoval za dôvodnú ani námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom. K tejto námietke tiež uviedol, že vedľajší účastník k takémuto úkonu nie je oprávnený, pretože podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) sa na premlčanie prihliada iba na námietku dlžníka, ktorým vedľajší účastník v tomto prípade nie je.
Odporca sa k návrhu nevyjadril. Návrh spolu s predvolaním na pojednávanie mu bol doručený v súlade s § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), odročenie pojednávania nežiadal, svoju neprítomnosť odporca neospravedlnil.
Vedľajší účastník na strane odporcu poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy, z ktorej pochádza uplatnené právo. Konkrétne porušenia práv spotrebiteľa však neuvádzal, pretože to vzhľadom na
námietku premlčania, ktorú vzniesol, považoval za nadbytočné. Za podstatnú však považoval aplikáciu Občianskeho zákonníka v inak obchodnoprávnom úverovom vzťahu účastníkov, ktorej správnosť podložil rozhodnutím NS SR. Pre prípad úspechu požadoval vedľajší účastník náhradu trov konania. Vedľajší účastník súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti
Keďže boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu a vedľajšieho účastníka.
Súd vykonal dokazovanie, v ktorom bola oboznámená zmluva o poskytnutí flexipôžičky, žiadosť o flexipôžičku, odstúpenie od zmluvy, všeobecné obchodné podmienky, výpis z účtovných kníh, zmluva o postúpení pohľadávok, pokus o zmier, dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku a zistil tento skutkový stav:
Dňa 13.8.2004 uzatvorili VÚB a odporca Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej sa VÚB zaviazala, že poskytne odporcovi 40.000 Sk a odporca sa ich zaviazal splatiť spolu s úrokmi a poplatkami v 24 mesačných splátkach po 1.995,03 Sk počnúc 9/2004 a končiac 8/2006. Z výpisu z účtovných kníh VÚB bolo zistené, že k 8.12.2006 bola celková výška pohľadávky VÚB voči odporcovi z uvedenej zmluvy 62.519,99 Sk. Splatnosť uvedeného dlhu bola dňa 8.12.2006. VÚB postúpila pohľadávku na navrhovateľa ktorý vyzval odporcu na jej zaplatenie.
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo zistené, že dňa 23.07.2009 odporca voči navrhovateľovi dlh zo zmluvy voči VÚB uznal do výšky 1.327,76 €, a to výslovne s vedomosťou o jeho premlčaní. Uznaný záväzok sa odporca zaviazal splatiť v mesačných splátkach 20 €, počnúc 23.7.2009.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (VÚB) a odporcom existoval právny vzťah založený zmluvou o úvere, na základe ktorého poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi peňažné prostriedky a odporca ich mal vrátiť a za ich poskytnutie platiť dohodnuté úroky a poplatky. Odporca úver čerpal, no poskytnuté prostriedky a ani úrok ako odplatu za ich poskytnutie právnemu predchodcovi navrhovateľa úplne nezaplatil. Takto odporcovi vznikol dlh voči právnemu predchodcovi navrhovateľa, ktorý je po postúpení pohľadávky dlhom voči navrhovateľovi a odporca je povinný mu tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu vznikla vyvrátiteľná právna domnienka o existencii dlhu v uznanom rozsahu v čase uznania, preto súd vychádzal z toho, že záväzok odporcu v žalovanom rozsahu trval a podrobnejšie rozsah a dôvody jednotlivých zložiek uplatneného nároku neskúmal. Uznaný rozsah dlhu zodpovedá žalovanej istine a jeho zánik v konaní preukázaný nebol.
Vzhľadom na uznanie dlhu došlo v súlade s citovaným ustanovením § 407 Obchodného zákonníka k začatiu plynutia novej štvorročnej premlčacej doby, a v čase podania návrhu preto nárok v žalovanom rozsahu premlčaný nebol.
Keďže zaplatenie ani iný spôsob zániku žalovaného dlhu nebol v konaní preukázaný a nárok nie je premlčaný, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a odporcu k povinnosti zaplatiť dlh zaviazal.
Pre úplnosť súd uvádza, že uznanie dlhu posudzoval podľa Obchodného zákonníka aj v tomto nesporne spotrebiteľskom vzťahu. Povaha úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu totiž vyžaduje, aby sa táto zmluva spravovala celou treťou časťou Obchodného zákonníka a nielen ustanoveniami o
zmluvnom type (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ môže vylúčiť dispozitívnu úpravu tretej časti Obchodného zákonníka iba v prípade existujúcich zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy a nie v prípade práv vyplývajúcich priamo z kogentných ustanovení zákona, čo je práve prípad uznania záväzku. Rozhodnutím NS SR v inej veci, ktoré na podporu svojej argumentácie použil vedľajší účastník nie je súd v tejto veci viazaný. Napokon právna úprava OZ nie je oproti Obchodnému zákonníku pre spotrebiteľa vždy výhodnejšia. Napríklad práve v tomto prípade je pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava uznania dlhu Obchodného zákonníka, a to pre menší rozsah predĺženia premlčacej doby. Práve takéto možnosti výhodnejšej úpravy Obchodného zákonníka oslabujú argumentačnú silu rozhodnutia absolútne preferujúceho Občiansky zákonník, ktoré citoval vedľajší účastník.
Čo sa týka navrhovateľom tvrdenej neprípustnosti námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, s týmto názorom sa súd nestotožňuje. I keď zákonné znenie gramatickým výkladom pripúšťa ako oprávneného na vznesenie námietky premlčania iba dlžníka, je potrebné s prihliadnutím k účelu právnej úpravy vedľajšieho účastníctva interpretovať pojem dlžník extenzívne a priznať účinné uplatnenie námietky premlčania „za“ dlžníka i vedľajšiemu účastníkovi. To práve preto, že vedľajší účastník vystupuje na podporu „svojho“ účastníka a námietka premlčania je jedným zo základných prostriedkov obrany dlžníka s účinkami výlučne v jeho prospech. Zvlášť v prípade vedľajšieho účastníctva v spotrebiteľskej veci je „pomoc“ účastníkovi dokonca jediným dôvodom vystupovania vedľajšieho účastníka v spore a približuje sa tak svojim účelom zastúpeniu, pri ktorom o účinnom uplatnení námietky premlčania zástupcom niet pochýb.
Vzhľadom na obchodnoprávnu povahu zmluvy o úvere rozhodol súd o úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Aj v tomto prípade platí vyššie uvedený rozdiel medzi právom vyplývajúcim zo zmluvy, ktoré je limitované právnou úpravou OZ a právom vznikajúcim zo zákona, ktoré takúto korekciu ani v prípade spotrebiteľa nepozná. Keďže navrhovateľ uplatnil nárok na úrok z omeškania, ktorý mu vznikol priamo zo zákona (Obchodného zákonníka) a nie zo zmluvnej podmienky, nemožno tento nárok nijako korigovať ustanovením § 54 ods 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania (8.12.2006), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Začiatok omeškania bol v konaní preukázaný na deň 8.12.2006 (výpis z účtovných kníh VÚB), a keďže navrhovateľ žiadal priznať tento nárok až od 24.7.2009 bol čo do obdobia úrok z omeškania plne dôvodný. Výška požadovaného úroku z omeškania nepresahovala Obchodným zákonníkom stanovenú sadzbu, a tak súd aj čo do výšky úroku z omeškania návrhu v celom rozsahu vyhovel.
V zostávajúcej časti bolo konanie pre späťvzatie návrhu zastavené podľa § 96 ods. 1 OSP.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí plne úspešnému navrhovateľovi plná náhrada trov konania v meritórne rozhodnutej časti a súčasne podľa § 146 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého by vedľajšiemu účastníkovi a odporcovi patrila náhrada trov konania v jeho zastavenej časti, pretože zastavenie zavinil navrhovateľ.
Navrhovateľovi by patrila náhrada trov konania 480,66 € pozostávajúca zo súdneho poplatku 119 € a trov právneho zastúpenia 361,66 € pozostávajúcich z:
- odmeny za 3 úkony, teda 3 x 81,33 Eur (prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní),
- režijného paušálu 3 x 7,63 € (r. 2012),
- cestovných náhrad za cestu osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom a späť na pojednávanie dňa 17.12.2012 (216 km x 0,183 Eur základnej náhrady podľa Opatrenia č. 632/2008 + spotrebované PHM pri spotrebe 7,1 l/100km a cene nafty 1,44 Eur/l). Celková suma cestovného 61,61 € patrí navrhovateľovi v 1, teda 15,40 € pretože jeho PZ sa zúčastnil v ten deň celkom štyroch pojednávaní (11C/159/2012, 11C/191/2012, 11C/192/2012 a v tejto veci),
- náhrady za stratu času advokáta 76,38 Eur za šesť začatých polhodín (á 12,73 Eur) strávených cestou na pojednávanie a späť dňa 17.12.2012. Krátená z rovnakého dôvodu ako cestovné náhrady na 1, teda 19,10 €,
- DPH 20 % zo súčtu položiek trov právneho zastúpenia (301,38 €), teda 60,28 €.
Vedľajšiemu účastníkovi by patrila náhrada trov zastavenej časti konania (o 660,53 €) celkom 60,46 € pozostávajúca zo súdneho poplatku 1,50 € za vyhotovenie rovnopisu elektronického podania obsahujúceho námietku zaujatosti a trov právneho zastúpenia 58,96 € pozostávajúcich z:
- odmeny za 1 úkon písomného vyjadrenia obsahujúci námietku premlčania, teda 1 x 41,50 Eur
- režijného paušálu za tento úkon 1 x 7,63 € (r. 2012),
- DPH 20 % zo súčtu položiek trov právneho zastúpenia (49,13 €), teda 9,83 €.
Náhrada ostatných trov konania vedľajšieho účastníka by dôvodná nebola, pretože ostatné úkony neboli účelnou ochranou práva. Prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady reálne vykonané nebolo, pretože vedľajší účastník v tom čase nepoznal ani predmet sporu. Rovnako ostatné spoplatnené elektronické podanie neboli potrebné na účelné bránenie práva, keď v jenom prípade opakovane obsahovali námietku premlčania a v druhom rozhodnutia iných súdov.
V zmysle vyššie uvedeného dôvodu pre priznanie trov navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 OSP a vedľajšiemu účastníkovi podľa § 146 ods. 2 OSP potom súd ich vzájomné práva k náhrade trov konania (u navrhovateľa 480,66 €, u vedľajšieho účastníka 60,46 €) započítal obdobne ako pri pomernom úspechu vo veci a navrhovateľovi priznal 420,20 €.
Výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci určil súd § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (Vyhláška) a podľa 14 ods. 1 písm. a), b), c). O režijnom paušále rozhodol súd podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, o náhrade cestovného podľa § 15 písm. a) Vyhlášky, o náhrade za stratu času podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky a o DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky.
O poplatkovej povinnosti vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatok vyrubil po 1,50 € za vyhotovenie rovnopisov troch elektronických podaní vedľajšieho účastníka jednotlivo nepresahujúcich 25 strán. Túto poplatkovú povinnosť má vedľajší účastník napriek jeho osobnému oslobodeniu od súdnych poplatkov v konaní, pretože sa jedná o súdny poplatok za úkony súdu (časť II. Sadzobníka SUP), na ktorý sa oslobodenie nevzťahuje a nie poplatok vyberaný v konaní (časť I. Sadzobníka SUP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si účastníci zaviazaní podľa tohto rozhodnutia nesplnia povinnosti ním uložené, môžu sa oprávnení účastníci domáhať ich splnenia prostredníctvom exekúcie.