Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5CoE-68-2012.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/68/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného I. E. Y., N. H., Y., A. X, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému X. Y., U., U. XX, o vykonanie exekúcie pre 23,24 €, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora D.. G. G., Exekútorský úrad Bratislava, Y., Z. XXX/C, IČO: XX XXX XXX (ďalej len exekútor) proti uzneseniu 37Er/166/2008-14 z 20.5.2009 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
O d m i e t a odvolanie exekútora.
Oprávnený a exekútor nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému nahradiť poverenému exekútorovi trovy exekúcie 132,44 €, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného z 22.11.2007 a poverenia k vykonaniu exekúcie č.XXXX XXXXXX*, vydaného 17.1.2008 bol exekúciou poverený exekútor, ktorý podaním z 15.4.2009 navrhol exekúciu zastaviť s odôvodnením, že oprávnený napriek žiadosti, prevzatej ním 5.12.2008, na úhradu zaplatenia preddavku trov exekúcie, preddavok v stanovenej lehote nezložil. Vychádzajúc z § 31,§ 57 ods.2 a 197 ods.2 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), ktorých znenie citoval, na základe uvedených právnych ust. a skutočností exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods.1 EP (jeho znenie tiež citoval) tak, že uložil oprávnenému nahradiť exekútorovi trovy exekúcie 132,44 €, jeho zavinenie videl v nezaplatení preddavku na ktoré mal exekútor zákonný nárok, pričom výzva na jeho zaplatenie mu bola doručená a doručenie vykázané. Ďalej, citujúc znenie § 14,§ 25 a §27a vyhl.č.288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení platnom do 30.4.2008 (ďalej len vyhl.), uviedol, že exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie 189,67 €. Po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie priznal exekútorovi trovy podľa takto:1) podľa § 14 ods.1 písm. a),ods.2: spracovanie a zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie - peňažné plnenie s označením spôsobu, žiadosť o súčinnosť - Sociálna poisťovňa, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, 5 x odblokovanie účtov - všetky úkony v trvaní po 20 min. (200 Sk, t.j. 6,64 € za každú aj začatú hodinu exekučnej činnosti) 2 600 Sk, t.j. 86,30 €, pričom krátil odmenu exekútora o 33,22 €, pretože mu nepriznal odmenu za úkony exekučnej činnosti, uvedené ako zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie, výzva na úhradu, výzva na poskytnutie preddavku, vyčíslenie vyúčtovania trov exekúcie a podnet na zastavenie exekúcie, vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a archivácia spisu z dôvodu, že - podľa jeho názoru
- nejde o úkony exekučnej činnosti podľa vyhl., uvedené činnosti exekútora nemožno považovať za
výkon exekučnej činnosti účelne vynaložený na exekúciu, teda za úkony, ktoré boli urobené s cieľom vykonávania núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (exekučnej činnosti - § 2 ods.1 EP), t.j. smerujúce k vymoženiu dlžnej sumy v prospech oprávneného,2) podľa § 14 ods.1 písm. b),ods.3 a § 15 ods.1 vyhl.: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - za každý úkon po 3,32 € (100 Sk, t. j. 3,32 € paušálne za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) 13,28 € a krátil odmenu exekútora o 13,28 € za 4 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko vyhl. náhradu za tento úkon pod cit. ust. priznáva len raz, nie za každý úkon a náhradu za každý úkon vyhl. priznáva až za úkony pod písmenami g)-j), odmena spolu je 99,58 €, DPH (19 % z odmeny exekútora) 18,92 € a odmena spolu s DPH je 118,50 € a 3) podľa § 22 ods.1 vyhl. (jeho znenie citoval) priznal exekútorovi poštovné 3,98 €, náklady na vypracovanie spisu (kancelárske náklady) 9,96 €, spolu náhradu hotových výdavkov 13,94 € a odmenu spolu s DPH a náhradou hotových výdavkov 132,44 €.
Proti uzneseniu zaslal oprávnený včas odvolanie. Citujúc znenie § 31 ods.1 EP v platnom znení uviedol, že v tomto ust. je určená fakultatívna možnosť súdu, po preskúmaní spisového materiálu, exekúciu zastaviť, že však nesúhlasí so zastavením exekučného konania z dôvodu nezaplatenia preddavkov na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, že poveril exekútorský úrad, aby pohľadávku vymohol od povinného s tým, že povinný okrem uplatňovanej istiny uhradí aj všetky trovy exekučného konania a, že takýmto postupom považuje exekútorský úrad za aktívneho účastníka exekučného konania, ktorý je zainteresovaný na jeho výsledku. Trval na svojom tvrdení, že súd pri svojom rozhodovaní o návrhu exekútora na zastavenie exekučného konania musí zohľadniť celkový počet exekútorom vymáhaných vecí v jeho prospech a najmä však úspešnosť, t.j. či exekútor i k veciam nízkej hodnoty pristupuje tak, ako od neho očakáva, že bolo by v rozpore s dôvodovou správou a komentárom k EP, aby pri vysokých počtoch exekúcií nízkej finančnej hodnoty v prospech jedného oprávneného boli požadované exekútorom preddavky, keď celkové výsledky v súčte nezodpovedajú jeho očakávaniam. Zdôraznil, že si vybral exekútorský úrad, ktorému postúpil na vymáhanie niekoľko tisíc pohľadávok s tým, že pri takýchto počtoch bude exekútor vyvíjať činnosť tak, aby náklady exekučného konania boli pre neho uhrádzané povinnými osobami v takej výške, aby sa priebežne nedostával do straty, t.j. aby na exekučné konanie nemusel vynakladať viac finančných prostriedkov, než z neho v konečnom dôsledku v súčte všetkých prípadov získa, že nakoľko ku dňu podania odvolania nedodal exekútor súdu žiadne vyjadrenie k dôvodom, pre ktoré odmieta uhradiť preddavok na odmenu náhradu hotových výdavkov, považuje nárok exekútora za súdom nepreskúmateľný. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s odlišným postupom exekútora, keď tento i vo veciach nízkej finančnej hodnoty nevyužíva všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii - napr. zriadenie práva obmedzenia s nakladaním s nehnuteľnými alebo hnuteľnými vecami, ako aj štátom evidovanými motorovými vozidlami, uplatňovaním si práv vyplývajúcich z postavenia spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom a ďalšie zákonné zabezpečovacie postupy exekučného konania, že postup exekútora, keď tento postupuje v každom prípade rutinne, t.j. rovnako u všetkých prípadov, oslovením len vybraného okruhu inštitúcií a peňažných ústavov, bez individuálneho prístupu k jednotlivým dlžníkom podľa ich skutočných majetkových, osobných a pracovných pomerov, považuje za nedostatočný, takýto postup neplní jeho očakávania, že exekútor vynaložil všetko úsilie, ktoré je možné od neho očakávať a vyžadovať s cieľom úspešnej exekúcie, že taktiež styk medzi exekútorským úradom a dlžníkom sa realizuje výlučne len písomnou formou, pričom dlžník sa často o svojej pohľadávke vymáhanej exekútorom v skutočnosti ani nedozvie a, že chýba tu osobný kontakt medzi zamestnancom exekútorského úradu a povinným, ktorý by určite zvýšil počet úspešných exekúcií. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd preskúmal, či exekútor pristupoval pri výkone exekúcie k prípadu efektívne, nekonal len formálne, či vynaložil úsilie podľa individuálneho prípadu, a teda si preddavok zaslúži. Čo sa týka trov konania uplatnených exekútorom, poukázal na § 150 ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval) a navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného. Napokon uviedol, že je toho názoru, že zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené, že zastavením exekúcie by mu nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami a, že exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale on sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Žiadal uznesenie zrušiť a navrhol v exekučnom konaní pokračovať a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť.
Exekútor v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného (vyhotovenom 22.7.2009) uviedol, že oprávnený podal na exekútorský úrad veľké množstvo návrhov na vykonanie exekúcie, že exekútorský
úrad vykonával úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného a jej prísl. v súlade s EP v zmysle zásady hospodárnosti a účelnosti, že všetky vykonané úkony, ktorých cieľom bolo čo najefektívnejšie uspokojiť pohľadávku oprávneného boli financované z jeho prostriedkov, že počet podaných návrhov na vykonanie exekúcie sa neustále zvyšoval, následkom čoho už nemôže ďalej dotovať oprávneného, že uvedená situácia nebola zo strany oprávneného riešená, že exekútor je povinný v exekúcii konať, preto bol oprávnený podľa § 31 ods.1 a § 197 ods.2 EP vyzvaný na zaplatenie preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, že tento bol požadovaný vo výške 8,30 € (250,05 Sk) + DPH, čo je 50 % z minimálnej odmeny exekútora podľa vyhl., že preddavok v uvedenej výške by nepokryl hotové výdavky na už vykonané úkony, nakoľko podľa vyhl. tento nesmie byť vyšší ako 50 % z odmeny, že exekútor je povinný prijať každý návrh na vykonanie exekúcie a nemôže odoprieť jeho podanie a, že jediným zákonným riešením je inštitút preddavku na trovy exekúcie. Poukázal na to, že súdu síce z § 31 nevyplýva povinnosť exekúciu na návrh exekútora pre nezaplatenie preddavku zastaviť, nemožno však požadovať od exekútora, aby znášal trovy exekúcie z vlastných prostriedkov. Pokiaľ oprávnený v odvolaní navrhol súdu uplatniť moderačné právo v časti trov exekúcie podľa O. s. p. uviedol, že keďže náhradu trov exekučného konania upravuje EP a vyhl. ako lex specialis, ich ust. majú prednosť pred O. s. p. Tvrdil, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou oprávneného, že zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku je porušením jeho práva na účinnú súdnu ochranu, pretože aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva právo na súdnu ochranu nie je možné chápať ako právo absolútne a ničím neobmedzené a je možné ho podmieniť zaplatením určitej sumy (napr. zaplatením súdneho poplatku). Zároveň upozornil na fakt, že oprávnený listom (príloha) usmernil svojho zást. kvôli znižovaniu nákladov trov konania vo veci realizácie výkonu rozhodnutia formou exekúcie tak, aby lustrácia osoby dlžníka bola vykonaná dopytom v sociálnej poisťovni, u zamestnávateľa a v peňažných ústavoch, že v rozpore s uvedeným usmernením oprávnený v odvolaní očakáva využitie „všetkých prostriedkov, ktoré má exekútor k dispozícii, vrátane zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti, hnuteľnými vecami, vozidlami a ďalších zabezpečovacích postupov“, že sa domáha svojej ochrany, pričom nerešpektuje jeho práva, ktorý by po zaplatení preddavku mohol v exekúcii ďalej konať. Na základe uvedeného navrhol exekúciu zastaviť v zmysle § 31 ods.1 a § 57 ods.2 zastaviť alebo v zmysle § 57 ods.1 písm. g) vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať. Zároveň týmto žiadal o priznanie trov exekúcie, na úhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného podľa vyčíslenia trov exekúcie v podnete na zastavenie exekučného konania. Tieto si uplatnil v súlade s vyhl.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., odvolanie exekútora odmietol podľa § 218 ods.1 písm. a) O. s. p. ako podané oneskorene a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno uviesť nasledovné skutočnosti:
V dôvodovej správe k § 31 EP (zmeneného zák.č.280/99 Z. z.) sa uvádza, že sa vychádza zo stavu, keď exekútor potrebuje finančný preddavok na krytie nevyhnutných nákladov, ktorých vynaloženie je potrebné na vykonanie prvých úkonov súvisiacich s exekúciou (napr. zisťovanie majetku povinného) a exekútor nemôže tieto úkony vykonávať bez finančného krytia, resp. v prípadoch, ak je predpoklad, že výkon exekúcie bude neúspešný, že táto úprava neobsahuje možnosť oprávneného vyhnúť sa zloženiu preddavku ani vtedy, ak spĺňa predpoklady ustanovené v O. s. p. na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138), že ak súd zastaví exekúciu pre nezloženie preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov a oprávnený preukáže, že nemá žiadne prostriedky na zaplatenie preddavku, vznikne otázka odmietnutia spravodlivosti, porušenie práva na súdnu a inú ochranu podľa Čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, že závisí preto od úvahy nielen exekútora, ale predovšetkým od súdu, aby zaujal ústavné a zákonné stanovisko k návrhu exekútora zastaviť exekúciu pre nezloženie preddavku a, že zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku je opodstatnené len vtedy, ak jeho nezloženie nie je výrazom procesnej nedisciplinovanosti oprávneného alebo jeho nezáujmu o pokračovanie v exekúcii.
Skutočnosti uvádzané oprávneným v odvolaní (napr. celkový počet exekútorom vymáhaných vecí v prospech neho, úspešnosť, okolnosť či exekútor k veciam nízkej hodnoty pristupuje tak, ako sa od neho očakáva, celkovo výsledky - súčin nezodpovedajú jeho očakávaniam) neopodstatňujú záver, že súd nemal vyhovieť návrhu exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na odmenu a
náhradu výdavkov exekútora, lebo postoj oprávneného je dôkazom jeho procesnej nedisciplinovanosti keďže ten, o. i. ani netvrdí, že nemá žiadne prostriedky na zaplatenie preddavku, tzn. že nemôže ísť o odmietnutie spravodlivosti a porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, na čom nič nemení ani stanovisko oprávneného, že pri vysokých počtoch exekúcii nízkej finančnej hodnoty, by sa nemali od neho požadovať preddavky, keďže celkové výsledky nezodpovedajú jeho očakávaniam, lebo nemožno vylúčiť, že tento stav je len dôsledkom toho, že exekútor bez finančného krytia nemôže vykonať prvé úkony a preto je odôvodnený predpoklad, že výkon exekúcie v týchto veciach bude neúspešný. Rovnako tak ani výhrada oprávneného o rutinnom prístupe exekútora v každom prípade, neopodstatňuje nezloženie exekútorom žiadaného preddavku, lebo každá exekúcia si vyžaduje individuálny prístup k jednotlivému dlžníkovi a to podľa jeho majetkových pomerov, ktoré nemožno paušalizovať a zovšeobecňovať, naopak pri tak vysokom počte exekúcii vo veciach oprávneného je účelné a opodstatnené, aby zložil exekútorom žiadaný preddavok, aby boli aspoň sčasti pokryté jeho výdavky.
K dôvodom uvádzaným oprávneným, týkajúcim sa trov exekúcie, keď žiada zohľadniť § 150 O. s. p. (dôvody hodné osobitného zreteľa), je potrebné uviesť, že trovy exekúcie sú upravené v EP a vyhl., preto aplikácia § 150 O. s. p. je vylúčená.
So zreteľom na to, že výška priznaných trov exekúcie nebola oprávneným spochybnená, nebola v odvolacom konaní preskúmavaná.
Podľa § 218 ods.1 písm. a) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Podľa § 204 ods.1 prvá veta O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods.3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z doručenky pripojenej pri písomnom vyhotovení uznesenia (č.l.16) bolo zistené, že exekútorovi bolo uznesenie doručené 15.6.2009 a z dátumu (22.7.2009) uvedeného exekútorom na odvolaní (č.l.15) vyplýva, že ho podal najskôr 22.7.2009 (podľa záznamu na odvolaní je obálka, v ktorej bolo odvolanie doručované pripojená k spisu č.17Er/1589/09).
Lehota na odvolanie začala exekútorovi plynúť 16.6.2009, t. j. nasledujúceho dňa po doručení uznesenia a jej koniec pripadol na 30.6.2009 (utorok), preto pokiaľ podal odvolanie 22.7.2009, urobil tak už po uplynutí lehoty a odvolanie muselo byť preto odmietnuté ako podané oneskorene.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenie o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Oprávnený a exekútor nemali v odvolacom konaní úspech, preto nemajú právo na náhradu jeho trov a povinnému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.