Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-178-2012.pdf
PDF · 105.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/178/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a prísediacich T. E. a P. X. v trestnej veci obžalovaného W. X., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom X. Č.. XXX, okres J., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava (ďalej len „ÚVTOS a ÚVV Ilava" ), trestne stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon") s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 17. decembra 2012 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: W. X. I. N. I. O. M., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom X. Č.. XXX, okres J., nezamestnaný, t.č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava,
j e v i n n ý , ž e
od presne neustáleného obdobia, minimálne však od konca októbra 2011 do 13.06.2012 od U. E. a ďalších nestotožnených osôb neoprávnene v Starej Turej kupoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitín) alebo omamnú látku marihuanu, ktoré prechovával u seba, presne neustálené množstvo použil pre vlastnú potrebu a presne neustálené množstvo predal na rôznych miestach v Starej Turej viacerým, najmenej piatim osobám, a to H. J., Ľ. E., J. J., T. U. a W.Á. U. za cenu 5-10 Eur za jednu dávku, pričom pri osobnej prehliadke dňa 13.06.2012 boli u obžalovaného nájdené a zaistené 3 alobalové skladačky o rozmeroch 10x16 mm, 10x12 mm, 9x25 mm, ktoré obsahovali spolu 126 mg žltého kryštalického materiálu, v ktorom bola zaistená prítomnosť metamfetamínu v množstve väčšom ako 30 mg, ktoré množstvo zodpovedá 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ďalej bola u obžalovaného zaistená drevená vyrezávaná fajka, v ktorej bola skúmaním zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu (účinnej látky konope), pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zákonov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu konope sú v zmysle citovaného zákona zaradené do I. skupiny omamných látok,
t e d a
- neoprávnene kúpil, predal a prechovával omamnú a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 /sedem/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona bude obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci, a to čiernej vyrezávanej drevenej fajky - 1 ks.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie pod sp. zn. 1T/178/2012 trestné konanie proti obžalovanému na podklade obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín 1Kv 23/12 - 12 zo dňa 06.11.2012, doručená tunajšiemu súdu dňa 12.11.2012, pre prečin obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom. V predmetnej trestnej veci nariadil tunajší súd hlavné pojednávanie na deň 17.12.2012, na ktorý predvolal obžalovaného, svedkov H. J., Ľ. E., J. J., T. U., U. E. a W. U., a o termíne hlavného pojednávania upovedomil obhajcu obžalovaného a prokurátora. Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že obžalovaný chce uzatvoriť dohodu o vine a treste a prokurátor nie. Po prečítaní obžaloby prokurátorom, po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a poučení v intenciách § 257 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného obžalobe. Následne predseda senátu prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súhlasne sa vyjadril aj jeho obhajca. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu s obžalobou vo vyšetrovacom spise, súd prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 Trestného poriadku a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného (pravdivosti jeho vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä výpovede jednotlivých svedkov, znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava a listinné dôkazy) uznal obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku, ktorý je potrebné po právnej stránke kvalifikovať po právnej stránke kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. písm. j) Trestného zákona, pretože obžalovaný neoprávnene kúpil, predal a prechovával omamnú a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- na viacerých osobách. Za závažnejší spôsob konania sa v zmysle ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona považuje spáchanie trestného činu na viacerých osobách. V zmysle výkladového ustanovenia § 127 ods. 12 Trestného zákona sa viacerými osobami na účely Trestného zákona rozumejú najmenej
tri osoby. Ide teda o tri a viac osôb, avšak maximálny počet osôb obmedzený nie je. Z uvedeného teda vyplýva záver, podľa ktorého, aby išlo o spáchanie trestného činu na viacerých osobách závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. j) Trestného zákona, musia byť daným trestným činom dotknuté najmenej tri osoby, pri tom podmienkou nie je, aby boli súčasne prítomné, k čomu aj v tomto konkrétnom prípade došlo. Ďalšie dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní potom zameralo na vykonanie dôkazov súvisiacich s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný. Odsúdenie z roku 1987 má osvedčené amnestiou a hľadí sa na neho, akoby nebol súdený, preto súd na toto odsúdenie pri hodnotení dôkazov neprihliadal. Druhý krát bol obžalovaný odsúdený Krajským súdom Trenčín rozhodnutím zo dňa 11.06.1998, sp. zn. 1T/15/97, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do I. NVS. Podmienečne bol prepustený dňa 27.04.1999 Okresným súdom Trnava, sp. zn. 2Pp/94/1999 so skúšobnou dobou 3 roky; osvedčený podľa § 64 ods. 3 Trestného zákona bez uvedenia dátumu. Zahladenie odsúdenia nie je uvedené. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 03.10.2012 vyplynulo, že obžalovaný v tejto evidencii nemá žiadny záznam o priestupku. Správou ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 29.09.2012 je obžalovaný hodnotený kladne. Z miesta trvalého bydliska obcou X. nie je obžalovaný bližšie hodnotený. Z prečítaného Znaleckého posudku č. 26/12 znalkyne J.. G. Ž., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný so súhlasom obžalovaného a prokurátora, vyplynulo, že obžalovaný v roku 2012 žil toxikomanickým spôsobom života - nepracoval, ani si prácu nehľadal, bez rodinného zázemia, marginalizovaný na okraji spoločnosti do toxikomanickej subkultúry, prežívajúci na ulici, uprednostňujúci životný štýl s krátkodobými cieľmi. Každodenné prežívanie bolo spojené s užívaním viacerých psychoaktívnych látok a činností - alkohol, marihuana, pervitín, gambling, so zameraním sa na rýchly a ľahký zisk za účelom získania ďalšej dávky. Znaleckým vyšetrením bola u obžalovaného zistená psychosomatická závislosť od nikotínu, psychická závislosť od alkoholu, psychická závislosť od marihuany, plne rozvinutá psychosomatická závislosť od pervitínu, sekundárny gambling, t.j. patologické hranie pod vplyvom pervitínu, ktoré je v 1. štádiu /štádium výhier/. Vzhľadom na uvedené odporučila znalkyňa uloženie ochranného proitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. V čase posudzovaného konania netrpel duševným ochorením ani takou zmenou duševného stavu, ktoré by ovplyvnili jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti vo vzťahu k posudzovanému konaniu, preto nie je opodstatnené skúmanie duševného stavu obžalovaného. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, keďže vzhľadom na všetky skutkové okolnosti vedel, že svojím konaním porušuje záujem chránený Trestným zákonom a napriek tomu tak konal. Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia pred konzumáciou a škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, na nakladanie s ktorými nemal obžalovaný príslušné povolenie. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, Podľa § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov. Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd a) páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný osobne sa hlásiť v určených lehotách. Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a už bol za taký čin odsúdený, b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, c) závažnejším spôsobom konania, d) na chránenej osobe, alebo e) vo väčšom rozsahu.
* * * * *
Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti a to priznanie ku skutku v podobe vyhlásenia viny na hlavnom pojednávaní [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Na strane priťažujúcich okolností súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Predchádzajúce odsúdenie Krajským súdom Trenčín z roku 1998 súd obžalovanému nehodnotil ako priťažujúcu okolnosť, nakoľko od tohto odsúdenia uplynula doba viac ako 13 rokov a trest vykonal v roku 1999, pričom od prepustenia z výkonu trestu obžalovaný nemá žiadny ďalší záznam v registri trestov a ani v evidencii priestupkov nemá žiadny záznam o priestupku. Na strane druhej však súd obžalovanému ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, nepriznal. Spomenuté odsúdenie z roku 1998 bolo za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (trestná sadzba trestu odňatia slobody 2 roky až 8 rokov) a trestný vydierania podľa § 235 ods.1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (trestná sadzba trestu odňatia slobody 2 roky až 8 rokov). Trest odňatia slobody za uvedené trestné čin obžalovaný nemá zahladený (má osvedčenú len skúšobnú dobu podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Vzal pri tom súd do úvahy závažnosť týchto dvoch trestných činov, ktoré smerujú proti slobode a ľudskej dôstojnosti a objektom týchto trestných činov je osobná sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť (pri lúpeži), resp. slobodné rozhodovanie človeka (pri vydieraní). U obžalovaného tak prevažujú poľahčujúce okolnosti. Trestný zákon stanovuje pri žalovanom trestnom čine trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov až 15 rokov. Súd pri určení výmery trestnej sankcie okrem citovanej poľahčujúcej okolnosti prihliadol na to, že od roku 1999 nebol obžalovaný súdne trestaný, ani riešený za priestupky, priznal sa ku skutku a svoj čin oľutoval, pričom v konaní pred súdom opakovane chcel konať o dohode o vine a treste (túto vôľu prejavil obžalovaný pri výsluchu o jeho väzbe po podaní obžaloby ako aj na hlavnom pojednávaní). Vyhlásenie o vine za žalovaný skutok obžalovaným na hlavnom pojednávaní je možné hodnotiť na úrovni priznania v konaní o dohode o vine a treste, keďže ide o odklon na hlavnom pojednávaní, ktorý ho urýchľuje, na rozdiel od často zdĺhavého a rozsiahleho hlavného pojednávania, na ktorom sa vykonávajú všetky dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, k osobe páchateľa, ochrannému opatreniu, prípadne k náhrade škody. I vyhlásenie viny skracuje čas medzi vznesením obvinenia a konečným rozhodnutím vo veci samej. Použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za týchto okolností na dolnej hranici trestnej sadzby (t. j. 10 rokov) by bolo podľa súdu pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Preto súd využil možnosť mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Pri určení výmery trestu súd vzal do úvahy i vek obžalovaného, ktorý mal v čase rozhodnutia súdu 43 rokov. Súd dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia ako to má na mysli ustanovenie § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona a náprava obžalovaného bude lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, teda miernejším, stupňom stráženia. Keďže obžalovaný bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin, súd obligatórne uložil obžalovanému ochranný dohľad nad jeho správaním po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom povinnosťou obžalovaného bude počas trvania ochranného dohľadu spolupracovať s probačným úradníkom súdu (nielen tunajšieho súdu, ale ktoréhokoľvek súdu v obvode, ktorého bude po prepustení z výkonu trestu bývať), hlásiť sa mu v intervaloch ním určených a plniť povinnosti mu uložené tak, aby sa po výkone trestu úspešne zaradil do spoločnosti. Vzhľadom na vykonaný vecný dôkaz na hlavnom pojednávaní - čiernej vyrezávanej drevenej fajky, ku ktorej obžalovaný uviedol, že je jeho a ktorá mu bola zaistená pri zadržaní, a slúžila na fajčenie marihuany, súd rozhodol aj o treste jej prepadnutia, keďže bol a použitá pri páchaní trestnej činnosti. V nadväznosti na závery znalkyne J.. G. Ž. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, čas, ktorý uplynul od spáchania skutkov po rozhodnutie súdu za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Po vyhlásení rozsudku obžalovaný a jeho obhajca podali odvolanie, proti výroku o treste, ktorý považujú za neprimerane prísny vzhľadom na okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.