Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-35-2012.pdf
PDF · 78.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 2/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, X/E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 4/ X. U., nar XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpenej opatrovníkom pre toto konanie E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie 16.074,69 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 20.06.2011, č. k. 1C 70/2011-52 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s výnimkou zamietnutia žaloby o úroku z omeškania nad výšku 9 % ročne zo sumy 15.696,33 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia.
Výrok o zamietnutí žaloby o úroku z omeškania nad výšku 9 % ročne zo sumy 15.696,33 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 16.12.2010 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.074,69 Eur s 12,99 % úrokom z omeškania z istiny 15.804,70 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia.
Žalobca tvrdil, že žalovaným v 1. až 3. rade poskytol mimoriadny medziúver vo výške 16.596,96 Eur a odporcovia sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru 7,99 %.
V dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov.
Žalobca predložil dôkaz, že ku dňu 10.09.2010 dlh predstavuje 15.696,33 Eur a žalobca žiada uvedenú sumu uhradiť do 7 dní. Z obsahu žaloby možno ďalej zistiť, že žalobca vyčísľuje zostatok pohľadávky ku dňu 30.11.2010 na sumu 16.074,69 Eur (ako dlžnú sumu) a výšku istiny vyčísľuje na 15.804,70 Eur, vo vzťahu ku ktorej žiada priznať úrok z omeškania 12,99 %.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.696,33 Eur s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške
9 % ročne od 01.12.2010 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 964 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Vychádzajúc z obsahu spisu súd prvého stupňa žalobu zamietol čo do sumy 378,36 Eur žalobcom v žalobe označenej ako „dlžná suma“, ako aj úroku z omeškania vo výške 12,99 % zo sumy 108,37 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 3,99 % zo sumy 15.696,33 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia.
Čo sa týka zamietnutia žaloby do sumy 378,36 Eur, súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca napriek poučeniu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. nijako nepreukázal takéto vyčíslenie dlhu žalovaných oproti výške dlhu uvedenej v odstúpení od zmluvy a vo vzťahu k tejto sume žalobca nepredložil žiaden dôkaz.
Zamietnutie žaloby čo sa týka úroku z omeškania vo výške 3,99 % odôvodnil tým, že je tu potreba použitia zákonnej úpravy v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na spotrebiteľský charakter účastníkmi uzavretej zmluvy, v dôsledku čoho nemožno akceptovať dohodu účastníkov v zmluve o výške úroku z omeškania nad výšku úrokov určenú predpismi občianskeho práva t.j. v tomto prípade nad 9 % ročne. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej istiny 15.696,33 Eur a to od dňa ako požadoval žalobca, nakoľko žalovaní boli v tom čase preukázateľne v omeškaní so splnením svojho dlhu a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania žalobu zamietol.
Žalobca v podanom odvolaní a doplnení odvolania uviedol, že svoje odvolanie smeruje proti výroku o zamietnutí žaloby v časti výšky úroku z omeškania nad 9 % ročne, ako aj zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti istiny, teda namieta tú skutočnosť, že súd priznal výšku istiny len čo do výšky sumy 15.696,33 Eur a zamietol uplatňovanú výšku istiny v sume 15.804,70 Eur. Poukázal ďalej na to, že suma 15.696,33 Eur bola síce uvedená v odstúpení od zmluvy zo dňa 10.09.2010, avšak ku dňu podania žaloby výška tejto istiny z titulu pripísaných zmluvných úrokov v sume 108,37 Eur za medziobdobie/doba pokiaľ odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť predstavovala sumu 15.804,70 Eur. Na preukázanie svojich tvrdení v prílohe žalobca predložil špecifikáciu pohľadávky vyčíslenú ku dňu 30.11.2010. Tak ako je uvedené v predloženej špecifikácii pohľadávky dlžná suma vo výške 16.074,69 Eur bola vyčíslená v žalobnom návrhu ku dňu 30.11.2010 a predstavuje súčet istiny pohľadávky v sume 15.804,70 Eur a nezaplatených úrokov z omeškania v sume 269,99 Eur, počítaných od účinnosti odstúpenia od zmluvy, čo je dňa 13.10.2010 do 30.11.2010. Podľa názoru žalobcu vyhlásenie rozdielu úrokov z omeškania uplatňovaných nad 9 % za neplatnú časť zmluvy je v rozpore so zákonom. Súd v danej veci musí skúmať, či ide o podstatné prevýšenie odplaty, teda vrátane úrokov z omeškania požadovaných bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Toto konštatovanie sa rovnako týka i aktuálneho znenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného do 01.06.2010.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že sú podmienky na potvrdenie rozsudku v napadnutom výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s výnimkou zamietnutia žaloby o úroku z omeškania nad výšku 9 % ročne zo sumy 15.696,33 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa uvedenému v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca ním vyčíslenú pohľadávku (v žalobe označenú ako „dlžná suma“) vo výške 378,36 Eur nijako nepreukázal, vo vzťahu k nej nepredložil žiaden dôkaz a tento stav zostal nezmenený aj po poučení súdom v súlade s ustanovením § 120 ods. 4 O.s.p.
Skutočnosť, že žalobca tak urobil v podanom odvolaní, resp. doplnení k odvolaniu, je bez právneho významu, pretože odvolací súd v súlade s ustanovením § 205a O.s.p. už na takéto skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa nemôže prihliadať.
Uvedené sa v celom rozsahu vzťahuje aj na časť výroku, ktorým súd žalobu zamietol a nepriznal úrok z omeškania vo výške 12,99 % zo sumy 108,37 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia.
Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok v napadnutom výroku ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s výnimkou zamietnutia žaloby o úroku z omeškania nad výšku 9 % ročne zo sumy 15.696,33 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil.
Výrok o zamietnutí žaloby o úroku z omeškania nad výšku 9 % ročne zo sumy 15.696,33 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia bolo potrebné v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Konštatovanie súdu o nemožnosti akceptovať dohodu účastníkov v zmluve o výške úroku z omeškania nad výšku úrokov určenú predpismi občianskeho práva zostalo bez akéhokoľvek odôvodnenia.
Nepostačuje na to, bez ďalšieho, ani poukázanie na spotrebiteľský charakter účastníkmi uzavretej zmluvy.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa žalobcovi odňala možnosť riadne brániť svoje záujmy v odvolacom konaní, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o úroku z omeškania nad výšku 9 % ročne zo sumy 15.696,33 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.