Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-60-2011.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/60/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci navrhovateľa I. M., L.. X.X.XXXX, J. E. XX, proti odporkyni R. K., L.. X.X.XXXX, J. E. XX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 18.4.2011 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. 142, kat. územie Vítkovce, parc. č. 789, zastavané plochy a nádvoria o výmere 741 m2 , stavba - rodinný dom s. č. 13 postavený na parc. č. 789 tak, že ich prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorý je povinný vyplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 539,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh odôvodňoval tým, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo právoplatne rozvedené dňa 4.10.1995. Ešte pred uzavretím manželstva začali stavať dom a bol ním zakúpený materiál na jeho postavenie. V konaní vedenom na tunajšom súde pod číslom 9C 116/2008 bolo vykonané dokazovanie a vypracovaný znalecký posudok, na základe ktorého bola určená hodnota podielu odporkyne v sume 6.639,- Eur. Konanie bolo zastavené, pretože odporkyňa súhlasila s tým, že jej podiel na dome vyplatí. Odporkyňa však odmietla dohodu podpísať pričom prevzala zálohy na vyplatenie podielu a to dvakrát po 1.300,- Eur a raz 500,- Eur, teda celkovo 3.100,- Eur a ďalšiu sumu jej poskytol titulom pôžičky vo výške 3.000 Eur s tým, že do 31.12.2011 mu peniaze vráti. V pôžičke bolo dohodnuté, že ak dôjde k uzavretiu dohody o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, bude pôžička započítaná do hodnoty podielu. V prípade, ak by odporkyňa uznala jeho investície do domu, súhlasil by s tým, aby údajná polovica domu patriaca odporkyni bola prepísaná na ich syna. S odporkyňou sa mimosúdne dohodli o tom, že jej vyplatí sumu 200.000,- Sk, ale o vyplatení ďalších 200.000,- Sk dohoda uzavretá nebola. Znalec nezobral v úvahu náklady, ktoré má s údržbou domu, ani že platí dane za dom, jeho prácu na dome ako maľovanie bránky, strechy, vyhladzovanie podlahy, výmena okien a dverí, ani náklady spojené s tým, že počas povodní došlo k vytopeniu domu. Na pojednávaní konanom dňa 17.12.2012 uviedol, že na návrhu trvá napriek tomu, že má vedomosť o tom, že odporkyňa už nie je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Túto skutočnosť sa dozvedel priamo od syna.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že v konaní č. 9C 116/2008 došlo k späťvzatiu návrhu, pretože sa dohodli mimosúdne s navrhovateľom, že jej vyplatí sumu 400.000,- Sk, a to tak, že 200.000,- Sk bude na papieri, 100.000,- Sk jej dá do rúk a 100.000,- Sk poskytne synovi, ktorý v tom období potreboval peniaze. Nepoprela, že jej dal odporca 2 x po 1.300,- Eur, 1 x 500,- Eur a požičal jej
3.000,- Eur, avšak sumu 3.000,- Eur mu už vrátila poštovou poukážkou a ostané peniaze mu vráti po návrate syna zo zahraničia. Nesúhlasila s návrhom navrhovateľa, s tým, že svoj podiel daruje svojmu synovi. Keďže navrhovateľ má iba tohto syna, aj on sa môže svojho podielu vzdať, pričom sa zriadi vecné bremeno doživotného bývania navrhovateľa v tomto dome. Podpísala by mimosúdnu dohodu o vyrovnaní podielového spoluvlastníctva, ak by jej bol zaplatil okrem 200.000,- Sk ešte 200.000,- Sk synovi na byt. Tvrdila, že keď boli u JUDr. Borského a ona chcela previesť svoj podiel na navrhovateľa ( bolo to v čase, kedy jej zaplatiť 2 x po 1.300,- Eur a raz po 500,- Eur ) JUDr. Borský ju upozornil, že ďalších 200.000,- Sk jej už navrhovateľ nemusí vyplatiť a nebude mať ani dom ani peniaze. Navrhovateľ jej chcel platiť mimo zmluvy preto, aby sa o tom nedozvedela jeho priateľka a mal tak urobiť do roku 2011. Tvrdila, že už keď sa nasťahovala po uzavretí manželstva do domu, tak bola upovedomená, že jej v tom dome nič nepatrí a už 2 mesiace po nasťahovaní do domu ju navrhovateľ z neho vyhadzoval. Spôsobil jej úraz v takom rozsahu, že mala poškodenú lebku. Bola si vedomá toho, že v tomto dome bude len slúžkou. Na údržbu domu aj v čase povodí nemala prečo prispievať, pretože v dome nebývala, žije tu navrhovateľ aj so svojou priateľkou už 5 rokov. Keďže sa bála navrhovateľa, z domu odišla a aj keď volala políciu, do domu prístup nemala. Nie navrhovateľ, ale ich syn maľoval bráničku a robil v rodinnom dome v VPP. Nepopierala, že navrhovateľ pred manželstvom investoval finančné prostriedky do domu v hodnote cca 50.000,- Sk, čo uznala už aj v predchádzajúcom konaní. Celý dom vyšiel na necelých 300.000,- Sk s tým, že 100.000,- Sk dostali nenávratnú pôžičku od štátu. Uznáva, že odporcove investície sú pokiaľ išlo o studňu, kvádre, tehly, vápno a vykopanie základov. Netvrdila, že na dome navrhovateľ nerobil, ale každý pondelok robil celý deň, v sobotu celé poobede a v nedeľu keď sa nerobilo hrával futbal. Cez týždeň robil od rána do večera. Žiadala vypočuť C. M., a E. M. - bratov navrhovateľa.
Na pojednávanie konané dňa 17.12.2012 sa odporkyňa nedostavila a keďže doručenie predvolania mal súd riadne a včas vykázané podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti odporkyne.
Súd vykonal dokazovania výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Zo správy Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Spišská Nová Ves doručenej tunajšiemu súdu dňa 14.9.2012 súd zistil, že sporná nehnuteľnosť zapísaný v LV č. 142, kat. územie Vítkovce, parc. č. 789, zastavané plochy a nádvoria o výmere 741 m2 , stavba - rodinný dom s. č. 13 postavený na parc. č. 789, ktorá je predmetnom tohto konania nachádza sa v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa v 1/2 - ici a jeho syna P. M., L.. X.XX.XXXX v 1/2 - ici, ktorému svoj podiel na nehnuteľnosti darovala odporkyňa R. K., darovacou zmluvou uzavretou dňa 19.3.2012.
Účastníci konania boli písomne poučení, že všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada ( § 120 ods. 4 O.s.p). Navrhovateľ poučenie prevzal dňa 2.9.2012 a poučený bol aj na pojednávaní konanom dňa 17.12.2012 a odporkyňa prevzala poučenie dňa 2.9.2012. Keďže účastníci konania nepredložili súdu žiadne nové dôkazy ani skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení, súd vyhlásil dňa 17.12.2012 uznesením dokazovanie za ukončené.
Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka); výška spoluvlastníckeho podielu, pretože ide o právny vzťah len "ideálny", nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci, ale mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 9O O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľa /žalobca/ a odporca /žalovaný/ alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva /povinností/, ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch / sporových konaniach/ ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu - na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je resp. navrhovateľ nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený odporca .
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Z výpisu z LV č. 142 bolo zistené, že čase vyhlásenia rozsudku vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sa pôvodne viedlo medzi žalobcom a žalovanou R. K., došlo k zmene v spoluvlastníckych vzťahoch k spornej nehnuteľnosti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ktorej ide v tomto konaní. Spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti je žalovaný a jeho syn P..
Súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporkyne a neoznačenie odporcu, ktorý je pasívne legitimovaný, pretože mal preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej odporkyňa nie je nositeľkou subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, teda nemá pasívnu legitimáciu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Odporkyňa tým, že previedla vlastnícke právo ku spornej nehnuteľnosti, prestala byť jej podielovou spoluvlastníčkou a navrhovateľ nepodal návrh na zámenu účastníkov, ktorým by požiadal súd, aby z konania vystúpila odporkyňa a do konania na jej miesto vstúpil syn účastníkov konania, ktorý je v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pasívne vecne legitimovaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a účastníkom trovy konania nepriznal, nakoľko odporkyňa, ktorá mala v konaní úspech, si trovy nežiadala a navrhovateľ, ktorý bol plne neúspešný, nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.