Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-65-2007.pdf
PDF · 112.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/65/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľky: C. N., bytom S. XX, W. nad A., prechodne bytom Q. XX/E, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Eva Borovská, advokátka, so sídlom CAUSA advokátska kancelária, Štefánikova č. 7, 814 31 Bratislava proti odporcovi: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, vedľajší účastník: Kooperatíva poisťovňa, a.s., IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania. Navrhovateľka je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXX7 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia 106 318,- Sk (3 529,11 Eur) a stratu na zárobku po skončení PN a trov konania z titulu náhrady škody.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 06.09.2004 utrpela navrhovateľka úraz pri dopravnej nehode, keď ako chodkyňa prechádzala cez prechod pre chodcov na Ružinovskej ulici v Bratislave, pričom na koľajisku bola zrazená električkou č. 7113 linky č. 14/5, ktorú riadil vodič D.ý, zamestnanec odporcu. Za tento úraz zodpovedá odporca ako prevádzateľ dopravného prostriedku podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka, pričom ide o objektívnu zodpovednosť. Predmetná nehoda bola riadne hlásená polícii a vyšetrovaná Okresným riaditeľstvom PZ, okresným dopravným inšpektorátom, oddelenie dopravných nehôd Bratislava II pod č. ČVS: ORP-145/ODN-2004-II a Okresnou prokuratúrou Bratislava II pod č. 2Pv 1199/04 a Krajskou prokuratúrou pod č.2Kpt 287/05. Pri nehode utrpela navrhovateľka ťažký úraz s rozsahom následkov do konca svojho života, pričom nárok titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatnila samostatnou žalobou. V tomto návrhu si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody za zničené veci vo výške 13 500,- Sk, cestovné náklady v celkovej výške 43 718,- Sk, opatrovné vo výške 13 000,- Sk, stratu na zárobku počas PN vo výške 14 800,- Sk a po skončení PN a prilepšenie k strave vo výške 24 000,- Sk. Odporca odmietol navrhovateľke uhradiť vzniknutú škodu s poukazom, že nejde o objektívnu zodpovednosť a tiež s poukazom na rozhodnutie KDI KR PZ Bratislava č. KRP-P-203/DI-SK-205 zo dňa 04.10.2005.
Súd uznesením zo dňa 09.06.2008 odmietol podanie navrhovateľky v časti nároku na zaplatenie mesačnej straty na zárobku po skončení PN z dôvodu, že navrhovateľka neodstránila vady v časti podania napriek výzve súdu, pričom tento nedostatok bráni súdu v konaní ďalej pokračovať.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.06.2007, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí so svojou zodpovednosťou za vznik škody, nakoľko navrhovateľka nebola cestujúcou v električke, ale úraz utrpela ako chodkyňa nárazom do električky, z toho dôvodu nie je daná objektívna zodpovednosť, t.j. navrhovateľka musí preukázať zavinenie odporcu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, potvrdené Krajským dopravným inšpektorátom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave o zavinení dopravnej nehody. Navrhovateľka v rámci subjektívnej zodpovednosti zavinenie odporcu nepreukázala.
Podaním doručeným súdu dňa 01.06.2007 sa k návrhu na začatie konania vyjadril vedľajší účastník. Uviedol, že predmetná dopravná nehoda bola vyšetrovaná OR PZ Bratislava II, ktoré uznesením zo dňa 01.03.2006 zastavilo trestné stíhanie voči zamestnancovi odporcu. Šetrením bolo zistené, že navrhovateľka vstúpila do koľajiska v čase, keď to celková dopravná situácia neumožňovala, čím porušila ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z., za čo jej bola udelená pokuta vo výške 500,- Sk. K šetreniu bol pribratý znalec z odboru dopravy, ktorý konštatoval, že vodič električky začal na chodkyňu reagovať z technického hľadiska včas a navrhovateľka vytvorila z technického hľadiska vodičovi prekážku náhlu. Poukázal na ust. § 478 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prevádzateľ sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, pričom v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka ak škody bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám. V doterajšom dokazovaní bolo jednoznačne zistené, že poškodenie zdravia navrhovateľky bolo spôsobené výlučne jej konaním a zamestnanec odporcu nemohol žiadnym spôsobom zabrániť dopravnej nehode.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: hlásenie poistnej udalosti na motorovom vozidle zo dňa 12.05.2005, technickým preukzom vozidla EČ: A., zápočtový list navrhovateľky a potvrdenie údajov pre zápočet predchádzajúcich období dočasnej práceneschopnosti, o nároku a čerpaní dovolenky, potvrdenie o trvaní dočasnej práceneschopnosti zo dňa 22.10.2004, posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, posudok o bolestnom, list vedľajšieho účastníka zo dňa 07.02.2007, potvrdenie o peňažných dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou zo dňa 23.01.2007, 06.02.2007, ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo dňa 05.03.2005, potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch za obdobie r. 2005, mzdový list za mesiac 10/2006, znalecký posudok zo dňa 05.10.2006 vypracovaný znalcom Doc. L.esenie OR PZ v Bratislave II č.p. ČVS:-ORP-145/ODN-2004-II zo dňa 01.03.2006, rozhodnutie o priestupku OR PZ v Bratislave č.p. ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV zo dňa 26.07.2005, rozhodnutie KR PZ v Bratislave o odvolaní č.p.:KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04.10.2005, uznesenie KP v Bratislave č. 2KPt 287/05-8 zo dňa 12.04.2005, oznámenie o dopravnej nehode zo dňa 06.09.2004, protokol o nehode v cestnej premávke s fotodokumentáciou, záznamom o vykonaní dychovej skúšky, protokolom o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi, uznesenie OP Bratislava II č. 2Pv 1199/04-39 zo dňa 05.04.2006, znalecký posudok č. 9/2012 vypracovaný znalcom Expert Group, s.r.o., odborné posúdenie č. 241/2005 vypracovaný Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva, vyjadrenie primára neurochirurgickej kliniky Nemocnice ak. L. Dérera zo dňa 06.11.2012, uznesenie KS v Bratislave č.k. 2S 399/05 zo dňa 14.03.2007, rozsudok NS SR č.k. 1Sžo 142/2007 a obsahom vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-145/ODN-04-II ako aj ostatným spisovým materiálom, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenia dopravných nehôd Bratislava II č. ČVS: ORP-145/ODN-04-II súd zistil, že uznesením OR PZ v Bratislave II, ODI - ODN zo dňa 05.10.2004 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že dňa 06.09.2004 v čase o 13.36 hod došlo v Bratislave na Ružinovskej ulici k dopravnej nehode a to tak, že vodič Rumanský Ondrej jazdil električkou č. 7113 linky 14/5 smerom von z centra, pričom došlo k zrážke s chodkyňou C. ktorá prechádzala Ružinovskú ulicu z pravej na ľavú stranu. Pri dopravnej nehode chodkyňa C. utrpela podľa znaleckého posudku ťažké zranenie s vážnou dlhodobou poruchou zdravia.
Vo veci bol pribratý znalec z odboru dopravy Ing.. ktorý dňa 28.02.2005 vypracoval znalecký posudok č. 158/2004.
Na základe objednávky navrhovateľky bolo dňa 20.08.2005 vypracované Odborné posúdenie č. 241/2005 Žilinskou univerzitou, Ústavom súdneho inžinierstva.
Znalec Ing. T. vypracoval dňa 31.12.2005 Dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 158/2004, a to na základe výsluchu znalca zo dňa 14.12.2005, na ktorom bol oboznámený s Odborným posúdením č. 241/2005.
Zo zápisnice o výpovedi navrhovateľky pred ODI OR OPZ BA II dňa 12.11.2004 súd zistil, že navrhovateľka k nehode uviedla, že dňa 06.09.2004 bola v práci v Bratislave v Poliklinike Ružinov, ktorú skončila o 13.30 hod. Čo sa stalo ďalej, uviesť nevedela, nakoľko si na nič nepamätá.
Dňa 13.02.2005 opätovne vo veci vypovedala, a to tak, že uviedla, že si pomaly začína pamätať na to, čo sa stalo v deň nehody. V čase o 13.30 hod odchádzala z ambulancie, kde pracovala, išla na električku, na Ružinovskú ulicu, zastavila sa v stánku PNS a kupovala si lístok na MHD. Prišla k priechodu pre chodcov, ktorý sa nachádza na Ružinovskej ulici a tu stála s ostatnými a čakali, kedy by mohli prejsť na druhú stranu. V pravom jazdnom pruhu im vozidlo nezastavovalo a v ľavom jazdnom pruhu zastavilo. Prechádzali cez priechod pre chodcov až k zastávke a k miestu pre prechod pre chodcov. Pozrela sa doprava, odtiaľ nešla žiadna električka, pozrela sa doľava, odtiaľ videla prichádzať električku. Ako si dobre pamätá, električka bola ešte v takej vzdialenosti, že si myslela, že bezpečne prejde miesto pre prechádzanie. Začala prechádzať na druhú stranu, keď zrazu počula pískanie, na čo sa otočila smerom doľava a pozerala na miesto, odkiaľ prichádzal uvedený zvuk. Potom čo sa stalo, uviesť nevedela.
Zo zápisnice o výpovedi G., vodiča električky pred OR PZ v BA II dňa 07.09.2004 súd zistil, že vodič vo výpovedi uviedol, že dňa 06.09.2004 v čase asi o 13.36 hod jazdil električkou č. 7113 linky č. 14/5 po Ružinovskej ulici smerom von z centra, od nemocnice Ružinov na zastávku Herlianská. Ako prichádzal k zastávke, tak videl oproti prichádzať električku, ktorý už vchádzal na zastávku a míňal ho. Pozrel sa pred seba ako aj na zastávku, či tam niekto nestojí na okraji zastávky alebo na koľajisku. Pomaly pribrzďoval a mohol byť pred miestom na priechod pre chodcov, keď zbadal dievčinu, ktorá sa z ničoho nič rozbehla a začala utekať z pravej strany na ľavú. On hneď reagoval tak, že dal brzdu na doraz, nakoľko iné už nestihol. Potom videl už len jej hlavu, ako do nej narazil a ona spadla na koľajisko. Potom vystúpil z vozidla a poskytol jej prvú pomoc. Chodkyňu videl len utekať pred električkou, keď mohol byť asi 2-3 m pred ňou, pričom pred zastávkou jazdil rýchlosťou asi 20 km/h.
Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II, č.k. 2Pv 1199/04-9 zo dňa 21.03.2005 bola vec postúpená OBCP Bratislava II, lebo výsledky prípravného konania ukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol iný príslušný orgán prejednať ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dopravnú nehodu zapríčinila chodkyňa, keď porušila ust. §3 ods. 2 písm. a), § 53 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z.
Uznesením Krajskej prokuratúry v Bratislave č. 2KPt 287/05-8 zo dňa 12.04.2005 bola zamietnutá sťažnosť C. proti uzneseniu OP BA II, č.k. 2Pv 1199/04-9 zo dňa 21.03.2005 z dôvodu, že vo vyšetrovaní nehody nebolo zistené žiadne pochybenie a vodičovi električky nebolo preukázané nedbanlivé konanie.
Dňa 10.12.2005 bolo uznesením OR PZ v Bratislave II pod č.p.: ČVS-145/ODN-04-II začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že dňa 06.09.2004 v čase o 13.36 hod došlo v Bratislave na Ružinovskej ulici k dopravnej nehode a to tak, že vodič D. jazdil električkou č. 7113 linky 14/5 smerom von z centra, pričom došlo k zrážke s chodkyňou C., ktorá prechádzala Ružinovskú ulicu z pravej na ľavú stranu. Pri dopravnej nehode chodkyňa C. utrpela podľa znaleckého posudku ťažké zranenie s vážnou dlhodobou poruchou zdravia.
Vyššie uvedené trestné stíhanie bolo uznesením OR PZ v Bratislave II č.p.: ČVS-ORP-145/ODN-2004- II zo dňa 01.03.2006 zastavené. V odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že vykonaním šetrením bolo zistené, že chodkyňa C.orušila ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z.. Dňa 21.03.2005 prokurátorka OP BA II postúpila spisový materiál na OBCP Bratislava II, lebo výsledky prípravného konania ukazovali, že sa jedná o skutok, ktorý by mohol správny orgán ODI Bratislava II prejednať ako priestupok. Správny orgán ODI Bratislava IV rozhodol o priestupku a uznal chodkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona č. 372/1990 Zb. a uložil jej sankciu, a to pokutu vo výške 500,- Sk. Dňa 10.12.2005 na základe pokynu prokurátora KP Bratislava bolo podľa § 160 ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie. Po jeho začatí bol k veci vypočutý znalec z odboru dopravy Ing.
Juraj Korbeľ, ktorý uviedol, že vypracuje doplnok k znaleckému posudku, v ktorom bude spracovaná alternatíva priebehu dopravnej nehody, ktoré boli vytknuté v odbornom posúdení ÚSI Žilina. V mesiaci január 2006 bol doručený dodatok k znaleckému posudku, pričom znalec konštatoval, že vodič električky začal na chodkyňu vstupujúcu do koľajiska električiek reagovať z technického hľadiska včas a chodkyňa vytvorila vodičovi električky z technického hľadiska prekážku náhlu.
Rozhodnutím o priestupku OR PZ v Bratislave IV č. ORP:-P-546/DI-BCP-2005-IV zo dňa 26.07.2005 bola navrhovateľka uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona č. 372/1990 Zb., za čo jej bola uložená pokuta vo výške 500,- Sk.
Rozhodnutím o odvolaní OR PZ v Bratislave, ODI, OBCPaDE č. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04.10.2005 odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutí o priestupku zamietol a rozhodnutie o priestupku potvrdil.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2S 399/2005 zo dňa 14.03.2007 bola zamietnutá žaloba navrhovateľky o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04.10.2005, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžo 142/2007 potvrdené.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
V danom prípade nárok navrhovateľky predstavuje nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená navrhovateľke pri dopravnej nehode. Pri posúdení uvedeného nároku súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné na uvedený nárok aplikovať ustanovenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu (v danom prípade odporca ako dopravca) zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (prejavujúcou sa pohybom, zvýšenou rýchlosťou, technickými nárokmi na ovládanie atď., t.j. faktormi, s ktorými zákon spája zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či okolie).
Predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade možno konštatovať, že dopravná nehoda, pri ktorej navrhovateľka utrpela úraz je udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
V zmysle § 428 druhá veta Občianskeho zákonníka sa môže prevádzateľ zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Jedným z liberačných dôvodov je okolnosť, že škoda síce vznikla v súvislosti s prevádzkou, ale bezprostrednou príčinou škody bola neodvrátiteľná udalosť. V prípade, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, je zbavenie sa zodpovednosti možné, ak prevádzateľ preukáže, že škodovej udalosti nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, čo treba vykladať objektívne, bez vzťahu k určitému prevádzateľovi, rozumie sa ním všetka možná starostlivosť prichádzajúca do úvahy so zreteľom na stav vedy a techniky, ktorú možno požadovať od ktoréhokoľvek prevádzateľa. Neodvrátiteľnú škodu môže pritom spôsobiť objektívna skutočnosť (napr. prírodná udalosť) a subjektívna skutočnosť, ktorou je správanie tretej osoby (napr. náhle a neočakávané vkročenie chodca na vozovku). V tomto smere súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenia dopravných nehôd Bratislava II č. ČVS: ORP-145/ODN-04-II ako aj listinnými dôkazmi
zadováženými zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C 13/2007. V uvedenom súdnom konaní si navrhovateľka uplatnila nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia z rovnakej udalosti zakladajúcej jej nárok na uplatnenú náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie v rovnakom smere ako navrhovateľka žiadala aj v tomto konaní, súd vyčkal na výsledky uvedené znaleckého dokazovania v súlade so zásadou hospodárnosti konania a výsledky dokazovania pripojil k súdnemu spisu a oboznámil s nimi účastníkov konania.
Závery znaleckého dokazovania vykonaného v rámci trestného konania konštatovali, že technika jazdy vodiča električky bola z technického hľadiska správna. Vodič začal na chodkyňu z technického hľadiska reagovať včas pri oboch alternatívach prechádzania chodkyne cez koľajisko električiek. Vodič električky mohol z technického hľadiska zabrániť stretu električky s chodkyňou za predpokladu prechádzania chodkyne cez koľajisko električiek podľa alternatívy A, t.j. električka by zastavila pred miestom stretu s chodkyňou, keby rýchlosť električky na začiatku reakčného času vodiča električky bola v rozsahu (19,6 - 21,6) km/h. Za predpokladu prechádzania chodkyne cez koľajisko električiek podľa alternatívy B, t.j. električka by zastavila pred miestom stretu s chodkyňou, keby rýchlosť električky na začiatku reakčného času vodiča električky bola v rozsahu (15,3 - 16,9) km/h. Chodkyňa mohla stretu s električkou zabrániť za predpokladu, keby jej chovanie sa vo vozovke, resp. na koľajisku električiek bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Na základe záverov Odborného posúdenia č. 241/2005 vypracovaného dňa 20.08.2005, ktoré konštatovali neúplnosť a z technického hľadiska neprijateľnosť znaleckého posudku, bol dňa 21.12.2005 vypracovaný Dodatok č. 1 k znaleckému posudku. V zmysle jeho záverov za predpokladu, že chodkyňa cez koľajisko električiek prechádzala z pravej strany na ľavú stranu vzhľadom na smer jazdy električky rýchlosťou normálnej chôdze, je možné konštatovať, že vodič električky začal na chodkyňu reagovať núdzovým brzdením v okamihu, keď sa električka nachádzala vo vzdialenosti cca 26,3 m pred miestom stretu. Rýchlosť električky bola v tomto okamihu cca 39,4 km/h, t.j. nižšia ako je maximálna povolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku. V tomto okamihu sa chodkyňa nachádzala na vozovke Ružinovskej ulice smerom von z centra mesta mimo koľajiska električiek vo vzdialenosti cca 0,5 m od pravého okraja koľajiska električiek. Z uvedeného je preto možné konštatovať, že vodič električky začal na chodkyňu prechádzajúcu cez vozovku, resp. vstupujúcu do koľajiska električiek reagovať z technického hľadiska včas. Technika jazdy vodiča bola z technického hľadiska správna. V Dodatku č. 1 sa znalec ďalej zaoberal možnosťami zabránenia dopravnej nehode zo strany oboch účastníkov, pričom dospel k záveru, že pri použití prevádzkovej brzdy by došlo k časovému zabráneniu dopravnej nehode, keby rýchlosť jazdy električky na začiatku reakčného času vodiča bola v rozsahu (27,6 - 30,5) km/h a k priestorovému zabráneniu by došlo keby rýchlosť jazdy električky na začiatku reakčného času vodiča bola v rozsahu (18,1 - 20,0) km/h. V prípade použitia núdzovej brzdy by došlo k časovému zabráneniu dopravnej nehode, keby rýchlosť jazdy električky na začiatku reakčného času vodiča bola v rozsahu(29,5 - 32,6) km/h a k priestorovému zabráneniu by došlo keby rýchlosť jazdy električky na začiatku reakčného času vodiča bola v rozsahu (25,7 - 28,4) km/h. Chodkyňa mohla stretu s električkou zabrániť za predpokladu, keby jej chovanie sa vo vozovke, resp. na koľajisku električiek bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov, pričom chodkyňa vytvorila vodičovi z technického hľadiska prekážku náhlu.
Zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 13/2007 (znalecký posudok č. 9/2012) vyplýva, že z technického hľadiska navrhovateľka svojim pohybom po koľajovej dráhe vytvorila vodičovi električky prekážku náhlu, čo spočívalo v tom, že vodič nemohol zabrániť zrážke s chodkyňou, zastavením pred miestom zrážky ani pri jeho včasnej reakcii, ktorej výsledkom bolo intenzívne brzdenie núdzovou brzdou. Niekto iný na mieste vodiča by bol mohol zabrániť dopravnej nehode v prípade, že by predvídal, že chodkyňa prechádzajúca po priechode pre chodcov bude prechádzať ďalej na druhú stranu cesty cez koľajovú dráhu. V prípade, že by niekto iný na mieste vodiča električky predvídal túto skutočnosť, je z technického hľadiska dôvodné predpokladať, že včasným znížením rýchlosti by došlo k odvráteniu zrážky.
Súd v tomto ohľade vyhodnotil dôkazy vzťahujúce sa na priebeh nehody a dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že odporca ako prevádzateľ sa zbavil zodpovednosti, nakoľko sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V oboch znaleckých posudkoch bolo konštatované, že chodkyňa (navrhovateľka) vytvorila vodičovi električky z technického hľadiska prekážku náhlu a to pri zohľadnení všetkých variant spôsobu chôdze navrhovateľky. Otázka predvídateľnosti chôdze navrhovateľky na druhú stranu cez koľajovú dráhu je otázkou právneho posúdenia, pričom súd vyhodnotil túto otázku v tom smere, že žiadny vodič električky nemohol predvídať
za danej situácie, že chodkyňa bude prechádzať po prejdení prechodu pre chodcov ďalej cez koľajisko, a to v rozpore s právnymi predpismi, pričom v danom prípade je irelevantné, či sa chodkyňa rozbehla do jazdnej dráhy električky (tak ako vypovedal vodič) alebo plynule prechádzala z prechodu pre chodcov na koľajisko, príp. zastavila na ostrovčeku a potom prešla na koľajisko. Ako vyplýva z predložených znaleckých posudkov, išlo o prehľadný úsek cesty, preto aj z tohto hľadiska bolo možné predpokladať, že chodci majú možnosť sledovať prehľadne dopravnú situáciu a teda aj vidieť prichádzajúce vozidlo, preto nie je dôvod na záver, že vodič by mal predpokladať a očakávať vstup chodcov na koľajisko, znížiť maximálne rýchlosť, a to pod nižšiu rýchlosť ako je maximálna povolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku. Pri dodržaní všetkých dopravných predpisov vzťahujúcich sa na daný úsek zo strany vodiča ( ako to vyplynulo z vyšetrovania nehody) nie je možné vyvodiť predvídateľnosť správania chodkyne v danej situácii. Súd nepovažoval námietky právnej zástupkyne navrhovateľky ohľadom záverov znaleckého dokazovania za dôvodné, a mal za to, že v znaleckých posudkoch boli vyčerpané všetky možnosti a spôsoby stretu vozidla s chodkyňou, pričom v každom bol uvedený záver, že chodkyňa vytvorila vodičovi prekážku náhlu. Súd považoval preukázanie liberácie odporcu za dostatočné, v konaní neboli v tomto smere navrhnuté ďalšie dôkazy zo strany účastníkov konania.
Súd na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade bolo v konaní preukázané, že odporca ako prevádzateľ vozidla sa zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka svojim konaním, ktoré bolo v rozpore s právnymi predpismi (a ktoré bolo právoplatne potvrdené v správnom konaní ohľadom priestupku) zapríčinila vznik škody, v spojení so závermi znaleckých posudkov možno vyvodiť, že škoda vznikla výlučne zavinením poškodeného. Súd zároveň na základe uvedených záverov zamietol návrh navrhovateľky na vykonanie dôkazu výsluchom rodičov, brata a priateľky navrhovateľky ako aj ošetrujúceho lekára ako nadbytočný pre rozhodnutie vo veci.
Súd z vyššie uvedených dôvodov, po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o jednotlivé čiastkové nároky navrhovateľky, je potrebné skonštatovať, že v časti vecnej škody, cestovných nákladov od 06.09.2004 až do konca januára 2005, opatrovného a straty na zárobku po skončení PN ide o premlčaný nárok. Odporca v konaní namietol premlčanie uvedených nárokov, z toho dôvodu sa súd zaoberal aj touto otázkou.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
V danom prípade navrhovateľke začala plynúť premlčacia lehota dňom nasledujúcim ako sa dozvedela o tom, že jej vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Súd je toho názoru, že navrhovateľka sa dozvedela o tom, kto jej škodu spôsobil už v čase jej prepustenia z nemocnice, resp. najneskôr pri prvom výsluchu na polícii, nakoľko už v tomto čase vedela, že dopravná nehoda nastala zrážkou s električkou, a teda nepochybne vedela, kto jej mal spôsobiť škodu. Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto mu spôsobil škodu, resp. kto za ňu zodpovedá v okamihu, keď preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočný pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. V danom prípade išlo o vozidlo MHD, teda navrhovateľke najneskôr pri prvom výsluchu na polícii (12.11.2004 ) muselo byť zrejmé, kto za škodu zodpovedá, a k uvedenému aj dospela, keďže podala voči odporcovi žalobu.
Pri jednotlivých čiastkových nárokoch teda uplynula premlčacia lehota nasledovne: pri vecnej škode, ktorá vznikla navrhovateľke dňa 06.09.2004 a o ktorej sa dozvedela najneskôr prepustením z nemocnice dňa 08.10.2004, uplynula premlčacia lehota dňa 13.11.2006; pri cestovných nákladoch, ktoré navrhovateľke vznikli v období od 06.09.2004 do 08.10.2004, a o ktorých sa teda dozvedela najneskôr dňa 08.10.2004, uplynula premlčacia lehota dňa 13.11.2006; pri cestovných nákladoch , ktoré vznikli navrhovateľke od 08.10.2004 do 20.10.2004, a o ktorých sa teda dozvedela najneskôr 20.10.2004, uplynula premlčacia lehota dňa 13.11.2006, pri cestovných nákladoch, ktoré vznikli
navrhovateľke od 20.10.2004 do 15.12.2004, a o ktorých sa teda dozvedela najneskôr dňa 15.12.2004, uplynula premlčacia lehota dňa 16.12.2006, pri cestovných nákladoch, ktoré vznikli navrhovateľke do konca januára 2005, a o ktorých sa teda dozvedela najneskôr dňa 31.01.2005, uplynula premlčacia lehota dňa 02.02.2007, pri opatrovnom, ktorý nárok mal vzniknúť navrhovateľke v období od 08.10.2004 do 20.10.2004 a od 15.12.2004 do 31.01.2005, teda o ktorom sa dozvedela najneskôr dňa 31.01.2005, uplynula premlčacia lehota dňa 02.02.2007, pri strate na zárobku, ktorý nárok mal vzniknúť navrhovateľke v období od 06.09.2004 do 31.01.2005, teda o ktorom sa dozvedela najneskôr dňa 31.01.2005, uplynula premlčacia lehota dňa 02.02.2007. Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 28.03.2007, čo znamená, že bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie uvedených nárokov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď plne úspešnému odporcovi prináležalo právo na náhradu nákladov, nakoľko si ich však v konaní neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. Vedľajší účastník navrhovateľa, ktorému rovnako prislúcha právo na náhradu trov konania, si v konaní náhradu trov uplatnil, avšak trovy v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave dňa 17.12.2012
Mgr. Adela Unčovská
sudca
Za správnosť vyhotovenia: