Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-294-2012.pdf
PDF · 75.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/294/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
B. S., K.. XX.XX.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: Silvia CZ., Y.. W., K.. XX.XX.XXXX, Y.. XX.XX.XXXX, bytom Vrútky, Nábrežná 1/9 a otca: Rastislav Kováč, nar. 20.07.1977, bytom Martin, Minská 9, maloletá toho času v starostlivosti Diagnostického centra Lietavská Lúčka, so sídlom Skalka 36, v konaní o nariadenie výchovného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Súd nariaďuje u maloletej Veroniky Kováčovej, nar. 28.10.1998 výchovné opatrenie, ktoré bude realizované v Diagnostickom centre pre mládež so sídlom v Lietavskej Lúčke, Skalka 26, na dobu 6 mesiacov.
Matka je povinná platiť na maloletú B. S., K.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30,- Eur mesačne, počnúc umiestnením maloletého dieťaťa do zariadenia, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Diagnostického centra pre mládež so sídlom v Lietavskej Lúčke, Skalka 26 a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude maloleté dieťa prípadne umiestnené.
Otec je povinný platiť na maloletú B. S., K.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30,- Eur mesačne, počnúc umiestnením maloletého dieťaťa do zariadenia, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Diagnostického centra pre mládež so sídlom v Lietavskej Lúčke, Skalka 26 a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude maloleté dieťa prípadne umiestnené.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 20P/172/2006 zo dňa 21.2.2007 v časti o výživnom k maloletej B..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd vyhotovil skrátenú formu rozsudku s poukazom na ust. § 157 ods. 3 OSP, pretože na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, ktorí sa vzdali odvolania, a preto v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin podal dňa 05.10.2012 návrh na vydanie predbežného opatrenia o nariadení výchovného opatrenia a súčasne návrh na začatie konania o nariadení výchovného opatrenia u maloletej. Návrh odôvodnil najmä tým, že maloletá je drzá voči učiteľom, vulgárne sa vyjadruje, osočuje spolužiakov a má nepriaznivý vplyv na ostatných spolužiakov. Otec a
matka nedokážu jej výchovu zvládnuť. Ďalej dôvodil, že nariadenie výchovného opatrenia je potrebné s ohľadom na jej rizikové správanie, nevhodné sociálne kontakty, opakované delikty, používanie alkoholu, fajčenie a opozičné postoje voči matke.
Uznesením č.k. 12P/294/2012-16 zo dňa 11.10.2012 súd vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil u maloletej zverenie do dočasnej starostlivosti do Diagnostického centra Lietavská Lúčka, v ktorom je toho času umiestnená.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámení sa s návrhom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, s pripojenými listinami, uznesením o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 11.10.2012, správou diagnostického centra zo dňa 06.12.2012, rozsudkom 20P/172/2006 zo dňa 21.02.2007 a príjmami u otca a matky.
Predmetom konania bolo rozhodnúť o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ktorý navrhoval, aby súd rozhodol o uložení výchovného opatrenia maloletej pobytom v diagnostickom zariadení a súčasne určiť rodičom platiť výživné na maloletú počas pobytu v diagnostickom centre. Súd rozhodoval na základe týchto právnych predpisov:
Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Podľa § 37 ods. 2 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Podľa § 37 ods. 3 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov, b) pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na šesť mesiacov, c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.
Podľa § 37 ods. 5 ZR súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 37 ods. 6 ZR súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP - konanie vo veciach starostlivosti o maloletých).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).