Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_3T-43-2012.pdf
PDF · 104.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.12.2012 takto
rozhodol:
obžalovaný
L. X., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom W. X. Č.. XXXX/XX, P., okres T., zamestnaný, ženatý, na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 07.07.2010 v čase okolo 14.30 hod. v Martine pri riadení svojho osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, evidenčného čísla T.-XXX S. v súprave s prívesným vozíkom nezistenej značky evidenčného čísla T.-XXX F. vychádzajúc z vážnice areálu zberných surovín Mlynár na ulici Sučianska 34 v Martine v priemyselnej časti sídliska Priekopa, po účelovej komunikácii k uvedenej ulici, nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, následkom čoho si nevšimol rovnakým smerom vľavo po tejto komunikácii idúceho chodca J. T., nar. XX.XX.XXXX tlačiaceho bicykel a ľavou prednou časťou prívesného vozíka narazil do jeho pravej nohy, následkom čoho J. T. spadol na zem a utrpel krvnú podliatinu v oblasti pravého kolena a impresívnu zlomeninu vonkajšej kĺbnej plochy pravej píšťaly, ktoré je ťažké poranenie vyžadujúce si operačnú intervenciu a vystavenie práceneschopnosti v trvaní 5 mesiacov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a s použitím § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin pod sp. zn. 1 Pv 98/2011 podala dňa 13.03.2012 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému L. X., stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. l, 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov ako i prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný L. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že si požičal prívesný vozík od suseda, naložil ten železný šrot a okolo 14,00 hod to zaviezol do Priekopy do zberných surovín. Vtedy vážil pán X.. Ten sa nachádzal ešte v areáli, kde je digitálna váha, teda za jeho vozidlom a prívesným vozíkom. Pána X. naposledy vnímal, keď vážil jeho príves. Najprv on odváži prívesný vozík plný, následne prázdny, urobí odpočet, dá mu lístoček a on s ním ide k okienku, k pokladni, kde mu vyplatia peniaze za to množstvo železa. Keď zastal na váhe, auto bolo mimo váhy, prívesný vozík zostal na váhe. Keď si bol vybrať peniaze, znova prechádzal popri vozíku do auta. Vtedy nasadal a pohol sa preč, nevidel tam nikoho, dvaja by sa tam ani neobišli. Keď vychádzal z tej váhy, pozrel sa do spätných zrkadiel, nevidel nikoho. Vpredu bola kopa osôb, bola tam mela. Keď sa on pohol, títo sa mu odstupovali. Keď sa pohol, nejaký meter, meter a pol niekto na neho zakričal stoj, on hneď stúpil na brzdu. Poškodený, keď prišiel k nemu, sedel na zemi, na ľavej strane vodičovej strane vozidla, hovoril, že ho bolí noha. On ho posadil na stoličku. Obžalovaný ďalej uviedol, že nevie odhadnúť, kde sa nachádzal poškodený, keď vyšiel z auta, asi meter, dva metre od prívesného vozíka. Keď uvádzal v prípravnom konaní, že zo skutku sa cíti byť vinný, k tomu môže uviesť, že ak by sa to stalo tak, ako uvádza poškodený, aj tak by on do neho narazil, a nie on do neho. Na otázky samosudcu obžalovaný uviedol, že mal zapojený dvojnápravový väčší vozík. Keď sa pozrel do spätných zrkadiel, možnože dozadu až nevidel.
Svedok poškodený J. T. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel do tej zberne za tým účelom, že chcel ísť za kamarátom. Prišiel na vrátnicu, kde je váha, išiel na bicykli. Pred vrátnicou zosadol z bicykla a bicykel oprel o vrátnicu, nie tam, kde sa váži, ale hneď vpredu. Bicykel oprel pred budovu. Tam v tej búdke je vrátnička, on sa jej chcel spýtať, či môže ísť za tým kamarátom. Keď videl, koľko tam je ľudí, tak sa otočil a išiel preč, ani sa nepýtal tej vrátničky. On vošiel do toho priestoru vážnice, videl veľa ľudí tak sa otočil a išiel preč. Keď sa išiel spýtať do tej vrátnice, na tej váhe bol prázdny prívesný vozík. A predtým bolo auto, ktoré už odchádzalo preč. On zobral ten bicykel a po pravej strane tohto bicykla išiel z areálu preč. Tam sa nasadnúť nedalo, boli tam ľudia, auto, išiel pešo, tlačil bicykel a snažil sa vyjsť na cestu. Keď zobral bicykel, odchádzal preč, to auto stálo. Ten svedok, ktorý tu bude vypočutý zakričal na neho, ten svedok bol predo ním. Ten videl, že ho to vozidlo môže zasiahnuť. On sa obzrel, natočil a auto keď sa pohlo, bol to moment, narazilo do neho, zlomilo mu nohu na pravej strane, zachytil ho ten prívesný vozík, nie auto a zlomil nohu. On spadol, auto zastalo, bol v šoku, chcel sa postaviť, ale keď sa postavil, tak spadol. On sa pokúšal viackrát vstať, myslel si, že ju má len vykĺbenú. Keď sa nemohol zdvihnúť došlo mu, že to bude niečo iné. Ten prvý, kto bol pri ňom, bol svedok - pán X.. Tam sa zbehlo veľa ľudí, okrem iného aj šofér auta. Auto z tej vážnice odchádzalo preč a malo aj príves, to bol ten kameň úrazu, ten príves bol širší ako to auto. Lekári odhadovali liečenie na 5 mesiacov, on štyri mesiace musel ležať na posteli, nezaťažovať nohu, lekári mu ju zošrobovali, asi po pol roku začal chodiť o barlách. Na otázky obhajcu poškodený vypovedal, že keď prišiel do tej vážnice,
keď zobral bicykel a odchádzal auto stálo, následne keď bol pri zadnom kufri auta, vtedy sa auto pohlo a ten vozík do neho narazil. Ten príves narazil do jeho pravého kolena, on spadol vedľa prívesu, spadol na ten bicykel. Podľa neho sú to rozprávky, že vošiel do nejakej látky. Pred touto dopravnou nehodou nemal žiaden podobný úraz pri dopravnej nehode, mal zdravé kosti, neliečil sa na rednutie kostí.
Svedok Y. X. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je dôchodca, ale v tej dobe pracoval na dohodu v zberných surovinách Mlynár ako výkupca druhotných surovín a pracoval pri váhe pri vstupe do areálu. Väčšinou sa zdržiaval pri bočnom vážnom priestore, aby videl na displej počítača a videl odčítať váhu, ktorú vážia. Vie, že vtedy akurát vážil taký väčší prívesný vozík, ešte sa čudoval, že ten vozík, ktorý prečnieval to auto bol zapojený za takým malým vozidlom. Vtedy si všimol, že do vážneho priestoru ide nejaký nižší pán, tlačil bicykel. Vtedy sa to auto pohlo. Ten pán s tým bicyklom prichádzal a padol. On vtedy na nikoho nekričal, len potom zakričal - dávajte pozor, aby ste sa tu nepozabíjali. Slovko stoj nekričal on. Čo si on všimol, ten prívesný vozík bol širší ako to auto a ešte tam boli aj tie blatníky na tie kolesá. Oni sa nezrazili, on stál od nich asi 2-3 metre. Auto vychádzalo z vážnice, videl chlapíka tlačiac bicykel ako ide do vážnice. On si pomyslel, že kde sa ten trepe. Ako ten pán spadol, tak bol jeden a pol metra od prívesného vozíka. Ten šofér nezastal s autom a s vozíkom išiel ďalej až tam zastal. Vodič s autom zastal tak, že auto stálo za bránou pri smetných košoch a prívesný vozík od brány až k tej budove. Keď auto s tým prívesným vozíkom odchádzalo, bolo prázdne. On nevie prečo tam poškodený spadol. On tam dal tú drevenú latu tak 10 na 10 aby si autá nepoškodili podvozok. Jemu sa tak zdalo, že poškodenému sa bicykel dostal medzi ten betón a ten hranol a spadol. Poškodený spadol na taký betón. Poškodený viedol ten bicykel po pravej strane. Bicykel mal po pravej nohe. On poškodeného zaregistroval vtedy, keď vchádzal do areálu pred modrou bránkou, ešte pred vážnicou. Nevie ako bol natočený bicykel keď spadol, ten bicykel sa nachádzal vedľa neho. On hneď vedel, že keď ten pán spadol, že to bude mať zlomené. Nie ako on hovoril, že mu nič nie je. Že to bude vážne, pretože to bolo počuť ako to chruplo. On počul, ako to chruplo. Bicykel bol pri tom pánovi a ten pán bol na tom betóne zvalený. Tam nikto nekričal, každý sa díval na to auto. Bolo tam viac ľudí. On nevie prečo vodič toho auta zastal. Na otázky samosudcu svedok vypovedal, že on nevie prečo ten pán s tým bicyklom padol. Možno bol ustatý, alebo sa chcel vyhnúť tomuto prívesu. Keď poškodený spadol, nevie kto k nemu prišiel ako prvý. Obžalovaný prišiel tam až neskôr, keď zastavil s tým autom. Potom k poškodenému prišla pani, majiteľ, ďalší ľudia. Súd podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku na návrh prokurátorky prečítal časť výpovede svedka z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovediach z prípravného konania a z hlavného pojednávania. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že videl , že ten chodec chce vyjsť do vážneho priestoru a tak na neho zakričal, že kde sa to tam trepe s tým bicyklom, že sa tam nezmestí. V tom si všimol, že sa mu predné koleso bicykla zišlo z tej hrany a zapriečilo sa medzi hranu a taký drevený hranolec alebo latu, ktorá tam tesne pri tej hrane ležala, koleso sa spriečilo a ten chodec prepadol smerom doprava na ten bicykel. Podľa neho k jeho kontaktu s tým odchádzajúcim vozidlom a ani s tým prívesným vozíkom ani nedošlo.
Svedok T.. H. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vypracovaného odborného vyjadrenia zo dňa 21.04.2011. Poškodený J. T. utrpel impresívnu zlomeninu vonkajšej kĺbnej plochy pravej píšťaly. Uvedené poranenie je možné charakterizovať ako ťažké poranenie. Toto poranenie si vyžadovalo operačný zákrok a PN v trvaní 5 mesiacov. Uvedené poranenie obmedzovalo poškodeného v obvyklom spôsobe života, najmä svojou bolestivosťou. Vzhľadom k veku poškodeného je možné predpokladať aj vznik trvalých následkov, v zmysle artrózy pravého kolena. Čo sa týka mechanizmu vzniku tohto poranenia u poškodeného, on v danej veci uviedol dve verzie, na základe akých mohlo dôjsť k zraneniu poškodeného. Čo sa týka prvej verzie, tak ako to uviedol poškodený, išlo by o náraz prívesného vozíka do kolena poškodeného. Druhá verzia, súvisiaca s výpoveďou svedka, že malo dôjsť k zídeniu bicykla z hrany vážnice, následnému zapáčeniu predného kolesa, čo malo za následok spriečenie kolesa a prepadnutia chodca na bicykel, pričom by došlo k uplatneniu tzv. „pántového“ mechanizmu. Obe tieto verzie, alebo mechanizmy vzniku daného zranenia, nie je možné spochybniť, alebo vyvrátiť ani jednou z nich. Vzhľadom na poranenia, ktoré utrpel poškodený, sú obidve hodnoverné.
So súhlasom prokurátorky a obžalovaného súd prečítal zápisnicu o konfrontácií medzi poškodeným a svedkom Y. X. z prípravného konania. Tento procesný úkon neodstránil rozpory vo výpovediach tak poškodeného ako i svedka, ktorí zotrvali na svojich svedeckých výpovediach.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým odborné vyjadrenie k zraneniam poškodeného, záznam o dopravnej nehode, zápisnicu o obhliadke miesta nehody , záznam o dychovej skúške, dodatočnú zápisnicu o obhliadke vozidla a prívesu, lekárske potvrdenie, pracovný posudok na obžalovaného, výpis z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov. Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd oboznámil procesné strany s pripojenou fotodokumentáciou - ohľadom postavy poškodeného, z miesta dopravnej nehody, z dodatočnej obhliadky vozidla a prívesného vozíka a z previerky výpovede na mieste činu. Zápis o dychovej skúške preukazuje, že obžalovaný nepožil alkoholické nápoje. Z výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bola doposiaľ uložená len jedna pokuta za spáchanie priestupku v cestne premávke v roku 2010. Z výpisu z registra priestupkov Obvodného úradu Martin vyplýva, že obžalovaný nemá žiadny záznam v evidencii priestupkov. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v odpise z registra trestov.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a spácha čin závažnejším spôsobom konania.
Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Podľa § 4 ods.1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 4 ods.1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám.
Za dôležitú povinnosť možno vo všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie.
Podľa § 123 ods. 3 Tr zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora. Obžalovaný svojim vyššie uvedených konaním naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko inému - poškodenému J. T. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví - impresívnu zlomeninu vonkajšej kĺbnej plochy pravej píšťaly vyžadujúcu vystavenie práceneschopnosti v trvaní 5 mesiacov a spácha čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa § 4 ods.1 písm. c/ , e/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora. Na svoju obranu obžalovaný uviedol, že ak by sa to stalo tak, ako to uvádza poškodený, aj tak by on do neho narazil, a nie on do neho. K obrane obžalovaného vypovedal svedok Y. X..
V danej veci boli tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní produkované dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Súd svoje rozhodnutie oprel o vierohodnosť jednej skupiny dôkazov. Na jednej strane je tu výpoveď svedka poškodeného, ktorý potvrdzuje spáchanie trestnej činnosti obžalovaným, na druhej strane je tu výpoveď svedka Y. X.H., ktorý uvádza, že poškodený spadol sám a aj zranenie si spôsobil sám. Pri vyhodnotení vierohodnosti týchto svedkov súd prihliadol najmä k vnútornej štruktúre výpovedí svedkov, t.j. či si navzájom neodporujú o podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedali, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedkovia vypovedajú, či výpoveď svedkov je v súlade aj s ostatnými zadováženými dôkazmi v trestnom konaní ako i okolnosť vzťahu svedkov k stranám trestného konania. Čo sa týka výpovede poškodeného podľa názoru okresného súdu poškodený vypovedal v predmetnej trestnej veci rovnako tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa názoru súdu vo výpovediach svedka Y. X.H. existuje viacero rozporov. V prvom rade svedok Y. X. v prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že poškodenému sa spriečilo koleso a sám prepadol na bicykel. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol najprv, že jemu sa tak zdalo, že poškodenému sa bicykel dostal medzi ten betón a ten hranol a spadol, potom svedok uviedol, že on nevie prečo ten pán s tým bicyklom padol. Svedok si nepamätal ani na to, že on zakričal na poškodeného. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorá spochybňuje vierohodnosť výpovede svedka Y. X.H., je jeho výpoveď o tom, že počul, ako to chruplo (keď spadol poškodený). Svedok Y. X. uvádzal, že sa nachádzal za motorovým vozidlom s prívesom, ktoré bolo naštartované a odchádzalo a napriek tomu počul to chrapnutie, keď poškodený spadol, čo podľa názoru súdu je veľmi nepravdepodobné, naopak keby sa nachádzal pred motorovým vozidlom, tak ako to uvádzal poškodený, tak túto skutočnosť by mohol veľmi pravdepodobne počuť. Podľa názoru súdu svedok Y. X. v čase kontaktu prívesu s nohou poškodeného sa nachádzal pred motorovým vozidlom obžalovaného, videl ako ten prečnievajúci príves zasiahne poškodeného, preto zakričal aj stoj, na čo reagoval obžalovaný zastavením vozidlo, no pripojený príves už zasiahol do nohy poškodeného a zranil ho. Svedok T.. H. V.
- súdny lekár uviedol, že poškodený J. T. utrpel impresívnu zlomeninu vonkajšej kĺbnej plochy pravej píšťaly, uvedené poranenie je možné charakterizovať ako ťažké poranenie, ktoré si vyžadovalo operačný zákrok a práceneschopnosť v trvaní 5 mesiacov. Čo sa týka mechanizmu vzniku tohto poranenia u poškodeného, on v danej veci uviedol dve verzie, na základe akých mohlo dôjsť k zraneniu poškodeného, obe tieto verzie, alebo mechanizmy vzniku daného zranenia, nie je možné spochybniť, alebo vyvrátiť. Čo sa týka prvej verzie vzniku zranenia u poškodeného, tak ako to uviedol poškodený, išlo by o náraz prívesného vozíka do kolena poškodeného.
Na základe vyššie uvedených skutočností, samosudca dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť, že u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu, vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného postačí pôsobiť uložením trestu odňatia slobody na samotnej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t. j. vo výmere 1 roka, ktoré súd obžalovanému podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 1 roka. Nakoľko sa predmetného prečinu obžalovaný dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, svojím konaním spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví a v minulosti bol postihnutý za spáchanie dopravného priestupku, z týchto dôvodov súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo
výmere 1 rok, teda na samotnej dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže súd mohol obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti od 1 až do 10 rokov.
Súd je toho názoru, že takto stanovené druhy trestov zabezpečia nápravu obžalovaného / prvok individuálnej prevencie/ a zároveň budú pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom / prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.