Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-79-2011.pdf
PDF · 111.16 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/79/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. K. L., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: matka - H.. E. L., trvale bytom G. XXXX/XX, C.. pri G., t.č. bytom C. X/M., L. a otec - H.. K. L., bytom P. XX, J., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. K. L., nar. XX.X.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk (XX,XX €) na sumu XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky maloletej, vždy do 8-ho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.1.2011.
Zročné výživné za obdobie od 1.1.2011 do 17.12.2012 vo výške X.XXX,- € je otec p o v i n n ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej.
Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu XXX,- €.
Súd návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a .
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 13C 284/2005-38 zo dňa 2.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2006 a to v časti výšky výživného pre maloletú C. K..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 23.12.2010 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 2.5.2011 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú C. K. zo sumy X.XXX,-Sk na sumu XXX,-€ mesačne a to od 1.1.2011. Návrh odôvodnila tým, že od roku 2006, kedy bolo naposledy o výživnom rozhodnuté došlo u maloletej k zmene pomerov súvisiacich najmä s jej zvýšenými výdavkami na zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, z dôvodu jej nástupu na základnú školu a samozrejme aj v súvislosti s celkovým nárastom jej potrieb.
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 11.4.2011 žiadal otec o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý návrh odôvodnil tým, že od 1.7.2010 nadobudla účinnosť novela Zákona o rodine, na základe ktorej môže súd maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. O zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti má záujem, obaja rodičia sú spôsobilí maloleté dieťa vychovávať a striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, keďže takto budú lepšie zaistené jej potreby. Navrhol striedavú osobnú starostlivosť upraviť v 2-týždňových intervaloch, ktoré sa budú opakovať s tým, že striedavá osobná starostlivosť začne v nedeľu o 16.00 hod. Zároveň žiadal, aby počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné určené nebolo podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine. K návrhu matky na zvýšenie výživného sa vyjadril tak, že pokiaľ súd obe konania spojil na spoločné konanie, navrhuje, aby bolo výživné na maloletú postupne zvyšované a to o XX,-€ každý kalendárny rok až do 18.roku života maloletej, t.j. do roku XXXX tak, že v roku XXXX bude výživné XX,-€, v roku XXXX - XX,-€, v roku XXXX - XX,-€, v roku XXXX - XX,-€, v roku XXXX - XXX,-€, v roku XXXX - XXX,-€, v roku XXXX - XXX,-€, v roku XXXX - XXX,-€ a v roku XXXX - XXX,-€.
Súd konania o návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 23.12.2010 a o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zo dňa 11.4.2011 spojil uznesením č.k. 25P 79/2011-160 zo dňa 5.8.2011 na spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p.
Ďalším návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 22.5.2012 žiadal otec o zníženie výživného na maloletú C. K. zo sumy XX,-€ na minimálne výživné vo výške XX,-€ v prípade, že súd nerozhodne o striedavej starostlivosti podľa jeho návrhu. Zároveň týmto podaním zrušil svoj pôvodný návrh na postupné zvyšovanie výživného o XX,-€ každý kalendárny rok. Tento návrh odôvodnil tým, že má vysoké náklady na vlastnú existenciu, pričom v prípade, že by odpredal byt, ostal by na ulici ako žobrák, keďže novú hypotéku by v tejto ekonomickej situácii nedostal. Vzhľadom na svoju zdravotnú a ekonomickú situáciu, mešká aj s platením úhrady nákladov na vlastné bývanie a existenciu.
Otec podal aj dva návrhy na nariadenie predbežného opatrenia. Návrhom zo dňa 11.4.2011 žiadal predbežným opatrením zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd návrh uznesením č.k. 13P 81/2011-17 zo dňa 10.5.2011 zamietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 192/2011-22 zo dňa 12.7.2011. Ďalší návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o zníženie výživného bol vylúčený na samostatné konanie a dňa 10.10.2012 súd uznesením č.k. 25P 221/2012-6 tento návrh otca zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, či už sa jednalo o šetrenie pomerov u oboch rodičov, dopytom do školy, ako aj pohovorom s maloletou, neodporúčajú zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Odporúčali by styk otca s dieťaťom rozšíriť na dva víkendy v mesiaci, nakoľko v súčasnosti je upravený iba jeden víkend, keďže takto si to aj maloletá želala. K návrhu matky na zvýšenie výživného sa pripojil, nakoľko výživné bolo naposledy určené v roku 2006, t.j. pred 6 rokmi, a teda sa výrazným spôsobom u maloletej zmenili pomery. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného odporučil zohľadniť vek a potreby dieťaťa, ako aj príjmové a majetkové pomery oboch rodičov. K návrhu otca na zníženie výživného sa nepripojil, keďže zníženie výživného nie je v záujme maloletej.
Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV ponechal rozhodnutie vo veci na úvahe súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C 284/2005 a spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 221/2012, s príjmami oboch rodičov, ako aj s ostanými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo o výživnom pre maloletú C. K. rozhodnuté pri rozvode manželstva rodičov a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 13C 284/2005-38 zo dňa 2.11.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.12.2006 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá C. K. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou X.XXX,-Sk ( XX,XX €) mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli aj o úprave styku tak, že je otec oprávnený stretávať sa s maloletou jeden víkend v mesiaci, vždy v poradí druhý v mesiaci v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 22.7. do 7.8. a počas Vianočných sviatkov od 26.12. od 13.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod. V čase tohto rozhodnutia bola maloletá vo veku 3,5roka.
Matka vo výpovediach a písomných vyjadreniach uviedla, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá práve začala navštevovať materskú škôlku. V súčasnosti už navštevuje 4.triedu ZŠ a teda jej výdavky sa zvýšili najmä v súvislosti so školou, pričom spočívajú vo výdavkoch na stravu, družinu, knižky, školu v prírode, ďalšie školské výdavky ako napr. fotky, platby za rôzne akcie a podujatia v rámci školy a pod. Dcéra sa tiež venuje záujmovým krúžkom, keďže chodí na plávanie a 3-mesačný kurz stál XX,- €, chodí aj na angličtinu, ktorá stála XX,-€ za štvrťrok. Zvýšené výdavky má s maloletou aj v súvislosti s návštevou letných táborov, pričom pobytový tábor stojí okolo XXX,-€ a denný asi XX,-€. Krúžkom sa venuje aj zo zdravotných dôvodov, keďže má od lekára odporučené, aby sa aktívne pohybovala, nakoľko priberá. Baví ju aj lyžovanie, k čomu by však bolo potrebné zakúpiť kompletnú výstroj, na čo nemá peniaze. Páči sa jej tenis a bola aj v tenisovom tábore, ale na takúto športovú aktivitu tiež nemá dostatok finančných prostriedkov. Ďalej uviedla, že okrem výdavkov na školu a záujmové činnosti má s dcérou výdavky aj v súvislosti s jej zdravotným stavom, keďže má problém s imunitou a dyslexiou. V súčasnosti otec platí výživné vo výške XX,-€ mesačne nepravidelne, ale napokon ho doplatí. Je zrejmé, že z tejto sumy nemôže pokryť ani základné potreby maloletej, navyše, keď otec okrem toho žiadnym iným spôsobom neprispieva. Čo sa týka návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s tým absolútne nesúhlasila, z dôvodu, že sama C. odmieta striedavú osobnú starostlivosť a otec nevyužíva ani doteraz upravený styk s dcérou, keďže nemá záujem, pričom v stretávaní sa otca s maloletou nikdy nebránila. Stretávajú sa asi 1x za mesiac, ale stalo sa, že sa nevideli aj dlhší čas. Uviedla tiež, že je riadne zamestnaná, jej príjem je okolo XXX,-€ mesačne netto a k svojim výdavkom uviedla, že spláca hypotéku, ktorú si zobrala na zabezpečenie bývania a to vo výške XXX,-€ mesačne. Okrem toho má ďalšie výdavky spojené s bývaním vo výške asi XXX,-€ mesačne.
Otec vo výpovediach a písomných vyjadreniach uviedol, že všetko, čo povedala matka ho opäť utvrdzuje v domnienke, že striedavá osobná starostlivosť je nevyhnutná. Tvrdil, že matka mu v stretávaní sa s dcérou bráni, organizuje dcérin čas úplne sama, o ničom ho neinformuje a vopred naplánovala celé jej prázdniny, čiže na stretnutie už nemal priestor. Matka sama začala vyvíjať snahu na to, aby ho od striedavej osobnej starostlivosti odradila a nútila ho, aby si v júni 2011 dcéru zobral, akože „na skúšku“. Nechcel to však skúšať, pretože vedel, že jeho snahy bude matka inak interpretovať, čo sa neskôr aj stalo. Napriek tomu bola dcéra u neho 3 dni. Počas týchto 3 dní s ňou chodil na krúžky a rehabilitácie a samozrejme chodila aj do školy. Nevie presne, prečo dcéra po 3 dňoch išla späť k mame, ale pripadalo mu to celé tak, ako keby ho chceli dostať do pasce. V minulosti sa snažil o stretávanie s dcérou, ale dcéra je akoby presiaknutá vyjadreniami matky. O striedavej osobnej starostlivosti začal uvažovať už minimálne pred 2 rokmi. V súčasnosti žije v 2,5 izbovom byte v Pezinku, spolu so svojou priateľkou, ktorá sa však na chode domácnosti nepodieľa a všetky náklady na bývanie a stravu platí sám. Okrem toho platí hypotéku vo výške XXX,-€ mesačne a XXX,-€ mesačne má ďalšie náklady na bývanie. K svojmu príjmu uviedol, že má príjem nestály a kolísavý. Má zriadenú živnosť - poradenstvo v oblasti duševného vlastníctva, pričom v rokoch 2008 a 2009 mal dobrý príjem, ale odvtedy jeho príjmy výrazne klesli. Skutočný príjem podľa daňového priznania má X.XXX,-€ ročne. Keďže je živnostník, môžu byť určité výdavky zahrnuté ako odpočítateľné položky, napr. benzín, telefón, splátka na auto, ktorá je X.XXX,-€ mesačne. Má aj pôžičky od svojej rodiny, celkovo vo výške X.XXX,-€, ktoré musí splatiť. Od februára 2010 má zriadenú aj spoločnosť s ručením obmedzeným - L., s.r.o., kde je jediným konateľom a spoločníkom, pričom táto spoločnosť sa venuje rovnakej činnosti, na akú mal živnosť a to duševnému poradenstvu a postupne s činnosťou prechádza na podnikanie v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným, keďže to má lepší imidž. Podotkol, že iba posledné roky 2010 a 2011 mal z finančného hľadiska také kritické, inak sa mu v podnikaní pomerne darilo. Spoločnosť L. s.r.o. však v roku 2010 a 2011 nemala v podstate žiaden zisk. V ďalšej výpovedi uviedol, že od 20.2.2012 až do 1.5.2012 bol práceneschopný, pričom doklad o práceneschopnosti mu bol vystavený ešte počas živnosti. Od 1.5.2012 sa zamestnal vo svojej spoločnosti L. s.r.o. a v práceneschopnosti pokračoval ako zamestnanec tejto spoločnosti, pričom práceneschopný bol až do 19.11.2012. Ako zamestnanec dostával nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne asi vo výške XXX,-€ mesačne. Zo zamestnania vo svojej spoločnosti
zatiaľ mzdu nedostal, avšak v pracovnej zmluve má uvedenú mzdu vo výške minimálnej mzdy. Bolo pre neho výhodnejšie zamestnať sa a to v dôsledku lepšej ochrany, nakoľko v rámci živnosti nie je právna ochrana tak zabezpečená vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom. Finančnú krízu mal už takú neúnosnú, že nevládal splácať ani splátky za auto a bol nútený na tieto mesačné splátky si požičiavať od rodiny, pričom táto suma sa už vyšplhala na XX.XXX,-€, preto musel auto H. C predať. Predal ho za XX.XXX,-€ a z tejto sumy vyplatil X.XXX,-€ exekúciu a zo zvyšku vyplatil svoje záväzky u rodiny a to takým spôsobom, že si od svojej firmy L. s.r.o. peniaze požičal a následne ich vrátil rodine. Auto už bolo vlastníctvom spoločnosti, keďže predtým ho previedol zo živnosti. Podotkol, že predpokladá, že budúci rok už bude na tom finančne lepšie, pretože niektoré záležitosti už vyriešil. Ďalej vo výpovedi uviedol, že s dcérou sa stretol pred týždňom, kedy bola u neho na víkend a pred mesiacom, kedy tiež bola u neho. Počas letných prázdnin mu matka dcéru nepriniesla, pričom to mohla urobiť, keďže bol práceneschopný. Počas práceneschopnosti mal také dni, kedy mu bolo lepšie a potvrdil, že sa v tom čase zúčastnil aj na natáčaní seriálu. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že mal problémy s kolenami a tento stav ešte stále nemá doriešený. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že vlastní byt vo výmere 80 m2, ktorý kúpil v roku 2008 v čase najväčšej realitnej bubliny vo výške X.XXX.XXX,-Sk, z toho sumu X.XXX.XXX,-Sk má hypotéku. V súčasnosti hypotéka predstavuje sumu XX.XXX,-€, medzitým ceny bytov padli a predajná hodnota bytu je už iba XXX.XXX,-€. Vlastní aj pozemok v M. D. o výmere 596 m2 v hodnote XX.XXX,-€. Tento pozemok kúpil „do podnikania“, zobral si na neho pôžičku od svojej matky, takže v prípade predaja pozemku mu nepripadne žiadna čiastka. Na pozemku chce v budúcnosti stavať menší dom, čo závisí od finančnej situácie. Tiež vlastní auto Peugeot 206, kúpené v roku 2004, ktorého predajná cena je X.XXX,-€ a ktoré používa na krátke trasy. Okrem toho vlastní auto H. C, kúpené v roku 2008 na splátky, ktoré používa na podnikanie a jeho predajná hodnota je XX.XXX,-€. Medzičasom už toto auto predal za cenu XX.XXX,-€. Vlastní tiež priestory na podnikanie v R. vo výmere 16 m2, ktorých predajná hodnota je X.XXX,-€. Tiež uviedol, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére A. K., ktorá už má XX rokov, študuje na strednej škole a na jej výživu platí rovnako XX,-€ mesačne.
Z listinných dôkazov vyplýva, že príjem matky v roku 2011 bol X.XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku XXXX (január až máj) bol XXX,XX € priemerne mesačne netto. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Z daňového priznania otca ako fyzickej osoby za rok 2010 vyplýva, že mal základ dane X.XXX,XX € a daň nulovú (č.l. XXX - XXX), v roku 2011 mal základ dane XXX,XX € a daň nulovú (č.l. XXX-XXX). Z daňového priznania spoločnosti L. s.r.o. za rok 2011 vyplýva, že všetky položky sú nulové (č.l. XXX- XXX). Z predloženého potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - L. s.r.o. za rok 2010 vyplýva, že spoločnosť mala základ dane aj daň nulovú (č.l. 306).
Listinné dôkazy založené matkou (č.l. 13 - 145) preukazujú výdavky maloletej súvisiace so zdravotným stavom maloletej, s nákladmi na školské podujatia a potreby, záujmové krúžky, náklady na prázdninové pobyty a mimoškolské aktivity, výdavky na oblečenie, stravu, bývanie a pod. Celkové výdavky maloletej matka vyčíslila v priemere na sumu XXX,-€ mesačne (286).
Zo správy zo šetrenia kolíznym opatrovníkom v domácnosti matky ako aj v domácnosti otca súd zistil, že šetrenie u matky bolo vykonané X.X.XXXX, v rámci ktorého bolo zistené, že matka spolu s maloletou bývajú v 1-izbovom byte, ktorého majiteľkou je stará matka maloletej. Byt je prerobený na 2-garsónku tak, že maloletá má k dispozícii malú detskú izbu. V rozhovore s kolíznymi opatrovníčkami matka uviedla, že na návrhu na zvýšenie výživného trvá, pretože peniaze jej chýbajú a z výživného, ktoré je určené, nedokáže pokryť ani len základné potreby maloletej. Vyjadrila sa ďalej, že mesačne spláca hypotéku vo výške XXX,-€, ktorú si zobrala na byt, ktorý však ešte nie je dostavaný. Ďalej bol vykonaný pohovor s maloletou C. K. primerane jej veku a rozumovej vyspelosti bez prítomnosti matky. Maloletá pôsobila milým a pokojným dojmom, vyjadrovala sa spontánne a zrozumiteľne. Uviedla, že sa jej otec pýtal na striedavú osobnú starostlivosť, na čo mu ona radšej neodpovedala, keďže ho nechcela sklamať a bála sa, že keď mu to povie, že si to neželá, tak sa začne na ňu hnevať a prestane si ju brávať. Spontánne uviedla, že si striedavú osobnú starostlivosť nevie predstaviť a chce ostať bývať s mamou, ale vedela by si predstaviť, že s otcom by trávila 2 víkendy v mesiaci. Poznamenala, že v minulosti a to od októbra 2010 až do apríla 2011 s otcom vôbec nebola, čo jej bolo ľúto. Maloletá tiež uviedla, že otca má rada a dobre
vychádza aj s jeho XX-ročnou priateľkou G.. Dňa 27.3.2012 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok vykonal šetrenie aj v domácnosti otca a zo správy vyplýva, že otec aj naďalej považuje svoj návrh na striedavú osobnú starostlivosť za odôvodnený, nakoľko dcéra je v jeho prítomnosti oveľa pokojnejšia a viac uvoľnená ako pred matkou a pre svoj ďalší vývoj potrebuje aj mužský vzor. Šetrením bolo ďalej zistené, že v byte, v ktorom býva otec, je kompletne zariadená iba spálňa a ďalšia izba nie je zariadená. Zariadenie obývacej miestnosti, ktorá je prepojená s kuchyňou je len čiastočné a v kuchyni chýba celý kuchynský nábytok, ako aj vybavenie, je tam iba dvojplatnička. V rámci šetrenia bolo otcovi odporučené zútulniť byt, k čomu on uviedol, že nie je problém zariadiť byt a zakúpiť kuchynskú linku, avšak nemohol to urobiť skôr, pretože mal finančné problémy. V prípade však, že súd vyhovie jeho návrhu, je schopný v krátkom čase byt zariadiť tak, aby bol vhodný pre maloleté dieťa.
Maloletá C. K. v školskom roku 2012/2013 navštevuje X.triedu základnej školy. Venuje sa záujmovým krúžkom a má zdravotné problémy, je sledovaná v imunualergologickej, ortopedickej, stomatologickej a pneumologickej ambulancii.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú C. K. rozhodnuté v decembri 2006, t.j. pred 6 rokmi, pričom v čase posledného rozhodnutia práve začala navštevovať materskú školu a mala X,X roka. V súčasnosti už navštevuje X. triedu základnej školy a má X rokov. Preto je nepochybné, že sa počas tohto obdobia výrazným spôsobom zmenili pomery na jej strane a to v súvislosti s vyšším vekom, ale najmä v súvislosti s nárastom jej výdavkov súvisiacich so školou a školskými aktivitami, záujmovými krúžkami, ako aj so zdravotným stavom. Všetky výdavky maloletej, ktoré matka preukázala dostatočným spôsobom a to rôznymi potvrdeniami, účtami a inými listinnými dôkazmi, súd hodnotí ako opodstatnené a nevyhnutné pre riadny všestranný vývoj maloletej, pričom žiaden z výdavkov nemožno považovať za nadhodnotený. Preto súd návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodný a vyhovel mu v celom rozsahu, pričom má za to, že výška určeného výživného je primeraná a zodpovedá jednak potrebám maloletej, ako aj majetkovým pomerom oboch rodičov, ich schopnostiam a možnostiam. Súd rozhodol o výživnom v tejto výške aj napriek tomu, že otec tvrdil, že jeho majetkové pomery nie sú dobré a tiež, že v zamestnaní v súčasnosti bude poberať iba minimálnu mzdu. Dokazovaním však bolo zistené, že majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom bytu, pozemku, obchodného priestoru, ako aj iných hnuteľných vecí vyššej hodnoty, sú dostatočné na to, aby výživné v určenej výške platil. Navyše je podnikateľom, pričom pôvodne podnikal na základe živnosti a neskôr od roku 2010 ako jediný konateľ a spoločník v spoločnosti L. s.r.o. Z daňových priznaní otca ako fyzickej osoby ako aj zo spoločnosti s ručením obmedzeným síce vyplýva, že príjmy otca resp. spoločnosti sú nízke, prípadne minimálne, súd však pri hodnotení možností a schopností otca dospel k záveru, že je schopný výživné v určenej výške platiť. Celé jeho podnikanie je značne neprehľadné, nakoľko majetok zo živnosti previedol na spoločnosť s ručením obmedzeným, čoho príkladom je to, že ako podnikateľ - živnostník si zakúpil na živnosť auto značky H. C, ktoré splácal po X.XXX,-€ mesačne (za situácie, keď na výživu maloletej prispieva sumou XX,-€ mesačne, aj to nepravidelne) a neskôr tvrdil, že si na tieto splátky požičiaval peniaze od vlastnej rodiny, pričom následne auto previedol na svoju spoločnosť s ručením obmedzeným, kde ho predal a vyplatil dlh rodine. Súd tiež považuje jeho zamestnanie sa vo svojej spoločnosti za minimálnu mzdu za účelové so snahou javiť sa ako človek s najnižšími príjmami. Je tiež ťažko uveriteľné, že jeho spoločnosť už 2 roky nemá žiadne príjmy, pričom
tvrdil, že pokiaľ podnikal na základe živnosti, tak mal v rokoch 2008 a 2009 príjmy slušné. Otec je vysokoškolsky vzdelaný človek a nepreukázal, že by mal také zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať a teda je podľa názoru súdu plne schopný na výživu maloletej prispievať určeným výživným. Z dôvodov, pre ktoré súd vyhovel návrhu na zvýšenie výživného, nevyhovel návrhu otca na jeho zníženie a tento návrh zamietol ako nedôvodný.
Čo sa týka návrhu otca na zverenie maloletej C. K. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd v rámci dokazovania vykonal aj primeraný pohovor s maloletou prostredníctvom kolízneho opatrovníka, pričom zo správy je zrejmé, že maloletá sa vyjadrila, že si nevie predstaviť, že by bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Jednoznačne vyslovila názor, že chce ostať bývať s matkou a súd na jej názor prihliadol. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považuje návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť za nedôvodný je tá skutočnosť, že otec sa s maloletou v súčasnosti stretáva iba občas, pričom dostatočným spôsobom ani nevyužíva doteraz upravený rozsah styku. Z tohto dôvodu sa súd ani nepriklonil k odporúčaniu kolízneho opatrovníka na rozšírenie úpravy styku, keďže ani doterajšia úprava nie je zo strany otca realizovaná. Zároveň bolo preukázané, že matka žiadnym spôsobom otcovi v styku s dieťaťom nebráni, naopak, aj sama maloletá by si želala, aby si ju otec brával častejšie, pričom on túto možnosť nevyužíva dôvodiac, že matka jej organizuje všetok voľný čas a on už nemá ďalší priestor. Toto tvrdenie otca nebolo v konaní preukázané, naopak, matka preukázala, že sa v dostatočnom predstihu dotazuje, či otec mieni stráviť s dcérou dlhšie obdobie, napr. počas letných prázdnin, avšak bezvýsledne. Z vyššie uvedených dôvodov súd teda považuje návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti za nedôvodný. V tejto súvislosti skôr apeluje na otca, aby prejavoval väčší záujem o dieťa, kooperoval s matkou v tomto smere, nakoľko aj sama maloletá by si želala častejší kontakt s otcom.
Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.1.2011, t.j. ako žiadala matka, keďže bol návrh podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že počiatok zvýšenia výživného bol ustálený dňom 1.1.2011 a otec v období od 1.1.2011 do 17.12.2012 na výživu maloletej prispieval nedostatočne, vznikol mu dlh vo výške X.XXX,- €, ktorý mu súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Povolenie splátok súd nepovažoval za vhodné, nakoľko bolo preukázané, že majetkové pomery otca sú dostatočné na úhradu celého dlhu, navyše, keď otec doteraz prispieval na výživu maloletej iba sumou, ktorá je len o niečo vyššia ako je minimálne výživné a aj to nepravidelne. Do zročného výživného súd otcovi započítal zaplatené výživné za označené obdobie vo výške XXX,- € (XX mesiacov po XX,-€ = XXX,-€).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p., nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský
súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).