Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoEk-6-2023.pdf
PDF · 74.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoEk/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti povinnému: Tenisový klub Tatran Prešov, so sídlom Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO: 35 521 589, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, o vymoženie 1.416,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 6Er/453/2009-15 zo dňa 02.05.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že.: „exekúciu z a s t a v u j e, p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie vo výške 76,54 Eur, z a v ä z u j e oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Konštatoval, že dňa 24.11.2010 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že u povinného bolo vykonané zisťovanie majetkových pomerov, z ktorého vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného, o čom bol oprávnený vyrozumený. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 83,25 Eur a predložil súdu exekučný spis sp. zn. EX 72/2009 z ktorého vyplýva, že súdny exekútor vykonal opakované zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnymi výsledkami. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani žiadneho známeho exekúciou postihnuteľného relevantného hnuteľného majetku vhodného na speňaženie. Vzhľadom na negatívne výsledky opakovaných zisťovaní majetkových pomerov povinného mal súd prvej inštancie za preukázané, že záver súdneho exekútora o tom, že v danej exekučnej veci nie je predpoklad vymoženia predmetnej pohľadávky, je opodstatnený a odôvodnený. Na základe uvedeného, vzhľadom na nemajetnosť povinného, exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavil. Zo správy súdneho exekútora o stave exekučného konania jednoznačne vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol exekučne postihnuteľný. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 199; 200 ods. 1, 2; 203 ods. 2 Exekučného poriadku a v zmysle §§ 14 ods. 1, 2; 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 76,54 eur, ktoré uložil uhradiť oprávnenému do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli predložené súdnemu exekútorovi zo strany právneho zástupcu oprávneného, ktorý mu predložil výpis zo živnostenského registra, ďalej mu predložil skutočnosti oprávňujúce vyvrátiteľnosť nemajetnosti povinného. Z internetovej stránky, ako aj zo samotnej činnosti povinného vyplýva, že tento doposiaľ vykonáva činnosť prevádzkovanie tenisových kurtov, ktoré prenajíma na tréningy a turnaje. Okrem tejto činnosti má nájom aj z prevádzkovania športových, kultúrnych a spoločenských podujatí a z prenájmu bufetu, ktorý sa nachádza v jeho priestoroch. Je síce pravdou, že ukazovatele tohto klubu sú vykazované v daňových priznaniach ako nulové, avšak súdny exekútor sa mal zaoberať otázkou príjmov. Súdny exekútor požiadal oprávneného v roku 2010 o zloženie preddavku v sume 1.000,- eur, k čomu oprávnený listom z 20.10.2010 poukázal, že voči tomuto zaplateniu podáva námietky, pretože rozhodné dôkazy o tom, že klub existuje a prevádzkuje sa, boli dané v priebehu exekúciu v rokoch 2009 – 2011. Súdny exekútor i napriek dôkazom predložených oprávneným, nevykonal žiadnu činnosť k uspokojeniu oprávneného. Riadnym výkonom exekúcie mohla byť uspokojená, resp. môže byť uspokojená aj pohľadávka samotného súdneho exekútora s poukazom na podnikateľskú činnosť povinného.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie oprávneného navrhuje zamietnuť. Oprávnený po vydaní uznesenia o zastavení exekúcie dňa 03.06.2016 uhradil trovy exekúcie, ako to ukladá predmetné uznesenie. Majetkové pomery povinného súdny exekútor opätovne preveril vo verejne dostupných registroch aj pred podaním tohto vyjadrenia a musí konštatovať, že povinný je nemajetný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a zákonné a navrhuje ho potvrdiť.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
6. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že odvolacie námietky oprávneného boli naplnené, a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania. nevychádzal z aktuálneho stavu majetku opravného.
7. Podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súd zastaví exekúciu v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že pre zastavenie exekúcie sú smerodajným majetkové pomery povinného, a to ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie. Súd v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie podľa tohto ustanovenia môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, t.j. skutočnosti vyplývajúce zo zistení súdneho exekútora. Nemajetnosť povinného v exekučnom konaní musí byť v exekučnom konaná zistená a preukázaná jedine súdnym exekútorom, pričom následne len z týchto zistení vychádza súd prvej inštancie. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v takejto exekúcii by potom dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.
8. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie na podklade podnetu súdneho exekútora doručeného dňa 24.11.2010, ktorý po preskúmaní majetkových pomerov povinného konštatoval, že tento nevlastní žiaden majetok, preto boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
9. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie síce vychádzal zo zistení súdneho exekútora o nemajetnosti povinného a poukázal aj na negatívne výsledky lustrácií nachádzajúcich sa v exekučnom spise, avšak o zastavení exekúcie rozhodol až uznesením zo dňa 02.05.2016, t.j. takmer 6 rokov po predložení návrhu súdnym exekútorom na zastavenie exekúcie.
10. Z uvedeného dôvodu preto možno v tomto smere konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nevychádzal z aktuálneho stavu na strane povinného, ale zo stavu neaktuálneho, t.j. stavu spred 6 rokov. Odvolací súd má za to, že doba 6 rokov je pomerne dlhým obdobím, počas ktorej sa majetkové pomery na strane povinného mohli podstatne zmeniť, teda mohol nadobudnúť majetok, ktorý by mohol byť exekvovateľný. Ako bolo už uvedené vyššie, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného má vychádzať zo stavu aktuálneho v čase jeho rozhodovania, pričom rozhodovanie súdu prvej inštancie v roku 2016 na základe návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z roku 2010 nemožno považovať za aktuálne zistený stav. Ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu, súdny exekútor zisťoval majetkové pomery na strane povinného už v rokoch 2009, 2010, a to dopytmi na rôzne orgány.
11. Tvrdenie súdneho exekútora, že zisťoval majetkové pomery na strane povinného aj v čase vyjadrenia k odvolaniu oprávneného, neboli v odvolacom konaní preukázané a ani z exekučného spisu nevyplývajú.
12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nemohol napadnuté uzneseniu ako vecne správne potvrdiť, a preto ho postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b ) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Úlohou súdu prvej inštancie bude vrátiť vec súdnemu exekútorovi na opätovné prešetrenie majetkových pomerov na strane povinného a následne v primeranej lehote rozhodnúť o prípadnom návrhu súdneho exekútora. Pri opätovnom posúdení veci je potrebné prihliadnuť na všetky odvolacie námietky oprávneného, a to predovšetkým v súvislosti s námietkou, že povinný vykonáva podnikateľskú činnosť.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).