Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-135-2011.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/135/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovu v právnej veci navrhovateľky Z. M., nar. X. X. XXXX, trvale bytom A. Q. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom, Križovatka č. 5, 969 01 Banská Štiavnica, proti odporcovi Z. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C., C. 4, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky zvýšené výživné mesačne vo výške 100,- € od 10. 11. 2011, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky
Zameškané výživné za obdobie od 10. 11. 2011 do 31. 12. 2012 vo výške 200,18 € súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- € od právoplatnosti rozsudku, spolu s bežným výživným až do vyrovnania zameškaného výživného pod následkami straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom, číslo konania 9C/1219/94 zo dňa 15. 12. 1994 v časti určeného výživného.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa vo svojom návrhu domáhala zvýšenia výživného na 250,- € mesačne, nakoľko od posledného určenia výživného v roku 1994 podstatne vzrástli jej výdavky.
Odporca s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie a rozsudkom zo dňa 18. 4. 2012 čiastočne návrhu vyhovel tak, že zvýšil výživné na 30,- € mesačne. Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením číslo 15CoP/48/2012 -65 zo dňa 31. 7. 2012 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Zo spisu 9C/1219/94 Okresného súdu Žiar nad Hronom súd zistil, že rozsudkom zo dňa 15. 12. 1994 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky, vtedy ešte maloletej rozvedené, súd na čas po rozvode zveril navrhovateľku do výchovy a opatery jej matke a otca zaviazla prispievať na výživu maloletej Z. 500,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 1994.
Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že jej návrh je odôvodnený v celom rozsahu. Pomery navrhovateľky sa oproti roku 1994 podstatne zmenili, uplynula doba zhruba 18 rokov. V čase pôvodného určenia výživného mala navrhovateľka jeden rok, v súčasnosti študuje na vysokej škole vzdialenej vyše 120 km od miesta bydliska, musí si platiť okrem študijných potrieb aj internátne ubytovanie a má zvýšené náklady na dopravu z miesta bydliska do školy. Jej matka je nezamestnaná a navrhovateľka má veľké problémy, či z finančných dôvodov bude môcť ďalej študovať. Navyše má výdavky spojené s chronickým ochorením pokožky a musí vynakladať finančné prostriedky na liečbu. Odporca sa o ňu od malička nezaujíma, vlastne ho navrhovateľka ani nepozná. V čase pôvodného určenia výživného odporca začal len podnikať, teraz sa situácia na jeho strane zmenila, má príjem čiastočný invalidný dôchodok. Okrem toho žije v byte so svojou matkou, táto skutočnosť by sa mala brať do úvahy, keďže musí z príjmu, ktorý dostáva, vynakladať také prostriedky na bývanie a stravu, ako keby žil sám.
Odporca na pojednávaní potvrdil, že žije z dôchodku, ktorý mu je poukazovaný od 1. 1. 2012 vo výške 191,20 €. Požiadal o dávku v hmotnej núdzi, ktorá mu však nebola priznaná. Žije s matkou v spoločnej domácnosti, pričom celý jej dôchodok ide na domácnosť. Má záujem privyrobiť si, ale pokiaľ chodil na pohovory, buď nemali pre neho vytvorené chránené miesto, ako pre invalida, alebo mu nevyhovovala práca kvôli jeho ruke. Na výživu dcéry prispieva len základným výživným, nestretáva sa s ňou, nad rámec výživného jej nič nezaplatil.
Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava súd zistil, že odporca poberá od 1. 1. 2012 invalidný dôchodok vo výške 191,20,- €.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina súd zistil, že odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy od 8. 1. 2003 do 18. 2. 2004.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen súd zistil, že odporca nepoberá dávku v nezamestnanosti vyplácanú Sociálnou poisťovňou od 28. 4. 2004 poberá invalidný dôchodok.
Z potvrdenia Y. Y. F. C. Y. Z. G. súd zistil, že navrhovateľka je v akademickom roku 2012-2013 dennou študentkou bakalárskeho štúdia prvého ročníka študijného odboru špecializácie masmediálna komunikácia a reklama.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica súd zistil, že matka navrhovateľky je v evidencii úradu od 12. 12. 2011.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je odôvodnený. Súd posudzoval, v akom smere došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky a jej obidvoch rodičov oproti pôvodnému stavu v roku 1994. Ako zistil, v roku 1994 bola navrhovateľka maloletá, mala jeden rok, v súčasnosti je plnoletá a je študentkou vysokej školy. Zvýšili sa tak podstatným spôsobom výdavky spojené s jej bežným životom, ošatením, kultúrnym, spoločenským vyžitím, ale najmä v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, kde dochádza do Nitry, s čím sú spojené výdavky nielen s internátnym ubytovaním, študijnými pomôckami, ale aj cestovným v mieste bydliska do miesta školy. Na druhej strane k zmene pomerov došlo aj na strane obidvoch rodičov. Matka navrhovateľky v čase pôvodného určenia výživného bola na materskej dovolenke, otec bol súkromný podnikateľ, od októbra 1994 bol nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti 1.225,- Sk. V súčasnosti je matka navrhovateľky nezamestnaná, odporca je invalidný dôchodca, žije z invalidného dôchodku. Býva spoločne matkou, s ktorou sa delí o výdavky spojené s bývaním, stravou. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že odporca sa v podstate od určenia výživného v roku 1994 žiadnym spôsobom o navrhovateľku nezaujíma, nenavštevuje ju, nad rámec výživného jej nič nekupuje. Vzhľadom na tieto skutočnosti zaviazal súd odporcu prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 100,- €, ktorá suma zodpovedá základným potrebám navrhovateľky. Vyššie výživné nie je možné určiť vzhľadom na to, že odporca momentálne nikde nepracuje, poberá len invalidný dôchodok.
Za obdobie od 10. 11. do 31. 12. 2012 vzniklo tak odporcovi zameškané výživné spolu za 24 mesiacov po 83,41 € vo výške 2.001,84 €. Toto výživné súd povolil odporcovi vzhľadom na to, že poberá len invalidný dôchodok splácať mesačne v splátkach po 30,- € od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 , prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p. ), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p. ).