Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-109-2012.pdf
PDF · 108.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/109/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu P. F., nar. XX. X. XXXX, P. XX, Z., zast. JUDr.Igorom Šafrankom, advokátom AK Svidník ul. Sovietskych hrdinov 163/66 proti žalovanému RINGIER SLOVAKIA a.s., Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, zast. JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & Partners, Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v sume 917,60 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na adresu právneho zástupcu žalobcu JUDr. Igora Šafranka, v lehote do l5 dní od právoplatností tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.1.2008 domáhal proti žalovanému ochrany osobnosti a to tým spôsobom, že žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť uverejniť v denníku Nový čas vyhlásenie s presným textom uvedeným v petite žalobného návrhu a zároveň žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume l.000.000,- Sk a náhradu trov tohto konania.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 20.4.2010 upresnil žalobný petit, na základe ktorého súd uznesením č. k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.5.2010 pripustil zmenu žalobného petitu na znenie: Žalovaný je povinný v lehote 3 dní od právoplatností rozsudku uverejniť v denníku Nový čas toto vyhlásenie : „ V našom denníku sme dňa 7.12.2001 uverejnili správu s titulkom " Policajt predložil falošne vysvedčenie". V ňom sme uviedli, že policajt P. F.. podvodom pripravil Prešovskú políciu o viac ako milión korún a na základe falošného vysvedčenia získal vyššiu platovú triedu než mu prináleží.
Tieto tvrdenia v správe sa ukázali ako nepravdivé, my sme ho však pred skončením trestného konania označili ako vinného, a preto sa za obsah správy Dušanovi G. ospravedlňujeme“.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 33.193,9l eur do 30 dní od právoplatností rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
O takto zmenenom a upravenom žalobnom petite súd ďalej konal s tým, že pri písomnom vyhotovení uznesenia, ale aj prvotnom podaní návrhu zo strany žalobcu, došlo k chybe v písaní pokiaľ ide o dátum
uverejnenia článku, ktorý bol uverejnený 7.12.2000 a nie v r. 2001. Túto chybu súd už len konštatoval na nasledujúcom pojednávaní, pretože je zrejmá a vyplýva z vykonaného dokazovania aj písomného dôkazu, t.j. kópie denníka Nový čas zo dňa 7.12.2000.
Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že poukázal na nepravdivosť obsahu tejto správy uverejnenej v denníku Nový čas dňa 7.12.2000, ale aj na spôsob v akom tóne správa bola napísaná, a akým spôsobom zasiahla do jeho osobnosti. Nepravdivosť obsahu tejto správy bola dokázaná aj v trestnom konaní, kde bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie za falšovanie verejnej listiny, pričom žalobca bol v trestnom konaní spod tejto obžaloby oslobodený a to v r. 2005. Napriek tomu táto okolnosť spôsobila, že sa mu nepodarilo domôcť znovu prijatia do služobného pomeru, pretože personálnym rozkazom riaditeľa S. Y. V. B. V. Č.. J. zo dňa 4.1.2001, bol zo svojho doterajšieho služobného pomeru prepustený a skutočnosťou, ktorá zakladala dôvod prepustenia, bol práve záver služobného hodnotenia podľa ktorého v r. 2000 bolo zistené, že predložené maturitné vysvedčenie nie je pravé a preto ani zaradenie do vyššej platovej triedy a stálej štátnej služby bolo neoprávnené. Žalobca poukazoval na to, že na svoju obranu začal aj občianskoprávne konanie a to podaním žaloby o určenie, že maturitné vysvedčenie je platné a má právne účinky s tým súvisiace. Konanie sa viedlo pod sp. zn. XC XX/ XXXX a bolo skončené v jeho prospech. Na týchto dvoch skutočnostiach, teda na tom, že došlo k právoplatnému oslobodeniu spod obžaloby žalobcu, ako aj na tom, že bol úspešný v konaní, kde išlo v podstate o potvrdenie, že absolvoval maturitu, založil aj žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú a to z dôvodu, že nenesie žiadnu zodpovednosť za uverejnenie týchto informácií z dôvodu, že žalovaný iba sprostredkoval verejnosti tie informácie, ktoré sa týkali verejného záujmu, ktoré mal v čase uverejnenia článku k dispozícií. Získal ich z oficiálneho zdroja, pričom poukázal aj na štandárd ochrany slobody prejavu a právu na informácie podľa článku 26 Ústavy SR a článku l0 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. V neposlednom rade vo svojom vyjadrení uviedol aj tú skutočnosť, že žalobca v tomto článku bez uvedenia krstného mena nebol identifikovaný. Poukazoval tiež na to, že od uverejnenia článku uplynula dlhšia doba, kedy uverejnenie ospravedlnenia nemôže plniť účel a z tohto dôvodu nemôže na takomto určení existovať ani naliehavý právny záujem zo strany žalobcu.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktoré premlčanie bráni vyhoveniu žalobe, odôvodňujúc to tým, že tieto práva sa premĺčuju a žalobca už po uverejnení článku mohol toto právo uplatniť, pretože vtedy nastal okamih, kedy po prvý- krát mohlo dôjsť k podaniu takejto žaloby na súd. Poukazoval tiež na neprimeranosť odškodnenia, ktorú žalobca žiadal priznať, pretože aj výška náhrady nemajetkovej ujmy musí byť primeraná, pričom poukazoval na to, že intenzita zásahu do sféry osobnosti žalobcu i keby bola preukázaná principiálne nemôže byť porovnateľná s intenzitou zásahu spôsobenom násilným trestným činom, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví, pričom výška odškodnenia obetiam trestným činov je pritom kritériom, ktoré Európsky súd aplikuje pri skúmaní primeranosti uloženej sankcie, na dôkaz čoho citoval aj rozhodnutia Európskych súdov, ústavu a dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 9.11.2010 rozhodol tak, že žalovaný je povinný v lehote do 3 dní od právoplatností rozsudku uverejniť v denníku Nový čas toto vyhlásenie : V našom denníku sme dňa 7.12.2000 uverejnili správu s titulkom „ Policajt predložil falošné vysvedčenie“. V ňom sme uviedli, že policajt P. F.. podvodom pripravil Prešovskú políciu o viac ako milión korún a na základe falošného vysvedčenia získal vyššiu platovú triedu než mu prináleží.
Tieto tvrdenia v správe sa ukázali ako nepravdivé, my sme ho však pred skončením trestného konania označili ako vinného, a preto sa za obsah správy P. F.. ospravedlňujeme.
Súd nárok žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 33.193, 91 eur vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o náhrade trov celého konania.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove a to rozsudkom č. k. 6Co 59/2011 - 290 zo dňa 13.3.2012 tak, že rozsudok Okresného súdu Humenné potvrdil vo vyhovujúcom výroku.
Odvolací súd si osvojil závery I. stupňového súdu a prijal záver, že článok prekročil medze slobody prejavu a v inkriminovanom článku žalovaného došlo k neprimeranému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Mal za to, že tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu, ktorú nemožno v spoločnosti tolerovať a uviedol aj dôvody, ktoré ho k takému záveru viedli. Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal tiež na dôležitú judikatúru súdneho dvora, ale v súvislosti s tým aj na závery vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR a rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR.
Po právoplatností rozhodnutia Okresného súdu Humenné v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, súd ďalej pokračoval v konaní, kde predmetom bol nárok žalovaného o zaplatenie nemajetkovej ujmy a to v sume 33.193,91 eur, ktorý bol vyššie citovanými rozhodnutiami vylúčený na samostatné konanie s tým, že v tomto konaní bude rozhodnuté aj o náhrade trov celého konania. Konanie o náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s neoprávneným zásahom, do práva na ochranu osobnosti žalobcu, súd pojednával pod novou spisovou G. XC XXX/XXXX.
V tomto konaní o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca už nenavrhoval vykonávať žiadne nové dokazovanie. Poukázal na to, že v pôvodnom konaní boli vypočutí na jeho tvrdenia svedkovia a to Q.. Š. W., X.. I. W., X. Q., W. S., X. Y., Y. Y., ktorí svedkovia dostatočne potvrdili, čo uverejnený článok vyvolal na verejnosti, a ako veľmi zasiahol do jeho pracovného, rodinného a verejného života. Už v pôvodnom konaní žalobca vo svojej výpovedí uviedol, že uverejnenie tohto článku malo ďalej za následok to, že bol vydaný personálny rozkaz Y. S. Y. V. W. B. V., č. l zo dňa 4.1.2001, kde vtedM. V. U. V. B. Š. W. B. E. H. oddelenia výkonu služby T. R. V. Z., W. Ú. S. V. V.. Týmto personálnym rozkazom bol prepustený zo služobného pomeru a skutočnosť, ktorá zakladala dôvod jeho prepustenia bol záver služobného hodnotenia, podľa ktorého v r. 2000 malo byť zistené, že predložil falošné maturitné vysvedčenie. Žalobca trval na tom, že personálny rozkaz riaditeľa S. V. W. B. V. bol vydaný po uverejnení nepravdivého článku v denníku Nový čas skôr, než sa skončilo konanie o tom, či sa žalobca dopustil trestného činu, alebo nie. Na základe tohto personálneho rozkazu, ktorý doteraz je právoplatný a nebol zrušený stratil žalobca zamestnanie, čo ho vážne poškodilo nie len po psychickej, finančnej ale aj rodinnej stránke, pretože nasledujúce dva roky sa nemohol nikde zamestnať. Pokiaľ sa aj uchádzal o zamestnanie, každý ho spájal s touto kauzou, a nebol už pre prípadného zamestnávateľa dôveryhodný. Dotklo sa to aj jeho rodinného života, pretože mal problémy zdravotné, psychické problémy, rodina bola bez finančných prostriedkov, a vyvolalo to také rozpory v manželstve, ktoré takmer skončili rozvodom. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný napriek tomu, že Okresný súd Humenné a Krajský súd v Prešove potvrdili opodstatnenosť jeho žaloby, pokiaľ ide o neprimeranosť zásahu do jeho práv, nerešpektuje tieto rozsudky a lehotu, v ktorej mal byť uverejnený článok, pretože do 17.12.2012 si túto povinnosť nesplnil, napriek tomu, že lehota na plnenie mu uplynula ešte v máji 2012. Aj z tohto dôvodu má teda záujem na tom, aby žalovaný bol zaviazaný k náhrade nemajetkovej ujmy, pretože doposiaľ mu nebolo poskytnuté primerané zadosťučinenie.
Žalovaný už v konaní XXC XXX/XXXX vo svojich vyjadreniach písomných, ale aj prednesoch na pojednávaniach, vzniesol námietku premlčania nároku o náhradu nemajetkovej ujmy vo finančnom vyjadrení. Poukazoval na to, že právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, je jednoznačne právom majetkovej povahy. Uplatnenie práva podľa §-u 13 ods. 2 OZ , nie je nič iné ako domáhanie sa nesporne majetkového plnenia, t.j. plnenia v peniazoch. Ako majetkové právo preto podlieha premlčaniu v trojročnej premlčacej dobe v zmysle §-u 101 OZ . Žalovaný poukázal na to, že predmetný článok bol uverejnený dňa 7.12.2000 a právo uplatniť nárok na a ochranu osobnosti mal žalobca už v ten istý deň, kedy mohol podať žalobu na začatie konania o ochranu osobnosti, a aj premlčacia lehota preto začala týmto dňom plynúť, a uplynula po troch rokoch dňom 7.12.2003. Žalobca si svoj nárok o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil návrhom zo dňa 18.1.2008, a teda až po uplynutí premlčacej doby, preto žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovaného vznik práva žalobcu podať túto žalobu je nutné viazať na deň 7.12.2000 a z tohto pohľadu bolo absolútne bezvýznamne vedenie a výsledok trestného konania, alebo konania o určenie platnosti maturitného vysvedčenia. Žalobca už v tom čase vedel a tvrdil, že informácia o predložení sfalšovaného maturitného vysvedčenia nie je pravdivá a z tohto dôvodu mu nič nebránilo podať žalobu na súd.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd prioritne musel skúmať, či nárok žalobcu uplatnený v súvislosti s návrhom na ochranu osobnosti ako náhrada nemajetkovej ujmy je premlčaný alebo nie.
Podľa §-u 13 ods. l, 2,3 OZ , fyzická osoba má právo, najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. l, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých porušením práva došlo.
Podľa §-u 100 ods. l OZ , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa §-u 100 ods. 2, prvá veta OZ , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa §-u 101 OZ , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa §-u 112 OZ , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Súd vyhodnotil námietku žalovaného o premlčaní nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy tak, že táto námietka je opodstatnená a nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy premlčaný.
Skutočnosť, že jednotlivé čiastkové práva podľa §-u 11 OZ , ktoré vo svojom súhrne tvoria právo na ochranu osobnosti, sú právami nemajetkovej povahy, neznamená, že právami nemajetkovej povahy sú aj práva, ktoré vznikajú ako právny dôsledok porušenia osobnostných práv, podľa §-u 11 OZ . Z uvedeného vyplýva, že premlčaniu nepodliehajú iba práva späté s osobnosťou každého občana, tzv. osobnostné práva podľa §-u 11 OZ , avšak právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §-u 13 ods. 2 OZ , ako majetkové právo premlčaniu podlieha a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle §-u 101 OZ . Zákonodarca pritom stanovil, že doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Pod okamihom, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz, je potrebné v súlade s teóriou občianskeho práva rozumieť okamih vzniku žaloby ( acioto nata) , t.j., okamih, kedy po prvýkrát mohlo dôjsť na súd, alebo na iný príslušný orgán.
Predmetný článok bol uverejnený dňa 7.12.2000 a súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že ešte v ten istý deň mohol žalobca podať návrh na ochranu osobnosti, keďže už tento deň sa o tomto článku dozvedel, zasiahol do jeho osobnostných práv a žalobca vedel o tom, že je nepravdivý, a že informácia o predložení sfalšovaného maturitného vysvedčenia nie je pravdivá. Skutočnosť, že sa následne viedli trestné konanie a konanie o určenie platností maturitného vysvedčenia neovplyvnili plynutie premlčacej lehoty z hľadiska uplatnenia práva a žalobca si mal toto právo na ochranu osobnosti uplatniť, pričom by išlo o samostatné konanie, ktoré by nebolo podmienené trestným konaním alebo iným občianskoprávnym konaním, resp. ak by súd mal za to, že tieto konania majú význam pre posúdenie nároku žalobcu na ochranu osobnosti, mohol konanie o ochranu osobnosti prerušiť do skončenia trestnoprávneho, či iného občianskoprávneho konania.
Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca si mohol túto žalobu uplatniť proti žalovanému v dobe do 7.12.2003. Keďže tento nárok uplatnil až dňa 18.1.2008, súd mal za to, že nárok je premlčaný a žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa §-u 142 odst. l O.s.p. , tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli na trovách právneho zastúpenia .
Žalobu o ochranu osobnosti posúdil ako jeden celok, pokiaľ ide o nárok na odstránenie následkov týchto zásahov a primerané zadosť učinenie. Je treba poukázať na to, že žalobca bol v konaní v podstate sporu úspešný a v konaní bolo jednoznačne potvrdené, že žalovaný zasiahol do jeho osobnostných práv neprimerane. Na základe tohto záveru, nepriznanie peňažnej satisfakcie nemožno hodnotiť ako neúspech žalobcu v merite veci, a súd mu náhradu trov konania priznal.
Trovy žalobcu, ktoré mu súd priznal, teda pozostávajú z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 917,60 eur, vypočítané podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. takto:
- trovy právneho zastúpenia JUDr. Ľudovíta Šoltýsa, advokáta vo výške 835,26 eur
2krát hlavný úkon po 1465 Sk + 2krát paušál po 190 Sk = 3310 Sk, t.j. 109,87 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd;
2krát hlavný úkon po 53,49 eur + 2krát paušál po 6,95 eur = 120,88 eur - 1. zastupovanie na pojednávaní dňa 9. 3. 2009, 2. podanie vo veci samej 16. 4. 2009;
2krát hlavný úkon po 61,41 eur + 1krát paušál 6,95 eur = 129,77 eur - zastupovanie na pojednávaní dňa 24. 9. 2009 od 9.00 hod. do 11.45hod - §10 ods. 8 Zák. č. 655/2001 účinného od 1. 6. 2009;
3krát hlavný úkon po 61,41 eur + 3krát paušál po 7,21 eur = 205,86 eur - 1. konzultácia s klientom dňa 21.6.2010, 2. pojednávanie dňa 22. 6. 2010, 3. podanie vo veci samej 23. 6. 2010 - úprava petitu;
náhrada cestovných výdavkov za cesty na pojednávania dňa 9. 3. 2009 a dňa 24. 9. 2009 Košice - Humenné a späť 176km spolu vo výške 85,29 eur a to spotrebované pohonné hmoty: 176km x 5,6 litra/100km x 1,06 eur/liter x 2 pojednávania = 20,88 eur a amortizácia: 176km x 0,183 eur/km x 2 pojednávania = 64,41 eur;
náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 22. 6. 2010 Košice - Humenné a späť 176km spolu vo výške 42,79 eur a to spotrebované pohonné hmoty: 176km x 5,6 litra/100 km x 1,075 eur/liter = 10,59 eur a amortizácia: 176km x 0,183 eur/km = 32,20 eur;
náhrada za stratu času za cesty na pojednávania dňa 9. 3. 2009 a dňa 24. 9. 2009 Košice - Humenné a späť 4polhodiny x 11,59 eur x 2 pojednávania = 92,72 eur;
náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 22. 6. 2010 Košice - Humenné a späť 4polhodiny x 12,02 eur = 48,08 eur;
- trovy právneho zastúpenia JUDr. Igora Šafranka vo výške 82,34 eur (1krát hlavný úkon 61,41 eur + 1krát paušál 7,21 eur + 20% DPH 13,72 eur - prevzatie a príprava zastúpenia)
Právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Ľudovítovi Šoltýsovi súd nepriznal odmenu za doplnenie písomností na OS Bratislava dňa 3. 3. 2008. Zo spisu vyplýva, že súdu bolo z tohto dňa doplnené vyhlásenie o majetkových pomeroch žalobcu na čl. 40 spisu a teda nejde pri týchto písomnostiach a o vyjadrenie vo veci samej. Preto súd je toho názoru, že za doplnenie týchto písomností trovy právneho zastúpenia žalobcovi nepatria, nejde o účelne vynaložené trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p. ).