Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cb-49-2012.pdf
PDF · 79.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/49/2012
Uznesenie
Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľky: H.. U. Š., V. X, XXX XX V., proti odporcovi: Q. Š., K.. XX.XX.XXXX, O.: S. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie úrokov z omeškania
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2011 žiadala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 75,88 eura od 06.03.2003 do 11.11.2010 vyčísleného v sume 93,10 eura, úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 142,88 eura od 06.03.2003 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Ako uviedla, platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.02.2003 pod sp. zn. 1Rob 7/03 bola odporcovi, ktorý bol v tom čase podnikajúcou fyzickou osobou, uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke aj trovy konania vo výške 218,74 eura (6.590,- Sk). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.03.2003. Odporca medzičasom ako živnostník ukončil podnikateľskú činnosť dňa 01.10.2005. V rámci prebiehajúcej exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku pod č. 293/03 odporca dňa 11.11.2010 uhradil časť tejto pohľadávky vo výške 75,88 eura, jej zostávajúcu časť vo výške 142,86 eura však už nezaplatil. Nakoľko časť príslušenstva tejto pohľadávky vyplynula z obchodno-záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania a odporca ju zaplatil oneskorene a časť vôbec, v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku omeškania, je povinný zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne.
Súd vydal dňa 04.04.2012 pod sp. zn. 13Rob/188/2011 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor.
Keďže odporca podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, súd nariadil pojednávanie podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p. ).
Po doručení predvolania na pojednávanie nariadené na deň 17.12.2012 navrhovateľka listom zo dňa 12.12.2012 vzala podaný návrh v celom rozsahu späť a žiadala súd, aby konanie zastavil, pretože nikdy nemala vôľu byť účastníčkou konania vedeného proti odporcovi o zaplatenie úrokov z omeškania. Uviedla v ňom, že až z doručeného predvolania sa dozvedela, že je účastníčkou tohto konania a nikdy nesplnomocnila U. Q.. V. Š. podaním návrhu v tejto právnej veci. Predložené splnomocnenie pripojené k návrhu na začatie konania nie je ňou vlastnoručne podpísané, resp. k nemu bolo zrejme predložené iba pôvodné splnomocnenie z konania vedeného medzi ňou a odporcom pred viac ako 10
rokmi. Navrhovateľke je známe, že U. Q.. V. Š. takto postupuje opakovane vo viacerých veciach svojich bývalých klientov.
Pred otvorením pojednávania nariadeného na deň 17.12.2012 súd vyzval prítomného Q.. V. Š., aby sa ku skutočnostiam uvedených navrhovateľkou v jej prípise zo dňa 12.12.2012 vyjadril. Tento súdu uviedol, že v minulosti ho navrhovateľka splnomocnila na svoje zastupovanie v iných súdnych konaniach a splnomocnenie, ktoré je pripojené k žalobnému návrhu je navrhovateľkou vlastnoručne podpísané. Po nahliadnutí do súdneho spisu na číslo listu 3, na ktorom je splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľky v konaní založené, opätovne potvrdil, že je určite vlastnoručne podpísané navrhovateľkou. Súdny poplatok z návrhu na začatie konania zaplatil zo svojho účtu, pričom navrhovateľka mu v súvislosti s týmto súdnym konaním doposiaľ neuhradila ani len časť trov právneho zastúpenia. Zároveň priznal, že v tomto prípade od navrhovateľky zálohu ani nepožadoval, keďže sa pokúšal obdobné kauzy žalovať aj na iných súdoch a má k dispozícii 15 až 20 súdnych rozhodnutí, v ktorých takéto pohľadávky súdy priznávali. V súvislosti s podpísaným splnomocnením na zastupovanie navrhovateľky v tomto konaní uviedol, že mu navrhovateľka pri prevzatí zastupovania v predchádzajúcej kauze pred Okresným súdom Prievidza podpísala štyri splnomocnenia, pričom určite boli použité dve, v pôvodnom konaní bolo použité jedno pri žalobnom návrhu, jedno pri návrhu na vykonanie exekúcie a v tomto prípade bol zrejme dopísaný len dátum, pretože si necháva jedno čisté. Vysvetlil to tým, že mu navrhovateľka podpísala čisté splnomocnenie, na ktorom nebolo nič uvedené a on naň potom dopísal len dátum a akej veci sa týka. S navrhovateľkou hovoril o tom, že takýto návrh podáva, ale je možné, že sa nerozumeli, keď ona sama píše, že ho na takéto podanie nikdy nesplnomocnila a ani nevedela, že je účastníčkou tohto konania. Z jeho strany určite nebol záujem ju poškodiť alebo ísť proti jej záujmom, ale je povinný jej vôľu rešpektovať. Záverom uznal, že keď sám dopísal znenie plnej moci, ako aj dátum na splnomocnenie, ktoré je založené na čísle listu 3 súdneho spisu, zrejme nebola vôľa zo strany navrhovateľky, aby sa s odporcom v tejto veci súdila. Tento návrh teda podal bez jej vedomia.
Podľa § 103 O. s. p. , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 79 ods. 1 O. s. p. , konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 ) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, , bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90 ), nazýva sa žalobou.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Zo skutočností uvedených navrhovateľkou v jej písomnom podaní zo dňa 12.12.2012 jednoznačné vyplýva, že nikdy nemala vôľu byť účastníčkou konania vedeného proti odporcovi o zaplatenie úrokov z omeškania, nemala vedomosť o podaní takéhoto návrhu proti odporcovi a Q.. V. Š., U. so sídlom B. V., K. W. X/XX, na jeho podanie nikdy nesplnomocnila. Z vyjadrenia Q.. V. Š. spísaného do zápisnice pred otvorením pojednávania nariadeného na deň 17.12.2012 je nepochybne zrejmé, že žalobný návrh podal bez vedomia navrhovateľky, použijúc k nemu splnomocnenie, na ktoré sám dopísal znenie plnej moci, ako aj dátum jeho vyhotovenia, pričom sporná je pravosť podpisu navrhovateľky na tomto splnomocnení, keď táto sama uviedla, že splnomocnenie pripojené k návrhu na začatie konania nie je ňou vlastnoručne podpísané.
Keďže jednou z vecných podmienok konania je existencia návrhu na začatie konania v sporovom konaní (§ 79 ods. 1 O. s. p. ), ktorý navrhovateľka nepodala a ani nemienila podať a bez platnej plnej moci tak nebol oprávnený urobiť ani Q.. V. Š. konajúci ako jej právny zástupca, súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka, za ktorej môže konať vo veci a že v kontexte uvádzaných skutočností neprichádza do úvahy ani odstraňovanie týchto vád zo strany súdu formou vyzvania navrhovateľky na dodatočné podpísanie návrhu, či zaslanie novej písomnej plnej moci, v ktorej by Q.. V. Š. splnomocnila na svoje zastupovanie v tomto konaní. Navrhovateľka svojím postojom totiž jasne vyjadrila, že v konaní nemieni pokračovať, v dôsledku čoho vzala podaný návrh v celom rozsahu späť. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že k účinnému späťvzatiu žalobného návrhu by mohlo dôjsť len za predpokladu, že by takýto návrh aj sama podala, k čomu však preukázateľne nedošlo. Súd preto zastavil konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania, pre ktorú nemôže vo veci ďalej konať, spočívajúcej v neexistencii spôsobilého návrhu na začatie konania, a nie z dôvodu jeho úplného späťvzatia podľa § 96 ods. 1 O. s. p.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.