Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/4/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Andrey Gindlovej v spore žalobcu Aprico, s.r.o., so sídlom Bottova 35/1, 010 01 Žilina, IČO: 44 702 850, zast. Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanému EUROPHARMACY, s.r.o., so sídlom Bottova 35/1, 010 01 Žilina, IČO: 46 586 954, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692, o zaplatenie 9.100,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti II. a III. výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. -112 zo dňa 27. apríla 2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -112 zo dňa 27. apríla 2023 v II. a III. výrokovej vete z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina ako prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 487,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 487,68 Eur od 21.9.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur. Druhou výrokovou vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 90%.

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal na základe podanej žaloby voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 9.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.275,- Eur od 1.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.000,- Eur od 1.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.550,- Eur od 31.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.000,- Eur od 1.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.275,- Eur od 21.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.000,- Eur od 21.9.2022 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 15.8.2022 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej žalobca prenechal žalovanému do užívania nebytové priestory špecifikované v zmluve, pričom mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 2.500,- Eur a 2.000,- Eur. Za mesiac august 2022 sa žalovaný zaviazal zaplatiť nájomné v sumách 1.275,- Eur a 1.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal platiť nájomné za jeden kalendárny mesiac vopred, a to vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa malo nájomné platiť. Žalovaný od vzniku nájomného vzťahu však nezaplatil žiadne nájomné. Vzhľadom k tomu žalobca eviduje voči žalovanému nájomné vo výške 9.100,- Eur, ktoré mu bolo vyúčtované faktúrami. Keďže žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, žalobca ho vyzval dňa 18.9.2022 na úhradu záväzkov v lehote 3 pracovných dní. Napriek uvedenému žalovaný si svoje povinnosti nesplnil, a preto žalobca od zmluvy odstúpil, pričom odstúpenie od zmluvy bolo zaslané žalovanému dňa 22.9.2022 a doručené mu bolo 13.10.2022. Zároveň ho vyzval na bezodkladné odovzdanie nebytových priestorov. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania, tak si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania.

3. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil, že v upomínacom konaní bolo vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom všetko poprel. Rozporoval výšku žalovanej istiny a navrhol zápočet

a zvyšnú sumu dohodnúť v rámci dohody o splátkach splneného dlhu a poukázal na započítanie jednostranným právnym úkonom zo dňa 29.11.2022 s poukazom na § 580 a § 581 Obč. zák. Namietal, že konaniu bráni prekážka už začatého konania, keďže o nárokoch žalobcu sa vedie konanie č. . Žalobca podaný odpor považoval za nedôvodný a neopodstatnený. Žalovaný nepredložil žiadny listinný dôkaz o započítaní zo dňa 29.11.2022 a tvrdenie o rozdielnych výškach dlžnej sumy a jednostrannom zápočte bližšie nevysvetlil a nekonkretizoval, preto ich žalobca považoval za nedôvodnú a účelovú obranu. Žalobca uviedol, že z jeho strany došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok na zaplatenie nákladov na energie a zmluvnej pokuty za neodovzdanie priestorov spolu so zábezpekou zloženou žalovaným v sume 9.074,- Eur. Tento zápočet nesúvisí so žalobným návrhom, keďže žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie dlžného nájomného v z mysle predloženej nájomnej zmluvy. Námietku litispendencie považoval za nedôvodnú, nakoľko konanie vedené na prvoinštančnom súde pod č.k. malo predmet vypratanie nehnuteľnosti, pričom konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. Predmetom konania č. vedenom na prvoinštančnom súde bol nárok žalobcu z titulu dlžného nájomného na základe inej zmluvy a za iné obdobie a preto nešlo o prekážku res iudicata.

4. Prvoinštančné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomník uzatvorili dňa 15.8.2022 zmluvu o podnájme nebytových priestorov, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil faktúry za nájomné. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy s upozornením, že neplnenie povinností zakladá právo nájomcu od podnájomnej zmluvy odstúpiť . Bolo preukázané, že žalobca listom z 22.9.2022 odstúpil od zmluvy o podnájme nebytových priestorov z 15.8.2022 spolu s poukazom na čl. VIII zmluvy, keď žalovaný napriek predchádzajúcej písomnej výzve nesplnil povinnosť uhradiť dlžné nájomné. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené 22.9.2022. Súd s poukazom na ustanovenia zmluvy o podnájme nebytových priestorov, a to čl. IV bod 2 písm. c), IV bod 4, VIII bod 1 a a konštatoval, že na základe uvedených skutočností došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy s účinkami od 22.9.2022.

5. Prvoinštančný súd k obrane žalovaného, že nemohol využívať predmet nájmu a preto nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie nájomného uviedol, že nič také žalovaný v konaní nepreukázal. Zároveň poukázal na čl. XIII zmluvy a čl. VIII bod 1 zmluvy a čl. IV bod 5 zmluvy, podľa ktorého žalobca bol oprávnený neodovzdať priestory skôr, než žalovaný zaplatí zábezpeku. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zaplatil zábezpeku iba vo výške 9.074,- Eur, pričom zvyšnú časť 4.576,- Eur nezaplatil. Žalobca preto nebol povinný odovzdať podnájomcovi predmet podnájmu skôr, ako bude zábezpeka zaplatená. Pokiaľ by žalobca priestory žalovanému neodovzdal z dôvodu nezloženia zábezpeky v celom rozsahu, nemalo by to vplyv na povinnosť žalovaného platiť nájomné spolu s odkazom na čl. IV bod 5 v spojitosti s čl. XIII bod 2 zmluvy, prvoinštančný súd zdôraznil, že jednak nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že mu nebolo umožnené užívať dané priestory, toto tvrdenie žalobca poprel a uviedol, že umožnil žalovanému užívať priestory a jednak aj v prípade, že by priestory neboli odovzdané, tak by tak bolo nie zavinením žalobcu, ale zavinením žalovaného a teda v súlade so zmluvou. Žalovaný nepreukázal, že priestory mu neboli odovzdané, ani to, že ich nevyužíval zavinením žalobcu a jeho námietka je irelevantná aj preto, že pokiaľ by neboli odovzdané priestory, bolo by to nie zavinením žalobcu ale zavinením žalovaného, teda v súlade so zmluvou. Prvoinštančný súd z uvedeného vyvodil, že žalovaný bol povinný platiť nájomné tak, ako bolo dohodnuté na základe vystavených faktúr.

6. Napadnuté rozhodnutie bolo ďalej odôvodnené tým, že na základe platného odstúpenia od zmluvy táto zanikla 22.9.2022 a k tomuto dátumu skončil nájom. Podľa čl. XI bod 9 bol žalobca povinný vrátiť nespotrebovanú zábezpeku do 60 dní od ukončenia nájomného vzťahu. Žalobca zábezpeku nevrátil s tým, že ju spotreboval na svoju pohľadávku voči žalovanému v zmysle listu zo dňa 24.11.2022 vo výške poskytnutej zábezpeky 9.074,- Eur, a to na úhradu faktúr za spotrebu energií v daných priestoroch a zmluvnú pokutu za neodovzdanie priestorov, ku ktorému došlo až formou vypratania priestorov 25.10.2022, teda viac ako mesiac po skončení nájomnej zmluvy. Súd konštatoval, že predmetom konania nebola zmluvná pokuta, ale za účelom posúdenia, či zábezpeka bola správne použitá, sa súd zaoberal aj zmluvnou pokutou. Faktúra na zmluvnú pokutu bola vystavená 20.10.2022 so splatnosťou 30.10.2022. Nebolo sporné, že faktúry vystavené za podnájom žalovanému boli splatné najneskôr 20.9.2022. Podľa čl. XI bod 4 a 5 zmluvy, bol žalobca zloženú zábezpeku vo výške 9.074,- Eur oprávnený použiť v deň, v ktorý sa žalovaný dostal do omeškania so splnením nároku alebo v deň, v ktorý vznikol nárok na plnenie, na krytie ktorého udelil žalovaný žalobcovi súhlas v zmluve. Podľa čl. XI bod 9 zmluvy bol žalobca povinný vrátiť zábezpeku, resp. jej nespotrebovanú časť pri skončení nájmu, z čoho

je zrejmé, že žalobca mohol zábezpeku uplatniť na záväzky žalovaného, ktoré vznikli do skončenia nájmu, a to už v deň, kedy sa dostal žalovaný do omeškania. Podľa prvoinštančného súdu žalovaný neudelil súhlas na krytie záväzkov vzniknutých po skončení zmluvy, ktorý sa podľa zmluvy vyžadoval pri zachovaní zásady pacta sunt servanda (má sa plniť to, čo bolo dohodnuté). Žalobca si neoprávnene uplatnil a použil predmetnú zábezpeku na zmluvnú pokutu, ktorej splatnosť nastala až po splatnosti faktúr za nájom a za spotrebu energie.

7. Prvoinštančný súd ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „Vzhľadom na zabezpečenie právnej istoty a dodržiavanie právnych predpisov je nutné, aby s poukazom aj na zmluvné dojednanie v predmetnej zmluve a aj s poukazom na poctivý obchodný styk, bola zábezpeka použitá na tie záväzky žalovaného, ktoré sa stali splatnými skôr. Ide o rozpor s poctivým obchodným stykom a rozpor s právnymi predpismi a v rozpore so zmluvnými dojednaniami, ako aj o svojvoľné rozhodnutie žalobcu, keďže túto zábezpeku použil na záväzok, ktorý vznikol a ktorý si uplatnil až po skončení zmluvy, teda po skončení nájmu a na ním uplatnenú pohľadávku voči žalovanému, ktorej splatnosť nastala až po skončení zmluvy po splatnosti faktúr za podnájom, čo súd považuje za neprípustné. Ďalej dôvodil tým, že v zmysle zmluvných dojednaní zábezpeku bolo možné použiť jednak na pohľadávky, ktoré vznikli počas trvania zmluvného vzťahu, t .j. do 22.9.2022 a jednak na pohľadávky, s ktorými bol žalovaný v omeškaní už prvý deň (čl. XI), teda na krytie finančných nárokov majúcich pôvod v zmluve, s ktorými je žalovaný v omeškaní, resp. na záväzky, k čomu žalovaný udelí súhlas. V danom prípade nebol zo strany žalovaného udelený súhlas na krytie iných nákladov. Podľa súdu zábezpeku žalobca nemohol použiť na pohľadávku, ktorá vznikla po skončení zmluvy a preto ju nepoužil v súlade so zmluvou, teda na skoršie pohľadávky v omeškaní, ale svojvoľne aj na zmluvnú pokutu vzniknutú a splatnú až po skončení zmluvného vzťahu. Keďže zábezpeka nebola použitá oprávnene, súd uviedol, že nemôže akceptovať jej použitie.

8. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že je nutné posúdiť, že použitie zábezpeky v neoprávnenom rozsahu sa použije na dlžné nájomné, a preto po použití zábezpeky na dlžné nájomné a na spotrebu za energiu za trvania nájmu, žalovaný dlhuje žalobcovi ešte sumu vo výške 487,68 Eur. Súd ďalej dôvodil tým, že „Vzhľadom na prejavenú vôľu žalobcu použiť zábezpeku na splatné pohľadávky preto posúdil použitie zábezpeky v danom rozsahu na také záväzky, ktoré predchádzali zmluvnej pokute a tie sú dlžné nájomné.“ Žalobca si uplatnil zábezpeku za porušenie povinnosti žalovaného na zmluvnú pokutu až po zániku zmluvy, hoci sa zaviazal vrátiť zábezpeku po skončení zmluvy do 60 dní. Z toho možno vyvodiť, že zábezpeku možno použiť iba na záväzky vzniknuté počas zmluvného vzťahu, s ktorými je žalovaný v omeškaní, a to už v prvý deň omeškania. Vyplýva to z čl. XI bod 6 zmluvy, nakoľko žalobca bol pri skončení nájmu povinný vrátiť zábezpeku, resp. jej nespotrebovanú časť.

9. Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že keďže žalobca prejavil vôľu použiť zábezpeku a súd posúdil, že na zmluvnú pokutu nebola použitá oprávnene, nezistil dôvod ju nepoužiť na záväzky vzniknuté počas vzťahu, pričom je nesporné, že žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného. Súd považoval za spravodlivé použiť zábezpeku na záväzky postupne podľa omeškania, z čoho vyplýva, že záväzky žalovaného ku dňu skončenia nájmu sú vo výške vyplývajúcej zo spisu, teda bez zahrnutia zmluvnej pokuty. Podľa súdu by bolo nespravodlivé a formalistické nepoužiť zábezpeku na dlžné nájomné.

10. S poukazom na zistené skutočnosti prvoinštančný súd dôvodil, že žalobca použil zábezpeku na neskoršie vzniknutú pohľadávku voči žalovanému bez udelenia súhlasu žalovaného na také použitie, potom zábezpeka sa správne použije na finančné nároky voči žalovanému vzniknuté počas zmluvného vzťahu, s ktorými bol žalovaný v omeškaní a predchádzali zmluvnej pokute, teda na dlžné nájomné, a to v rozsahu 8.612,32 Eur. Preto žalovaného zaviazal na zaplatenie iba tej časti dlžného nájomného, na ktorej nebola zábezpeka použitá, teda v rozsahu 487,68 Eur. Súd uviedol aj to, že žalobca „držal zábezpeku bez použitia, hoci žalovaný bol v omeškaní a namiesto použitia zábezpeky žalobca si radšej uplatnil úroky z omeškania.“ Napriek omeškaniu žalovaného, žalobca použil zábezpeku až po skončení vzťahu, a to na časť zmluvnej pokuty bez súhlasu žalovaného. Takýto postup vyhodnotil ako postup v rozpore so zmluvou, ale aj s dobrými mravmi, ako aj s poctivým obchodným stykom. Uplatnené úroky z omeškania súd posúdil ako uplatnenie neoprávnené a v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože žalovaný sa síce dostal do omeškania, ale vzhľadom na to, že bola z jeho strany zložená zábezpeka, ktorú žalobca mohol a bol oprávnený použiť na všetky záväzky, s ktorými sa dostal žalovaný do omeškania, a to hneď prvý deň omeškania, tak žalobca bol ten, ktorý spôsobil, že žalovaný bol v omeškaní aj nasledujúce dni, pretože keby použil tú zábezpeku tak ako mal v zmysle zmluvy, tak ju mal uplatniť hneď po splatnosti

jednotlivých faktúr a z tohto dôvodu nebol dôvod na uplatňovanie úrokov z omeškania a ani dôvod na priznanie úrokov zo žalovanej sumy v rozsahu 8.612,32 Eur, keďže na túto sumu sa zábezpeka vzťahovala. Žalobcovi preto vznikol nárok na úroky z omeškania len zo sumy, na ktorú nebola použitá zábezpeka.

11. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu sporových strán, keď žalobca bol úspešný vo výške 5% uplatneného nároku a žalovaný vo výške 95% uplatneného nároku, čistý úspech žalovaného tak predstavoval 90% a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90% voči žalobcovi.

12. Žalobca sa včas podaným odvolaním odvolal proti druhému a tretiemu výroku vyššie uvedeného rozhodnutia, teda voči výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a voči výroku ktorým bolo rozhodnuté o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania na odvolacom súde v rozsahu 100 %. Svoje námietky založil na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má takisto za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a napĺňa tak odvolacie dôvody v zmysle , a .

13. Žalobca namietal, že závery prvostupňového súdu neboli správne, pretože rozsudok trpí zásadnými skutkovými vadami. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď s poukazom na čl. XI body 4, 5 a 9 a čl. IV bod 7 Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2022 (ďalej len „zmluva“) dospel k tomu, že zápočet zábezpeky na zmluvnú pokutu nemožno považovať za oprávnený. Z týchto ustanovené zmluvy vyplýva, že žalobca bol oprávnený, to znamená mal možnosť, použiť zábezpeku už v deň, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splnením nároku žalobcu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá výlučne možnosť žalobcu, nie povinnosť automaticky tak okamžite urobiť. Oprávnenie a povinnosť nie sú synonymá. Práve naopak, sú to rozdielne pojmy s odlišným významom. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, ktorý stotožňuje právo s povinnosťou. Konštatovanie, že žalobca bol povinný použiť zábezpeku na dlžné nájomné, nie na zmluvnú pokutu, o ktoré súd oprel rozhodnutie vo veci je nezmyselné a protirečivé.

14. Žalobca namietal, že pri právnom posúdení súd opomenul čl. XV bod 7 zmluvy, podľa ktorého: „v prípade, že povinnosť zaplatiť akúkoľvek zmluvnú pokutu podľa tejto zmluvy zaťažuje podnájomcu, je nájomca oprávnený celú splatnú zmluvnú pokutu odpočítať z podnájomcovej zábezpeky ak podnájomca napriek písomnej výzve na zaplatenie zmluvnej pokuty doručenej podnájomcovi podľa tejto zmluvy túto nezaplatí. Podnájomca udeľuje nájomcovi k takémuto postupu výslovný súhlas.“ Podľa odvolateľa z tohto ustanovenia vyplýva, že žalobca bol oprávnený započítať zloženú zábezpeku na splatnú zmluvnú pokutu, na zaplatenie ktorej bol žalovaný vyzvaný, pokiaľ k úhrade zmluvnej pokuty nedošlo. Napriek tomu, že išlo o subjektívne rozhodnutie žalobcu, možnosť postupovať takýmto spôsobom bola riadne zakotvená v zmluve, pričom zo strany žalovaného mu bol na tento postup udelený výslovný a dobrovoľný súhlas. Postup žalobcu bol teda súladný so zákonom ako aj so zmluvou. Žalobca vykonal len také kroky, na ktoré ho oprávňovala zmluva a na ktorých so žalovaným vzájomne dohodli. Žalobca obzvlášť zdôraznil, že na taký postup žalovaný udelil žalobcovi svoj výslovný súhlas, pričom taký postup je aj v súlade s čl. XI bod 4 a 5 zmluvy.

15. Žalobca namietal, že skutočnosť, že pohľadávke žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty predchádzali skôr splatné pohľadávky, neznamená neoprávnenosť použitia zábezpeky na zmluvnú pokutu, ak bola táto možnosť zmluvne dojednaná. Potom je bez akéhokoľvek opodstatnenia konštatovanie súdu, že použitá zábezpeka je spotrebovaná na dlžné nájomné. Pokiaľ súd v prípade žalobcom uplatneného nároku dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil a použil zábezpeku na zmluvnú pokutu, jedná sa o neudržateľný záver, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalobca ďalej namietal, že nesúhlasí so záverom súdu o tom, že by konanie a postup žalobcu malo byť nesúladné s dobrými mravmi alebo s poctivým obchodným stykom vzhľadom k čomu aj v tomto aspekte došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Podľa žalobcu okolnosti a podmienky, za ktorých vznikla zmluva nijako nenaznačujú tomu, že žalovaný bol šikanovaný. V danom

prípade nebolo preukázané porušenie rovnováhy postavenia účastníkov vo vzájomnom obchodnom styku. Konanie a postup žalobcu posúdené s prihliadnutím na zásady poctivého obchodného styku nemožno objektívne označiť ako nepoctivé v žiadnom ohľade. Žalovaný akceptáciou návrhu žalobcu a podpisom zmluvy súhlasil o. i. aj s postupom, ktorý bol súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdený ako neoprávnený. V posudzovanom prípade bolo nevyhnutné vychádzať z obsahu medzi stranami uzatvorenej zmluvy o podnájme nebytových priestorov so záverom, že žalovaný si bol vedomý všetkých v nej obsiahnutých zmluvných podmienok.

17. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd si osvojil nesprávne skutkové zistenia, dôsledkom čoho bolo nesprávne právne posúdenie veci a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti namietal, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie je v rozpore s , pretože z neho nevyplýva posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov žalobcu, žalovaného, ani dôsledné vyhodnotenie všetkých relevantných dôkazov. Konaním súdu prvej inštancie došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces. Súčasťou tohto práva je právo účastníka na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd musí v rámci odôvodnenia rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolané v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu tieto podmienky nespĺňa.

18. Žalobca na základe argumentácie uvedenej v odvolaní považoval napadnutý rozsudok za nesprávny aj v rozsahu zamietnutého príslušenstva v podobe úrokov z omeškania ako aj výrokov o trovách konania.

19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom - stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté ( ), že odvolanie malo zákonné náležitosti ( ), vec prejednal v rozsahu podaného odvolania ( ), pričom bol viazaný odvolacími dôvodmi ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie, pretože vzhľadom na neúplne zistený skutkový stav prvoinštančným súdom by nebolo účelné, aby dokazovanie zopakoval a doplnil odvolací súd a súčasne prejednanie odvolania na nariadenom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem ( ).

21. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

22. Podľa ) , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. Podľa (ďalej len „Obch. zák.“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 264 ods. 1 Obch. zák., pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

25. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

26. Podľa , (1) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

27. Podľa , (1) je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. (2) Práva a povinnosti vyplývajúce z sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

28. Odvolací súd je v zmysle viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Z neho vyplýva, že žalobca si žalobou doručenou upomínaciemu súdu 24.11.2022 uplatnil právo na zaplatenie nájomného na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2022 vo výške dohodnutej v zmluve, ktoré žalovaný nezaplatil a súčasne si uplatnil úrok z omeškania s platením týchto záväzkov vo výške 9% ročne. Išlo o nájomné vyúčtované faktúrami č. zo dňa 16.8.2002 na sumu 1.275,- Eur, č. zo dňa 16.8.2022 na sumu 1.000,- Eur, č. zo dňa 16.8.2022 na sumu 2.550,- Eur, č. zo dňa 16.8.2022 na sumu 2.000,- Eur, č. zo dňa 1.9.2022 na sumu 1.275,- Eur a č. PV č. 22119 zo dňa 1.9.2022 na sumu 1.000,- Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že vyzval žalobcu 18.9.2022 na úhradu splatných záväzkov v lehote 3 pracovných dní, ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil a na výzvu nereagoval. Žalobca preto odstúpil od zmluvy a odstúpenie od zmluvy zaslal žalovanému 22.9.2022, ktoré bolo žalovanému doručené 13.10.2022. Zároveň žalovaného vyzval na bezodkladné odovzdanie nebytových priestorov najneskôr do 5 kalendárnych dní od doručenia. Ako dôkaz k žalobe pripojil zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2022, faktúry uvádzané v žalobe, výzvu na úhradu dlžnej sumy, odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.9.2022 a doklad o doručení zásielky Slovenskou poštou.

29. Okresný súd v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp.zn. zo dňa 15.12.2022, voči ktorému podal žalovaný dňa 11.01.2023 včas odpor s vecným odôvodnením.

30. Žalovaný v odpore uviedol, že popiera celý uplatnený nárok čo do právneho dôvodu, výšky aj vymáhateľnosti s tým, že skutkové tvrdenia vyvracia tým, že rozporuje výšku pohľadávky 9.100,- Eur, nakoľko ním evidované dlžné sumy boli v rozdielnej výške, čo malo preukazovať započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 29.11.2022. Zároveň uviedol, že prikladá svoj návrh zápočtu a zvyšnú sumu navrhoval dohodnúť v rámci dohody o splátkach splatného dlhu, avšak k odporu nepripojil žiadnu listinu. Poukázal tiež na to, že konaniu bráni prekážka začatého konania z dôvodu vedenia konania na Okresnom súde v Žiline pod č.k. .

31. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu v stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní a vyjadril sa k podanému odporu, takže tento je nedôvodný a neopodstatnený a nemá oporu v skutkovom a právnom stave. Žalovaný odpor založil na jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 29.11.2022, avšak žiadny listinný dôkaz o ňom nepredložil a rozdiel v ním evidovanej sume a žalobcom uplatnenej sume nijako nevysvetlil ani nekonkretizoval.

32. Žalobca zároveň uviedol, že žalobca jednostranne započítal pohľadávku na zaplatenie nákladov na energie a zmluvnú pokutu za neodovzdanie priestorov voči zábezpeke zloženej žalovaným v sume 9.074,- Eur. Tento zápočet ale nesúvisí so žalovaným nárokom, pretože žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžného nájomného. Zároveň pripojil oznámenie o použití zábezpeky.

33. Žalovaný bol uznesením súdu vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného nevyjadril. Lehota na vyjadrenie mu uplynula uplynutím 15. dňa od doručenia predmetného uznesenia súdu, ktoré mu bolo doručené 20.2.2023. Urobil tak až v návrhu na odročenie pojednávania zo dňa 25.4.2023, v ktorom uviedol, že v rámci obrany voči nárokom žalobcu žiada zohľadniť to, že bola zmluva o podnájme zrušená zo strany žalobcu a že nemohol užívať predmet nájmu, nakoľko v deň uzatvorenia zmluvy 15.8.2022 žalobca vypol elektriku, čím znemožnil užívanie predmetu nájmu. Navrhol výsluch E. N., manažérky lekárne,

ako dôkaz uviedol aj dohodu o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.8.2022, zmluvu o podnájme zo dňa 15.8.2022 a knihu záväzkov žalovaného. Ďalej žiadal zohľadniť to, že 29.11.2022 navrhol žalobcovi započítať zábezpeku, ktorú žalovaný eviduje ku dňu 4.11.2022 ako pohľadávku voči žalobcovi z titulu zloženej zábezpeky, a to na pohľadávky žalobcu voči žalovanému v danom rozsahu, s čím však žalobca nesúhlasil a tiež, aby súd zohľadnil započítanie investícií vynaložených zo strany žalovaného na majetok žalobcu a to lekáreň vo výške 92.368,72 Eur bez DPH a na ordinácie lekárov v 2. nadzemnom podlaží vo výške 53.000,- Eur bez DPH.

34. Žalovaný na pojednávaní spočiatku tvrdil, že žalobcovi nevzniklo právo na nájomné, nakoľko priestory žalobcovi neodovzdal, namietal aj sankcie, ktoré boli započítané a trval na tom, že pokiaľ priestor nebol odovzdaný, tak zložená zábezpeka mala byť použitá na staré dlhy a nie na nájomné, pričom podľa neho bolo neprimerané ustanovenie, keď žalobca zložil zábezpeku 9.000,- Eur a 4.000,- Eur nezložil, aby mu nebol odovzdaný priestor vôbec. V priebehu pojednávania zmenil svoje tvrdenia tak, že od 15.8.2022 priestory užívať mohol, avšak len do 15.9.2022, kedy žalobca vymenil zámky a žalovaný sa už nedostal do priestorov predmetu nájmu. Následné vypratanie bolo len akože za účasti notára, vlastne len spísaný hnuteľný majetok, zariadenie lekárne, ktoré boli v priestore avšak žalovaný sa nemohol dostať do predmetu nájmu. Trval na tom, že uplatnený nárok na nájomné nevznikol. Neskôr na pojednávaní uviedol, že zmluvnej pokute predchádzali skôr splatné záväzky, ktoré boli v omnoho nižšej výške, čo znamená, ak reálne má nárok žalobca na nájom, tak je to nájom za august 2022. Zmluvná pokuta mala byť za neodovzdanie predmetu nájmu, čo je ale v rozpore so skutočnosťou, keďže 15.9.2022 žalobca vymenil zámky. Podľa žalovaného skutočnou vôľou žalobcu bolo len získať zábezpeku vo výške 9.047,- Eur, následne táto zábezpeka bola započítaná na sporný nárok a v tomto konaní uplatňované nájomné nebolo preukázané, že vznikol naň nárok žalobcovi. Tiež uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na nájomné za obdobie po 15.9.2022, tak takýto nárok nemohol vzniknúť, keďže žalobca vymenil zámky a je to možné preukázať výsluchom manažérky lekárne. Tiež uviedol, že rozporuje fiktívne zápočty zo strany žalobcu a trvá na tom, že bezdôvodná zábezpeka 9.407,- Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie a táto suma mala byť použitá na reálne záväzky žalovaného a nie z titulu zmluvnej pokuty, keďže ak niekto vymení zámky, tak nemožno potom požadovať vydanie predmetu nájmu.

35. Žalobca považoval obranu žalovaného za účelovú. Uviedol, že priestory boli odovzdané podľa čl. IV zmluvy napriek tomu, že nebola splatená celá zábezpeka a že nemá žiadnu vedomosť o výmene zámkov. Má za to, že preukázal dôkazmi doloženými k svojim podaniam oprávnenosť uplatneného nároku, žalobca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného, aby vypratal priestory, a to opakovane a žalovaný tak neurobil, preto boli vypratané za prítomnosti notárky a mestskej polície 25.10.2022. Veci žalovaného sú v priestoroch žalobcu s tým, že žalovaný bol vyzvaný, aby si ich prišiel prevziať.

36. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že strany uzatvorili podnájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovanému vznikla povinnosť platiť nájomné. Žalovaný sa v predmetnej zmluve zaviazal dať zábezpeku na splnenie svojich budúcich záväzkov majúcich pôvod v zmluve zložením finančných prostriedkov na účet žalobcu v dohodnutej výške. Túto povinnosť nesplnil, nakoľko na účet žalobcu zložil len časť z dohodnutej sumy. Okresný súd z oznámenia žalobcu žalovanému zo dňa 29.11.2022 zistil, že žalobca použil zložené finančné prostriedky vo výške 461,68 Eur na zaplatenie nákladov za elektrinu a časť vo výške 8.612,32 Eur na zaplatenie zmluvnej pokuty za neodovzdanie priestorov po skončení nájmu v stanovenej lehote.

37. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že síce zistil, že žalovaný dlhuje žalobcovi na nájomnom na základe predmetnej zmluvy 9.100,- Eur, ale že podľa posúdenia súdom zábezpeka nebola oprávnene použitá, a preto je nutné posúdiť, že „použitie zábezpeky v neoprávnenom rozsahu sa použije na dlžné nájomné, a preto po použití zábezpeky na dlžné nájomné a na spotrebu energie, žalovaný dlhuje ešte 487,68 Eur“ „keďže žalobca prejavil vôľu použiť zábezpeku a súd posúdil, že na zmluvnú pokutu nebola použitá oprávnene, nezistil dôvod ju nepoužiť na záväzky vzniknuté počas vzťahu, pričom je nesporné, že žalovaný bol v omeškaný s platením nájomného..... súd považoval za spravodlivé s poukazom na uvedené skutočnosti použiť zábezpeku na záväzky postupne podľa omeškania.....“ „Vzhľadom k tomu, že žalobca zábezpeku v rozsahu 8.612,32 Eur použil ale na pohľadávku neskoršie splatnú a zároveň vzniknutú až po skončení zmluvného vzťahu, teda neoprávnene na inú pohľadávku, súd skonštatoval, že použitá zábezpeka je spotrebovaná na dlžné nájomné“.

38. Vyššie uvedenú argumentáciu okresný súd nepodložil svojimi skutkovými zisteniami, ani neoprel o dohodu strán a ani o právnu úpravu, ktorou sa zánik záväzkov v obchodnoprávnych vzťahoch riadi. Naopak rozhodnutie založil na uvedenej úvahe, ktorou sám, bez právneho podkladu určil použitie zábezpeky na dlžné nájomné. Len preddavok na budúci zmluvný záväzok , teda zálohovú platbu možno bez ďalšieho úkonu zmluvných strán zarátať ako splnenie budúceho záväzku dlžníka ( ). Žalobca preto dôvodne namietal, že rozhodnutie okresného súdu bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a že je bez akéhokoľvek opodstatnenia konštatovanie súdu, že použitá zábezpeka je spotrebovaná na dlžné nájomné.

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia zaoberal výlučne z dôvodov uplatnených žalobcom v odolaní proti prvoinštančnému rozhodnutiu. Okresný súd, na základe obrany žalovaného vykonal dokazovanie predmetnou zmluvou a v nej obsiahnutou dohodou o zložení a použití zábezpeky obsiahnutej v čl. XI zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri zistení skutkového stavu sa čl. XV bod 7 zmluvy, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, prvoinštančný súd nezaoberal. Zistenie vôle zmluvných strán z obsahu nimi uzatvorenej zmluvy predstavuje zistenia skutkové, ktoré je pri rozhodovaní potrebné následne právne posúdiť, čo predstavuje zistenie obsahu právneho úkonu teda práv a povinností v ňom obsiahnutých. Keďže okresný súd nevykonal dokazovanie všetkými zmluvnými dojednaniami, ktoré sa vzťahovali k dohode strán o použití zloženej zábezpeky žalobcom, nezistil skutkový stav dostatočne a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil. Záver súdu o obsahu právneho úkonu je posúdením právnym, avšak nemožno k nemu dospieť skôr, ako je zistená prejavená vôľa účastníkov právneho úkonu.

40. Žalobca namietal nesprávnosť posúdenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci aj v tom, že zmluvné strany si v čl. XI zmluvy nedohodli povinnosť žalobcu použiť zábezpeku na úhradu nezaplatených záväzkov vzniknutých z predmetnej zmluvy, z ktorých platením bol žalovaný v omeškaní, ale len oprávnenie žalobcu tak urobiť. Aj táto námietka bola dôvodná. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadnu argumentáciu ani skutkovými zisteniami prejavenej vôle účastníkov zmluvy a ani jej právnym posúdením, a teda posúdením obsahu práv a povinností vzniknutých zmluvným stranám z tohto právneho úkonu, teda na základe čoho mal za to, že žalobca bol povinný zábezpeku použiť podľa poradia splatnosti nesplatených záväzkov žalovaného, ktoré mali pôvod v predmetnej zmluve a napriek tomu uzavrel, že použitie zábezpeky na neskôr splatný záväzok bolo neoprávnené a nepoctivé.

41. Zmluvné strany v zmluve dohodli, že zložená zábezpeka slúži na krytie všetkých finančných nárokov majúci pôvod v tejto zmluve, s ktorými je podnájomca v omeškaní alebo na krytie ktorých udeľujú nájomcovi súhlas v tejto zmluve (čl. XI bod 4) zároveň dohodli, že v súlade s účelom, na ktorý je zábezpeka určená, je oprávnený túto použiť v deň, v ktorý sa podnájomca dostal do omeškania so splnením nároku alebo deň, v ktorý vznikol nárok na plnenie, na krytie ktorého udelil podnájomca nájomcovi súhlas v tejto zmluve (čl. XI bod 5 zmluvy) zároveň v čl. XI bod 9 sa zmluvné strany dohodli, že pri skončení nájmu je povinný zábezpeku alebo jej nespotrebovanú časť vrátiť podnájomcovi, a to najneskôr do 60 dní od ukončenia nájomného vzťahu. Z predmetných ustanovení zmluvy nemožno vyvodiť žiadnu povinnosť pre žalobcu s výnimkou povinnosti vrátiť nespotrebovanú zábezpeku pri skončení nájomného vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu o neoprávnenom použití zábezpeky na úhradu zmluvnej pokuty bol výsledkom nevykonania dokazovania celým obsahom predmetnej zmluvy resp. všetkými ustanoveniami, ktoré sa vo vzťahu k použitiu zábezpeky žalobcom vzťahujú. Záver okresného súdu o neoprávnenosti použitia zábezpeky na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že tejto predchádzali skôr splatné záväzky žalovaného majúce pôvod v zmluve bol výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, keď z obsahu zmluvy žiadna takáto povinnosť použiť zábezpeku podľa splatnosti záväzkov na úhradu záväzkov majúcich pôvod v zmluve podľa poradia ich splatnosti nemá oporu v obsahu práv a povinností, na ktorých sa zmluvné strany predmetnou zmluvou dohodli.

42. Odvolateľ namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia aj v tom, že nesúhlasil s tým, že jeho postup, ktorý bol v súlade so zmluvou by mohol byť postupom v rozpore s poctivým obchodným stykom. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd konanie, ktoré vyhodnotil ako protiprávne, súčasne hodnotil ako s rozporné dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom. V zásade možno súhlasiť s tým, že vo všeobecnosti také konanie, ktoré je v rozpore s právom bude zároveň aj konaním, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. s dobrými mravmi. Okresný súd ale napadnuté rozhodnutie nezaložil na aplikácii , preto jeho argumentácia nepoctivým

obchodným stykom nebola podstatná. V prípade aplikácie by ale taká argumentácia ako bola použitá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemohla obstáť, pretože sa z nej nedá zistiť, výkon ktorého práva a na základe akých konkrétnych skutočností by mal byť rozporný s poctivým obchodným stykom. Pri posudzovaní, či konanie podnikateľa v obchodnoprávnom vzťahu a následný výkon jeho práv je v súlade alebo v rozpore s poctivým obchodným stykom, zákon výslovne neurčil z akých hľadísk má súd vychádzať. Preto rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie je potrebné vždy urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti danej veci a strán, a to na obidvoch stranách.

43. Žalobca ďalej všeobecne namietal nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď namietal chýbajúce posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán a vyhodnotenie dôkazov bez toho aby uviedol, ktoré skutkové tvrdenia a právne argumenty neboli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotené. Všeobecným námietkam odvolací súd nemôže vyhovieť bez toho, aby ich konkretizoval na preskúmavané rozhodnutie, čím by odvolacie dôvody musel konkretizovať, čo však odvolaciemu súdu neprináleží, nakoľko sú to odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom vo včas podanom odvolaní, ktorým je odvolací súd viazaný ( ).

44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a z tohto dôvodu sa nezaoberal podstatnými skutočnosťami a to v prípade, že zistil, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalobou uplatnené pohľadávky, teda zaplatiť nájomné za obdobie trvania nájomnej zmluvy vzhľadom na procesnú obranu žalovaného túto neposúdil z hľadiska jej obsahu ani z hľadiska práva a teda či nastala skutočnosť, na základe ktorej možno dospieť k záveru o zániku dlhu žalovaného. To je zároveň dôvodom, pre ktorý by nebolo účelné aby odvolací súd doplnil dokazovanie a vo veci sám rozhodol.

45. Bude úlohou prvoinštančného súdu doplniť dokazovanie o zistenie obsahu vôle zmluvných strán prejavenej v predmetnej nájomnej zmluve vo vzťahu k zloženiu finančných prostriedkov ako zábezpeky a ich požitia a vrátenia , vrátane vôle obsiahnutej v čl. XV zmluvy a následne tieto právne posúdiť a tak ustáliť obsah práv a povinností zmluvných strán t. j. obsah predmetného právneho úkonu. Pri posúdení veci prvoinštančný súd bude rešpektovať, že dôkazné bremeno vyplýva z aplikovanej hmotnoprávnej úpravy, pričom v zásade platí, že zaťažuje toho, kto rozhodné skutočnosti tvrdí. V prípade uplatnených pohľadávok to znamená posúdenie, či boli preukázané skutočnosti o vzniku uplatnených pohľadávok, čo v odvolacom konaní sporné nebolo a či procesná obrana žalovaného obsahovala preukázané skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné právne posúdiť ako preukázanie zániku uplatnených pohľadávok a podľa výsledku znovu vo veci rozhodnúť.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolania proti druhej výrokovej vete, ako aj závislého výroku o trovách konania obsiahnutého v tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie v druhej a tretej výrokovej vete zrušil podľa a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

47. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa rozhodne aj o náhrade trov konania.

48. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).