Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-201-2011.pdf
PDF · 126.67 KB
Case nature
Subarea
1P/201/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou, v právnej veci maloletej C. O., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, so sídlom Petöfiho 39, 984 01 Lučenec, dieťa rodičov: otca B. O., nar. X.X.XXXX, bytom K. O. XX/B, XXX XX B., N., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom, so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín a matky G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX D., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Petrou Rumanovou, advokátkou, AK, so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu takto
rozhodol:
Súd nariaďuje návrat maloletej C. O., nar. XX.X.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu do N..
I. Súd nariaďuje matke G. F., aby vrátila maloletú C. O. do N. do 10 dní od doručenia tohto uznesenia.
II. V prípade, že matka maloleté dieťa v súlade s výrokom I. tohto uznesenia na územie N. nevráti, je otec B. O. oprávnený po uplynutí tejto lehoty maloletú C. O. prevziať za účelom ich vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletej na územie N..
Otec maloletej sa zaväzuje matke a maloletej zabezpečiť leteckú prepravu do N. a po návrate maloletej do N. ubytovanie v prenajatom byte na adrese L. R. XXB v B., prispievať na výživu maloletej a matky sumou 1000 SEK mesačne k rukám matky a to formou vyplatenia jednorázovej čiastky 12000 SEK zloženú do notárskej úschovy, materskú školu a zdravotnú starostlivosť pre maloletú a to až do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností pred príslušnými justičnými orgánmi vo N..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 17.10.2011, bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletej C. O. na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu do N..
Svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloletú C. dňa XX.X.XXXX neoprávnene premiestnila zo N., krajiny obvyklého pobytu kde rodina žila a kde obaja rodičia spoločne vykonávali opatrovnícke práva k dieťaťu na Slovensko a odmieta sa dobrovoľne vrátiť. Otec sa dňa 5.9.2011 obrátil na Centrum pre medzinárodno
- právnu ochranu detí a mládeže, ktorému zaslal žiadosť o zabezpečenie návratu dieťaťa do N..
Otec v návrhu poukazuje na zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, na ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, na ustanovenia Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len " Dohovor " ), na čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s návratom maloletej na územie Švédska z dôvodu, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletú vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ju inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Poukázala na to, že rodina síce žila vo Švédsku, ale v podmienkach ktoré vykazovali známky týrania, pričom matka udáva že išlo o určitý pokus žiť spolu ako rodina a nie s rozhodnutím, že tam ostane natrvalo.
Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahu súdu, konštatoval, že síce starostlivosť o dieťa zo strany matky je dobrá, avšak aj otec má právo podieľať sa výchove a starostlivosti o svoje dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o prešetrení pomerov u matky z 8.11.2011, 14.12.2011, potvrdením o vyšetrení dieťaťa MUDr. Z. K. detského lekára z 12.9.2011 po prisťahovaní sa maloletej zo N.a, rodným listom maloletej, potvrdením o prihlásení maloletej k trvalému pobytu vo Švédsku, potvrdenie o umiestnení maloletej v materskej škôlke F., potvrdením o poberaní rodičovského príspevku vo švédsku na meno matky, potvrdenie o pracovnom pomere otca vo firme U. & CO, vyjadrením zamestnávateľa otca, potvrdením o prenájme bytu na adrese K. XX B v B. a platenie nájomného, žiadosťou otca o návrat maloletej, fotografiami zo spoločného výletu a dovolenky v lete 2011, písomným vyjadrením matky, potvrdenie o zaradení matky do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 31.8.2011, návrhom otca o primeraných opatreniach zabezpečujúcich návrat maloletej v jej záujme, dohodou o prenájme bytu pre matku a maloletú na adrese L. R. potvrdením o platení nájomného vo výške 2422 SEK, oznámením otca o bránení v styku s maloletou zo strany matky z 22.7.2012, výpisom z registra trestov otca maloletej trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci 0T 6/2006-36 z 24.3.2006, správou klinického psychológa Mgr. N. z psychologického vyšetrenia matky z 23.1.2012, pracovný posudok na otca maloletej od pôvodného zamestnávateľa Strednej odbornej školy v F. z 7.11.2012, správou psychologičky G. v B. zo dňa 12.4.2011, správou švédskych orgánov o šetrení sociálnej situácii otca z 17.10.2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá C., nar. XX.X.XXXX je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Rodičia maloletej sa spoznali na Slovensku, vyrastali v obci D.. Partnerskú známosť nadviazali rodičia maloletej v septembri - októbri 2007, v novembri 2007 otec maloletej vycestoval do Švédska, kde dostal prácu ako maliar firmy U. Matka maloletej prvý krát pricestovala do Švédska niekedy v júli 2008 a s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti. Matka v marci 2009 pri návšteve Slovenska zistila, že je tehotná, otec dňa 16.4.2009 uznal otcovstvo k nenarodenému dieťaťu. Rodičia sa dohodli, že dieťa sa narodí na Slovensku, matka po narodení dieťaťa do 8.1.2010 žila v byte otca v F., kde trávili vianočné a novoročné sviatky 2009 a dňa 8.1.2010 spoločne vycestovali do Švédska. Maloletá je prihlásená k trvalému pobytu vo Švédsku od januára 2010. Rodičia maloletej manželstvo neuzavreli. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti, v otcom prenajatom 2 - izbovom byte. Maloletá C. navštevovala materskú školu, bola evidovaná v opatere švédskej pediatričky Dr. B. Matka nepracovala, poberala prídavky na dieťa 1050 SEK a rodičovský príspevok 3129 SEK. Matka navštevovala jazykový kurz, učila sa švédsky a hľadala si prácu. Otec má vo Švédsku stabilnú prácu a tvrdí, že aj matka sa snažila integrovať v tejto krajine, kde plánovali spoločnú budúcnosť. Dňa 24.8.2011 otec po návrate z práce domov zistil, že matka s dcérou bez predchádzajúcej dohody s otcom odcestovala na Slovensko, pričom v byte zanechala odkaz s textom "Ahoj, nehľadaj nás, odišli sme na Slovensko. G.". Následne otec vycestoval na Slovensko a zistil, že matka sa s maloletou zdržiava v rodičovskom dome, pričom mu neumožnila s dieťaťom žiaden kontakt, zároveň mu matka oznámila, že sa do Švédska nevráti. Otec nevedel, že matka sa chystá odísť s dieťaťom na Slovensko, s jej presťahovaním na Slovensko nikdy súhlas matke nedal.
Z výsluchu otca maloletej, súd zistil, že po rozvode svojho prvého manželstva mal dohodnutú prácu vo Švédsku, kde vycestoval 2.11.2007. Pred jeho odchodom vznikol medzi ním a matkou maloletej vzťah, v dôsledku čoho matka maloletej prišla ako jeho družka za ním do Švédska v auguste 2008 a žili v spoločnej domácnosti. Keď v marci 2009 prišli na návštevu na Slovensko, matka maloletej zistila, že je tehotná, zostala na Slovensku a on priznal v apríli 2009 otcovstvo k nenarodenému dieťaťu. Naďalej žil a pracoval vo Švédsku a po narodení dieťaťa 18.9.2009 prišiel na Slovensko, oslávili spolu krstiny maloletej a matku a maloletú ubytoval vo svojom byte. Po jeho návrate do Švédska požiadal o pridelenie väčšieho bytu a pripravil všetky veci tak, aby matka s dieťaťom mali vo Švédsku vytvorené podmienky. S matkou a maloletou sa následne do Švédska vrátil 8.1.2010. Z dôvodu, že bol v pracovnom
pomere, matka poberala detské prídavky a detské rodičovské prídavky. Dieťa bolo prihlásené v evidencii miestnej detskej lekárky, matka nepracovala. Dňa 4.4.2011 maloletá začala navštevovať materskú školu a matka začala navštevovať jazykovú školu a hľadať si zamestnanie. Rodina žila v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili. Vo Švédku mali spoločných známych slovákov, ktorí dlhodobo žijú vo Švédsku. V období júl až august 2011 ich vo Švédsku navštívil aj otcove deti z prvého manželstva. Otec udáva, že matka trpela na depresie už pred príchodom do Švédska, nechcela vychádzať z bytu, vždy bola unavená, nechcela chodiť do spoločnosti. Finančné problémy nemali, avšak otec nepoprel že dochádzalo medzi nimi ku konfliktu, pričom hlavným zdrojom konfliktov bolo to, že matka bola v neustálom kontakte so svojou matkou, ktorá ju podľa názoru otca nahovárala proti nemu, telefonovali spolu takmer denne, čo spôsobilo vysoké výdavky za telefónne účty. Dňa 24.8.2011 keď otec prišiel domov z práce, našiel na stole lístok z textom " nehľadaj nás, išli sme na Slovensko ". Otec udáva, že nevedel, že matka chystá návrat na Slovensko a keďže si nemyslel, že v ich prípade ide o vážne konflikty, bol z jej odchodu prekvapený. Rodinné prídavky chodili na účet matky, ktorá s nimi disponovala, poprel tvrdenia matky o domácom násilí. Vo Švédku dlhodobo pracuje a v žiadnom prípade spolužitie vo Švédsku nebral ako dovolenku. Matke chce dokázať že je dobrý otec a druh a je ochotný napriek konaniu matky ju opäť prijať v spoločnej domácnosti. V prípade nariadenia návratu je ochotný zabezpečiť primerané opatrenia tak ako sa na ne zaviazal v písomnej dohode a tak ako ich preukázal súdu. Pre matku a dieťa prenajal byt, ktorý sa nachádza v blízkosti jeho bývania. Mesačný príjem otca je približne 16.000 SEK, otec za svoje bývanie platí cca 4000 SEK , za prenajatý byt pre matku 2400 SEK. Vo Švédsku sa zdržiava na základe pracovnej zmluvy s mojim zamestnávateľom, a je prihlásený na pobyt vo Švédsku, nepotrebuje pracovné povolenie, keďže pochádza zo štátu EÚ. Vo Švédsku pracuje od 5.11.2007 v tej istej firme U., jeho pracovnú zmluvu mu stále predlžujú. Otec udáva, že sa vo Švédsku bude pravdepodobne domáhať úpravy výkonu rodičovských práv tak, aby dieťa mohlo byť zverené do starostlivosti matky, ale aby sa mohol aj on aktívne podieľať na výchove a starostlivosti o dieťa.
Otec uvádza, že po odchode matky na Slovensko nemá s dcérou žiadny kontakt, v tejto súvislosti musel požiadať o pomoc sociálny úrad, avšak ani touto cestou sa nemohol domôcť stretnutia s dcérou, nakoľko kontakt s matkou sa v čase jeho poslednej návštevy na Slovensku nepodarilo ani sociálnym pracovníčkam. Otec vo Švédsku žije sám, naďalej v pôvodnom byte, kde žili ako rodina, nemá inú partnerku.
Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodil, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že krajinou obvyklého pobytu na základe rozhodnutí oboch rodičov bolo Švédsko kde rodina žila v spoločnej domácnosti a kde matka ako aj otec vykonávali spoločne rodičovské práva. Otec maloletej vo Švédsku riadne pracuje na základe pracovnej zmluvy, matka zabezpečovala v čase pred premiestnením dieťaťa na Slovensko osobnú starostlivosť o dieťa, navštevovala jazykový kurz a mala záujem sa zamestnať. Návrh na návrat bol podaný v lehote 1 roka a v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti že by dieťaťu po návrate do Švédska hrozila ujma. Neboli preukázané tvrdenia matky, že by sa otec dopúšťal domáceho násilia na matke a už vôbec nie na maloletej. Otec preukázal, že v prípade nariadenia návratu zabezpečil primerané opatrenia tak pre maloletú ako aj pre matku zabezpečením bývania, platenia výživného, leteniek, zabezpečením predškolského zariadenia a zdravotnej starostlivosti. Je v záujme dieťaťa, aby jeho výchovu a starostlivosť zabezpečovali obaja rodičia, pričom otec je toho názoru, že otec má vo Švédsku vhodnejšie podmienky pre starostlivosť o dieťa, ako matka na Slovensku. Matka v čase svojho pobytu vo Švédsku poberala sociálne dávky a rodinné prídavky vo výške 4400 SEK, o ktoré by mohla po návrate požiadať, stým že v čase keď bude maloleté dieťa navštevovať MŠ, matka má možnosť svoj čas venovať príprave na prípadné zamestnanie tak ako to robila v čase, keď žila vo Švédsku. Pre prípad nariadenia návratu otec v rámci opatrení prenajal pre matku a maloletú osobitný byt v meste Arvika na základe nájomnej zmluvy s účinnosťou od 1.6.2012 na neurčito ( na adrese F., XXX XX Arvika), prenájom ktorého doposiaľ platí ( 2422 SEK). Otec sa zaviazal, že bude uhrádzať aj všetky náklady spojené s návštevou MŠ pre maloletú a zaviazal sa prispievať na výživu maloletej 1000 SEK Taktiež sa zaväzuje zabezpečiť vo Švédsku zdravotné poistenie a lekársku starostlivosť a súhlasí, aby matka vo Švédsku poberala prídavky na dieťa a rodičovský príspevok tak, ako to bolo v čase pred jej odchodom na Slovensko. Pred odchodom matky na Slovensko nebolo nikdy rozhodnuté príslušným súdom o tom, že by matka mala dieťa vo výlučnej starostlivosti.
Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že sa s otcom zoznámila v októbri 2007 predtým ako vycestoval do Švédska za prácou. Dohodli sa, že keď jej nájde prácu, vycestuje za ním a niekedy v auguste 2008 odišla spolu s otcom maloletej do Švédska. Podľa vyjadrenia pracovného úradu podmienkou pre
získanie zamestnania bolo absolvovanie jazykového kurzu. V januári 2009 išli spoločne na dovolenku do Egypta a keď v marci prišli na Slovensko bolo potvrdené tehotenstvo. Následne otec priznal otcovstvo k nenarodenému dieťaťu. Otec dieťaťa ju splnomocnil, aby kúpila byt v Lehôtke, kde následne s dieťaťom bývala. Po narodení dieťaťa, ktoré sa narodilo na Slovensku sa otec zdržal na Slovensku dva týždne, po krstinách sa vrátil do Švédska. Vianoce 2009 trávili spoločne v Lehôtke a v januári 2010 aj s dieťaťom odcestovali do Švédska s tým, že skúsia spoločne žiť vo Švédsku. Matka potvrdila tvrdenie otca, že zabezpečil pre nich väčší byt a prihlásil ju a maloletú k trvalému pobytu. Pri odchode matky zo Slovenska ukončila zdravotné poistenie s poisťovňou na Slovensku a poistila sa vo Švédsku. Matka poukazuje na to, že odkedy začali bývať v spoločnej domácnosti vo Śvédsku otec trval na tom, aby spával sám, aby nebol budený dieťaťom. Matka udáva, že otec maloletej na nej páchal domáce násilie, nepáčilo sa mu ako žehlí, ako varí a ako sa stará o domácnosť. Neskôr jej mal z jej sociálnych dávok platiť telefón, internet a podobne. Matka uviedla, že kontaktovala svojho brata žijúceho v Anglicku, aby jej pomohol zaplatiť letenky. Dňa 24.8.2011 matka využila to, že otec odišiel do práce a odišla s dieťaťom. Tvrdí, že sa odhlásila z pobytu zo Švédska aj s dcérou. Je pravdou, že túto skutočnosť otcovi oznámila na lístočku, ktorý mu nechala na stole. Matka udáva, že domáce násilie neohlásila pretože sa bála, že keď tak urobí, že ju otec maloletej vymkne a dieťa už neuvidí. V súčasnosti matka žije s maloletou aj so svojou matkou v byte svojho brata, od novembra 2012 začala pracovať ako pomocná kuchárka, maloletá je zdravá, avšak materskú školu nenavštevuje, počas dňa zostáva v domácnosti so starou matkou. Matka odmieta návrat do Švédska a to za akýchkoľvek okolností. Súhlasí s tým, aby otec dieťa navštevoval na Slovensku, ale sama sa rozhodla, že sa do Švédska nevráti z dôvodu, že na Slovensku je jej lepšie a kde sa dokáže o dieťa lepšie postarať.
Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dôvodila tým, že podľa článku 13 Dohovoru existuje vážne nebezpečenstvo ktoré by hrozilo dieťaťu po návrate do Švédska. Matka na ktorú je dieťa citovo naviazané, by pre dieťa vo Švédsku nemohla byť takou oporou ako na Slovensku, pretože nerozpráva anglicky ani švédsky, a je pre ňu veľmi ťažké sa vo Švédsku do spoločnosti etablovať. Matka v záujme maloletej, by mala byť zdravá nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Právna zástupkyňa matky sa odvolávala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, že každý návrat treba osobitne posúdiť a zohľadniť všetky riziká, ktoré by po návrate dieťaťu hrozili. Je potrebné podľa nášho názoru prihliadať na časový moment, ktorý dieťa strávilo mimo krajiny obvyklého pobytu. Dieťa je vo veku, kedy je schopné vnímať okolie na Slovensku strávilo už rozhodnú časť a pobyt na Slovensku dieťaťu prospieva. Dieťa aj matka sú na Slovensku spokojné a preto nevidíme dôvod návratu maloletej do Švédska. Otec preukázal, že je schopný sa dostaviť na Slovensko niekoľkokrát do roka, nemalo by mu preto robiť problém cestovať na Slovensko za účelom navštevovania jeho dcéry. Správa psychologičky vo Švédsku obsahuje vyjadrenie matky, že jej vzťah s partnerom nebol dobrý, fyzické násilie na matke však nemôžeme potvrdiť záznamom s polície. Poukázala na skutočnosť, že otec bol právoplatne odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví svojej prvej manželke, čím preukazovala tvrdenia matky, že ju otec maloletej znásilňoval a fyzicky týral s tým, že sa jej vyhrážal, že ak túto skutočnosť oznámi polícii, už v živote neuvidí svoje dieťa. Otec maloletej vo Švédsku vykonáva stavebné práce, ktoré môže vykonávať aj na Slovensku. Matka nikdy nemala v úmysle zostať vo Švédsku žiť, išla s trojmesačným dieťaťom za svojim partnerom do Švédska, aby ho videl vyrastať. Matka má vyhovujúce sociálne podmienky pre starostlivosť o dieťa, so starostlivosťou jej pomáha matka a od novembra 2012 je zamestnaná. Finančnú záruku alebo finančné prostriedky ktoré sa otec zaväzuje poskytovať matke považujeme za neprimerané jeho zárobkom.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec , pracovisko Fiľakova a z výsluchu kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka s maloletou je od 26.10.2011 prihlásená na trvalý pobyt v obci Šurice č. 219, ide o 3 - izbový byt vo vlastníctve brata matky, ktorý sa dlhodobo zdržiava v Anglicku. Matka bola po návrate na Slovensko evidovaná v evidencii nezamestnaných, nárok na finančné zabezpečenie zo strany úradu matke nevzniklo. Matku finančne podporovala matka a brat. Kolízny potvrdil, že maloletá doposiaľ nenavštevuje materskú školu, ako i tvrdenia otca, že sa styku s maloletou pri návštevách Slovenska musel dožadovať prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len " Dohovor " ),
cieľom tohto dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
Podľa čl. 3 Dohovoru
Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona
alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody
platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Podľa čl. 12 Dohovoru
Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.
Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
Podľa čl. 13 Dohovoru
Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa čl. 19 Dohovoru
Rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrhu otca je v danom prípade možné vyhovieť.
Súd mal preukázané, že maloletá C. (3 roky) sa narodila rodičom na Slovensku, slobodnej matke G. a rozvedenému B. ktorý má na Slovensku dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Rodičia maloletej manželstvo neuzavreli. Maloletá i rodičia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Krátko po narodení maloletej sa matka rozhodla vrátiť k otcovi maloletej do Švédska, ktorý tam žije od roku 2007. Rodičia spoločne vykonávali opatrovnícke právo k maloletej C., maloletá navštevovala predškolské zariadenie a matka, ktorá vo Švédsku poberala sociálne dávky, navštevovala jazykový kurz, hľadala si prácu. Otec pracoval a rodinu zabezpečoval po finančnej stránke. Ani jeden z rodičov pred 24.8.2011 nepodal na príslušnom súde vo Švédsku návrh na úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. Matka dňa 24.8.2011 bez súhlasu otca maloletej a bez jeho vedomia premiestnila maloleté dieťa na územie Slovenskej republiky.
V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.
Neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a za predpokladu, že toto právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.
Je nesporné, že maloletá C. mala obvyklý pobyt v Švédsku, krajinu obvyklého pobytu matka nespochybňovala i keď tvrdila, že nebola rozhodnutá zostať žiť vo Švédsku natrvalo. Obvyklý pobyt maloletej vo Švédsku bol založený rozhodnutím tak otca ako aj matky presťahovať sa do Švédska dňa 18.1.2010, žiť vo Švédsku ako rodina a v spoločnej domácnosti vychovávať maloleté dieťa. Pri posúdení výkonu opatrovníckeho práva otcom maloletej, ktorého výkon matka namieta z dôvodu, že celodenná osobná starostlivosť o dieťa zabezpečovala iba ona, súd dospel k záveru, že v danom prípade je možné výkon opatrovníckeho práva vyhodnotiť tak, že obaja rodičia teda aj otec svoje opatrovnícke právo riadne vykonával, keďže rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali výchovu a potreby dieťaťa, otec zväčša po materiálne stránke ako živiteľ rodiny, ( keďže matka nepracovala), matka vykonávala osobnú starostlivosť o maloletú v poobedňajších hodinách, keď dieťa vyzdvihla z predškolského zariadenia. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, pričom bez súhlasu otca matka nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa.
V ďalšom súd skúmal, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa matkou dňa 24.8.2011 zo Švédska na územie Slovenskej republiky. V konaní mal súd preukázané výsluchom rodičov, že k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa matkou v zmysle vyššie uvedeného Dohovoru skutočne došlo, keďže matka v čase odchodu s maloletým dieťaťom na Slovensko odišla v neprítomnosti otca a bez jeho súhlasu. Otec matke súhlas s vysťahovaním maloletej Bianky na Slovensko nedal, o
plánovaní jej odchodu nevedel a s neoprávneným premiestnením dieťaťa sa po ich odchode nezmieril. Po jej odchode zisťoval kde sa matka s deťmi nachádza, následne podnikol príslušné právne kroky k zabezpečeniu návratu dieťaťa, kontaktoval príslušné orgány a 17.10.2011 podal návrh na súd.
Súd sa v konaní zaoberal závažnými skutočnosti a to domácim násilím, ktoré malo byť podľa udania matky na nej páchané zo strany otca maloletej a ktorého preukázanie by malo znamenať nenariadenie návratu súdom, v zmysle článku 13 Dohovoru, na ktorý sa matka odvolávala. Z predložených dôkazov zo strany matky bolo možné zistiť, že matka dňa 12.4.2011 vyhľadala pomoc psychologičky v Arvike, Evy Nahnfeldt. Z obsahu správy psychologičky zabezpečenú prostredníctvom právnej zástupkyne matky počas konania vyplýva, že matka vyhľadala odbornú pomoc vo Švédsku, kedy uvádzala celý rad príznakov depresie, už počas gravidity nemala chuť do jedla, ležala v posteli, matka udávala znížené sebavedomie, plač, nepokoj, poruchy spánku, zhoršenú komunikačnú schopnosť. Vzťah so svojim partnerom mala matka popisovať ako nie dobrý, uviedla že spia v oddelených izbách a hádajú sa. V správe je ďalej uvedené že kontakt s matkou sa týkal prevažne maloletej C., matke bola odporučená liečba depresie u lekára v zdravotnom stredisku, matka sa na naplánovanú návštevu dňa 24.5.2011 už nedostavila. Zo správy nevyplýva, žiadny údaj o domácom násilí. Súd konštatuje, že matka doposiaľ nepredložila žiaden dôkaz, že takéto protiprávne konanie bolo zo strany otca na matke alebo maloletej páchané. Z lekárskej správy psychologičky G. je možné ustáliť, že u matky sa jedná o depresiu, ktorou podľa jej udania trpela ešte v čase tehotenstva, teda v čase keď sa nachádzala v prevažnej miere na Slovensku. Takýto zdravotný stav matky potvrdzuje aj lekárska správa od Mgr. N. z 23.1.2012, z ktorej vyplýva, že intelekt matky je na úrovni populačného priemeru, ladenie depresívne, v popredí symptómy hypobúlia, znížená aktivita, oslabené sebavedomie, pocity insuficiencie, zúžené záujmy. V medziľudských kontaktoch si udržuje odstup, sťahuje sa z nich. V správe je konštatované, že matka nesie známky posttraumatickej stresovej poruchy zrejme v dôsledku dlhodobých ťaživých životných udalostí, ich špecifikáciu správa neobsahuje, matka ich nepopisovala. Skutočnosti o domácom násilí udávané matkou otec popiera, v konaní súd nemal tieto tvrdenia matky za preukázané, pretože jej zdravotný stav ( depresie a úzkosti) sú zaznamenané už v čase tehotenstva, teda nemožno ustáliť že príčinou ich vzniku je spolužitie s otcom maloletej vo Švédsku v spoločnej domácnosti od 18.1.2010 do 24.8.2011. Domáce násilie ktoré matka uvádza a ktoré malo byť príčinou jej úteku zo Švédska nemožno v tomto konaní preukazovať trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci 0T 6/2006-36 z 24.3.2006, ktorým bol otec maloletej odsúdený pre napadnutie svojej bývalej manželky, podľa výpisu z registra trestov otca došlo k zahladeniu trestu.
Z takto zisteného skutkového stavu nemal súd dostatočne preukázané skutočnosti o domácom násilí, ktorému mala byť matka v čase spolužitia s otcom detí vystavená, avšak súd dospel k záveru, že existenciu domáceho násilia nemožno vylúčiť a preto skúmal, či bolo preukázané, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletej C. po jej vrátení v zmysle čl. 11 ods.4 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ktoré ako právo Európskej únie má prednosť pred Haagskym Dohovorom, súd nemôže odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho Dohovoru, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení. Súd preto konštatuje že má povinnosť pri svojom rozhodnutí zohľadniť nielen text Dohovoru, ale tiež nariadenia Rady ES, tzv. "Brusel II bis", ktorého vzťah k Dohovoru je komplementárny, t.j. v rámci európskej únie sa prednostne použije "Brusel II bis", pre rovnaký okruh otázok, ktoré rieši aj Dohovor.
V danom prípade mal súd preukázané, že boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletej po jej vrátení zo strany otca, ktorý v konaní preukázal uzavretie zmluvy o prenájme bytu pre matku a maloletú na adrese L. R. a potvrdením o platení nájomného vo výške 2422 SEK, zaviazal sa za prenájom uvedeného bytu platiť do budúcna a zároveň prispievať na výživu dieťaťa a matky sumou 1000 SEK mesačne, finančnú čiastku 12000 SEK zložil za obdobie 12 mesiacov do notárskej úschovy Notárskeho úradu JUDr. M., so sídlom C., pričom matke bude táto suma vyplatená jednorázovo v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrate maloletej, otec sa písomne zaviazal, že zabezpečí pre matku a maloletú letenky za účelom ich príchodu do Švédska, zabezpečí pre maloletú predškolské zariadenie a zdravotnú starostlivosť.
Primerané opatrenia zabezpečené zo strany otca mal súd preukázané aj zo správy švédskych orgánov o šetrení sociálnej situácie otca maloletej zo dňa 18.10.2012, ktorá bola súdu doručená prostredníctvom Centra pre medzinárodno - právnu ochranu detí a mládeže. Z tejto správy vyplýva, že šetrenie bolo
vykonané pohovorom s otcom maloletej, so zamestnávateľom otca a jeho prenajímateľom a boli skontrolované záznamy v sociálnom registri. V správe je konštatované, že otec maloletej nemá záznam v sociálnom registri, kde sú evidované osoby ktoré prišli do kontaktu so sociálnym úradom ohľadne rodinných záležitostí. Otec maloletej býva v meste Arvika v dvojizbovom byte s kuchyňou, pričom má k dispozícii ešte jednoizbový byt s kuchyňou, ktorý je určený pre dcéru C. a jej matku. Oba byty sú moderné a spĺňajú vysoký štandard. Prenajímateľom je Arvika U., tel. č. XXXX XXX XX., zástupca príslušného bytového podniku potvrdil, že otec má v držbe oba tieto byty, pričom si vždy plnil svoje povinnosti a je poriadny nájomník. Otec maloletej pracuje ako maliar vo firme U. L., majiteľ firmy potvrdil, že otec je vo firme zamestnaný od roku 2007, je riadny a cenný zamestnanec.
Súd považuje za potrebné uviesť, že najdôležitejšou zásadou, ktorou sa bez akejkoľvek pochybnosti riadi Dohovor a Nariadenie, je zásada rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa (preambula Dohovoru a odôvodnenie č. 12 a 13, čl. 12,15 a 23 Nariadenia, čl. 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, čl. 24 ods.2 Charty základných práv Európskej únie). Pokiaľ ide o návrat dieťaťa do členského štátu jeho obvyklého pobytu je však zrejmé, že Dohovor aj Nariadenie sú založené na zásade, že najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania vyžaduje okrem jedinej výnimky spočívajúcej v určitých presne stanovených prípadoch uvedených v článkoch 13 a 20 Dohovoru (čl. 13 písm. b) Dohovoru v spojení s článkom 11 ods. 4 Nariadenia) vždy návrat dieťaťa. K uvedenému je treba uviesť ďalej to, že návrat dieťaťa do členského štátu jeho obvyklého pobytu neznamená nevyhnutne jeho návrat k opustenému rodičovi a jeho oddelenie od rodiča únoscu, keďže o týchto odlišných otázkach musí rozhodnúť príslušný súd do právomoci ktorého rozhodovanie o týchto otázkach prináleží, pričom zohľadní všetky emocionálne, psychologické a materiálne aspekty situácie a vo svojom rozhodnutí uprednostní najlepší záujem dieťaťa. Je preto ustanovenia Nariadenia a Dohovoru vykladať predovšetkým z hľadiska uvedených cieľov a zásad, keď ich základným cieľom bezpochyby nie je nepriznať žiaden praktický a právny dôsledok konaniu unášajúceho rodiča. Otázku najlepšieho záujmu dieťaťa, je treba posudzovať i s prihliadnutím k tomu, že súd ( ktorý má právomoc) musí skúmať otázku opatrovníckeho práva s prihliadnutím na všetky okolnosti a prinajmenšom niektoré aspekty tohto skúmania, ako sú psychologické vyšetrenia, sociálne správy alebo prípadne priamy výsluch dieťaťa, spravidla vyžadujú prítomnosť dieťaťa. Komplikovanie a predlžovanie tohto procesu v dôsledku ponechania dieťaťa v členskom štáte, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené, nemôže byť potom v jeho záujme.
Takto vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by návrhu otca nemohol vyhovieť a preto nariadil návrat maloletého dieťaťa do krajiny jej obvyklého pobytu do Švédska, aby tak zabezpečil pôvodný stav pred neoprávneným premiestnením dieťaťa matkou dňa 24.8.2011.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V Bratislave, dňa 17.12.2012