Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoPr-19-2012.pdf
PDF · 91.04 KB
No categories available
1CoPr/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcu: GLOBUS PRODUCT, s.r.o., so sídlom Prešov, Ul. Čapajevova č. 28, zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom v Prešove, Ul. Masarykova č. 13, proti žalovanej: R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Ul. H. č. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Brandtom, advokátom v Prešove, Ul. Masarykova č. 2, o zaplatenie 14.912,77 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25 C 168/09 - 161 z 24.5.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 14.912,77 Eur. Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 3.214,84 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a 894,50 Eur z titulu iných trov konania. Zaviazal žalobcu zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 155,04 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že pokiaľ ide o schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, predpokladá sa zodpovednosť zamestnanca za tento schodok a na zbavenie zodpovednosti musí preukázať, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Žalovaná dostatočným spôsobom preukázala, že schodok nemohol vzniknúť v súvislosti s jej protiprávnym konaním a na základe jej zavinenia. Súd poukazuje na vykonané dokazovanie, kedy tak znalkyne v rámci trestného konania, ako aj v rámci občianskoprávneho konania nevedeli presne uviesť, na základe akých podkladov dospel žalobca v rámci inventúry v roku 2007 alebo v roku 2008 k výške schodku, ktorý požaduje od žalovanej. Obe znalkyne poukázali na nezrovnalosti v účtovníctve žalobcu a skutočnosť, že v rámci roku 2005 a 2006 vôbec v pokladni a prevádzke žalobcu neboli vykonávané inventarizácie, hoci zákon o účtovníctve to žalobcovi ukladal minimálne 4x do roka. Taktiež bolo preukázané, že do účtovnej knihy sa uskutočňovali zápisy aj pred dobou, kedy žalovaná mala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti a taktiež bolo preukázané, že ku dňu uzatvárania pracovného pomeru a podpisu dohody o hmotnej zodpovednosti nebola uskutočnená na prevádzke žalobcu inventarizácia. Súd mal taktiež preukázané, že hoci nebola na prevádzke uzatvorená dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti a zamestnankyňa P. mala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti za pokladňu Bufet, v rámci jej hmotnej zodpovednosti, bola taktiež oprávnená manipulovať s finančnými prostriedkami v pokladni, kde bola hmotne zodpovedá aj žalovaná. Znalkyňa v trestnom konaní konštatuje, že v účtovníctve žalobcu v roku 2005 a 2006 nie je vykázaný žiaden schodok a v roku 2007 je schodok zaúčtovaný nepriamym spôsobom a nevychádza z účtovníctva. Znalkyňa Ing. T. poukázala, že zápis inventúry nie je v súlade so zákonom o účtovníctve, nevie na základe akých dôvodov dospel žalobca k takejto výške schodku. Súd mal taktiež preukázané, hoci v trestnom konaní to svedkyňa P. popierala, že pracovníci žalobcu
osobne odovzdávali pani P. finančné prostriedky a táto ich odovzdávala do firemného trezoru, teda do pokladnice. Tieto skutočnosti boli preukázané čestnými vyhláseniami pracovníkov žalobcu pána G. a pani R.. Znalkyne v oboch konaniach zistili, že hlavným účelom pokladničnej knihy je okamžité zistenie stavu pokladnice, táto pokladničná kniha bola vedená tak, že danú skutočnosť neumožňovala. Žalobca uviedol, že žalovanej dôveroval a vedenie účtovníctva a vedenie pokladničnej knihy nekontroloval, hoci mu to vyplýva zo zákona o účtovníctve, tak ako to konštatovala znalkyňa. Žalobca v priebehu konania namietal použitie znaleckého posudku v trestnom konaní s tým, že tento nie je použiteľný, keďže nedáva odpoveď na to, či v pokladni prevádzky, za ktorú bola osobne hmotne zodpovedná žalovaná, manko vzniklo alebo nie a podľa žalobcu sa predmet sporu týka iba časti pokladnice spoločnosti ako celku a to tej časti pokladnice, označenej ako pokladnica prevádzky a je nutné túto pokladnicu prevádzky oddeliť od pokladnice správy. Znalkyňa Ing. T. v závere svojho posudku č. 3/2011 uviedla, že nie je možné oddeliť vedenie účtovníctva celej spoločnosti od vedenia účtovníctva pokladničnej knihy. Znalkyňa uviedla, že nie je možné presne stanoviť, aký mal byť zostatok finančných prostriedkov v pokladnici ku dňu inventarizácie 3.3.2008. Manko vo výške 451.623,50 Sk bolo zistené ešte pri inventarizácii 4.7.2007. Konateľ žalobcu uviedol, že v lete v roku 2007 mal vedomosť iba o tom, že manko vzniklo, dostatočne určiť nevedel, kto je za zistené manko zodpovedný, preto vec konzultoval a spoločne koordinovaným postupom zisťoval príčinu vzniku manka. Inventúrou zo dňa 3.3.2008 bolo zistené manko vo výške 449.262,- Sk, pričom v zápisnici z tejto inventúry nie je žiadna zmienka o tom, kedy naposledy bola vykonaná inventúra a aký bol stav ku dňu vykonania tejto inventúry. Žalobca teda so zisteným mankom nerobil nič takmer 8 mesiacov a až v marci 2008 opätovne vykonal inventúru s tým, že za jednoznačne zodpovednú osobu určil žalovanú. Žalobca teda jednoznačne nepreukázal vznik manka a vykonaným dokazovaním bola spochybnená výška manka.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Výrok o trovách konania štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.
Poukázal na to, že žalovaná ako zamestnanec uzatvorila dohodu o hmotnej zodpovednosti so spoločnosťou žalobcu ako zamestnávateľom. Pracovala v pozícii vedúceho zamestnanca a prebrala hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, vrátane finančnej hotovosti v pokladni prevádzky spoločnosti. V rozsahu nakladania s peňažnou hotovosťou a v rozsahu hmotnej zodpovednosti žalovanej manko vzniklo. Žalovaná neprichádza do styku s účtovníctvom spoločnosti ako takým. Nakladala iba s hotovosťou v pokladnici, za ktorú bola hmotne zodpovedná. Vykonávala a bola zodpovedná za príjem a zápis príjmu a výdaj a zápis výdaja hotovosti do pokladničnej knihy. Súčtom zápisov a zrátaním hotovosti ku dňu 3.3.2008 bolo zistené manko. Toto súd vôbec nebral do úvahy. Hmotná zodpovednosť T. P. sa vzťahuje iba na zverené hodnoty a finančnú hotovosť za tržby od zákazníkov v prevádzke Bufet.
Pokiaľ bolo čestnými vyhláseniami tvrdené, že pracovníci žalobcu odovzdávali hotovosť pani P., toto je v súlade s jej hmotnou zodpovednosťou a nemá a nemôže to mať vplyv na vznik manka, pretože manko bolo zistené ako rozdiel medzi stavom evidenčným a fyzickým stavom hotovosti, súčtom v pokladnici sa nachádzajúci peňazí, bankoviek a mincí. V konaní bol zistený celý rad porušení povinností zo strany žalovanej, ktoré však súd vyhodnotil v jej prospech, hoci tieto usvedčujú žalovanú z priamej zodpovednosti za vznik schodku, a to ak nie v podobe úmyslu, tak určite vo forme vedomej nedbanlivosti.
Manko vzniklo iba v pokladnici spravovanej žalovanou ako rozdiel príjmu, pričom ku každému príjmu peňazí do pokladnice existuje konkrétny účtovný doklad. Tvrdenie oboch znalkýň, že pokladničná kniha nebola vedená tak, aby dovoľovala kedykoľvek okamžite zistiť stav pokladnice, nemôže byť pričítaný na škodu žalobcu, ako to nesprávne urobil súd, pretože za vedenie pokladničnej knihy bola zodpovedná osobne žalovaná. Porušenie povinností žalovanej pri vedení pokladničnej knihy nemôže byť pričítané na škodu žalobcu a nemôže byť v prospech žalovanej, ktorá daný stav zavinila, pretože toto bola jej práca. Navyše ani jeden zápis v pokladničnej knihe nebol spochybnený ako neexistujúci, alebo nemajúcu súvis s dokladmi a dokladmi v hlavnom účtovníctve. Žalovaná nikdy vykonanie inventúry nenavrhovala.
Pokladničná kniha podľa oboch znalkýň má byť vedená tak, aby dovoľovala okamžité zistenie stavu pokladnice. Uvedené svedčí o tom, že nakladanie s hotovosťou v pokladnici a najmä evidencia tohto nakladania v pokladničnej knihe má samo o sebe vlastnú a samostatnú výpovednú hodnotu a váhu. Záver súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že vykonaným dokazovaním nebola jednoznačne preukázaná výška manka je nesprávny. Výška manka bola preukázaná na základe vykonanej inventúry, pričom zavinenie zamestnanca, teda žalovanej sa v tomto prípade predpokladá a zamestnanec sa musí vyviniť, teda exklupovať. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že žalobca nepreukázal vierohodne vznik manka, kedy manko vzniklo, v akej výške a kto manko zavinil a kto zaň zodpovedá. Do pokladne mala prístup aj zamestnankyňa P. a ďalšie osoby. Zamestnankyňa P. mala tiež uzatvorenú so žalobcom dohodu o hmotnej zodpovednosti aj za finančnú hotovosť v pokladnici prevádzky a táto zamestnankyňa žalovanú počas neprítomnosti v práci zastupovala, pričom bolo preukázané, že zamestnanci žalobcu osobne odovzdávali pani P. finančné prostriedky a táto ich vkladala do pokladnice (firemného trezoru).
Na základe znaleckého dokazovania zadováženého v trestnom konaní bolo preukázané, že pokladničné knihy boli vedené ručne a podľa znalkyne ide zrejme iba o pomocnú prevádzkovú evidenciu, v ktorej sa zaznamenávali iba niektoré príjmy a iba niektoré výdavky. Zápisy neobsahujú údaje o vzťahu pokladnice k bankovému účtu. Znalkyňa na základe zistených skutočností došla k záveru, že nie je možné jednoznačne ustáliť výšku a príčiny vzniku schodku z dôvodu, že v účtovníctve v priebehu rokov 2005 a 2006 nie je vykázaný žiaden schodok a v roku 2007 je schodok zaúčtovaný nepriamym spôsobom a nevychádzal z účtovníctva.
Znalkyňa T. poukázala na to, že žalovaná manipulovala s peniazmi v hotovosti a viedla o tom oddelenú evidenciu spôsobom, ako jej to bolo vedením spoločnosti uložené. Evidenciu viedla tak, ako je to bežné prostredníctvom pokladničnej knihy. Vedenie pokladničnej knihy nie je povinnou súčasťou účtovných kníh. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca ako účastník, na ktorom spočíva dôkazné bremeno v tomto konaní, nevedel preukázať výšku schodku.
Inventúra vykonaná v podmienkach organizácie žalobcu 3.3.2008 nebola vykonaná v súlade s predpismi vzťahujúcimi sa na postup pri vykonávaní inventúr, tak ako to zhodne uviedli znalkyne, ktoré podávali znalecké posudky jednak v trestnom konaní (Ing. I. T.) a jednak v občianskom súdnom konaní (Ing. J. T.), pričom obe znalkyne sa zhodli na tom, že so zreteľom na nesprávne postupy pri vedení účtovníctva v podmienkach organizácie žalovaného, naviac nie je možné zistiť objektívne výšku schodku. Predovšetkým nebola splnená povinnosť zo strany organizácie inventarizovať peňažné prostriedky v hotovosti a to najmenej 4x za účtovné obdobie a spomínané pochybenia pri vedení účtovníctva spočívali predovšetkým v tom, že nie je možné oddeliť vedenie účtovníctva celej spoločnosti od vedenia účtovníctva pokladničnej knihy, tak ako sa to dialo v podmienkach organizácie žalobcu.
Z uvedeného vyplýva, že nie je možné vychádzať z výsledkov inventúry, ktorú vykonala organizácia ku dňu 3.8.2008, pretože znalecké dokazovanie preukázalo, že táto inventúra nedala hodnoverný podklad pre záver o výške schodku.
Porušenia povinností, ku ktorým malo dochádzať zo strany žalovanej a ktoré vytýka žalobca predovšetkým v odvolaní, jednak neboli preukázané a naviac nesúvisia s predmetom konania, pretože žalobca v tomto konaní si neuplatňuje náhradu škody podľa § 179 ods. 1 a nasl. Zákonníka práce, ale náhradu škody z titulu hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.
V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že organizácia práce na pracovisku bola predovšetkým vecou vedenia žalobcu, ktoré takéto podmienky vytvorilo, vrátane zastupovacieho práva inou zamestnankyňou vo vzťahu k žalovanej, napriek tomu, že táto iná zamestnankyňa mala na starosti osobitnú maloobchodnú prevádzku v podmienkach organizácie a nedošlo k podpisu spoločnej hmotnej zodpovednosti za týchto okolností.
Vedenie pokladničnej knihy a eventuálne pochybenia pri jej vedení sú taktiež aj vecou organizácie, teda manažmentu, ktorý firmu riadi, pričom zamestnanec musí v tomto smere plniť pokyny a viesť príslušné evidenčné pomôcky spôsobom, ktorý mu vedenie organizácie určí. Táto okolnosť však nie je v podstate v tejto veci právne významná, pretože nemožnosť zistenia objektívnej výšky schodku vyplynula nie z nedostatkov vo vedení pokladničnej knihy, ale z nedostatkov vo vedení účtovníctva, ktoré nepochybne je vecou organizácie ako takej.
Porušovanie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov o účtovníctve spočívajúce v nedostatočnom počte inventúr, ktoré taktiež znaleckým dokazovaním bolo zistené, nesúvisí s tým, že žalovaná nikdy vykonanie inventúry nenavrhovala, pretože toto nie je vecou žalovanej ako zamestnankyne. Podobne nie je právne významné z pohľadu žalovanej, ale aj z pohľadu objektívneho zistenia výšky schodku to, že znaleckým dokazovaním bolo zistené, že pokladničná kniha má umožniť okamžité zistenie stavu pokladnice. Tento záver je nepochybne správny, avšak schodok sa zisťuje nielen na základe týchto údajov, ale riadne vykonanou inventúrou opierajúcou sa o účtovníctvo, čo taktiež vyplynulo zo znaleckého dokazovania.
Na základe toho nemožno preto vyvodiť zodpovednosť žalovanej za schodok v podmienkach organizácie, pretože jeho existencia a výška sú vôbec pochybné so zreteľom na daný stav evidencie a vedenia účtovníctvam, pričom zodpovednosti v tomto smere sa organizácia nemôže zbaviť.
Je potrebné zdôrazniť to, že predmetné pochybenia na strane organizácie a nemožnosť zistenia objektívnej výšky schodky vyplynuli zhodne z oboch záverov znaleckých posudkov, ktoré boli robené nezávisle, teda jednak v trestnom konaní a jednak v občianskoprávnom konaní, rozdielnymi znalkyňami a s časovým odstupom, a preto o tomto závere nemá ani odvolací súd žiadne pochybnosti.
Za týchto okolností nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovanej za vzniknutý schodok v zmysle citovaného ustanovenia § 182 ods. 1 a nasl. Zákonníka práce.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v ďalšom poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.