Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-115-2012.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/115/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Márie Kupkovej vo veci žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Košiciach, Ul. Komenského č. 50, proti žalovanému: T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XXX, W., o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4 C 167/2011 - 9 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 4C 167/2011 - 26 z 30.8.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 0,04 % -ný denný úrok z omeškania zo sumy 19,80 Eur od 1.8.2008 do 13.6.2011. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že pokiaľ dôjde k úhrade časti pohľadávky počas súdneho konania, teda vo fáze po podaní žaloby pred konečným rozhodnutím, kedy nie je zrejmé v akej časti bol žalobca vo svojich nárokoch úspešný, dochádza podľa názoru súdu k úhrade najskôr istiny a ak je celá istina uhradená, započítava sa zvyšok žalovaným uhradenej sumy najprv na úrok z istiny, následne úroky z omeškania a až po takomto započítaní možno pristúpiť k započítaniu časti uhradenej istiny na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, teda najmä na trovy súdneho konania. Je potrebné vychádzať zo znenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to gramatickým výkladom, ktorý podľa názoru súdu neodporuje logickému výkladu postupnosti jednotlivých častí príslušenstva pohľadávky, ktoré sú zoradené podľa toho, kedy dochádza k splatnosti jednotlivých jej zložiek. To prioritne platí, pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k dohode o tom, aká časť nároku žalobcu bola uhradená žalovaným počas súdneho konania. V tomto prípade k takejto dohode nedošlo, preto nastúpila zákonná postupnosť podľa § 566 Občianskeho zákonníka a k splneniu nároku žalobcu postupne na istinu, úrokov z omeškania a časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to časti trov súdneho konania vo výške 8,69 Eur. Žalovaný teda úhradou sumy 13,52 Eur uhradil aj zákonný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania počas celej doby omeškania a týmto plnením dlh žalovaného v časti úrokov z omeškania zo sumy 19,80 Eur od 1.8.2008 do 13.6.2011 zanikol. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Taktiež žalobcom uplatňovaný denný 0,04 % -ný úrok z omeškania zo sumy 19,80 od 1.8. do 13.6.2011 predstavoval vo svojom súhrne sumu 8,29 Eur, čo je menej než žalovaný okrem istiny zaplatil.
V predmetnom konaní bola spornou otázka výšky nároku na úroky z omeškania. Účastníci si v zmluve z 5.1.2004 dohodli použitie Obchodného zákonníka, ako aj denné úroky z omeškania vo výške 0,04 % v prípade omeškania sa žalovaného so zaplatením. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania 1.8.2008 a s prihliadnutím na znenie Občianskeho zákonníka účinného k danému dňu, je potrebné konštatovať, že ustanovenie, ktoré zaväzuje žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť žalobcovi 0,04 % -né denné úroky z omeškania, je neplatné pre rozpor so zákonom. Žalobca má teda nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka a to vo výške dvojnásobku základnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania. Dňa 1.8.2008 bola takáto sadzba 4,25 %, žalobca má teda právo na 8,5 % ročné úroky z omeškania zo sumy 19,80 Eur od 1.8.2008 do 13.6.2011, ktorých výška činí za 1047 dní omeškania žalovaného spolu 4,83 Eur.
Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.
Poukázal na to, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu podľa Obchodného zákonníka a v zmluve je dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,04 % denne.
Nárok na úroky z omeškania vzniká zo zákona. Výška úrokov z omeškania bola v obchodných vzťahoch ponechaná na vôľu zmluvných strán a jej výšku v spotrebiteľský zmluvách začal limitovať až zákon č. 454/2008 Z.z., ktorý ustanovil maximálnu výšku úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, teda v zmysle základnej sadzby NBS až od 15.1.2009. Žalobca požadoval od žalovaného 0,04 % -né denné úroky z omeškania, čo je 14,6 % ročne, pričom súd uvádza, že je to neprijateľná sankcia a že správna výška úrokov je 8,5 % ročne. Zákonodarca ustanovením § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka mal cieľ zabrániť neprimerane vysokým zmluvným pokutám, ktoré v praxi existovali, niekoľkonásobne prevyšovali výšku pohľadávky, čo je najdôležitejšie, spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Úroky vypočítané žalobcom a súdom vypočítané úroky predstavujú 8,28 Eur vypočítaných žalobcom a 4,83 Eur vypočítaných súdom. Nemožno preto súhlasiť s názorom, že výška úrokov z omeškania spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie 0,04 % -ného denného úroku z omeškania zo sumy 19,80 Eur od 1.8.2008 do 13.6.2011, ako aj trov konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V predmetnej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, aj keď zmluva medzi účastníkmi, tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní, bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka.
Táto okolnosť vyplýva z ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, kde bez ohľadu na právne zdôvodnenie zmluvy spotrebiteľskej, uzavretej medzi dodávateľom a odberateľom a bez ohľadu na právne predpisy, o ktoré sa v zásade takáto zmluva opiera, je potrebné vždy aplikovať ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v danom prípade sú to predpisy občianskeho práva, tak ako to správne konštatuje súd prvého stupňa.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne vyložil aj intertemporálne ustanovenia Občianskeho zákonníka a to najmä § 879j Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak žalovaný sa dostal do omeškania 1.8.2008, to znamená, že znenie ustanovenia § 52, § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka sa na neho v celom rozsahu vzťahuje.
Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že dojednaná výška úrokov z omeškania spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi tejto spotrebiteľskej zmluvy a je na ujmu a v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, pretože žalobca by mal v zásade podľa predpisov občianskeho práva nárok na 8,5 % -né úroky z omeškania, pričom dojednaná výška úrokov z omeškania a uplatňovaná v tomto konaní žalobcom predstavuje 14,6 % ročne. Teda ide o výšku o takmer 100 % prevyšujúcu zákonný nárok, čo nepochybne je neprimeraný nárok a nárok spôsobujúci nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že nie je rozhodujúca absolútna suma týchto úrokov, pretože tá sa odvíja od výšky dlžnej istiny, avšak rozhodujúca je štrukturálna situácia, to znamená, aký je pomer (v danom prípade nepomer) medzi zákonnými úrokmi vyplývajúcimi z § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. a úrokmi dohodnutými podľa predpisov obchodného práva v predmetnej spotrebiteľskej zmluve.
Po zhodnotení všetkých týchto okolností nie je možné pripustiť tak vysoko uplatňovaný nárok na úroky z omeškania, ako je to v predmetnej veci zo strany žalobcu.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ žalobu zamietol.
So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.