Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/142/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa C. Y., L. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov C.. W. Y.T., L. XX.XX.XXXX, P. J. W.. T. XX, B., v súčasnosti B., Y.Á. Q. X, občianky SR, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bakom, advokátom, AK BAKO, JANČIAR, LEVRINC - advokáti s.r.o., J. Kozáčeka 13E, Zvolen, IČO: 36 859 842 a C.. C. Y., L. XX.XX.XXXX, P. J. W.. T. XX, Lučenec, občana SR, zastúpeného JUDr. Soňou Marekovou, advokátkou, Lučenec, Ul. Adyho č. 34 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

z v e r u j e maloletú C. Y., L. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke C.. W. Y., L. XX.XX.XXXX.

Otec C.. C. Y., L.Ý. XX.XX.XXXX je p o vi n n ý prispievať na výživu maloletej C. sumou 150 Eur mesačne; výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od 01. júla 2012 tak, že na tvorbu úspor je určená suma 30 Eur mesačne, ktorú je otec p o v i n n ý poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi matka.

Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Zročné výživné za dobu od 01. júla 2012 do 31. decembra 2012 v sume 820 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v dvoch splátkach tak, že prvú splátku v sume 640 Eur do 15. januára 2013 k rukám matky a druhú splátku v sume 180 Eur na účet maloletého dieťaťa do 15. februára 2013.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou C. tak, že otec je o p r á v n e n ý prevziať si maloletú každú sobotu v mesiaci o 09.00 hod pred bytom matky a dieťa matke vráti o 20.00 hod, každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci o 09.00 hod kedy si dieťa prevezme pred bytom matky a dieťa matke vráti o 20.00 hod.

Matka je p o v i n n á v uvedených termínoch dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi pred svojim bytom a otec je p o v i n n ý v určenom termíne dieťa odovzdať matke pred jej bytom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 22.09.2012 a matka tvrdila, že otec si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu neplnil od 01.07.2012. V konaní preukázala, že s dieťaťom žije u svojich rodičov, okrem maloletej má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére. Matka je zamestnaná ako učiteľka, má priemernú čistú mesačnú mzdu 536,86 Eur. Rodičom prispieva do domácnosti sumou 150 Eur mesačne, maloleté dieťa

sa stravuje v školskej jedálni. Žiadala určiť výživné v sume 250 Eur mesačne a 100 Eur mesačne na tvorbu úspor.

Otec nesúhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke ani s tým, že si neplní vyživovaciu povinnosť. Maloleté dieťa navrhol zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, v konaní preukázal, že výživné zaplatil v sume 80 Eur dňa 08.11.2012, iné dôkazy o zaplatení výživného nepreukázal. Žije sám v rodinnom dome, tiež má vyživovaciu povinnosť k dcére C., študentke vysokej školy. Jeho priemerná čistá mesačná mzda je 1583,66 Eur.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti rodičov, podal písomné správy dňa 31.10.2012 a 20.11.2012. Zistil, že matka poberá prídavok na dve deti v sume 45,08 Eur a v súčasnosti býva u rodičov

- dôchodcov, v ich rodinnom dome od 22.09.2012, kde obýva s dieťaťom 3 izby, vstupnú halu, kuchyňu s príslušenstvom. Kolízny opatrovník vykonal v škole pohovor s maloletou C., žiačkou 6. ročníka základnej školy ktorá uviedla, že chce žiť s matkou a sestrou, s otcom sa chce stretávať a aj sa s ním stretáva. Nechcela upraviť styk s otcom, lebo bývajú blízko, chcela aby sa vzájomne dohodli. Otec je zamestnaný ako zástupca riaditeľa M. O. G. E. B., žije sám v podkrovnom rodinnom dome v spoločnom osobnom vlastníctve rodičov dieťaťa. V dome obýva na prízemí veľkú halu spojenú s kuchyňou, chodbou a kúpeľnou, v podkroví sa nachádza šatník, kúpeľňa a detská izba. V čase návštevy bol v domácnosti poriadok, hygiena na požadovanej úrovni. Potvrdil, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti od 22.09.2012. Tvrdil, že výživné na dieťa posiela pravidelne, s dcérou je v osobnom aj telefonickom kontakte, vyslovil podozrenie, že matka dieťa ovplyvňuje proti nemu. S dieťaťom má vynikajúci vzťah, preto chcel, aby bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke z dôvodu, že vzal do úvahy názor maloletého dieťaťa ktorý vyslovilo pri pohovore. Súčasne uviedol, že striedavá osobná starostlivosť dieťaťa by nebola v jeho záujme, rodičia v súčasnosti žijú vo vzdialenosti len asi 5 domov od seba.

Podľa ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine).

Súd v konaní vypočul maloleté dieťa, ktoré prejavilo vôľu žiť u matky a s otcom sa stretávať len cez víkendy na niekoľko hodín.

Dokazovanie bolo vykonané z návrhu matky, vyjadrenia otca, správ o mzde rodičov a ich pracovných posudkov, oboznámením sa so správami kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, správou o výdavkoch dieťaťa v škole, výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, maloletého dieťaťa. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. súd zistil, že ním bolo určené výživné navrhovateľke C. Y. (plnoletej dcére rodičov maloletej) od odporcu v sume 200 Eur mesačne od 28.09.2012. Rozsudok nie je právoplatný.

Na Okresnom súde Lučenec je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa pod sp.zn. , ktoré nie je skončené.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností bola súdom vykonaná z dôvodu, že rodičia nežijú spolu, matka sa s maloletým dieťaťom odsťahovala zo spoločnej domácnosti a otec si neplní vyživovaciu povinnosť, rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Podľa aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu ( ). V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nebol viazaný pri rozhodovaní návrhom matky a otca

Podľa článku 7 ods. 5 SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.

Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.

Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.

Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov je bezvýznamné.

Platná zákonná úprava, oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. Podľa § 24 ods. 2 vyššie citovaného zákona ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. l až 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, ako je to v prejednávanej veci, môžu sa o stretávaní dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa vo výchove dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, upraví súd na návrh styk rodiča s maloletým dieťaťom za splnenia podmienky, že je to opodstatnené v záujme výchovy dieťaťa. Účelom styku rodiča s maloletým dieťaťom je zabezpečiť, aby sa aj druhý rodič mohol aspoň čiastočne podieľať na výchove maloletého dieťaťa a aby sa vytvárali a prehlbovali prirodzené vzťahy, aké medzi rodičom a dieťaťom majú byť. Rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je nemenné, ale za podmienky zmeny pomerov ho možno zmeniť (§ 28 Zákona o rodine).

Podľa § 30 ods. 1 a 3 citovaného zákona rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 26,65 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú splatné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav. Z vyššie citovaných ustanovení Dodatkového protokolu k Dohovoru, SR, Zákona o rodine, ktorými je súd v tomto konaní viazaný vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi je prvoradý záujem dieťaťa.

Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a tak súd skúmal, či môže dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, či je to v záujme dieťaťa a či takto budú zaistené lepšie jeho potreby. Súd dokazovaním zistil, že rodičia dieťaťa nevedia medzi sebou komunikovať už niekoľko mesiacov, vzájomne sa obviňujú, otec má pocit, že matka dieťa ovplyvňuje aj preto, že pracuje v škole ktorú maloleté dieťa navštevuje. Tu súd zdôrazňuje, že dieťa do tejto školy chodí už šiesty rok, medzi rodičmi tento problém nebol dovtedy, kým sa nenarušili ich vzájomné vzťahy. Otec tvrdil, že má s dieťaťom vynikajúci vzťah, že si k nemu počas celej doby oddeleného spolužitia plní vyživovaciu povinnosť.

Súd sledujúc tento záujem dieťa vypočul, vzal pri rozhodovaní do úvahy jeho názor, lebo v jeho veku ho už vie prejaviť a pri rozhodovaní naň prihliadol vrátane správ kolízneho opatrovníka a jeho vyjadrenia. Súd dokazovaním zistil, že matka sa s maloletým dieťaťom odsťahovala do rodinného domu svojich rodičov len vo vzdialenosti 5 domov. Dieťa nechce žiť v striedavej osobnej starostlivosti, čo opakovane v konaní uviedlo, a dokonca nechce otca ani často navštevovať. V súčasnosti ( ) by zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti došlo nielen proti vôli dieťaťa, ale striedavá osobná starostlivosť by nebola v jeho záujme a ňou by neboli zaistené lepšie potreby dieťaťa. Súd skúmal, či si otec neplnil vyživovaciu povinnosť k dieťaťu od začiatku júla 2012 ako to tvrdila matka. Výsluchom dieťaťa, matky, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že dieťa trávilo prázdniny s matkou, rodičia si robili naschvály, zamykali si (otec) a odnášali si (matka) potraviny nimi kúpené. Návrhy na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ale aj návrh na určenie výživného plnoletej dcére boli súdu doručené v septembri 2012. Otec v konaní preukázal, že výživné na dieťa zaplatil len v novembri 2012 v sume 80 Eur. Medzi rodičmi bolo nesporné, že otec dal dcére C. v septembri 2012 pri svojom odchode do kúpeľov 100 Eur, ale na maloletú C. výživné nezaplatil. Preto súd berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti dospel k záveru, že otec si naozaj vyživovaciu povinnosť k dieťaťu neplnil už od 01. júla 2012 a naopak, otec v konaní ničím nepreukázal, že by si vyživovaciu povinnosť plnil. Preto súd určil počiatok jeho vyživovacej povinnosti od 01. júla 2012.

Pri skúmaní výšky výživného súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, prihliadol na to, že rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k dcére C., na to, že matka má k maloletej C. tiež vyživovaciu povinnosť, tú si už neplní len osobnou starostlivosťou o dieťa (vzhľadom na jeho vek) ale aj sumou 35 Eur mesačne ktorú je schopná zaplatiť na jeho výživu. Výživné určené otcovi sumou 150 Eur mesačne, z ktorej suma 30 Eur mesačne bude poukazovaná otcom na tvorbu úspor dieťaťa zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, možnostiam a schopnostiam otca. Súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičmi má prednosť pred ich ďalšími výdavkami, musí sa platiť v takej výške, aby sa dieťa naďalej podieľalo na životnej úrovni povinného rodiča. Spolu s výživným od matky, prídavkom na dieťa budú v súčasnosti všetky odôvodnené potreby dieťaťa uspokojené. Matkou navrhované výživné nezodpovedalo zákonným zásadám uvedeným v § 62 a nasl. Zákona o rodine ale ani odôvodneným potrebám dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že životná úroveň dieťaťa nemôže byť vyššia, než je životná úroveň jeho rodičov. Pri určení výživného súd vzal do úvahy vek dieťaťa ktoré navštevuje základnú školu v mieste bydliska rodičov a prihliadol na tomu zodpovedajúce potreby dieťaťa.

Zročné výživné za dobu od 01.07.2012 do 31.12.2012 v sume 900 Eur (6 x120 Eur = 720 Eur, 6x 30 Eur = 180 Eur, spolu 900 Eur - 80 Eur zaplatené otcom = 820 Eur) súd určil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že sumu 640 Eur k rukám matky dieťaťa a sumu 180 Eur na účet maloletého dieťaťa. Je v možnostiach a schopnostiach otca zaplatiť zročné výživné v hotovosti, dovoľujú to jeho majetkové pomery, životná úroveň ktorú vedie a bude tým dosiahnutý účel výživného - aby čo najskôr slúžilo na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ktoré sú obaja rodičia povinní živiť.

Podľa a ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. V Súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o zaplatení zročného výživného otcom.

Rodičia sa nedohodli na úprave styku. Súd ho upravil sledujúc záujem dieťaťa v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku, prihliadol na to, aby sa aj otec mohol okrem plnenia vyživovacej povinnosti podieľať na výchove dieťaťa. Obaja rodičia citlivým prístupom, pravidelnosťou styku, výmenou informácií o dieťati by sa mali snažiť o obnovu vzájomnej komunikácie. Mali by pozorne dieťa počúvať a presvedčiť ho o tom, že hoci už spolu nedokážu žiť, dieťa majú stále rovnako radi a chcú pre neho len to najlepšie.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu, ako v tomto prípade. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rodičom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia.