Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_15C-182-2012.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/182/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému: L. L., V.. X.X.XXXX, P. T., V.. T. XXX/XX, XXX XX T., v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Slávkou Kalánkovou, tajomníčkou Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 27,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 27,38 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 27,38 eur od 27.6.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 19,03 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.2.2012 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27,38 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 27,38 eur od 27.6.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 19,03 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, poplatku za písomnú upomienku vo výške 1,33 eur a poštovného za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 1,20 eur. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že žalovaný dňa 26.6.2011 využil službu poskytovanú žalobcom, a to prepravu osôb na železničných dráhach nastúpením na vlak č. 700 bez platného cestovného dokladu na trati Piešťany - Trnava dlhej 35 km. Žalovaný svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásil a pri kontrole cestovných dokladov na výzvu sprievodcu žalovaný cestovné odmietol uhradiť. V zmysle ustanovení Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a cenníka je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu 27,38 eur pozostávajúcu z cestovného z nástupnej stanice do cieľovej stanice (tarifná vzdialenosť 35km) vo výške 1,38 eur a sankcie za cestu bez platného cestovného dokladu (100 x cestovného v 1. tarifnom pásme) vo výške 26 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie cestovného a sankcie faktúrou č. 1400002966 vystavenou dňa 6.8.2011. Keďže k úhrade faktúry v lehote splatnosti nedošlo, žalobca opätovne vyzval žalovaného k úhrade sumy 27,38 eur listom zo dňa 25.8.2011. Žalovaný však napriek opakovaným výzvam dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. V zmysle článku 4. bodu 4.14 časti II. prepravného poriadku je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu 1,33 za písomnú upomienku na úhradu cestovného a sankcie. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania dňom 27.6.2011, žalobca si v návrhu voči nemu uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 27.6.2011.
Súd rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov platobným rozkazom č.k. 1Ro/389/2011-19 zo dňa 23.5.2012 a to tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd v súlade s ust. § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uznesením č.k. 15C/182/2012-36 zo dňa 19.11.2012 zrušil. Adresu, na ktorú by bolo možné žalovanému doručovať súdne zásielky, sa nepodarilo zistiť
ani následným šetrením. Preto súd uznesením č.k. 15C/182/2012-37 zo dňa 19.11.2012 ustanovil žalovanému opatrovníčku, tajomníčku Okresného súdu Martin, aby ho v tomto konaní zastupovala a chránila jeho práva a oprávnené záujmy.
Súd vo veci nariadil na deň 17.12.2012 ústne pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti účastníkov konania. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 11.12.2012 kolíziou pracovných termínov. Zároveň súhlasil, aby súd pojednával bez jeho účasti a vo veci rozhodol v jeho prospech na základe predložených dokladov. Opatrovníčka žalovaného prevzala predvolanie spolu s poučením o právach a povinnostiach v konaní pred súdom dňa 30.11.2012. Svoju neúčasť ospravedlnila telefonicky plnením si pracovných povinností. Súd mal za to, že boli naplnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 OSP na prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav:
Z listinného dôkazu Potvrdenia č. 0053301 (č.l. 3 súdneho spisu) súd zistil, že dňa 26.6.2011 cestoval žalovaný vlakom č. 700 z Piešťan do Trnavy, pričom išlo o nehlásenú cestu a žalovaný sa na výzvu sprievodcu nepreukázal platným cestovným dokladom. Súčasťou potvrdenia bolo aj poučenie žalovaného, že ak bude suma cestovného vo výške 1,38 eur zaplatená do 5 dní, sankcia vo výške 26 eur sa zníži o 50 %, t.j. na sumu 13 eur.
Z faktúry č. 0053301 (č.l. 4 súdneho spisu) súd zistil, že touto žalobca dňa 6.7.2011 vyfakturoval žalovanému cestu bez cestovného lístka na trati Piešťany - Trnava vo výške 27,38 eur. Faktúra bola splatná dňa 20.7.2011.
Z doručeniek (č.l. 3 súdneho spisu) súd zistil, že žalovaný si výzvy, ktoré mu žalobca zaslal, nevyzdvihol v odbernej lehote.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach platného a účinného v čase zmluvného vzťahu, t.j. ku dňu 27.2.2011 (ďalej len „Zákon o doprave na dráhach“), dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných prepravných podmienok (ďalej len „prepravný poriadok“) a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa cestovného poriadku.
Podľa ust. § 16 ods. 5 Zákona o doprave na dráhach, práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich v železničnej doprave upravuje osobitný predpis. 12) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave.
Podľa Článku 9 bod 1. písm. a) Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave, cestujúci je povinný mať od začiatku cesty platný prepravný doklad a predložiť ho na kontrolu prepravných dokladov. Všeobecné prepravné podmienky môžu stanoviť, že cestujúci, ktorý sa nepreukáže platným prepravným dokladom, je povinný zaplatiť okrem cestovného aj prirážku.
Podľa časti I. článku 3. bod 3.1 Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ďalej len „Prepravný poriadok“), práva a povinnosti vo vzťahu k dopravcovi vznikajú cestujúcemu zakúpením cestovného dokladu a rovnako i nástupom do vlaku bez platného cestovného dokladu.
Podľa časti II. článku 4. bod 4.2 Prepravného poriadku, cestujúci, ktorý na tratiach ŽSR nastúpi do vlaku bez platného cestovného lístka (vrátane nástupu v neobsadenej stanici) a sprievodcovi sa neprihlási, alebo sa prihlási až po vyzvaní, (respektíve sa sprievodcovi vopred prihlási podľa ods. 4.1, ale nezaplatí cestovné a prirážku), je povinný zaplatiť cestovné z nástupnej stanice do cieľovej stanice cestujúceho a
úhradu podľa príslušného cenníka vo výške najviac stonásobku cestovného bez príplatkov a zliav v 1. tarifnom pásme podľa zákona o dráhach (ďalej „sankcia“).
Podľa časti II. článku 4 bod 4.3 Prepravného poriadku, ak cestujúci na tratiach ŽSR cestovné a sankciu uvedenú v bode 4.2 odmietne zaplatiť, dopravca je oprávnený vymáhať cestovné a sankciu vo výške stonásobku cestovného bez príplatkov a zliav v 1. tarifnom pásme podľa zákona o dráhach. Dopravca je oprávnený vymáhať sankciu vo výške stonásobku cestovného bez príplatkov a zliav v 1. tarifnom pásme aj vtedy, ak sa cestujúci sprievodcovi prihlási, ale cestovné a prirážku odmietne zaplatiť v hotovosti vo vlaku.
Podľa časti II. článku 4 bod 4.13 Prepravného poriadku, za každú výzvu alebo písomnú upomienku dopravca vyberie poplatok uvedený v cenníku.
Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že žalovaný cestovné nezaplatil, cestoval bez platného cestovného lístka, čím mu v zmysle vyššie citovaných ustanovení a Prepravného poriadku vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem cestovného lístka v hodnote 1,38 eur aj sankciu vo výške stonásobku cestovného bez príplatkov a zliav v 1. tarifnom pásme, teda vo výške 26 eur. Súd mal za to, že návrh žalobcu je čo do zaplatenia sumy vo výške 27,38 eur dôvodný a opodstatnený, a preto tento nárok žalobcovi v rozhodnutí priznal v celom rozsahu.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Okrem nároku na zaplatenie sumy vo výške 27,38 eur si žalobca v návrhu uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 27,38 eur od 27.6.2011 do zaplatenia. Nakoľko takto uplatnený úrok z omeškania neodporoval vyššie citovaným ustanoveniam § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., súd aj tento nárok priznal žalobcovi v celom rozsahu.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške 19,03 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, poplatku za písomnú upomienku vo výške 1,33 eur a poštovného za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 1,20 eur. Priznané trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).