Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-234-2009.pdf
PDF · 101.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/234/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu D. J., V.. XX. X. XXXX, trvale bytom H., P. XX proti žalovanému A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom R., N. K., H. I., za účasti maloletej Q. J., V.. XX.XX.XXXX, bytom u žalobkyne zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, o určenie otcovstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že žalovaný A. P., nar. XX. X. XXXX je prirodzeným otcom maloletej Q. J., nar. XX. XX. XXXX z matky D. J., I.. J., nar. XX. X. XXXX.
Zveruje maloletú Q. J. do výchovy a starostlivosti matky, ktorá sa bude o dieťa starať a spravovať jej majetok a otcovi určuje povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 1. 12. 2009 do 31. 11. 2011 a sumou 225,- Eur počnúc dňom 1. 12. 2011 do budúcna, ktoré bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 1. 12. 2009 do 31. 11. 2011 a od 1. 12. 2011 do 1. 12. 2012 vo výške 7.500,- Eur je žalovaný povinný zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 66,- Eur, a trovy štátu - preddavkovo hradené znalečné vo výške 414,80 Eur, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej Q.V. J. podala na tunajší súd dňa 16. 12. 2009 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že prirodzeným otcom maloletej Q. je žalovaný A. P., V.. XX. X. XXXX.
V odôvodnení návrhu uviedla, že dňa XX. XX. XXXX sa jej na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Gelnici narodila dcéra Q., ktorej do rodného listu neuviedla po dohode s otcom jeho meno, čím takto rešpektovala jeho požiadavku, aby nebol uvedený v rodnom liste dieťaťa ako otec.
S otcom dieťaťa sa spoznala v roku 1992 v Grécku, kde v tom čase pracovala. Ich vzťah neskôr prerástol do vážnejšieho vzťahu, nakoľko veľa času trávili spolu. V podstate od leta 1993 až do leta 1996 žili v
spoločnej domácnosti. V júli 1996 sa vrátila na Slovensko, kedy už bola tehotná a dieťa chcela porodiť doma, kde bola aj nemocensky poistená, navyše mala rizikové tehotenstvo. Otec dieťaťa ostal žiť vo svojej vlasti v Grécku, vedel o tehotenstve a z narodenia dcéry sa tešil. Udržiavali naďalej kontakt, a to telefonicky. Otec dieťa prvýkrát navštívil, keď mala dcéra Q. tri mesiace. Potom ich navštívil na Slovensku ešte približne 3 až 4-krát, pričom takto ich vzťah fungoval do februára 2005. Žalovaný na dieťa príležitostne prispieval finančnými čiastkami podľa svojho uváženia a pri osobnom stretnutí dcére priniesol hračky a oblečenie. Vo februári 2005 však medzi ňou a žalovaným vznikol problém, v apríli 2005 bol ešte žalovaný na návšteve na Slovensku, ale ani pri osobnom stretnutí sa ich vzťah neupravil. Skôr naopak, zhoršil sa. Vtedy bola dcéra svedkom nepríjemných situácií - vzájomných hádok, ktoré sa medzi nimi odohrali, tieto chvíle si pamätá a negatívne na ne reaguje. Dcéra bola smutná a nešťastná, keď ich videla hádať sa. Otec dieťaťa príspevok na výživu dieťaťa stále niečím podmieňoval. Žiadal, aby žalobkyňa založila maloletej účet, kde jej bude posielať peniaze, ktoré si však bude môcť vybrať až po dovŕšení plnoletosti. Zrejme si neuvedomoval, že dieťa rastie, vyvíja sa a peniaze na výživu potrebuje momentálne a nie iba v čase svojej dospelosti. Na výživu dieťaťa po konflikte prispel až v máji 2006, a to sumou 250,- Eur a neskôr až vo februári 2009 sumou 300,- Eur.
Dcéra Q. v čase podania návrhu bola takmer 13-ročné dievča, ktoré sa s otcom občas telefonicky kontaktovalo. Nemalo vedomosti o tom, či otec jej prispieva na výživu a z čoho matka zabezpečuje potreby. V čase návrhu bola študentkou 3. ročníka na 8-ročnom Gymnáziu v Gelnici. Matka mala zvýšené výdaje na zabezpečenie jej zdravotnej starostlivosti, nakoľko mala zdravotné problémy, kedy vo veku 3 - 6 rokov absolvovala štyri operácie očí a toho času nosí dioptrické okuliare. Okrem návštevy školy navštevuje aj Základnú umeleckú školu v Gelnici - hudobný odbor husle a odbor výtvarný. Matka s dcérou žijú v spoločnej domácnosti v nájomnom byte.
Vzájomná ústna dohoda, ktorá bola uzavretá medzi rodičmi týkajúca sa výchovy a starostlivosti o dieťa zo strany otca je dlhodobo nerešpektovaná. Z toho dôvodu matka bola nútená podať predmetnú žiadosť o určenie otcovstva a právach a povinnostiach k maloletej Q..
Z výpovede žalobkyne a z výsledkov ďalšieho dokazovania súd zistil, že žalovaný žije v Grécku, a preto súd zabezpečoval jeho výsluchy prostredníctvom dožiadaného okresného súdu príslušného obci Makrychori, okres Larisa.
Žalovaný v účastníckej výpovedi zo dňa 19. 5. 2011 uviedol, že je občanom Helénskej republiky a naďalej býva v obci R., K.. Uviedol, že neuznáva otcovstvo k maloletej Q. J. s tým, že nevie uviesť osobu, ktorá by mala byť jej otcom, nakoľko nepozná súkromný život jej matky. Odmietol aj podstúpenie odobratia krvnej vzorky z dôvodu, že má zdravotné problémy so srdcom, a preto nechce si spôsobovať ďalšie problémy navyše. Ani po poučení, že stačí ústne čestné prehlásenie o uznaní otcovstva, svoje stanovisko nezmenil a opakovane otcovstvo k maloletej Q. popieral. Uviedol, že toho času je nezamestnaný a predložil písomné doklady z daňového úradu a s poukazom na ich obsah uviedol, že jeho príjmy boli za posledné roky veľmi nízke, nakoľko posledné dva roky kováčska spoločnosť nefunguje a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje naďalej vykonávať toto povolanie. Uviedol, že jeho spoločnosť prestala fungovať a jeho poistenie v sociálnej poisťovni bolo prerušené. Vlastní rodinný dom v obci R., K., na ktorý má hypotéku v banke Geniki Trapeza. Predmetný úver bral na vykonanie jeho povolania a dodal, že vzhľadom na ekonomickú krízu zrejme príde aj o majetok, keďže momentálne nemá žiaden príjem a nie je schopný úver splácať. S manželkou vlastní osobné motorové vozidlo kubatúry 1.600 cm3, rok výroby 1991. Uviedol, že je ženatý a je otcom dvoch detí a v ďalšom konaní sa dal zastúpiť advokátom.
Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že aj napriek výpovedi žalovaného ona na návrhu v celom rozsahu trvá, nakoľko s určitosťou vie, že otcom maloletej je žalovaný. Tento potvrdil túto skutočnosť tým, že keď bola dcéra mladšia, finančne na ňu prispieval, aj keď nepravidelne. Tak ako uviedla v písomnom návrhu do apríla 2005 jej prispieval nielen finančne, ale aj zakupovaním hračiek a oblečenia. Následne za rok 2006 uhradil na dieťa 450,- Eur (dvomi vkladmi na účet - 250,- a 200,- Eur), čo priemerne vychádza na mesiac 37,50 Eur. Za rok 2007 a 2008 nezaplatil nič. V roku 2009 z vlastnej iniciatívy začal prispievať na maloletú Q., a to spolu za celý rok 2.700,- Eur, a to vkladmi po 250,-, 300,-, 350,- a 400,- Eur postupne na účet. Takže v priemere v období 11 mesiacov zaplatil mesačne 245,- Eur. V roku 2009
sa matka s otcom dohodla o prispievaní výživného na vkladnú knižku dieťaťa po 300,- Eur mesačne, čo plnil do novembra 2009. Od decembra 2009 si svoju vyživovaciu povinnosť prestal plniť a ukončil aj komunikáciu s matkou.
Súd z dokazovania nezistil, žeby otec žiadal vrátenie finančných prostriedkov na dieťa s tvrdením, že nie je otcom maloletej Q.V.. Nakoľko však z účastníckej výpovede žalovaného jasne vyplynulo, že v tomto konaní otcovstvo popiera, súd na vyriešenie otázky, či žalovaný je prirodzeným otcom maloletej Q., nariadil znalecké dokazovanie, a to znalcom z odboru genetiky.
Podľa znaleckého posudku vyhotoveného Prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou, PhD., znalkyňou z odboru genetiky, odvetvia analýza DNA, genetika človeka, súd zistil, že pri porovnaní genetických znakov maloletej Q., jej matky a otca - žalovaného, bola zistená zhoda vo všetkých pätnástich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej Q. potvrdené. Na základe takýchto výsledkov znaleckého dokazovania súd vzal za preukázané, že otcovstvo žalovaného je prakticky dokázané.
V danom prípade išlo o vzťah s medzinárodným prvkom, nakoľko otec maloletej je cudzím štátnym príslušníkom, a preto určenie otcovstva sa spravovalo právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením, teda právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Na základe vyššie popísaného zisteného skutkového stavu, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, súd určil, že otcom maloletej Q. J. je žalovaný.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, pracovisko Gelnica súd zistil, že matka sa o dieťa príkladne stará, vo výchove nie sú zistené žiadne nedostatky, žije s ním v 2-izbovom byte v podnájme v Gelnici v spoločnej domácnosti, a preto súd zveril výchovu dieťaťa matke.
Z dokazovania vyplýva, že otec maloletej na ňu finančne, aj keď nepravidelne, prispieval do novembra 2009 vrátane (za rok 2007 a 2008 neprispieval vôbec). Matka maloletej zmeneným návrhom žiadala, aby sa otcovi určila vyživovacia povinnosť od 1. 12. 2009 do 31. 11. 2011 vo výške 200,- Eur a vzhľadom na zvýšené výdaje súvisiace s vekom dieťaťa od 1. 12. 2011 do budúcna mesačne sumou 225,- Eur. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol aj o povinnosti žalovaného platiť dlžné výživné vzhľadom na to, že otec si od roku 2009 dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplnil a dieťa bolo odkázané len na výživu zo strany matky.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmu oboch rodičov a zo zistenia, že ani jeden z nich nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej osobe.
Podľa daňových priznaní predložených navrhovateľkou súd zistil, že hrubý mesačný príjem žalobkyne je v priemere vo výške 550,- Eur. Okrem výdajov na bývanie, ošatenie a stravu svojej osoby a dieťaťa, mesačne spláca pohľadávku voči firmám Home Credit a Cetelem spolu vo výške 180,- Eur. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Suzuki, ktoré využíva pre svoje podnikanie - SZČO ako personálnej konzultantky. Matka maloletej má ukončené bakalárske vzdelanie, odbor personálny manažment. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani iný hodnotný hnuteľný majetok. Naďalej je slobodná, okrem maloletej Q. iné deti nemá.
Z dôkazných listín predložených dožiadaným Okresným súdom Larisa v Grécku súd zistil, že žalovaný je ženatý s manželkou R., z ktorého manželstva pochádza dcéra L., nar. X. X. XXXX a syn E., V.. XX. X. XXXX. Podľa daňových priznaní žalovaného za rok 2005 až 2010 súd zistil, že celkový priznaný príjem za rok 2005 je vo výške 4.359,79 Eur. Za rok 2006 4.056,54 Eur, za rok 2007 3.890,20 Eur, za rok 2008 3.671,86 Eur, za rok 2009 4.361,50 Eur, za rok 2010 1.490,58 Eur. U jeho manželky bol príjem za rok 2009 vo výške 88,- Eur a za rok 2010 6.956,03 Eur. Na základe žiadosti žalovaného mu bolo vydané rozhodnutie o zrušenie registrácie z registra poistencov Fondu O.A.E.E. od 31. 7. 2010, kedy prerušil výkon povolania kováča tradičných plotov na adresa 15 Km. Larisa - Thessaloniki. Podľa vyjadrenia GENIKI BANK, pobočky Larisa žalovaný má dlh vo výške 2.623,96 Eur. V účastníckej výpovedi už po oboznámení sa s výsledkom znaleckého dokazovania žalovaný uviedol, že jeho situácia sa k 25. júnu 2012 nezmenila, naďalej je nezamestnaný. Podnikanie zrušil a nie je schopný uživiť svoju rodinu. Nepredložil súdu žiadne ďalšie písomné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho evidenciu na úrade uchádzačov o zamestnanie, alebo doklad o poberaní sociálnej dávky a podobne. Okrem údaju, že vlastní motorové vozidlo z roku 1991, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho osobné a majetkové pomery, výpisy z listov vlastníctva preukazujúce, že je vlastníkom nehnuteľnosti, domu, bytu a podobne. Ústne potvrdil, že je vlastníkom malého rodinného domu v obci R., K..
Žalobkyňa na doplnenie informácii o majetkových a osobných pomeroch žalobcu uviedla, že podľa jej posledných informácií bol žalovaný rozvedený, otcom dvoch plnoletých detí. V čase narodenia maloletej Q. bol žalovaný spolumajiteľom spoločnosti, ktorá sa zaoberala výrobou a montážou kovových plotov a brán a jeho životnú úroveň matka maloletej hodnotí na vtedajšie pomery Grékov za nadštandardnú. Žalovaný mal rodinný dom, ktorý zdedil po rodičoch a v ktorom žil so svojou ženou. Okrem svojej rodiny dokázal vyživovať aj ju. Platil jej nájomné za garsónku, kde ona bývala. V tom čase vykonával opravu rodičovského domu, do ktorého investoval veľa peňazí. V spoločnosti sa mu darilo a mal zisky. V roku 2005, keď sa rozchádzali, rozširoval svoje podnikanie do Macedónska. Výpoveď žalovaného, v ktorej uviedol, že nie je schopný uživiť svoju rodinu, sa jej javí účelová a z jej pohľadu otec klame tak, ako klamal o otcovstve. Jeho dobrý životný štandard bol potvrdený aj tým, že jeho manželka celé roky nepracovala. Vlastne ju živil on. Poukázala na absolútny nezáujem otca o dcéru od roku 2005. Otec dcére párkrát zavolal, ale nikdy ju nevolal k sebe na prázdniny, alebo nenavrhoval jej iné stretnutie. Ani po obdržaní znaleckého posudku, ktorý dokazuje jeho otcovstvo, sa dcére neozval, len prostredníctvom právneho zástupcu navrhol platiť výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Vzhľadom na takéto správanie otca matka žiadala, aby súd zohľadnil pri určení vyživovacej povinnosti jeho záporné stanovisko k návrhu, ku ktorému ona následkom správania otca bola nútená pristúpiť v záujme maloletej dcéry.
Vychádzajúc z výsledkov vyššie popísaného dokazovania súd vyhovel návrhu matky a určil otcovi výživné vo výške, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zvážil, že vzhľadom na vek a potreby dieťaťa je súdom určená výška výživného primeraná potrebám dieťaťa a možnostiam otca. Zohľadňoval
hlavne tú skutočnosť, že od decembra 2009 a v rokoch 2007 a 2008 matka výlučne sama zabezpečovala výživu dcéry, nakoľko otec k výživnému zaviazaný nebol a dobrovoľne si vyživovaciu povinnosť v uvedených rokoch už neplnil. Od roku 2006, kedy medzi rodičmi došlo k nezhode, otec žiadnym spôsobom nerealizoval svoje rodičovské práva a povinnosti, o dcéru sa takmer vôbec nezaujímal, a tak dennodenná starostlivosť bola prakticky od jej narodenia v réžii matky. Súd z uvedených dôvodov rozhodol aj o povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné v lehote, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V závere je potrebné pripomenúť, že výživné vo výške 200,- a 225,- Eur nezodpovedá skutočným odôvodneným potrebám dieťaťa, ale je skôr motiváciu žalovaného, aby si uvedomil svoje rodičovské povinnosti, ktoré doposiaľ preukázateľne zanedbával, aj napriek tomu, že otcovská láska je morálnym prejavom a nevyžaduje si žiadne finančné prostriedky.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania nepožadovala.
Nakoľko žalobkyňa je v konaní o určení otcovstva oslobodená od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. e/, h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), súd určil žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný, zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 66,- Eur (položka 9 prílohy sadzobníka súdnych poplatkov k Zákonu o súdnych poplatkoch). Tiež súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy preddavkované štátom podľa § 148 ods. 1 O.s.p. - znalečné vo výške 414,80 Eur, nakoľko jeho pričinením (zapieraním otcovstva) súd musel pristúpiť k znaleckému dokazovaniu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.