Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/58/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: C.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, V. proti odporcom: 1.) C.. L. Š., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, U. P. V., 2.) C.. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, U. P. V., obaja zastúpení PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade k rukám ich právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 743,85 eur, do troch dní.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.03.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy v celkovej výške 3.664,15 EUR titulom zaplatenia náhrady škody a náhrady trov konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dňa 09.02.2008 hral od 22:00 hod na ľadovej ploche Zimného štadiónu na Harmincovej ulici spolu s odporcami v 1. a 2. rade rekreačne ľadový hokej. Približne o 22:45 hod odporcovia v 1. a 2. rade po prerušení hry fyzicky napadli navrhovateľa. Odporca v 1. a 2. rade najprv strhli navrhovateľovi z hlavy ochrannú prilbu. Pri následnom útoku udrel odporca v 1. rade navrhovateľa päsťou do tváre, v dôsledku čoho navrhovateľ padol dozadu. Pri páde utrpel tržnú ranu na hlave, stredne ťažký otras mozgu, zapadol mu jazyk a triasol sa v dôsledku šoku. Odporca v 1. a 2. rade pokračovali v útoku tak, že udierali navrhovateľa päsťami do tváre. Nárok navrhovateľa na náhradu škody pozostával zo sumy 2.484,90 EUR, ktorá predstavuje stratu na zárobku navrhovateľa, sumy 179,25 EUR, ktorá predstavovala náklady na vypracovanie znaleckého posudku a bolestného v sume 1.000,- EUR.

Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť. Odporcovia vo svojich vyjadreniach uviedli, že uviedli, že to bol práve navrhovateľ, kto pred svojim pádom na ľad napádal odporcov a bol agresívny, keď pri jednom z manévrov spadol bez prilby na ľad. Odporcovia taktiež uviedli, že navrhovateľa po jeho páde na ľad neudierali. Odporcovia odmietali existenciu ich zodpovednosti za škodu, ktorú navrhovateľ utrpel pri svojom úraze nakoľko sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním odporcov v 1. a 2. rade a utrpeným úrazom navrhovateľa. Obaja odporcovia taktiež na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.11.2012, vzniesli prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania navrhovateľových nárokov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu v 1. rade, výsluchom odporcu v 2. rade oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: znaleckého posudku č. 4/2008, živnostenského listu navrhovateľa, potvrdenia OR PZ zo dňa 20.02.2008, potvrdenia Daňového úradu Bratislava III zo dňa 05.09.2008, potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.03.2008, živnostenského listu navrhovateľa, obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-341/1-OSV--2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-341/1-OSV-B4-2008, pričom v čase kedy si škodu uplatňoval nepoznal ani dôvod vzniku škody, ani výšku škody ani škodcov. Predpokladal, že v trestnom konaní sa tieto skutočnosti zistia. Polícia následne vydala uznesenie, ktorým konanie zastavila. Po doručení tohto uznesenia navrhovateľ využil všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie jeho zrušenia avšak neuspel a preto sa začal domáhať škody v občianskoprávnom konaní.

Z výsluchu odporcu v 1. rade súd zistil, že podľa odporcu v 1. rade podal navrhovateľ svoj návrh iba zo špekulatívnych dôvodov, aby sa finančne obohatil.

Z výsluchu odporcu v 2. rade súd zistil, že aj odporca v 2. rade sa domnieva, že návrh bol zo strany navrhovateľa podaný iba zo špekulatívnych dôvodov. K samotnej udalosti odporca v 2. rade uviedol, že hokej hráva od svojich piatich rokov. Je to šport, pri ktorom dochádza ku konfliktom a preto odporca v 2. rade nerozumie tomu, prečo bol skutok riešený políciou a teraz aj súdom.

Zo znaleckého posudku č. 4/2008 súd zistil, že súd zistil, že strata na zárobku navrhovateľa v dôsledku utrpeného úrazu predstavovala sumu 2.607,02 EUR.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-341/1-OSV-2008 súd zistil, že dňa 20.02.2008 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa mala dopustiť trestne zodpovedná osoba dňa 09.02.2008 o 22:45 hod v Bratislave na Harmincovej ulici na zimnom štadióne tým, že približne o 22:45 hod počas prerušenia hry fyzicky napadla navrhovateľa. Uznesením zo dňa 08.06.2010 bolo odporcom v 1. a 2. rade vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu výtržníctva podľa formou spolupáchateľstva podľa . Navrhovateľ bol v uvedenej trestnej veci vypočutý ako svedok poškodený dňa 20.02.2008. Pri tomto výsluchu označil navrhovateľ ako útočníkov odporcov v 1. a 2. rade. Pri tomto poučený o možnosti uplatniť si svoj nárok na náhradu škody, ako aj o spôsobe akým má byť tento nárok uplatnený. Pri tomto výsluchu zároveň navrhovateľ uviedol, že navrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obvineným povinnosť nahradiť mu vzniknuté trovy. Toto trestné konania bolo zastavené uznesením, ktoré bolo vydané povereným príslušníkom OR PZ Bratislava IV dňa 02.08.2010 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 31.08.2010.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Podľa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia náhrady škody na zdraví, ktorú mu mali spôsobiť pri hokejovom zápase dňa 09.02.2008.

Súd by mohol priznať navrhovateľovi ním uplatnený nárok na náhradu škody, iba vtedy, ak by navrhovateľ v konaní preukázal naplnenie všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Týmito predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon (škodná udalosť), ujma (vznik škody), príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody a zavinenie. Pri skúmaní naplnenia uvedených predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcov v 1. a 2. rade súd musel prihliadať aj na odporcami vznesenú námietku premlčania. Súd teda v prvom rade musel vyriešiť otázku premlčania navrhovateľových nárokov.

V prípadoch nárokov na náhradu škody, ktoré boli spôsobené poškodením zdravia objektívna premlčacia doba v súlade s ust. vôbec neplatí. Uplatní sa tu však subjektívna dvojročná premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode, ako aj o tom kto za ňu zodpovedá. Ak si poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody už v trestnom konaní, plynutie premlčacej doby sa zastavuje a počas doby konania neplynie, ak sa ale v trestnom konaní nerozhodne o nároku poškodeného na náhradu škody, začína premlčacia doba opätovne plynúť a to až do doby kedy si poškodený svoj nárok opätovne uplatní v občianskoprávnom konaní. Predpokladom prerušenia plynutia premlčania je však riadne uplatnenie nároku. Samotné vyhlásenie poškodeného v trestnom konaní o tom, že navrhuje, aby mu súd priznal náhradu škody takéto účinky nemá. Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-341/1-OSV-2008 je však zrejmé, že navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody voči odporcom v 1. a 2. rade riadnym, právne kvalifikovaným spôsobom, ktorý by mal za následok zastavenie plynutia premlčacej doby neuplatnil. Navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody neuplatnil aj napriek tomu, že bol o možnosti a spôsobe uplatnenia

náhrady škody opakovane riadne písomne informovaný. Doplnenie návrhu na náhradu škody, ktoré navrhovateľ zaslal k uvedenému trestnému spisu dňa 12.12.2012 je právne irelevantné, nakoľko bolo odoslané príslušnému orgánu viac ako dva roky po tom, čo bolo trestné konanie právoplatne zastavené. Predpokladom na uplatnenie práva poškodeného z trestného činu na náhradu škody spôsobenej týmto trestným činom je práve existencia trestného konania. Ak došlo právoplatne k zastaveniu trestného konania, je zrejmé, že poškodený sa už v tomto trestnom konaní nemôže domáhať svojho práva na náhradu škody, a teda aj úkony, ktorými by svoj nárok konkretizoval nemôžu mať žiadne právne účinky. Navrhovateľ navyše v uplatňovaní svojich nárokov po zastavení trestného konania riadne nepokračoval, keďže návrh na súd podal až so značným časovým odstupom.

Ako už bolo uvedené nestanovuje pri škode na zdraví žiadnu objektívnu premlčaciu dobu. Pre posúdenie otázky premlčania navrhovateľových nárokov je preto podstatným určenie plynutia tzv. subjektívnej doby. Táto premlčacia doba začína plynúť v deň, kedy sa poškodený dozvie o škode, (teda v deň kedy je zrejmý rozsah jeho nárokov) a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-341/1-OSV-2008 je zrejmé, že navrhovateľ už pri podaní samotného trestného oznámenia, ako aj pri svojom prvom výsluchu označil odporcov v 1. a 2. rade za osoby, ktoré mu svojim fyzickým útokom spôsobili zranenia, teda aj škodu na zdraví. Rovnako tak v čase ukončenia práceneschopnosti, t.j. 09.03.2008, už navrhovateľovi musel byť zrejmý rozsah jeho prípadného nároku na náhradu škody. Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba na uplatnenia nárokov navrhovateľa uplynula dňa 09.03.2010, pričom navrhovateľ doručil svoj návrh na začatie konania súdu až dňa 13.03.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporcami vznesená námietka premlčania navrhovateľových nárokov je dôvodná a preto v súlade s rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

Súd len pre úplnosť považuje za potrebné dodať, že aj v prípade, ak by nárok navrhovateľa nebol premlčaný súd by mu nemohol vyhovieť, nakoľko nepreukázal existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať tak existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporcov a jeho úrazom, keďže podľa jeho tvrdenia úraz utrpel v dôsledku fyzického útoku odporcov, naopak odporcovia túto skutočnosť popierali, keď tvrdili, že úraz si odporca spôsobil pri nezavinenom páde na ľadovú plochu. Aj svedkovia, ktorí boli vypočutí v rámci trestného konania sa v popise udalosti, pri ktorej navrhovateľ utrpel úraz, značne rozchádzali. Navrhovateľ taktiež riadne nepreukázal riadne ani vznik škody na zdraví. Navrhovateľ sa v rámci uplatnenej náhrady škody domáhal nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a bolestného. Svoj nárok na náhradu škody navrhovateľ preukazoval znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou Ing. Editou Lukáčikovou. Znalkyňa určila sumu navrhovateľovho nároku iba vynásobením počtu dní práceneschopnosti a tieto vynásobila priemerným denným zárobkom navrhovateľa určeným na základe jeho príjmov z predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom vôbec nezohľadnila výšku jeho príjmov zo sociálneho zabezpečenia (dávky nemocenskej). Takýto výpočet je však v hrubom rozpore s ust. , podľa ktorého sa suma náhrady za stratu na zárobku určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Výšku náhrady za stratu na zárobku je preto potrebné určiť v súlade s až 87 o sociálnom poistení. Navrhovateľ taktiež nepreukázal svoj nárok na zaplatenie bolestného lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia tak, ako to predpokladá o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa , vzhľadom na plný úspech odporcov 1, v konaní. Trovy konania v tejto veci pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré si odporcovia 1, 2 vyčíslili podľa ustanovení () vyhl. č. nesprávne a v rozpore s ustanoveniami citovanej vyhlášky.

Právny zástupca, Advokátska kancelária PROSMAN A PARTNERI, s.r.o., zastupoval oboch odporcov, preto bolo potrebné podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť o 50 %.

Výška základnej sadzby tarifnej odmeny bola podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. 141,09 eur.

Vo veci boli vykonané 4 spoločné úkony za poskytnuté právne služby (a nie 8, ako bolo nesprávne uvedené vo vyúčtovaní náhrady trov) a to, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientmi, písomné podanie na súd vo veci samej, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 07.11.2012, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 17.12.2012 (§ 14 ods. 1, písm. a, b, c, ods. 5 písm. b cit. vyhlášky).

Výšku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden spoločný úkon súd v zmysle § 13 ods. 2 cit. vyhl. stanovil sumou 141,09 eur, ktorú vypočítal tak, že sumu 141,09 eur vynásobil dvoma (2 klienti) a výslednú sumu znížil o 50 %. Konkrétne súd priznal odmenu za 3 úkony á 141,09 eur (prevzatie, príprava, písomné podanie na súd, meritórne pojednávanie dňa 17.12.2012) a za 1 spoločný úkon á 35,27 eur (nemeritórne pojednávanie dňa 07.11.2012 - ?). Ďalej režijný paušál - 4 x 7,63 eur = 30,52 eur a 20 % DPH t.j. spolu 586,87 eur.

Odporcovia 1, 2 si ďalej vyúčtovali náhradu za stratu času - § 17 cit. vyhl. a náhradu hotových výdavkov

- cestovné náhrady a náhradu za naftu v celkovej výške 156,98 eur. Tieto náhrady si vyúčtovali správne a boli v súlade s príslušným ust. vyhl. č. a o cestovných náhradách.

Súd teda odporcom 1, 2 priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 743,85 eur, ktoré ne neúspešný navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcov 1, 2 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne, na tunajšom súde, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2